Sociálne poistenie – zmeny

V zákone o sociálnom poistení sa zaviedla novinka vo forme generálneho pardonu. Generálny pardon je mimoriadne legislatívne riešenie odpustenia povinnosti zaplatiť penále, resp. nepredpísané penále. K uloženiu sankcie vo forme penále dochádza v prípade neodvedenia poistného, prípadne za odvedenie poistného v nižšej sume, alebo za oneskorené odvedenie poistného. Penále môže byť uložené fyzickej alebo právnickej osobe.

Poistné na sociálne poistenie

Odvody do Sociálnej poisťovne a s tým súvisiace prípadné sankcie za porušenie stanovených povinností upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom je vymedzenie sociálneho poistenia, úprava rozsahu sociálneho poistenia, právnych vzťahov pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácie sociálneho poistenia, financovania sociálneho poistenia, dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konania vo veciach sociálneho poistenia a konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

Sociálne poistenie

•    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

•    dôchodkové poistenie, a to

-   starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

-   invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

•    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania

•    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

•    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Vznik a zánik sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení neupravuje vznik a zánik sociálneho poistenia jednotne, ale medzi jednotlivými druhmi, ako aj subjektmi sociálneho poistenia sú rozdiely. Vo všeobecnosti zamestnancovi a zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, teda napríklad vznikom pracovného pomeru, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vznikom funkcie, z ktorej plynie právo na príjem zo závislej činnosti. Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka (resp. od 1. októbra pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok), ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Dobrovoľne poistenej osobe vzniká povinnosť platiť poistné odo dňa prihlásenia na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky.

Odvody, t. j. poistné, platené do Sociálnej poisťovne nie sú taktiež stanovené jednou sadzbou. Odvod sa skladá z čiastkových poistení, pričom pre každé z nich je stanovená istá percentuálna sadzba. Z vyššie uvedených poistení zamestnanec neplatí poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a okrem toho zamestnanec neplatí do rezervného fondu solidarity.

Fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné zároveň aj odvádzať.

V zmysle zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti odvádza za zamestnanca zamestnávateľ. Zamestnávateľ okrem toho zároveň vykonáva zrážky poistného na nemocenské poistenie, zrážky poistného na dôchodkové poistenie a zrážky poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Poistné sa platí vždy na účet Sociálnej poisťovne, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, a to za kalendárny mesiac pozadu. Poistné je možné platiť

•    bezhotovostným prevodom

•    poštovou poukážkou.

Poistenie netrvalo poistencovi celý kalendárny mesiac, ale len určitú časť kalendárneho mesiaca

V uvedenom prípade sa platí poistné len za toto obdobie, počas ktorého poistenie trvalo. Pri platení poistného, musia fyzické a právnické osoby povinné odvádzať poistné, identifikovať platbu poistného a uviesť k nej variabilný a špecifický symbol. Bez ich uvedenia spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

Poistné je v súlade so zákonom splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak zákon výslovne neustanovuje inak.

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca a ak by takýto deň určený nebol, platí, že poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

V praxi sa môže často stať, že deň splatnosti poistného pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja. V takom prípade je poistné splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. (Napr. Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. V príslušnom kalendárnom mesiaci ôsmeho prípadne na sobotu. Poistné v tomto prípade bude splatné najbližší nasledujúci pracovný deň, teda v pondelok desiateho dňa daného kalendárneho mesiaca.)

Poistné sa v súlade so zákonom o sociálnom poistení považuje za zaplatené včas aj vtedy, ak platba poistného bola na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici síce pripísaná oneskorene, ale

•    pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného v súlade s ustanoveniami zákona

•    pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného v súlade s ustanoveniami zákona. (Napr. Fyzická osoba platí poistné poštovou poukážkou. Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Fyzická osoba zaplatila poistné ôsmeho dňa v mesiaci. Poistné sa považuje za zaplatené včas, aj keď platba poistného bola na účet Sociálnej poisťovne pripísaná oneskorene, pretože sa poistné poukázalo posledný deň splatnosti poistného v súlade so zákonom.)

