Sociálny fond

>   Právne minimum

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/­1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom fonde”). Prostredníctvom sociálneho fondu teda dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku.

Subjekty povinné vytvárať sociálny fond

Okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre svojich zamestnancov, je vymedzený v rámci ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o sociálnom fonde.

Zamestnávateľ je definovaný na účely zákona o sociálnom fonde ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom pri pojme „obdobný pracovný vzťah“ zákon príkladmo odkazuje na zákon č. 73/­1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/­2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/­2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov ako aj ďalšie v súčasnosti však už neplatné zákony. Konkrétne ide o:

•    zákon č. 200/­1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený od 1. júla 2019 zákonom č. 35/­2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    zákon č. 312/­2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj keď v súčasnosti platí už zákon č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    zákon č. 346/­2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súčasnosti nahradený zákonom č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je teda považovaná pre účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a riadi sa týmto zákonom. Sociálny fond tak tvorí povinne každý zamestnávateľ s bydliskom alebo miestom podnikania, resp. sídlom v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu. V zmysle v praxi najčastejšie aplikovaných parcovnoprávnych predpisov (Zákonník práce, zákon č. 552/­2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme”, resp. zákon č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o štátnej službe”) sa zo zamestnancami na účely zákona o sociálnom fonde najčastejšie možno stretnúť v prípade:

•    zamestnancov v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou v zmysle § 41 a nasl. Zákonníka práce (a to bez ohľadu na to, či ide o pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca, resp. teleprácu),

•    zamestnancov v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce [týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme],

•    zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere v zmysle tretej časti zákona o štátnej službe.

Ak u zamestnávateľa plnia jeho úlohy aj občania vykonávajúci vedľajšiu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sa nezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do sociálneho fondu. Rovnako je to aj v prípade zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 185/­2015 Z. z. Autorský zákon, odmien poskytovaných externým členom predstavenstva a dozorných rád spoločnosti, samostatne zárobkovo činných osôb, a podobne. Ak by zamestnávateľ zamestnával len osoby na základe uvedených dohôd alebo zmlúv, povinný sociálny fond, ktorého tvorba je daňovo uznaným nákladom, nevytvára.

Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde nie je síce priamo v tomto ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva napr. z § 5 a § 7 ods. 5 spomínaného právneho predpisu.

A. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde vymedzuje povinný prídel minimálnou výškou 0,6 % a maximálne možnou výškou 1 % zo zákonom ustanoveného základu.

V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, čo sa považuje za mzdu, resp. plat. Je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov – Zákonníka práce, zákona o štátnej službe, zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme príp. ďalších predpisov upravujúcich platové pomery príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej stráže, Železničnej polície a pod. Napríklad podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu považuje peňažné i nepeňažné plnenie poskytované zamestnancom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Zákon o sociálnom fonde tiež v rámci § 4 ods. 1 ustanovuje základ na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu – a to ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Napokon treba v uvedenej súvislosti uviesť, že u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je základom na určenie povinného prídelu do sociálneho fondu súhrn určených funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.

Príklad

Má firma do vymeriavacieho základu pre tvorbu sociálneho fondu počítať aj odstupné a preplatenú dovolenku?

Za mzdu v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa nepovažuje okrem iných plnení ani náhrada mzdy a odstupné. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné tak netvoria základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu.

Tvorba fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, a to aj v prípade neúspešnosti podnikania a vykazovania straty, je ustanovená povinným prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za bežný rok. Ak takýto zamestnávateľ dosiahne v určitom roku zisk a súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obci a vyššiemu územnému celku, voči všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom. Nemusí však ísť o zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva a príslušný rozsah tohto prídelu je v nej určený tak ako tomu bolo v minulosti. Možnosť tvoriť povinný prídel v rámci rozpätia 0,6 až 1 % má teda každý zamestnávateľ, teda aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak za predchádzajúci kalendárny rok splnil vyššie spomínané podmienky.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, sa sociálny fond tvorí povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde , ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje rozpočet. V zákone uvedená možnosť (§ 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde) teda neznamená, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať takýto zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu.

Príklad

Obec, samostatná právnická osoba sa potrebuje rozhodnúť o povinnom prídele do sociálneho fondu.

