16. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Sociálne služby

po novom

Sociálnou službou je určitá odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané predovšetkým na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie FO, rodiny alebo komunity, na zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti FO viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO, riešenie jej krízovej sociálnej situácie a jej rodiny a na prevenciu sociálneho vylúčenia FO alebo rodiny. Akým spôsobom zákon o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a financovaní sociálnych služieb?

Zákon o sociálnych službách

č. 448/2008 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p. bol schválený 30. 10. 2008. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 okrem § 8 ods. 4, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2013 a § 79 ods. 1 písm. e), ktoré nadobudlo účinnosť 1. 1. 2011. Ostatná novela zákona platná od 5. 12. 2015, ktorá je už účinná, bola schválená 11. 11. 2015 a nadobudla účinnosť 15. 12. 2015. Ide o zákon č. 345/2015 Z. z., ktorý v Zbierke zákonov SR vyšiel v čiastke 96. Okrem toho sa služby zamestnanosti menia aj od 1. 7. 2016, a to novým zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

 

Novela zákona č. 345/2015 Z. z.

novo ustanovuje odklad povinnosti dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov a povinnosti splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu aj pre právne vzťahy súvisiace s transformáciou domovov sociálnych služieb s celoročnou pobytovou sociálnou službou, kde poskytovateľ tejto sociálnej služby, ktorý poskytoval túto sociálnu službu k 31. 12. 2013, postupoval podľa § 110w. Ide tiež o právne vzťahy vzniknuté v inom právnom prostredí, kde pri súvisiacej registrácii nových druhov sociálnych služieb – zariadenia pre seniorov a špecializovaného zariadenia v tom istom objekte tým istým poskytovateľom bolo odôvodnené ustanoviť odklad plnenia týchto povinností na rovnakom základe, ako u iných poskytovateľov, ktorí začali poskytovať sociálnu službu tiež v inom právnom prostredí.

 

Ročný odklad plnenia povinností poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí začali poskytovať sociálne služby ešte v inom právnom prostredí, ktoré neupravovalo minimálne personálne štandardy ani debarierizáciu prevádzkovaných objektov na účely sociálnych služieb podľa platných predpisov z oblasti stavebného práva, bol odôvodnený nevyhnutnosťou zabezpečenia zdrojových predpokladov pre napĺňanie tejto povinnosti, a to tak u verejných poskytovateľov, ako aj u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Manipulačný priestor na vytvorenie zdrojových predpokladov vytvára oživenie ekonomiky a konsolidácia verejných financií spojená aj s vytvorením predpokladov na zabezpečenie finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb vo verejnom záujme z verejných prostriedkov, a to náležitým napĺňaním zákonom o sociálnych službách ustanovených pôsobností príslušných orgánov verejnej správy. Nevyhnutnosť prijatia novej právnej úpravy vyplývala najmä z potreby ochrany prijímateľov sociálnych služieb, poskytovaných dotknutými poskytovateľmi sociálnych služieb, nakoľko neplnenie zákonom o sociálnych službách ustanovených povinností v oblasti dodržiavania personálnych štandardov a podmienky bezbariérovosti má za následok stratu oprávnenosti poskytovania sociálnej služby jeho výmazom z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Nároky na plnenie personálnych štandardov spojené so zvýšením mzdových a ostatných osobných nákladov sa premietnu i do ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľa na poskytovanie sociálnej služby, a ak nebudú pokryté z verejných prostriedkov, hrozí u neverejných poskytovateľov sociálnej služby riziko ich premietnutia do zvýšenej úhrady za poskytovanú sociálnu službu požadovanej od prijímateľov sociálnej služby.

 

Ročný odklad pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby podľa § 79 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnych službách bol opodstatnený nevyhnutnosťou prípravy poskytovateľov sociálnych služieb na toto hodnotenie, a to dôslednou znalosťou metodiky tohto hodnotenia, ktorá bude pri výkone tohto hodnotenia jednotne uplatňovaná v aplikačnej praxi MPSVaR SR.

Neodstránenie nedostatkov plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v lehote určenej ministerstvom má za právny následok stratu oprávnenosti poskytovania sociálnej služby výmazom z registra poskytovateľov sociálnych služieb.