Dlh na poistnom na sociálne poistenie

V prípade vzniku dlhu sa môže FO alebo PO dostať až do štádia exekúcie, preto ak odvádzateľ poistného zistí, že mu dlh vznikol, je najlepšie danú situáciu riešiť čo najskôr, čím predíde zvyšovaniu dlhu narastaním penále. Okrem toho neplatenie poistného má vplyv na dávky zo sociálneho poistenia pri nárokoch v budúcnosti, teda hrozí nepriznanie dávky zo systému sociálneho poistenia.

Dlžné poistné Sociálna poisťovňa predpisuje rozhodnutím, ktorým vyzve na zaplatenie poistného v stanovenej lehote. Týmto rozhodnutím zároveň predpíše aj penále a prípadne uloží pokutu. Povinnosť uhradiť dlžné poistné nie je možné odpustiť, ale do času postúpenia dlhu na vymáhanie, má dlžník možnosť požiadať o splátkový kalendár.

Za každé nesplnenie, prípadne porušenie povinnosti, ktorú ukladá fyzickej osobe alebo právnickej osobe zákon, hrozí povinnému subjektu sankcia, uloženie ktorej zákon za nesplnenie alebo porušenie povinnosti predpokladá. Právny predpis, ktorý ukladá určitú povinnosť, zároveň spravidla obsahuje aj určitý druh sankcie za jej prípadné nedodržanie a upravuje tiež spôsob uloženia sankcie a v prípade, ak je sankciou peňažná pokuta, resp. penále upravuje tiež spôsob jej výpočtu, resp. dolnú a hornú hranicu, v rámci ktorých je možné pokutu alebo penále uložiť.

Za neodvedenie poistného, prípadne za odvedenie poistného v nižšej sume, alebo za oneskorené odvedenie poistného hrozí fyzickej alebo právnickej osobe uloženie sankcie, a to vo forme penále (ust. § 240 a § 241).

Penále predpíše Sociálna poisťovňa fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume. Penále Sociálna poisťovňa predpíše vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

Na predpísané penále sa vzťahujú tri základné pravidlá, ktoré musia byť dodržané v každom prípade.

V zmysle prvého pravidla predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. V zmysle druhého pravidla Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. V zmysle tretieho pravidla právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a právo vymáhať penále sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa penále predpísala.

Na platenie penále, na povolenie splátok dlžných súm penále a na jeho vrátenie sa primerane vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia o poistnom.

Príležitostný systém oddlženia

Ide o už spomenutý generálny pardon, ktorý môže v súčasnosti pomôcť situáciu dlžníkov uľahčiť. Ide o typ oddlženia podobný „exekučnej amnestii“, ktorý sa u nás nevyskytuje prvý raz. Generálny pardon je mimoriadne legislatívne riešenie odpustenia povinnosti zaplatiť penále, resp. nepredpísané penále.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2022 schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá bola uverejnená v zbierke zákonov pod č. 352/2022 Z. z. V zmysle prechodného ust. § 293fz ods. 1 tohto zákona Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie bude v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023.

Účelom novely zákona o sociálnom poistení nie je odpustiť zaplatenie istiny (t. j. samotného dlžného poistného) a ani predĺženie lehoty na zaplatenie istiny. Jej cieľom je motivovať dlžníkov, aby zaplatili dlžné poistné v stanovenej lehote a tým im bude odpustené penále.

Generálny pardon teda v zmysle uvedeného prebieha od 1. februára 2023 do 31. augusta 2023. Počas týchto mesiacov majú dlžníci Sociálnej poisťovne možnosť vyhnúť sa zaplateniu penále alebo nepredpísaného penále. Doteraz ide o najdlhšiu časovú lehotu na vysporiadanie neuhradených záväzkov na sociálnom poistení.

Základné podmienky generálneho pardonu

Nevyhnutne je potrebné zaplatiť celé dlžné poistné, teda istinu, spred 1. júla 2022 počas jeho trvania, t. j. v čase od začiatku februára do konca augusta. Ak ide o zamestnávateľa alebo zahraničnú samostatne zárobkovo činnú osobu, je tiež potrebné doručiť počas trvania generálneho pardonu chýbajúce mesačné výkazy poistného a príspevkov.

Sociálna poisťovňa od februára dočasne prerušila predpisovanie penále a vymáhanie pohľadávok na penále v správnom výkone.

