Sociálne poistenie – zmeny

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravoval a z tohto dôvodu sa v čl. I navrhlo zaviesť novú dôchodkovú dávku, tzv. rodičovský dôchodok.

Novela vykonaná zákonom č. 352/­2022 Z. z. z 5. októbra 2022

Hlavným účelom prijatej novely zákona bolo upraviť v zákone č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhlo, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhlo nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Účelom je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.

Novela zákona navrhla, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené.

Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhli definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa § 66b zák. č. 461/­2003 Z. z., nárok na rodičovský dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ starobného dôchodku, poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak je

a)  rodičom dieťaťa uvedeného v § 60a ods. 4 písm. a) alebo písm. b) a toto dieťa

1. bolo dôchodkovo poistené v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku; a 

2. do konca augusta kalendárneho roku predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku nevyhlásilo, že tomuto poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku nemá vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok, [podľa § 60a ods. 4 písm. a), b), za dieťa sa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

a. vlastné dieťa poistenca,

b. osvojené dieťa poistenca]

b)  fyzickou osobou, ktorá vychovala dieťa uvedené v § 60a ods. 4 písm. c) (dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu) a toto dieťa

1. bolo dôchodkovo poistené v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku; a 

2. do konca augusta kalendárneho roku predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku vyhlásilo, že tomuto poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku má vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok.

V prípade, ak dieťa do konca augusta kalendárneho roku predchádzajúceho sledovanému kalendárnemu roku vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok má zaniknúť, nárok na rodičovský dôchodok zanikne od prvého dňa sledovaného kalendárneho roka. Sledovaný kalendárny rok je najskôr piaty kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom naposledy vznikol nárok na rodičovský dôchodok.

Ak nárok na rodičovský dôchodok nevznikol resp. zanikol a dieťa uvedené v § 60a ods. 4 do konca augusta kalendárneho roku predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok má vzniknúť, nárok na rodičovský dôchodok a nárok na jeho výplatu poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vzniká od 1. januára príslušného kalendárneho roku, ak dieťa uvedené v § 60a ods. 4 bolo dôchodkovo poistené v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Ak dieťa uvedené v § 60a ods. 4, od ktorého je odvodený nárok na rodičovský dôchodok, nebolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

a)  nárok na rodičovský dôchodok nezaniká a 

b)  nárok na výplatu rodičovského dôchodku zaniká od 1. januára príslušného kalendárneho roka.

Nárok na výplatu rodičovského dôchodku, ktorý zanikol podľa odseku 4, opätovne vzniká od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa uvedené v § 60a ods. 4, od ktorého je odvodený nárok na rodičovský dôchodok, bolo dôchodkové poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Ak poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikne nárok na výplatu viacerých rodičovských dôchodkov, vypláca sa len jeden rodičovský dôchodok v sume určenej ako úhrn súm rodičovských dôchodkov.

SUMA RODIČOVSKÉHO DÔCHODKU v príslušnom kalendárnom roku sa určí ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa, od ktorého je odvodený nárok na rodičovský dôchodok, za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, najviac ako 1,5 % jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Úhrn súm rodičovských dôchodkov viacerých poberateľov dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku v príslušnom kalendárnom roku určených z úhrnu vymeriavacích základov jedného dieťaťa, od ktorého je odvodený nárok na rodičovský dôchodok, je najviac 3 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov tohto dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, a najviac 3 % jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

SUMA PREDČASNÉHO STAROBNÉHO DÔCHODKU sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o

a. 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov;

b. 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý získal najmenej 40 odpracovaných rokov; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníku, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.

Suma predčasného starobného dôchodku sa zvýši o 0,2 % súčinu za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému poistenec získal 40 odpracovaných rokov do dňa dovŕšenia dôchodkového veku, ak poistenec uvedený v odseku 2 získal 40 odpracovaných rokov, alebo ak poistenec uvedený v odseku 3 ku dňu zániku dôchodkového poistenia získal 40 odpracovaných rokov.

Novela zákona vykonaná zák. č. 210/­2023 Z. z. 23. mája 2023

Návrh zákona bol predložený za účelom realizácie ústavného práva poistenca na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v prospech osoby, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Nástrojom realizácie uvedeného ústavného práva sa od 1. januára 2023 stal rodičovský dôchodok, ktorý patrí rodičom detí, ktoré boli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené.

