Ak takýto zamestnávateľ dosiahne v určitom roku zisk a súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obci a vyššiemu územnému celku, voči všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom. Nemusí však ísť o zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva a príslušný rozsah tohto prídelu je v nej určený tak ako tomu bolo v minulosti. Možnosť tvoriť povinný prídel v rámci rozpätia 0,6 až 1 % má teda každý zamestnávateľ, teda aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak za predchádzajúci kalendárny rok splnil vyššie spomínané podmienky.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, sa sociálny fond tvorí povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde , ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje rozpočet. V zákone uvedená možnosť (§ 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde) teda neznamená, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať takýto zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu.

B. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde ustanovuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či je to u zamestnávateľa dohodnuté v kolektívnej zmluve resp. v určitých prípadoch (u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu) je to dohodnuté v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa:

-  v prípade, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve zamestnávateľ tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške dohodnutej v spomínanej kolektívnej zmluve,

-  v prípade, ak ide o príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu – zamestnávateľ môže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo vnútornom predpise uvedenej výške;

-  v prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy alebo ak v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Len pre úplnosť treba dodať, že u zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Pre všetky prípady však platí, že maximálna výška týchto prídelov je obmedzená na 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Celková výška sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve podľa § 3 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde sa tak môže pohybovať od 0,6 % do 1,5 % základu.

C. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde ustanovuje aj ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu, ktoré nie sú limitované ani inak upravené a sú konkretizované v § 4 ods. 2 a ods. 3 spomínaného zákona ako dary, dotácie, príspevky a iné zdroje.

Sociálny fond môže byť tvorený aj z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde), pričom tento zdroj fondu bez ohľadu na svoju výšku nezbavuje zamestnávateľa povinnosti tvoriť tiež fond formou povinného prídelu. Súbežne s fondom podľa zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ na základe rozhodnutia svojich orgánov tvoriť z použiteľného zisku aj ďalší fond na účely podnikovej sociálnej politiky.

Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov

zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie je potrebné viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v zmysle prvej vety § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Povinná tvorba sociálneho fondu predstavuje tzv. odvodový spôsob tvorby sociálneho fondu, pričom mesačnou základňou sú súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac. Ak by došlo k prípadu, že zamestnávateľ by vyplácal mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tvorby sociálneho fondu považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu je potrebné uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. V krajnom prípade teda, ak by bol výplatný termín dohodnutý až na posledný deň mesiaca, musia byť prostriedky sociálneho fondu za kalendárny mesiac nielen vytvorené v deň výplaty ale hneď v posledný deň mesiaca aj prevedené na účet sociálneho fondu – je teda zrejmé, že v takomto prípade zamestnávateľ nemôže využiť spomínanú päťdňovú lehotu.

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľovi za mesiac december tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zásady použitia prostriedkov sociálneho fondu

Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné uviesť, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Príspevok zo sociálneho fondu zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

b)  dopravu do zamestnania a späť,

c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

f) zdravotnú starostlivosť,

g) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

h) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

i)  servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,

j)  ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Daňová uplatniteľnosť tvorby sociálneho fondu

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov. Medzi ne patrí aj zákon o sociálnom fonde. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. d) ZDP daňovým výdavkom nie je tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky k citovanému ustanoveniu je na tento účel osobitným predpisom zákon o sociálnom fonde.

Príklad 2

Výrobná spoločnosť vznikla počas roku 2020, pričom má uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Za rok 2021 vykáže stratu. Bude môcť uplatniť v daňových výdavkoch tvorbu sociálneho fondu v plnej výške, ak v kolektívnej zmluve má zakotvený prídel vo výške 1 %?

Napriek skutočnosti, že spomínaná spoločnosť má zvýšený prídel do sociálneho fondu ustanovenú v rámci kolektívnej zmluvy nebude môcť do daňových výdavkov za rok 2021 uplatniť tvorbu sociálnemu fondu vo výške 1 % zo zákonom o sociálnom fonde ustanoveného základu. Je to z dôvodu, že za rok 2021 nedosiahne zisk. V predmetnom prípade bude v daňových nákladoch uplatniteľná len tvorba povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu.

Režim zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu

Podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (to zn. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 ZDP.

Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Režim ich zdaňovania vyplýva teda z ustanovenia § 35 ZDP – t. j. zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.

Príklad 3

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu dvom zamestnancom nenávratnú sociálnu výpomoc v sumách 300 eur a 250 eur.

V kontexte so znením zákona o dani z príjmov nemožno uvedený druh príjmu z pohľadu zamestnancov klasifikovať ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a ani ako príjem od dane z príjmov oslobodený. U oboch zamestnancov tak pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Daňový režim bude teda podliehať ustanoveniu § 35 spomínaného zákona – to zn. zdanenie vykoná zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.

Príklad 4

Podliehajú finančné príspevky zamestnávateľa svojim zamestnancom hradené zo sociálneho fondu napr. na dovolenku, vianočnú kolekciu resp. dar pri životnom alebo pracovnom jubileu zdaneniu?

V uvedených prípadoch pôjde u zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu. Uvedené druhy príjmov na spomínané účely nie je totiž možné považovať v zmysle iných ustanovení zákona o dani z príjmov za príjmy oslobodené od dane resp. ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov na strane zamestnancov.

Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neaplikuje

Ak zamestnávateľ uhrádza faktúru napr. za užívanie rekreačného zariadenia zo sociálneho fondu, nie je možné odpočítanie DPH na vstupe.

Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú stanovené v § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia platí všeobecné pravidlo, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary alebo služby – pre odpočítanie je dôležité, aby boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v zákone o DPH.

Príklad 5

Je možný odpočet DPH z prijatej faktúry od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?

Pokiaľ preprava bola obstaraná za účelom potrieb zamestnancov – nie na účely podnikania zamestnávateľa – potom zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane z prijatej faktúry, a to bez ohľadu na to, že faktúru vystavil platiteľ DPH so všetkými náležitosťami. Keďže zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, súčasťou ceny prepravy je aj DPH.

Príklad 6

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu preplatil zamestnancom vstupné na plaváreň. Na bločku je uvedená suma s rozdelením na základ dane a DPH. Môže si uplatniť odpočet DPH?

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že z predmetných dokladov nie je možné uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty i v prípade, že by spĺňali náležitosti faktúry. Predmetný doklad slúži len na preukázanie čerpania prostriedkov sociálneho fondu.

Ing. Ján Mintál