V akej výške má obec tvoriť sociálny fond, vo výške 0,6 % alebo 1 % z objemu miezd?

Základný povinný prídel do sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde predstavuje prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 spomínaného právneho predpisu. Následne podľa § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde platí, že zamestnávateľ podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť spomínaný základný povinný prídel [rozumej § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde] do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Treba si však uvedomiť, že uvedené podmienky sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku (§ 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde). Toto spojenie je obsiahnuté v Obchodnom zákonníku v § 2 definujúcom podnikanie ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku a živnostenskom zákone (teda aj obce), výška tvorby povinného prídelu v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa.

B. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde ustanovuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či je to u zamestnávateľa dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. v určitých prípadoch (u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu) je to dohodnuté v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa:

•    v prípade, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve zamestnávateľ tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške dohodnutej v spomínanej kolektívnej zmluve,

•    v prípade, ak ide o príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/­1998 Z. z. nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu – zamestnávateľ môže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo vnútornom predpise uvedenej výške,

•    v prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy alebo ak v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Len pre úplnosť treba dodať, že u zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Pre všetky prípady však platí, že maximálna výška týchto prídelov je obmedzená na 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde.

Celková výška sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve podľa § 3 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde sa tak môže pohybovať od 0,6 % do 1,5 % základu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ tvoriť ďalší prídel len v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancov, ktorým vznikne nárok na úhradu. Výšku výdavkov na dopravu musí zamestnanec preukázať na základe mesačne predložených dokladov zamestnancom.

Spôsoby tvorby ďalšieho prídelu, t. j. podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde (t.z. podľa kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu zamestnávateľa) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde (t.z. na kompenzáciu dopravných výdavkov) sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať. V praxi to znamená, že buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom fonde alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o sociálnom fonde a použiť ho taxatívne určeným spôsobom, t. j. na príspevok na úhradu výdavkov na dopravu. Môže sa teda vyskytnúť prípad, že v kolektívnej zmluve má zamestnávateľ dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške napríklad 0,2 % základu, potom zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu, a to ani za predpokladu, žeby ostatné podmienky stanovené zákonom o sociálnom fonde spĺňali, nakoľko zamestnávateľ nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde, ak ho už tvorí ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 uvedeného právneho predpisu.

C. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde ustanovuje aj ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu, ktoré nie sú limitované ani inak upravené a sú konkretizované v § 4 ods. 2 a ods. 3 spomínaného zákona ako dary, dotácie, príspevky a iné zdroje.

Sociálny fond môže byť tvorený aj z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde), pričom tento zdroj fondu bez ohľadu na svoju výšku nezbavuje zamestnávateľa povinnosti tvoriť tiež fond formou povinného prídelu. Súbežne s fondom podľa zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ na základe rozhodnutia svojich orgánov tvoriť z použiteľného zisku aj ďalší fond na účely podnikovej sociálnej politiky.

Spôsob tvorby sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie je potrebné viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v zmysle prvej vety § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Povinná tvorba sociálneho fondu predstavuje tzv. odvodový spôsob tvorby sociálneho fondu, pričom mesačnou základňou sú súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac. Ak by došlo k prípadu, že zamestnávateľ by vyplácal mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tvorby sociálneho fondu považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu je potrebné uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. V krajnom prípade teda, ak by bol výplatný termín dohodnutý až na posledný deň mesiaca, musia byť prostriedky sociálneho fondu za kalendárny mesiac nielen vytvorené v deň výplaty, ale hneď v posledný deň mesiaca aj prevedené na účet sociálneho fondu – je teda zrejmé, že v takomto prípade zamestnávateľ nemôže využiť spomínanú päťdňovú lehotu.

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľovi za mesiac december tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zásady použitia prostriedkov sociálneho fondu

Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné uviesť, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Príspevok zo sociálneho fondu zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

a)  stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

b)  dopravu do zamestnania a späť,

c)  účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d)  rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e)  rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

f)  športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

g)  zdravotnú starostlivosť,

h)  sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

i) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

j) servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,

k)  ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Ad a) Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi

V tejto súvislosti treba spomenúť ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie na jednej strane priamo na úkor vlastných nákladov zamestnávateľa (t. j. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), a na strane druhej z prostriedkov sociálneho fondu. Treba poznamenať, že žiadny právny predpis v prípade príspevku zo sociálneho fondu neustanovuje žiadne (t. z. minimálne ani maximálne) limitovanie výšky príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie.