Pri pohľadávkach, ktoré Sociálna poisťovňa vymáha v správnom výkone, teda interne, uplatňuje od februára hromadné prerušenie všetkých správnych výkonov, kde je vymáhaná čo i len časť penále. Dlžníkovi zároveň doručí písomné rozhodnutie o odložení vymáhania a informuje dlžníka o generálnom pardone. Toto opatrenie bude účinné do momentu riadneho preverenia skutočností rozhodujúcich o konečnom zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, minimálne však do konca augusta 2023. Nové rozhodnutia na penále za obdobie spadajúce do generálneho pardonu sa nebudú počas účinnosti generálneho pardonu uplatňovať v správnom konaní až do odvolania.

Čo sa týka vymáhania pohľadávok prostredníctvom súdnych exekútorov, Sociálna poisťovňa informovala o generálnom pardone Slovenskú komoru exekútorov a zasiela súdnym exekútorom oznámenia o zániku pohľadávky na penále v exekučnom konaní.

Vo vzťahu k jednotlivým dlžníkom Sociálna poisťovňa adresne informuje o možnosti využiť generálny pardon zaplatením pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré sa týka poistného spred júla 2022. Sociálna poisťovňa bude postupne až do augusta 2023 informovať dlžníkov o nedoplatku na poistnom alebo chýbajúcich mesačných výkazoch poistného. Upozornenie môže byť zaslané formou sms správ, mailov alebo do e-schránky, ak ju má dlžník aktivovanú. Je preto v záujme samotných dlžníkov poskytnúť alebo prípadne aktualizovať svoje kontaktné údaje.

Ku generálnemu pardonu nie je potrebné podávať žiadosť

Na dlžníkov, ktorí majú zaplatené poistné za obdobie do 1. júla 2022 a Sociálna poisťovňa voči nim eviduje len nezaplatené penále, sa generálny pardon vzťahuje automaticky. Rovnako to platí aj v prípade zamestnávateľov a zahraničných samostatne zárobkovo činných osôb, ak majú splnenú podmienku predloženia mesačných výkazov poistného za rozhodujúce obdobie. Uvedené sa vzťahuje aj na dlžníkov, ktorí dlžné poistné za rozhodujúce obdobie v plnej výške uhradia v čase platnosti generálneho pardonu. Teda po uhradení dlžného poistného nemusia zvlášť žiadať o odpustenie penále, ale dôjde k zániku pohľadávky na penále priamo zo zákona.

Ak má dlžník povolený splátkový kalendár, je potrebné vyrovnať všetky záväzky na poistnom za celé obdobie pred 1. júlom 2022, ktoré boli splatné do 31. januára 2023 (v prípade odloženého poistného kvôli koronakríze), a to najneskôr do konca augusta 2023. V takom prípade bude môcť byť uplatnený generálny pardon na penále. Znamená to, že takému dlžníkovi Sociálna poisťovňa nepredpíše penále a splátkový kalendár bude ukončený.

Rovnako pôjde o zánik pohľadávky na penále zo zákona. Avšak musí dlžník uhradiť všetky splátky, ktoré sa týkajú dlžného poistného spred 1. júla 2022, a to aj v prípade, ak podľa splátkového kalendára by mali byť splátky poistného uhradené neskôr ako v auguste 2023.

Nie je možné alikvotné odpúšťanie penále, teda nestačí uhradiť časť dlžného poistného a očakávať čiastočné odpustenie penále, ktoré prináleží k uhradenej časti dlžného poistného. Dlžník musí mať za rozhodujúce obdobie, t. j. do 1. júla 2022, uhradené celé dlžné poistné. Len za splnenia tejto podmienky mu Sociálna poisťovňa môže v rámci generálneho pardonu odpustiť penále.

Ako už bolo uvedené, generálny pardon sa vzťahuje iba na dlžníkov, ktorí nemajú uhradené dlžné poistné do 1. júla 2022. Teda ak niekto neplatil riadne poistné na sociálne poistenie po tomto dátume je potrebné uhradiť dlžné poistné čím skôr, aby zbytočne nedošlo k zvyšovaniu penále. Keďže na obdobie po 1. júli 2022 sa generálny pardon nevzťahuje, za toto obdobie v prípade vzniku dlžného poistného Sociálna poisťovňa predpíše dlžníkovi penále v súlade so zákonom.