Právna úprava rodičovského dôchodku však neumožňovala priznanie rodičovského dôchodku poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktorých deti neboli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené, avšak boli zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky pri ústavnom práve na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe nerozlišuje, či je platba spojená s touto účasťou uhrádzaná v rámci systému sociálneho poistenia alebo systému výsluhového zabezpečenia, navrhla sa právna úprava vzniku nároku na rodičovský dôchodok aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na výsluhovom zabezpečení.

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa v novele zákona navrhlo rozšírenie okruhu oprávnených osôb na nárok na rodičovský dôchodok o poberateľov starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľov výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktorých dieťa bolo v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Uvedené sa navrhlo v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu poistencov zúčastnených na dôchodkovom poistení podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení a policajtov a vojakov zúčastnených na výsluhovom zabezpečení podľa zákona o výsluhovom zabezpečení k realizácii ústavného práva na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe osobám, ktoré ich vychovali a ktorým je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Rovnako od 1. 1. 2024 sa navrhlo, aby na účely nároku a nároku na výplatu rodičovského dôchodku bolo obdobím účasti na výsluhovom zabezpečení obdobie, počas ktorého policajt alebo profesionálny vojak mal vymeriavací základ na platenie poistného na výsluhové zabezpečenie a bol povinný platiť poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o výsluhovom zabezpečení.

Teda aby sa za obdobie poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu nepovažovalo obdobie poberania invalidného výsluhového dôchodku a obdobie, počas ktorého zákon o výsluhovom zabezpečení neukladá povinnosť platiť poistné.

Uvedené sa navrhlo upraviť rovnako ako v prípade poistenca poisteného podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že nárok na výplatu rodičovského dôchodku nebude v príslušnom kalendárnom roku patriť v prípade, ak dieťa policajta resp. profesionálneho vojaka počas celého kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku nemalo vymeriavací základ na platenie poistného na výsluhové zabezpečenie alebo na dôchodkové poistenie, resp. ak v období, kedy malo vymeriavací základ, nebolo povinné platiť poistné na výsluhové zabezpečenie resp. malo vylúčenú povinnosť platiť poistné na starobné poistenie a nezískalo v tomto roku žiadne iné obdobie, počas ktorého malo vymeriavací základ na výsluhové poistenie resp. starobné poistenie. Inými slovami nárok na rodičovský dôchodok bude patriť iba za skutočne zaplatené poistné na starobné poistenie resp. výsluhové zabezpečenie v rozhodujúcom roku.

S účinnosťou od 1. 1. 2024 novelou zákona dochádza aj k valorizácii dôchodkových dávok. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a)  medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)  určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2.

Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

a)  odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)  odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa do zákona zavádza tzv. dôchodková prognóza. Sociálna poisťovňa vyhotovuje dôchodkovú prognózu na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Sociálna poisťovňa poistencovi sprístupní prostredníctvom pasívneho prístupu na elektronickom účte poistenca do 31. mája príslušného kalendárneho roka dôchodkovú prognózu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku. Sociálna poisťovňa písomne zašle poistencovi dôchodkovú prognózu, ak poistenec neoznámil Sociálnej poisťovni, že dôchodkovú prognózu žiada sprístupniť výlučne prostredníctvom elektronického účtu poistenca.

Príslušný kalendárny rok je

a)  kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol poistenec po dovŕšení 18 rokov veku prvýkrát dôchodkovo poistený,

b)  každý piaty kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) do dovŕšenia 50 rokov veku poistenca,

c)  každý kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) po dovŕšení 50 rokov veku poistenca, do

1. priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo

2. dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku.

Dôchodková prognóza obsahuje

a)  meno, priezvisko a rodné číslo poistenca,

b)  dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené v dôchodkovej prognóze,

c)  dôchodkový vek poistenca alebo predpokladaný dôchodkový vek poistenca,

d)  získané obdobie dôchodkového poistenia,

e)  aktuálnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu,

f)  informáciu o základnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktorá zahŕňa základný scenár, optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov a z možných scenárov vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

g)  informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vychádzajúce z možnej

1. účasti poistenca na starobnom dôchodkovom sporení,

2. zmeny skutočností rozhodujúcich pre určenie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

h)  informáciu o vplyve inflácie na výšku prognózovaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

i) informácie týkajúce sa poistenca, ktorému bola dôchodková prognóza poskytnutá, o stave plnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok,

j) všeobecné informácie o starobnom dôchodku, predčasnom starobnom dôchodku, starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a predčasnom starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

k)  všeobecné informácie o dôchodkovej prognóze.

Sociálna poisťovňa uchováva dôchodkovú prognózu desať rokov od jej sprístupnenia, najdlhšie do

a)  priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku poistenca, alebo

b)  dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku.

JUDr. Jozef Jaško