Sociálne štipendium
v novom akademickom roku
v novom akademickom roku
Sociálne štipendium možno priznať študentovi na základe písomnej žiadosti o priznanie sociálneho štipendia, ktoré sa podáva na vysokej škole, ktorej je študentom; ak je študent študentom viacerých vysokých škôl, žiadosť sa podáva len na jednej vysokej škole. Aká je minimálna výška sociálneho štipendia?
Štatistický úrad Slovenskej republiky
vykazuje stále nemeniace sa percento nezamestnaných občanov, ktorí si neustále hľadajú uplatnenie na trhu práce. Ide o približne 14 % bývalých pracovníkov či živnostníkov, čo predstavuje okolo 350 000 uchádzačov o zamestnanie. Žiaľ, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vedú vo svojej evidencii mnohých, ktorí si nemôžu nájsť prácu už niekoľko rokov. V prevažnej miere ide o občanov s neukončeným základným alebo len so základným vzdelaním.
Takíto občania, odkázaní len na pomoc štátu formou sociálnych dávok, majú minimálnu možnosť podporiť svoje deti pri dosiahnutí vyššieho vzdelania. I deti takýchto rodičov si v mnohých prípadoch uvedomujú, že len dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie im umožní kvalitatívnejší život. Aby neboli odkázaní len na príjem od rodičov, pri splnení zákonných podmienok sa môžu stať poberateľmi sociálneho štipendia.
Takíto občania, odkázaní len na pomoc štátu formou sociálnych dávok, majú minimálnu možnosť podporiť svoje deti pri dosiahnutí vyššieho vzdelania. I deti takýchto rodičov si v mnohých prípadoch uvedomujú, že len dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie im umožní kvalitatívnejší život. Aby neboli odkázaní len na príjem od rodičov, pri splnení zákonných podmienok sa môžu stať poberateľmi sociálneho štipendia.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
vydalo za účelom realizácie tejto skutočnosti vyhlášku č. 102/2006 Z. z., ktorá ustanovuje:
- príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium (ďalej len „rozhodujúci príjem“),
- okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium (ďalej len „hranica príjmu“),
- výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl (ďalej len „študent“).
Uvedená právna norma nadobudla účinnosť 1. apríla 2006, pričom bola následne novelizovaná vyhláškou č. 396/2008 Z. z. účinnou od 1. 1. 2009.
Tento akademický rok začína v oblasti stanovovania sociálneho štipendia v pozmenenej forme. Vyššie citovaný predpis, prinášajúci rad dosť podstatných zmien, bol upravený vyhláškou č. 227/2012 Z. z., účinnou od 1. 9. 2012.
Rozhodujúci príjem
je jedna dvanástina súčtu príjmov okruhu spoločne posudzovaných osôb za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.
Za príjem na účely tejto vyhlášky sa považuje príjem podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (od 1. 7. 2012 je stanovený v sume 194, 58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú FO, 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú FO a 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa).
Za príjem sa nepovažuje
príjem podľa § 4 ods. 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 5 ods. 4 písm. c) až e) a g) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj príjem nezaopatreného dieťaťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. do výšky 1, 2-násobku sumy životného minima jednej plnoletej FO.
Ak príjem nezaopatreného dieťaťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov, presahuje 1, 2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej FO, zníži sa tento príjem na určenie rozhodujúceho príjmu o 1, 2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej FO.
V prípade, že spoločne posudzovaná osoba v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo v priebehu kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, začala poberať starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, materské alebo rodičovský príspevok a najmenej počas troch mesiacov pred posudzovaním nároku na sociálne štipendium nemá táto spoločne posudzovaná osoba okrem týchto príjmov iné príjmy, za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje príjem pripadajúci na jeden kalendárny mesiac.
- Ak spoločne posudzovanej osobe patrí dávka v nezamestnanosti,
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť o priznanie sociálneho štipendia (ďalej len „žiadosť“), za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje len:
- a) suma, ktorá je vyplatená osobe ako dávka v nezamestnanosti v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola doručená žiadosť,
- b) vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok, alebo vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok poskytnutý za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade, ak spoločne posudzovanej osobe vznikne nárok na dávku len za časť kalendárneho mesiaca, v rozhodujúcom príjme sa to zohľadní tak, akoby patrila za celý kalendárny mesiac. Ak je spoločne posudzovaná osoba v evidencii uchádzačov o zamestnanie po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 0 €.
- Ak je spoločne posudzovaná osoba ku dňu podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia súvisle,
najmenej štyri mesiace dočasne pracovne neschopná a v čase podania žiadosti jej je poskytované nemocenské, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 365-násobok denného nemocenského.
- Ak je spoločne posudzovaná osoba v evidencii uchádzačov o zamestnanie po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti,
namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 0 €.