Ad b) Doprava do zamestnania a späť

Podmienky pre poskytnutie tohto druhu príspevku ako aj jeho výška a prípadný spôsob preukazovania výdavkov, ak ho bude zamestnávateľ vyžadovať, je predmetom dohody v rámci kolektívnej zmluvy prípadne, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, tieto náležitosti sú predmetom úpravy v rámci internej smernice zamestnávateľa. Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. internom predpise zamestnávateľa v rámci zásad použitia sociálneho fondu [tvoreného z povinného prídelu alebo prídelu dohodnutého podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde] nie je podmienené plnením kritérií uvedených v ustanovení § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. V tomto prípade sa tak nevyžaduje preskúmanie, či zamestnancovi vôbec nejaké výdavky na dopravu vznikli.

Ad c) Účasť na kultúrnych a športových podujatiach

S cieľom vytvorenia predpokladov na využitie osobného voľna zamestnancov na aktívny odpočinok zákon o sociálnom fonde umožňuje poskytovať prostriedky sociálneho fondu na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach. V praxi ide najčastejšie o formu zakúpenia permanentiek, resp. vstupeniek na kultúrne a športové podujatia, resp. úhrady výdavkov zamestnanca z dôvodu účasti na kultúrnom alebo športovom podujatí.

Ad d) Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily

Príspevky zo sociálneho fondu na tieto účely možno poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu, ako aj služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude zo sociálneho fondu prispievať, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve, resp. v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa. Treba upozorniť, že za rekreáciu alebo regeneráciu pracovnej sily v zmysle spomínanej úhrady nákladov zo sociálneho fondu nie je možné považovať účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať podľa § 11 zákona č. 124/­2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ad e) Rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi

Počnúc rokom 2019 sa umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov v zmysle § 152a zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.

V zmysle spomínaného ustanovenia zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Ad f) Športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

Počnúc rokom 2025 sa umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca v zmysle § 152b zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.

Zamestnávateľ môže v zmysle § 152b Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ad g) Zdravotná starostlivosť

Predovšetkým treba v uvedenej súvislosti poznamenať, že sa v tomto prípade nejedná o uhrádzanie nákladov na preventívne lekárske prehliadky určitých skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa prislúchajúcich predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V rámci sociálnej politiky zamestnávateľa je umožnené tak poskytovať v tomto zmysle napríklad príspevky na preventívne lekárske prehliadky nad rámec povinností zamestnávateľa, ktoré im ukladajú príslušné právne predpisy v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ad h) Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľom poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu návratnú, resp. nenávratnú výpomoc v peňažnej forme, prípadne vecnú výpomoc, ak sa napríklad zamestnanec ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Podmienky poskytovania takejto formy výpomoci môžu byť v rámci kolektívnej zmluvy alebo v rámci interného predpisu zamestnávateľa podmienené určitými faktormi, resp. ich kombináciou (napr. zamestnanci podľa dosahovanej výšky mzdy, konkretizácia zamestnancov podľa ich sociálnej situácie, napr. jediný „živiteľ“ rodiny a pod.).

Ad i) Doplnkové dôchodkové sporenie okrem povinného príspevku

Právna úprava platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je obsiahnutá v zákone č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z tohto právneho predpisu platí, že výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov účastníka (zamestnanca) dohodnú v účastníckej zmluve a výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Ďalej podľa § 12 ods. 2 a § 13 ods. 3 tohto zákona platí zamestnávateľ príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia a ďalej za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. Výška povinných príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Sociálny fond však nemožno použiť na príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nad rámec uvedených príspevkov však zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie aj zo sociálneho fondu. Výšku príspevku a podmienky jeho poskytovania sa dohodnú alebo ustanovia v rámci zásad použitia sociálneho fondu ustanovených v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upravia sa vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Ad j) Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom

Od mája 2018 sa rozšírili možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor. Servisné poukážky majú v zmysle § 23 zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z. n. p. povahu ceniny, ktorá má nominálnu hodnotu na nej uvedenú, pričom sa vydávajú v nominálnej hodnote 10 eur. Platnosť servisnej poukážky môže byť obmedzená časovo, územne alebo osobou, ktorej je určená. Servisné poukážky sa odkupujú na základe písomnej žiadosti registrovaného sociálneho podniku. Ďalšie podrobnosti sú obsiahnuté v rámci Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 115/­2019 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúce servisné poukážky.