Sociálna poisťovňa bude v súvislosti s generálnym pardonom dlžníkov, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky, postupne v pravidelných intervaloch oddlžovať, teda odpúšťať penále, až do konca augusta 2023 a následne bude jednotlivých dlžníkov o odpustení penále informovať listom.

Teda v rámci generálneho pardonu uskutočňuje Sociálna poisťovňa viacero krokov vedúcich k oddlženiu čo najväčšieho počtu dlžníkov. Od februára vyzýva fyzické a právnické osoby, aby si aktualizovali kontaktné údaje a mali tak možnosť dozvedieť sa o možnosti generálneho pardonu.

Upozornenie dlžníkov

Od marca začala sociálna poisťovňa pravidelne upozorňovať dlžníkov, ktorým môže generálny pardon pomôcť, a to v mesačných intervaloch. V apríli zabezpečila prvé hromadné oddlženie, a to automaticky u dlžníkov, u ktorých mala Sociálna poisťovňa všetky potrebné údaje. Počas celej doby platnosti generálneho pardonu pravidelne odpúšťa a bude odpúšťať penále až do konca augusta 2023 a následne dlžníkom zasielať oznámenie o jeho odpustení.

Poistenec sa pri existujúcom dlhu voči Sociálnej poisťovni vystavuje viacerým komplikáciám. Hrozí mu nepriznanie dávky zo sociálneho poistenia, môže mať problémy pri žiadosti o poskytnutie úveru alebo o rôzne dotácie, môže dôjsť k nezapočítaniu obdobia, v ktorom nebolo zaplatené poistné, pri výpočte dôchodku a navyše sa vystavuje hrozbe exekúcie a s tým spojeným komplikáciám.

Výhodou využitia generálneho pardonu pre dlžníkov je najmä vysporiadanie záväzkov voči Sociálnej poisťovni bez povinnosti zaplatiť penále a uhradenie dlžného poistného je pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené fyzické osoby výhodné aj pre uplatnenie nároku na budúce dávky zo sociálneho poistenia, nakoľko obdobie poistenia sa im budú môcť v budúcnosti zarátať pri dôchodkových alebo nemocenských dávkach.

Ak nebude pohľadávka na dlžnom poist­nom vysporiadaná počas trvania generálneho pardonu, teda do konca augusta 2023, práva Sociálnej poisťovne voči dlžníkom nezanikajú a môže naďalej pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.

386. Obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia

Zamestnanec vykonával v roku 2021 zamestnanie od 1. januára do 31. mája a od 1. júna 2021 do 31. augusta 2023 bol na rodičovskej dovolenke, pričom nárok na materské mal od 1. júna 2021 do 8. septembra 2021. Od 1. septembra 2023 pokračoval vo výkone zamestnania.

Môže sa obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia uvádzať v evidenčnom liste?

Obdobie dôchodkového poistenia bolo prerušené od 9. septembra 2021 do 31. augus­ta 2023.

Od 1. augusta 2006 sa poistencovi prerušuje povinné dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov (364 kalendárnych dní) trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Obdobie od prvého dňa po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré trvalo po 31. júli 2006, sa v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” neuvádza.

V rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od – do“ sa obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia neuvádza a preto obdobie od 14. dňa potreby ošetrovania člena rodiny do skončenia potreby tohto ošetrovania nemožno v evidenčnom liste vykázať.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa do počtu kalendárnych dní zapíše celé obdobie ošetrovania člena rodiny, teda od prvého dňa potreby ošetrovania až do jeho skončenia.

V tejto rubrike sa počtom kalendárnych dní uvádzajú vylúčené doby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

387. Rodičovská dovolenka

Zamestnankyňa čerpala rodičovskú dovolenku od 3. 3. 2005 do 15. júna 2008.

Akým spôsobom bude vypísaný evidenčný list dôchodkového poistenia?

V rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia” sa v roku 2005 zapíše obdobie dôchodkového poistenia od 3. marca do 30. júna, pričom k tomuto obdobiu bude v rubrike „Znak poistenia” priradený údaj RD, v roku 2006 bude uvedený údaj „2006” v rubrike „Kalendárny rok”, pričom nebude uvedený žiadny znak poistenia ani obdobie dôchodkového poistenia, v roku 2007 bude uvedený údaj „2007” v rubrike „Kalendárny rok”, pričom nebude uvedený žiadny znak poistenia ani obdobie dôchodkového poistenia, v roku 2008 bude uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 16. júna do 31. decembra a v rubrike „Znak poistenia” sa uvedie znak A. Obdobie od 1. júla 2005 do 15. júna 2008 na evidenčnom liste v časti „Obdobie dôchodkového poistenia” nebude uvedené, pretože obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia a na evidenčnom liste sa neuvádza.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa počtom kalendárnych dní uvádzajú doby, ktoré sa vylučujú na zistenie priemerného mesačného zárobku. Medzi tieto doby patrí aj obdobie, po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku. Pretože rodičovská dovolenka spadá do obdobia vyššie uvedenej starostlivosti o dieťa, je potrebné aj obdobie rodičovskej dovolenky vykázať v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”, a to bez ohľadu na to, či bola čerpaná do 30. júna 2005 alebo po tomto dátume.

V tejto rubrike sa obdobie rodičovskej dovolenky v roku 2005 a 2006 zapíše počtom kalendárnych dní od 3. 3. 2005 do 31. 12. 2005 304 dní, od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006 365 dní, od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 365 dní a v roku 2008 od 1. januára do 15. júna, t. j. 167 dní.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” je potrebné zapísať všetky vylúčené doby, ktoré sa vyskytnú počas trvania zamestnania, teda v období zapísanom v rubrikách „Dátum vzniku” a „Dátum zániku” pracovného pomeru (alebo iného pracovného vzťahu).

Skutočnosť, či dni vylúčenej doby sú zároveň aj dňami dôchodkového poistenia alebo nie, nemá na ich uvádzanie v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” žiaden vplyv.

Podľa znenia zákona o sociálnom poistení do 31. júla 2006 sa prerušilo povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom poistenec čerpal rodičovskú dovolenku. Kým žena čerpá rodičovskú dovolenku obvykle po skončení materskej dovolenky a po zániku nároku na materské, mužovi sa spravidla materské poskytuje počas rodičovskej dovolenky. S účinnosťou od 1. augusta 2006 sa povinné dôchodkové poistenie muža prerušilo v období, v ktorom čerpal rodičovskú dovolenku len v prípade, ak nemal nárok na materské. To znamená, že od 1. augusta 2006 sa u muža v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” na evidenčnom liste vykáže aj obdobie čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorého mal nárok na materské. Toto obdobie sa neuvádza v osobitnom riadku, ale sa vykáže ako súčasť obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu rodičovskej dovolenky, počas ktorého trval nárok na materské v danom kalendárnom roku, teda pod znakom poistenia „A”. Obdobie poskytovania rodičovskej dovolenky bez nároku na materské sa neuvádza.

Otázky 386 – 387 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová

388. Čerpanie materskej dovolenky

Žena nastúpi u zamestnávateľa na čerpanie materskej dovolenky 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Odkedy-dokedy bude platiť vylúčenie povinnosti platiť poistné? Ako posudzovať z pohľadu sociálneho poistenia dobu 2 týždňov (8 týždňov - 6 týždňov)?

Podľa schválenej novely zákona o sociálnom poistení vylúčenie povinnosti platiť poistné začne od 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do nástupu na rodičovskú dovolenku. Obdobie od začiatku 8. týždňa do začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu je obdobie trvania povinného sociálneho poistenia zamestnankyne.

389. Oznamovacie povinnosti

Zamestnankyňa bola do 15. 5. 2023 na materskej dovolenke (poberala materské). Od 16. 5. 2023 nastupuje na čerpanie rodičovskej dovolenky, počas ktorej bude poberať štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok.

Aké oznamovacie povinnosti má zamestnávateľ voči Sociálnej poisťovni?

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive RLFO-typ dátum vzniku prerušenia povinného poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, pričom ako dôvod vzniku prerušenia uvedie „6”:

V prípade, že by zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky nenastúpila na rodičovskú dovolenku, ale vrátila sa späť do práce, nedošlo by k prerušeniu povinného sociálneho poistenia. V takomto prípade by zamestnávateľ dátum vzniku prerušenia Sociálnej poisťovni neoznamoval.