V prípade, že FO rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné spoločne posudzovanej osobe, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného:
- a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo
- b) v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak povinnosť poskytovať výživné vznikla v tomto kalendárnom roku.
Od rozhodujúceho príjmu sa odpočíta priemer určeného výživného platené osobou, ktorá je spoločne posudzovanou osobou za mesiace, za ktoré sa zohľadnil príjem tejto osoby.
Rozhodujúci príjem je 0 eur, ak v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť, má nárok na pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami podľa zákona č. 599/2003 Z. z. v z.n.p.:
Rozhodujúci príjem je 0 eur, ak v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť, má nárok na pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami podľa zákona č. 599/2003 Z. z. v z.n.p.:
- a) študent, ak medzi spoločne posudzovanými osobami nie sú jeho rodičia,
- b) rodičia študenta, ak sú spoločne posudzovanými osobami; ak je spoločne posudzovanou osobou len jeden rodič, má na takú pomoc nárok tento rodič, alebo
- c) manžel študenta, ak je spoločne posudzovanou osobou.
Špeciálne spoločne posudzovanou osobou
je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. U tejto sa od rozhodujúceho príjmu za každú takú osobu odpočíta jedna štvrtina sumy životného minima plnoletej FO. V prípade, že ide o takúto osobu alebo osobu vykonávajúcu celodenné, osobné a riadne opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby, do ich príjmu sa nezapočítavajú peňažné príspevky a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované ako kompenzácia na prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Okruh spoločne posudzovaných osôb
So študentom, ktorému sa priznáva sociálne štipendium, v prípade, že s ním žije v spoločnej domácnosti, sa spoločne posudzuje:
- a) rodič študenta, ak:
- nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti na návrh podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky,
- študent nebol pred dosiahnutím plnoletosti zverený do náhradnej starostlivosti,
- študent je slobodný alebo uzavrel manželstvo a jeho manžel je nezaopatreným dieťaťom a
- študent je bezdetný,
b) súrodenec študenta, ak:- nie je plnoletý a je v osobnej starostlivosti rodiča, ktorý sa spoločne posudzuje so študentom, alebo je plnoletý a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie a pred dosiahnutím plnoletosti nebol zverený do náhradnej starostlivosti,
- najviac jeden z rodičov študenta je rozhodnutím súdu povinný poskytovať súrodencovi študenta výživné alebo žije len jeden z rodičov a žijúci rodič nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať súrodencovi študenta výživné,
- je slobodný alebo uzavrel manželstvo a jeho manžel je nezaopatreným dieťaťom,
- študent aj jeho súrodenec sú bezdetní,
- mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok a
- predchádzajúcim štúdiom nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
c) manžel študenta, ak:- nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné a
- nie je nezaopatreným dieťaťom,
d) nezaopatrené dieťa študenta, ak:- nie je zverené do náhradnej starostlivosti a
- nie je zverené do osobnej starostlivosti druhému rodičovi,
e) rodič nezaopatreného dieťaťa študenta, ak:- nezaopatrené dieťa študenta sa posudzuje spoločne so študentom,
- nie je nezaopatreným dieťaťom a
- nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať dieťaťu výživné,
- f) manžel rodiča študenta, ak:
- nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať manželovi výživné,
g) dieťa manžela rodiča študenta, ak- sa manžel rodiča študenta spoločne posudzuje so študentom a
- je manželovi rodiča študenta zverené do osobnej starostlivosti.
Študent sa posudzuje spoločne s rodičmi, ak spĺňajú uvádzané podmienky bez ohľadu na to, či žijú so študentom v domácnosti, ak:
- a) okruh spoločne posudzovaných osôb tvorí len študent a
- b) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom podal žiadosť, nemal príjem vo výške najmenej 12-násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby alebo mu nie je poskytovaná dávka a príspevky podľa zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Do okruhu spoločne posudzovaných osôb sa nezahŕňajú nezvestné osoby, po ktorých je vyhlásené pátranie v čase podania žiadosti študenta o priznanie sociálneho štipendia alebo žiadosti študenta o prehodnotenie priznanej výšky sociálneho štipendia.
Počet osôb v okruhu spoločne posudzovaných osôb sa zvyšuje o jednu plnoletú FO, ak
- a) sa o študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom, stará rodič, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený; okrem prípadu, ak sa študent posudzuje s oboma rodičmi, alebo
- b) má študent, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený, v osobnej starostlivosti nezaopatrené dieťa. Uvedená skutočnosť sa nezohľadňuje, ak sa študent posudzuje spoločne s rodičom svojho nezaopatreného dieťaťa.
Hranica príjmu
je súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb zvýšený o nasledujúce sumy:
- Hranica príjmu sa zvyšuje o sumu životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej FO za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.
- Hranica príjmu sa zvyšuje o 1, 2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej FO za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.