 

Ročný odklad pôsobnosti vytvára časový priestor na komunikáciu metodiky zavedenia podmienok kvality poskytovaných sociálnych služieb a metodiky hodnotenia podmienok kvality medzi zainteresovanými stranami.

Ďalším cieľom prvej novely zákona bolo vykonať zmeny v oblasti hmotnoprávnej úpravy hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby obsiahnutej v § 104 zákona o sociálnych službách, a to v záujme zabezpečenia vykonateľnosti tohto hodnotenia pre druhy sociálnych služieb, u ktorých nie je ustanovená v zákone o sociálnych službách povinnosť plánovať a hodnotiť poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a u ktorých nie je ustanovená v zákone o sociálnych službách povinnosť vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

Posledným cieľom novely zákona bolo vykonať zmeny v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnych službách, a to v oblasti dodržiavania základných ľudských práv a slobôd – zmenené vecné znenie indikátora – nepremietnutie písomne vypracovaných postupov, pravidiel a podmienok dodržiavania základných ľudských práv a slobôd do realizačnej praxe považovať za nesplnenie indikátora s bodovým ohodnotením – 0.

V oblasti personálnych podmienok sa nahradilo znenie štandardu a indikátorov v rámci kritéria 3.4 – systém supervízie u poskytovateľa sociálnej služby, v záujme finančnej udržateľnosti spôsobu realizácie povinnosti ustanovenej § 9 ods. 10 zákona o sociálnych službách – vypracovať a uskutočňovať program supervízie na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby, pre poskytovateľa sociálnej služby, avšak pri rešpektovaní naplnenia povahy a účelu supervízie. Táto novela zákona má vplyv na zníženie predpokladaných výdavkov rozpočtov obcí a vyšších územných celkov a priaznivý sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

V súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente realizujú samosprávne kraje projekt Elektronizácia služieb VÚC, ktorého cieľom je sprístupniť občanom elektronické služby z oblasti pôsobnosti VÚC. Projekt je realizovaný v prepojení na národné projekty zamerané na budovanie systému e-Governmentu. Dôvodom je vzájomná závislosť služieb poskytovaných na rôznych úrovniach verejnej správy, ktorá sa prejavuje hlavne v nadväznosti procesov, keď výstup jednej služby často figuruje ako vstup nadväzujúcej služby. Vzájomná prepojenosť systémov výrazným spôsobom obmedzí nároky v súvislosti s opakovaným získavaním a spracovaním tých istých informácií, čím sa dosiahnu výrazné úspory času a nákladov nielen na úrovni samosprávnych krajov, ale aj vo verejnej správe ako celku, ako aj zníženie administratívnej záťaže účastníkov konania o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

V súvislosti s elektronizáciou služieb poskytovaných verejnou správou bude jednou zo služieb možnosť požiadať elektronicky o vydanie výpisu z registra trestov. V rámci zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. poskytovateľom sociálnej služby (uvedeným v § 3 ods. 3 a 5 zákona) môže byť len subjekt zapísaný do registra poskytovateľov sociálnych služieb a registrujúcim orgánom sú samosprávne kraje (podľa miesta poskytovania sociálnej služby, ev. podľa sídla PO alebo pobytu FO – poskytovateľa). Doteraz žiadateľ musel k žiadosti o zápis priložiť aj doklad o jeho bezúhonnosti podľa § 63 ods. 1, o bezúhonnosti osoby podľa § 63 ods. 5 a bezúhonnosti osoby zodpovednej za poskytovanie sociálnej služby podľa § 63 ods. 3. Po novom sa žiadateľ „oslobodzuje“ od tejto povinnosti, ktorá prechádza na samosprávny kraj. Za týmto účelom bude žiadateľ povinný uviesť k žiadosti aj údaje, ktoré sú povinnými obsahovými náležitosťami žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (napr. rodné číslo, miesto a okres narodenia, pohlavie, meno a priezvisko a rodné priezvisko rodičov a pod.) bližšie špecifikované v § 10 cit. zákona.