Zamestnankyňa by pracovala a poberala príjem, a súčasne aj rodičovský príspevok (najdlhšie do 3, resp. 6 rokov veku dieťaťa), nakoľko vykonávanie zárobkovej činnosti nárok na rodičovský príspevok neovplyvňuje.

390. Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Dieťa sa narodilo dňa 10. 2. 2023. Obdobie poberania materského (28 týždňov) si otec dieťaťa rozdelil na dve obdobia poberania (2 týždne čerpal materské – tzv. otcovské odo dňa narodenia dieťaťa) a zvyšných 26 týždňov si bude čerpať od polovice novembra 2023 počas rodičovskej dovolenky (už nejde o otcovskú dovolenku).

Ako sa bude z pohľadu prerušenia a vylúčenia povinnosti platiť poistné posudzovať toto obdobie?

Od 1. 1. 2023 muž, ktorý sa o dieťa stará má vylúčenú povinnosť platiť poistné do nástupu na rodičovskú dovolenku. Mužovi sa v období, v ktorom nastúpi na rodičovskú dovolenku a má nárok na materské, neprerušuje povinné poistenie zamestnanca [§ 26 ods. 1 písm. e) zákona]. Uvedené znamená, že na otca sa počas rodičovskej dovolenky (od 11/­2023) neuplatní ani inštitút vylúčenia a ani prerušenia poistenia. Zamestnávateľ v takomto prípade uvedie v mesačnom výkaze poistného a príspevkov plný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné.

Otázky 388 – 390 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

391. Ošetrovanie člena rodiny

Zamestnanec v roku 2023 ošetroval člena rodiny od 14. do 31. 3. (18 kalendárnych dní). Nárok na ošetrovné mal za prvých 14 dní ošetrovania, od 15. dňa sa prerušuje obdobie povinného dôchodkového poistenia (od 28. do 31. 3.).

Akým spôsobom vyplní zamestnávateľ evidenčný list dôchodkového poistenia?

Zamestnávateľ vyplní evidenčný list dôchodkového poistenia nasledovne:

Poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy (neplatené voľno) počas pracovného dňa na niekoľko hodín nemá za následok prerušenie obdobia dôchodkového poistenia. Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy napr. v rozsahu troch hodín, získa obdobie dôchodkového poistenia aj počas tohto dňa, preto takýto deň je potrebné uviesť na evidenčnom liste. Ak zamestnancovi bolo poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie ako jeden pracovný deň, neuvedie sa tento deň v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od – do“ na evidenčnom liste.

Rovnako je to aj v prípade, ak ide o evidenčný list zamestnanca, ktorý je zamestnaný na skrátený pracovný úväzok. Aj tu sa posudzuje každý deň obdobia dôchodkového poistenia v plnom rozsahu a nie v skrátenej hodnote.

Ing. Zuzana Cingelová

392. Platiteľ poistného

Otec dieťaťa (ktoré ešte nedovŕšilo 3 roky) oznámil v práci, že nastupuje na čerpanie rodičovskej dovolenky; v Sociálnej poisťovni zároveň požiadal o výplatu nemocenskej dávky materské. Matka dieťaťa do práce nenastupuje a oznámila zamestnávateľovi, že naďalej bude čerpať, t. č. už „neplatenú“ rodičovskú dovolenku, nakoľko nebude poberať rodičovský príspevok.

Za ktorého poistenca bude štát platiteľom poistného, za oboch?

V súlade s § 166 ods. 2 Zákonníka práce matka dieťaťa môže pokračovať v čerpaní rodičovskej dovolenky aj v prípade, ak začne na to isté dieťa čerpať rodičovskú dovolenku otec dieťaťa. Štát však nebude za matku toho času platiť zdravotné poistenie, nakoľko „od 30. 12. 2018 nemôže byť poistencom štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov osoba, ktorá sa o toto dieťa stará, ak iná osoba na to isté dieťa poberá materské“. Nakoľko sa iná osoba (otec) bude teraz starať o dieťa, a zároveň bude poberať dávku materské, platiteľom poistného bude zaňho štát. Za matku, ktorá sa taktiež stará o to isté dieťa, štát prestane platiť poistné a matka sa stáva samoplatcom (ak nebude mať iného platiteľa poistného).

Ing. Iveta Matlovičová