- Hranica príjmu sa zvyšuje o 1, 2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej FO za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.
Za študenta študujúceho mimo miesta trvalého pobytu sa považuje študent, ktorého miesto sídla vysokej školy, na ktorej študent študuje, alebo miesto jej pracoviska mimo jej sídla, na ktorom sa uskutočňuje jeho štúdium, je mimo miesta trvalého pobytu študenta a najkratšia cestovná vzdialenosť verejnou pravidelnou autobusovou dopravou alebo verejnou osobnou dopravou na dráhe medzi týmito miestami je 30 km a viac.
Výška sociálneho štipendia
pripadajúca na kalendárny mesiac (ďalej len „výška sociálneho štipendia“) u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého je rozhodujúci príjem vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je rozdiel hranice príjmu a rozhodujúceho príjmu podľa vydelený prepočítaným počtom študentov.
Výška sociálneho štipendia u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého je rozhodujúci príjem nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je súčet súm životného minima ďalšej plnoletej FO zvýšená o súčet súm životného minima nezaopatreného dieťaťa vynásobenú rozdielom súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb a rozhodujúceho príjmu, vydeleným súčtom súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb.
U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1, 2-násobkom výšky sociálneho štipendia.
U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1, 2-násobkom výšky sociálneho štipendia. Výška sociálneho štipendia vypočítaná podľa odsekov 1 až 4 sa zaokrúhľuje na celé päťeurá smerom nahor.
U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1, 2-násobkom výšky sociálneho štipendia.
U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1, 2-násobkom výšky sociálneho štipendia. Výška sociálneho štipendia vypočítaná podľa odsekov 1 až 4 sa zaokrúhľuje na celé päťeurá smerom nahor.
Prepočítaný počet študentov
je počet študentov v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktorí študujú dennou formou štúdia, zvýšený o 0,2 za každého z týchto študentov, ktorý študuje mimo miesta trvalého pobytu. Prepočítaný počet študentov sa zvyšuje o 1,2 za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.
Minimálna výška sociálneho štipendia je 10 €.
Sociálne štipendium možno priznať
študentovi na základe písomnej žiadosti o priznanie sociálneho štipendia (ďalej len „žiadosť“), ktorá sa podáva na vysokej škole, ktorej je študentom; ak je študent študentom viacerých vysokých škôl, žiadosť sa podáva len na jednej vysokej škole.
Žiadosť sa podáva v akademickom roku, v ktorom sa má sociálne štipendium poskytovať, pričom na to isté obdobie možno priznať najviac jedno sociálne štipendium. Sociálne štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná, do konca mesiaca jún príslušného akademického roka. U študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom a je obojstranná sirota alebo polosirota a od žijúceho rodiča má určený rozsah vyživovacej povinnosti, sa sociálne štipendium priznáva aj na mesiace júl a august príslušného akademického roka. U študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom a má určený rozsah vyživovacej povinnosti od oboch rodičov, sa sociálne štipendium priznáva aj na mesiace júl a august, ak sa študent neposudzuje spoločne s rodičmi.
Sociálne štipendium sa priznáva
najviac na obdobie štyroch kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia, ak mesačný príjem niektorej zo spoločne posudzovaných osôb na určenie rozhodujúceho príjmu tvorila dávka v nezamestnanosti. Po skončení tohto obdobia možno opätovne požiadať o priznanie sociálneho štipendia.
Sociálne štipendium sa priznáva v novej výške od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom študent požiadal o prehodnotenie priznanej výšky sociálneho štipendia, ak je nová výška sociálneho štipendia vyššia ako doterajšia, inak od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom študent požiadal o priznanie novej výšky sociálneho štipendia.
Záver
Sociálne štipendium možno priznať najdlhšie do konca mesiaca, v ktorom študent prestane byť študentom.
Splnenie podmienok na priznanie sociálneho štipendia sa posudzuje ku dňu podania žiadosti. Sociálne štipendium patrí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
Splnenie podmienok na priznanie sociálneho štipendia sa posudzuje ku dňu podania žiadosti. Sociálne štipendium patrí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
JUDr. Miroslav Tichý
§ 4 zákona č. 601 / 2003 Z. z.
Zákon o životnom minime
Zákon o životnom minime
Príjmy
(1) Za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú
- a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu4) po odpočítaní
- 1. poistného na povinné zdravotné poistenie,
- 2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
- 3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,4)
- 4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,4)
- b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu4) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
- c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,5)
- d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,6)
- e) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov7) po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.8)
(2) V prípade straty9) sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.
(3) Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú
(3) Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú
- a) jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,10)
- b) peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,10a)
- c) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
- d) jednorazová dávka v hmotnej núdzi,11)
- e) štipendiá,
- f) jednorazový príspevok podľa osobitného predpisu,12)
- g) príspevok na stravu podľa ...