 

Okruh osôb povinných predložiť doklad o bezúhonnosti

sa výrazne zúžil po novom a táto povinnosť zostáva zachovaná iba ak ide o FO, ktorej bezúhonnosť je podmienkou zápisu do registra podľa § 63 ods. 1, 3 a 5 a ak nejde o občana SR ani iného členského štátu EÚ a nemá pobyt na území SR podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Dôvodom takto koncipovanej právnej úpravy bolo predovšetkým zosúladenie s okruhom informácii o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach vedených v registri trestov Generálnou prokuratúrou SR v súlade so zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Okrem toho sa novo ustanovila pôsobnosť vyššieho územného celku žiadať o výpis z registra trestov na účely overenia splnenia podmienky bezúhonnosti osôb podľa § 63 ods. 1 a 3 a 5. Príloha č. 2 k zákonu o sociálnych službách určuje podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, hodnotiacu škálu plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a vyhodnotenie plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby jednotne pre všetky druhy sociálnych služieb. Právnou úpravou v znení § 104 odsek 3 sa zabezpečuje vykonateľnosť hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby, u druhov sociálnej služby neuvedených v § 33 až 40 a § 57 zákona o sociálnych službách. Dôvodom zmeny bola právna skutočnosť, že v súlade s § 9 ods. 1 zákona o sociálnych službách len poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 33 až 40 a § 57 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (individuálny plán). Táto povinnosť je viazaná len na tieto vymedzené druhy sociálnych služieb vzhľadom na ich povahu a charakter, ako i ich cieľovú skupinu.

Po novele zákona od 15. 12. 2015 sa upravuje v súlade s § 9 ods. 4 zákona o sociálnych službách novo ustanovená povinnosť poskytovateľa sociálnej služby splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané FO obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) – priestorový štandard.

 

Dvojročný odklad plnenia povinností poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí začali poskytovať sociálne služby ešte v inom právnom prostredí, ktoré neupravovalo minimálne personálne štandardy ani debarierizáciu prevádzkovaných objektov na účely sociálnych služieb podľa platných predpisov z oblasti stavebného práva, je odôvodnený nevyhnutnosťou vytvorenia dostatočnej lehoty na zabezpečenie zdrojových predpokladov pre napĺňanie tejto povinnosti, a to tak u verejných ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

V rámci hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnych službách v oblasti dodržiavania základných ľudských práv a slobôd (I. Oblasť) sa novelou zákona zabraňuje hodnotiť nezabezpečovanie dodržiavania písomne vypracovaných postupov, pravidiel a podmienok dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súlade s prirodzenou ľudskou dôstojnosťou a princípmi nediskriminácie v prostredí, ktoré si prijímateľ sociálnej služby vybral, počtom bodov – 2, ktorý predstavuje hodnotenie indikátora za čiastočne splnené. Nepremietnutie písomne vypracovaných postupov, pravidiel a podmienok dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súlade s prirodzenou ľudskou dôstojnosťou a princípmi nediskriminácie v prostredí, ktoré si prijímateľ sociálnej služby vybral, do realizačnej praxe nemožno tolerovať a túto skutočnosť je potrebné považovať jednoznačne za nesplnenie indikátora (bodové hodnotenie – 0). Preto bolo potrebné novelou zákona zmeniť znenie indikátora s bodovým hodnotením 2.

Právnou úpravou v prílohe č. 2 sa novo formuluje štandard a indikátory v rámci prílohy č. 2 k zákonu o sociálnych službách v časti A. Podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby v III. Oblasti: Personálne podmienky, a to v rámci kritéria 3.4 „Systém supervízie u poskytovateľa sociálnej služby“. Dôvodom úpravy bolo hlavne vytvorenie priaznivejších podmienok na finančnú udržateľnosť spôsobu realizácie povinnosti poskytovateľa sociálnej služby podľa § 9 ods. 10 zákona o sociálnych službách „vypracovať a uskutočňovať program supervízie na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby“.

Supervízia je platenou službou – cena za hodinu poskytnutej supervízie je rôzna a závisí od dohody supervidovaného so supervízorom – na trhu sa cena supervíznej hodiny pre jednotlivca pohybuje okolo 35 eur, cena supervíznej hodiny pre skupinu sa pohybuje okolo 45 eur.