Zamestnávatelia majú tiež možnosť poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom v zmysle § 5 ods. 2 spomínaného zákona č. 112/­2018 Z. z.

Ad k) Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

V praxi existuje určitý a stále rastúci tlak rôznych inštitúcií, štátu i medzinárodných organizácií smerujúci k rozširovaniu a skvalitňovaniu starostlivosti o pracovníkov. Preto nevyhnutnou súčasťou modernej personálnej práce je stále širšia koncipovaná podniková sociálna politika. Podniková sociálna politika teda predstavuje vo svojej podstate určitú formu starostlivosti o zamestnancov, pričom v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom fonde sa v predmetnom prípade jedná o tzv. dobrovoľnú starostlivosť o zamestnancov (nie teda povinnú, resp. zákonnú starostlivosť), ktorá je súčasťou personálnej politiky zamestnávateľa.

Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu v rámci tzv. ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa. V rámci uvedeného možno použiť sociálny fond napríklad na dobrovoľnú starostlivosť o pracovné a životné podmienky zamestnancov, vzdelávanie zamestnancov, zabezpečenie zamestnanca pri ustanovených sociálnych udalostiach, pracovné podmienky zamestnancov starajúcich sa o deti, poskytnutie peňažných alebo nepeňažných darov pri príležitosti dňa matiek, medzinárodného dňa detí, pri životných a pracovných jubileách, pri narodení dieťaťa, pri odchode do dôchodku, na vianočné kolekcie a pod.

Príklad

Pri príležitosti vyhodnotenia „Najlepšieho zamestnanca roka“, usporiadala firma vo vlastných priestoroch pre všetkých zamestnancov občerstvenie s kompletným catheringovým servisom, zabezpečené externou firmou.

Môže byť faktúra za tieto služby hradená zo sociálneho fondu?

Oblasti možného použitia prostriedkov sociálneho fondu sú predmetom ustanovenia § 7 zákona o sociálnom fonde. V zmysle § 7 ods. 1 písm. j) tohto právneho predpisu je tento možné použiť aj na tzv. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Sociálna politika podniku vychádza z konkrétnych potrieb zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa prostredníctvom interného predpisu. Podmienkou uplatnenia príspevku zo sociálneho fondu na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov teda je, že ide o sociálnu oblasť ktorej podpora je v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa. Je však otázne, či v predmetnom prípade išlo o „ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky“. V zásade treba vychádzať z toho, že sociálny fond patrí zamestnancom a je určený na prispievanie na stravovanie, na dopravu do zamestnania, regeneráciu pracovnej sily a pod. V súvislosti so spomínaným posedením sa ako priechodná javí iba možnosť uhradiť časť nákladov na stravu a nealko nápoje, pretože je to štandardný výdavok sociálneho fondu vynaložený v prospech zamestnanca. Prostredníctvom sociálneho fondu sa však neodporúča prefinancovať alkoholické nápoje.

>   Sociálny fond z pohľadu ZDP

Daňová uplatniteľnosť tvorby sociálneho fondu

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov. Medzi ne patrí aj zákon o sociálnom fonde. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky k citovanému ustanoveniu je na tento účel osobitným predpisom zákon o sociálnom fonde.

Príklad

V spoločnosti nie je uzatvorená kolektívna zmluva, keďže tu nepôsobí odborová organizácia. Zákon o sociálnom fonde dáva možnosť tvoriť sociálny fond nielen vo výške povinného prídelu v sume 0,6 až 1 % zo základu hrubých miezd, ale aj sociálny fond vo výške príspevkov na dopravu zamestnancom.

Je aj tvorba tohto fondu daňovo uznaná?