 

Novo zavedené indikátory ustanovujú na účely bodového hodnotenia vyžadované formy a metódy supervízie – riadiaca, interná, externá a jej vykonávanie – skupinovo alebo individuálne, ako aj frekvenciu jej vykonávania, pri rešpektovaní supervízie ako metódy nepretržitého zvyšovania profesionálnej kompetencie zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby– sociálnych poradcov, sociálnych pracovníkov a iných pracovníkov, zabránenia vzniku syndrómu vyhorenia, a tým ochrany prijímateľov sociálnej služby pred nekompetentnými zásahmi a v konečnom dôsledku hľadania a nachádzania možností a spôsobov ako pracovať s prijímateľom sociálnej služby v jeho najlepšom záujme.

 

Novela zákona č. 91/2016 Z. z., ktorá nadobudne účinnosť 1. 7. 2016

K viacerým zmenám v zákone o sociálnych službách dochádza aj po ďalšej novele, a to v znení § 63, ktorý upravuje podmienky zápisu do registra. Do ustanovenia sa vkladá nový odsek 1. Osoba, ktorá žiada o zápis do registra a FO, ktorá je štatutárnym orgánom PO, ktorá žiada o zápis do registra, musia byť bezúhonné; podmienka bezúhonnosti sa považuje za splnenú, ak ide o PO, ktorej trestná zodpovednosť je vylúčená. Fyzické osoby uvedené v prvej vete musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a odborne spôsobilé na poskytovanie sociálnej služby, ak nepoveria inú FO za zodpovedného zástupcu podľa odseku 3. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona po novom považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.

Žiadosť a zápis do registra podľa § 64 sa doplnila o nový odsek 2, pričom platí, že žiadosť o zápis do registra obsahuje obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o zápis žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o zápis žiada fyzická osoba, meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby, navrhovaného zodpovedného zástupcu, druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať a jej formu, cieľovú skupinu fyzických osôb, ktorým sa má poskytovať sociálna služba, miesto poskytovania sociálnej služby, počet miest, ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení, predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby, čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba má poskytovať na určitý čas, ďalšie údaje potrebné podľa osobitného predpisu na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoby, ktorá žiada o zápis do registra a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, fyzickej osoby, ktorá na základe poverenia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe poverenia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby.

Aj v odseku 3 tohto ustanovenia dochádza k zmene. K žiadosti o zápis do registra sa prikladá kópia dokladu preukazujúceho bezúhonnosť osoby, ktorá žiada o zápis do registra, ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia SR alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo fyzickú osobu, ktorá nie je občanom SR alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a nemá pobyt na území SR podľa osobitných predpisov, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je občanom SR alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a nemá pobyt na území SR podľa osobitných predpisov, fyzickej osoby, ktorá na základe poverenia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe poverenia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je občanom SR alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a nemá pobyt na území SR podľa osobitných predpisov.

Akreditácia na odbornú činnosť je definovaná v ustanovení § 88. Písomná žiadosť o udelenie akreditácie na odbornú činnosť sa podáva ministerstvu a obsahuje po novom aj kópiu dokladu o bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, a jej štatutárneho zástupcu. Na účely posúdenia bezúhonnosti osôb platí § 63 ods. 1 prvá veta a ods. 2 rovnako.

Do zákona sa doplnil nový § 110y, podľa ktorého platí, že v konaní začatom pred 1. 7. 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. 6.2016. Cieľom zmien je zabezpečiť bezúhonnosť v celom rozsahu zákona o sociálnych službách od 1. 7. 2016 a zabezpečiť plnenie povinností poskytovateľov sociálnych služieb.

Mgr. Mariana Matulková

 

ZÁKON č. 448/2008

o sociálnych službách

§ 3

(1) Účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú

a) prijímateľ sociálnej služby,

b) poskytovateľ sociálnej služby,

c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

d) obec,

e) vyšší územný celok,

f)  partnerstvo,

g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa tohto zákona pri poskytovaní sociálnej služby.

(2) Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je

a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu,

b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“), má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky,

c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

d) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

f)  cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,

g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,

h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ...

2016
Vypredané
Tlačená + e-verzia
Neprihlásený
Id
Heslo