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákon o sociálnom fonde ustanovuje 2 druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva. Tvorba sociálneho fondu maximálne do výšky 0,5 % zo zákonom ustanoveného základu, na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde, je daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad

Výrobná spoločnosť vznikla počas roku 2025, pričom má uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Za rok 2026 vykáže stratu.

Bude môcť spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch tvorbu sociálneho fondu v plnej výške, ak v kolektívnej zmluve má zakotvený prídel vo výške 1 %?

Napriek skutočnosti, že spomínaná spoločnosť má zvýšený prídel do sociálneho fondu ustanovenú v rámci kolektívnej zmluvy nebude môcť do daňových výdavkov za rok 2026 uplatniť tvorbu sociálnemu fondu vo výške 1 % zo zákonom o sociálnom fonde ustanoveného základu. Je to z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahne zisk. V predmetnom prípade bude v daňových nákladoch uplatniteľná len tvorba povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu.

Režim zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Režim ich zdaňovania vyplýva teda z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov – t. j. zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.

Príklad

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu dvom zamestnancom nenávratnú sociálnu výpomoc v sumách 300 eur a 250 eur.

V kontexte so znením zákona o dani z príjmov nemožno uvedený druh príjmu z pohľadu zamestnancov klasifikovať ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a ani ako príjem od dane z príjmov oslobodený. U oboch zamestnancov tak pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Daňový režim bude teda podliehať ustanoveniu § 35 spomínaného zákona – t. z. zdanenie vykoná zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.

Príklad

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu uhradil svojím zamestnancom preventívnu lekársku prehliadku v hodnote 150 eur na osobu. Na takýto krok nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu, túto úhradu realizoval v rámci dobrovoľnej starostlivosti o zamestnancov.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov platí, že okrem iných prípadov predmetom dane z príjmov nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti avšak iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Počnúc 1. januárom 2020 sa však v rámci ustanovenia § 5 ods. 7 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovilo, že od dane z príjmov na strane zamestnanca je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad podľa § 30e zákona č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/­2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Príklad

Je potrebné zdaňovať príspevok zo sociálneho fondu, o ktorý sa znižuje cena lístka na stravu zamestnancom?

Od dane z príjmov je v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov ako nepeňažné plnenie. Ak teda je vyššie uvedené plnenie poskytované v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je od dane z príjmov oslobodený. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja je takéto plnenie hradené a nie je určená, resp. na daňové účely obmedzená jeho výška.

Príklad

Poradensko-konzultačná spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz do roka peňažný príspevok 100 eur na ošatenie, ktorý nie je viazaný na zakúpenie jednotného pracovného oblečenia.

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov okrem iných plnení nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia (t.z. pracovné odevy, uniformy, rovnošaty) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Nakoľko v predmetnom prípade podmienka jednotného pracovného oblečenia splnená nie je, pôjde na strane dotknutých zamestnancov o ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. V mesiaci poskytnutia príspevku teda konzultačná spoločnosť ako zamestnávateľ musí poskytnutú sumu pripočítať k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnancov v danom kalendárnom mesiaci a zdaniť ju preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Podliehajú finančné príspevky zamestnávateľa svojim zamestnancom hradené zo sociálneho fondu napr. na dovolenku, vianočnú kolekciu, resp. dar pri životnom alebo pracovnom jubileu zdaneniu?

V uvedených prípadoch pôjde u zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu. Uvedené druhy príjmov na spomínané účely nie je totiž možné považovať v zmysle iných ustanovení zákona o dani z príjmov za príjmy oslobodené od dane, resp. ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov na strane zamestnancov.

Príklad

Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s plavárňou, na základe ktorej jeden deň v týždni v určené 2 hodiny budú priestory bazéna k dispozícii iba zamestnancom tejto spoločnosti zdarma. Náklady na prevádzku bazéna na základe faktúry vystavenej plavárňou hradí zamestnávateľ. Tento zamestnávateľ ďalej v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz do roka v sume 10 eur vstupenky a permanentky preukazujúce využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi.

Na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Takisto je od dane oslobodené takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov. Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

>   Sociálny fond z pohľadu DPH

Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neaplikuje. Ak zamestnávateľ uhrádza faktúru napr. za užívanie rekreačného zariadenia zo sociálneho fondu, nie je možné odpočítanie DPH na vstupe.

Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú stanovené v § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia platí všeobecné pravidlo, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary alebo služby - pre odpočítanie je dôležité, aby boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v zákone o DPH.

Príklad

Je možný odpočet DPH z prijatej faktúry od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?

Pokiaľ preprava bola obstaraná za účelom potrieb zamestnancov - nie na účely podnikania zamestnávateľa - potom zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane z prijatej faktúry, a to bez ohľadu na to, že faktúru vystavil platiteľ DPH so všetkými náležitosťami. Keďže zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, súčasťou ceny prepravy je aj DPH.

Príklad

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu preplatil zamestnancom vstupné na plaváreň. Na bločku je uvedená suma s rozdelením na základ dane a DPH.

Môže si uplatniť odpočet DPH?

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že z predmetných dokladov nie je možné uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty i v prípade, že by spĺňali náležitosti faktúry. Predmetný doklad slúži len na preukázanie čerpania prostriedkov sociálneho fondu.

>   Sociálny fond z pohľadu PÚ

V zmysle § 61 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ sa tvorba a použitie sociálneho fondu účtuje v rámci účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky, konkrétne prostredníctvom účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Je to tak z toho dôvodu, pretože charakteristika sociálneho fondu napĺňa definíciu pojmu záväzku podľa § 2 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Podľa § 61 ods. 4 až ods. 6 Postupov účtovania v PÚ platí, že:

•    povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde (t. j. prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady,

•    ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (t. j. dary, dotácie, iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu) sa účtujú v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty,

•    príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (t. j. príspevok z použiteľného zisku) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Keďže Postupy účtovania v PÚ v rámci ustanovenia § 61 ods. 4 odkazujú pri povinnom prídele do sociálneho fondu len na § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, otázkou zostáva, ako účtovať prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde - t. j. prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa, resp. prídel potrebný na poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť oprávneným zamestnancom, oba v maximálnej výške 0,5 % zo základu, ktoré sú v zmysle § 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde tiež považované za daňový výdavok. V kontexte s uvedenými súvislosťami možno vysloviť záver, že Postupy účtovania v PÚ účtovanie tohto prídelu neopomínajú zámerne, a teda aj tento prídel by sa mal účtovať v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527, tak ako ustanovuje § 61 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ.

Príklady účtovania na účte sociálneho fondu v podvojnom účtovníctve

Príklad

Ako zaúčtovať prijatú faktúru od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?

Zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, preto súčasťou ceny prepravy bude aj DPH. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ prijatú faktúru zaúčtuje zápisom 518/­321. Pokiaľ faktúra bude hradená z prostriedkov sociálneho fondu, následne sa vykoná zápis 472/­518. Úhrada faktúry sa zaúčtuje zápisom 321/­221.

Zúčtovanie prostriedkov pridelených do sociálneho fondu

Ako už bolo spomenuté, povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde do sociálneho fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov, resp. nákladov.

Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona do sociálneho fondu u zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje vyššie citovaný odsek, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.

V zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde zúčtovanie prostriedkov predstavujúce povinný prídel do sociálneho fondu vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Uvedené platí napriek skutočnosti, že tvorba fondu sa v priebehu roka už vykonáva tzv. odvodovým spôsobom. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu po skončení kalendárneho roka je potrebné vykonať aj v prípade, ak sa za mesiac december zamestnávateľ rozhodne tvoriť fond do 31. decembra príslušného roka. Je to tak z toho dôvodu, že pri takomto spôsobe tvorby sociálneho fondu sa vychádza v zmysle § 6 ods. 2 z predpokladanej výšky miezd alebo platov, nie teda skutočne zúčtovaných. Zákon o sociálnom fonde ustanovuje lehotu, do ktorej sa musí sociálny fond upraviť do výšky, vyplývajúcej z § 3 a § 4 tohto zákona – t. j. termín pre zúčtovanie prostriedkov je do 31. januára nasledujúceho roka. Napokon treba uviesť, že nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až 31 Zákonníka práce sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

Doúčtovanie povinného ročného prídelu v podvojnom účtovníctve

Lehota, dokedy je povinný zamestnávateľ sociálny fond doplniť alebo aj znížiť do výšky vyplývajúcej z ustanovení § 3 a § 4 zákona o sociálnom fonde uplynie teda najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Spôsob doúčtovania povinného prídelu do sociálneho fondu:

>   Sociálny fond z pohľadu JÚ

V sústave jednoduchého účtovníctva ustanovuje § 7 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ povinnosť viesť Knihu sociálneho fondu. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v tejto pomocnej knihe ako prírastky (pri tvorbe fondu prídelmi v zmysle zákona o sociálnom fonde) a úbytky sociálneho fondu (pri použití fondu). Zatiaľ čo v Knihe sociálneho fondu sa účtuje o prírastkoch (prídeloch do fondu) a úbytkoch (použití fondu) počas roka, v peňažnom denníku sa účtuje jednorazovo iba v rámci uzávierkových operácií (neplatí však pre prípady, ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke – pozri nasledujúcu kapitolu). Pritom pri uzávierkovom zaúčtovaní tvorby sociálneho fondu je potrebné rozlíšiť, či ide tvorbu, ktorá je uznaná ako daňový výdavok [t. j. prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde], alebo tvorbu, ktorá je realizovaná z iných zdrojov (dary, dotácie, podiely zo zisku, …).

Uzávierkové operácie v peňažnom denníku

Keďže prostriedky sociálneho fondu nemusia byť uložené na osobitnom účte v banke, je potrebné pre správny spôsob účtovania jeho tvorby rozlišovať, či pre prostriedky sociálneho fondu má účtovná jednotka zriadený osobitný účet v banke alebo nie.

Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte

Ak účtovná jednotka nemá uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku až v rámci uzávierkových účtovných operácií. Účtovanie by v takýchto prípadoch malo mať teda nasledovný algoritmus:

1.  Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje sa v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu“.

2.  Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu, resp. v hotovosti v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave (resp. v hotovosti) – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu”.

Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom bankovom účte

Ak účtovná jednotka má uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka.

1.  Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu”.

2.  Prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu sa zaúčtuje v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – príjem” a zároveň v stĺpci „Príjmy neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Sociálny fond – tvorba”.

3.  Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu”.

Evidencia sociálneho fondu v uzávierkových výkazoch

Zostatok sociálneho fondu pri uzavretí účtovných kníh sa vypočíta z údajov v Knihe sociálneho fondu ako rozdiel súhrnnej čiastky v stĺpci „tvorba celkove“ a súhrnnej čiastky v stĺpci „čerpanie celkove“. Zistený rozdiel sa uvedie v účtovnej závierke vo Výkaze o majetku a záväzkoch do riadku 17 (Záväzky) ako konečný stav (zostatok) sociálneho fondu. Vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch sa na riadku 09 (Tvorba sociálneho fondu) uvedie údaj o tvorbe sociálneho fondu, prevzatý z peňažného denníka zo stĺpca „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ – „Tvorba sociálneho fondu“, do ktorého boli zaúčtované prídely podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde.

Novelou postupov účtovania v JÚ účinnou od 1. januára 2019 došlo okrem iných úprav aj k doplneniu ustanovenia § 7 ods. 3. V zmysle tohto doplnenia platí, že ak do konca bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia účtovná jednotka už nie je zamestnávateľom podľa § 2 ods. 2 zákona o sociálnom fonde a nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke sa prevedie na účet v banke, v peňažnom denníku sa účtuje ako príjem medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom, v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom, v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“.

Uvedený postup rešpektuje teda skutočnosť, že tvorba sociálneho fondu sa účtovala v súlade s § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu postupov účtovania, ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Doúčtovanie povinného ročného prídelu v jednoduchom účtovníctve

Účtovný postup tvorby a čerpania sociálneho fondu počas účtovného obdobia ako aj prislúchajúce uzávierkové operácie boli vysvetlené v predchádzajúcom texte. Doúčtovanie povinného prídelu do sociálneho fondu v zmysle § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde je teda potrebné realizovať na základe skutočného objemu zúčtovaných miezd oproti realizovaným prídelom (odvodom) v Knihe sociálneho fondu nasledovne:

•    ak boli prídely nižšie: prírastkovým (+) zápisom,

•    ak boli prídely vyššie: úbytkovým (-) zápisom.