Sociálne poistenie – zmeny zákona

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prináša zmeny týkajúce sa obdobia starostlivosti o dieťa, ktoré je jedným z významných faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku. Počas obdobia starostlivosti o dieťa prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti.

Povinne dôchodkovo poistené fyzické osoby

Podľa doteraz platnej právnej úpravy boli povinne dôchodkovo poistené fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a riadne sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak takéto dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo nedovŕšili dôchodkový vek. Za tieto fyzické osoby platí štát poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak je fyzická osoba sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „poistné“).

Výška vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné

zodpovedá mesačne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Uvedené môže znížiť sumu dôchodku osoby, ktorej vymeriavací základ počas zárobkovej činnosti presahuje výšku vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné.

Ak osoba začne v období, v ktorom sa stará o dieťa, vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zanikne jej podľa súčasnej právnej úpravy dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa. Štát prestane za túto osobu platiť poistné, a to bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu zo zárobkovej činnosti, čo má tiež negatívny vplyv na sumu dôchodku, ak je vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platí poistné štát.

Poistencami štátu sú aj fyzické osoby

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ostatní poistenci štátu).

Za ostatných poistencov štátu platí štát ešte nižšie poistné, a to z vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedá 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy aj im zaniká povinné dôchodkové poistenie, ak začnú vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo SZČO.

Cieľom novely zákona je zabezpečiť realizáciu ústavného práva podľa čl. 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že „Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“.

Obdobie starostlivosti o dieťa

Ustanovuje sa, aby obdobie starostlivosti o dieťa bolo naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodok, ale na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa sa toto obdobie vylúčilo z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Novela zákona upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, pri ktorom bude obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť a poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do osemnástich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, osobný vymeriavací základ, ktorý zodpovedá jeho priemernému osobnému mzdovému bodu, t. j. v zásade priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Aby sa tento postup mohol uplatniť, poistenec musí získať obdobie dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti najmenej v rozsahu zodpovedajúcom úhrnu obdobia dôchodkového poistenia získaného z dôvodu starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje na vylúčenie obdobia starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, a taktiež ani na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

Porovnávací výpočet

sa bude vykonávať k vyššie uvedenému novému, alternatívnemu postupu, pri ktorom sa priemerný osobný mzdový bod určí podľa právnych predpisov účinných k 31. decembru 2025. Na určenie sumy dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vyšší. Ak vyššie spomenutá podmienka získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti nebude splnená, za jednotlivé roky obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa do šiestich rokov veku, sa bude dôchodok určovať minimálne z vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil poistné za obdobie starostlivosti v príslušnom období pred 1. januárom 2026. Novela zákona všetkým poistencom garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia za obdobie starostlivosti o dieťa.

Súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa

Zároveň sa od 1. januára 2026 umožňuje súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov veku, s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo SZČO, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem, pričom návrh zákona garantuje, že sa nebude pri nízkom príjme získanom počas obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa, určovať dôchodok z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné podľa predcádzajúcej právnej úpravy.

Vyššie uvedený nový, alternatívny postup, sa uplatní aj za obdobia starostlivosti o dieťa, kedy nebol umožnený súbeh zárobkovej činnosti s povinným dôchodkovým poistením z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Osobný vymeriavací základ

Ďalej, s cieľom zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ostatných poistencov štátu, sa od 1. januára 2026 zvyšuje ich osobný vymeriavací základ za celý rok dôchodkového poistenia z doterajších 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ bude určovať.

Novela zákona umožňuje od 1. januára 2026 aj súbeh povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO s povinným dôchodkovým poistením ostatných poistencov štátu, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Podľa novely zákona štát od 1. januára 2026 nebude platiť poistné za fyzickú osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú SZČO v období, v ktorom sa im poskytuje materské.

Štát nebude platiť poistné ani za ostatných poistencov štátu

Ak však budú tieto osoby sporiteľmi a budú súčasne vykonávať aj zárobkovú činnosť, z ktorej budú povinne dôchodkovo poistené (zamestnanec, SZČO), povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa z výkonu tejto zárobkovej činnosti odvádzať budú.

Neplatenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za osoby starajúce sa o dieťa a ostatných poistencov štátu, ktorí sú sporiteľmi, sa bude kompenzovať zvýšením sumy dôchodku z I. piliera prostredníctvom úpravy krátenia dôchodku z I. piliera.

Ustanovilo sa, aby sa dôchodky priznané v roku 2026 určili podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 a následne sa osobám, ktoré získali obdobie, v ktorom sa starali o dieťa, prepočítali spolu so starobnými dôchodkami, predčasnými starobnými dôchodkami a invalidnými dôchodkami priznanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 (zákon o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa rozhodne o novo určenej sume dôchodku týchto poistencov najneskôr do 31. decembra 2031.

Novela zákona neupravuje prepočítanie sumy dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, pretože podľa nich sa z obdobia, ktoré sa použilo na určenie sumy dôchodku, obdobie starostlivosti o dieťa vylučovalo, a to aj za časť kalendárneho roka.

V nadväznosti na ukončenie platenia poistného štátom bolo potrebné vykonať nevyhnutné legislatívne úpravy aj v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 399/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

Existencia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby

Podľa právnej úpravy existencia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby už nebude prekážkou vzniku/trvania povinného dôchodkového poistenia tzv. poistenca štátu, a to fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ohrozeného svedka alebo chráneného svedka podľa zákona č. 86/2025 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a fyzickej osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti.

Podľa predcádzajúcej právnej úpravy, ak takýto poistenec začne súbežne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, zaniká mu povinné dôchodkové poistenie poistenca štátu, a to bez ohľadu na výšku príjmu dosiahnutého z takejto zárobkovej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Negatívny vplyv na sumu dôchodku tých poistencov, ktorých príjem zo zárobkovej činnosti nedosahoval aspoň 60 %

Právna úprava má následne negatívny vplyv na sumu dôchodku tých poistencov, ktorých príjem zo zárobkovej činnosti nedosahoval aspoň 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR) spred dvoch rokov (v prípade osoby starajúcej sa o dieťa) alebo 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov (v prípade fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom). To znamená, že ak takáto osoba dosiahne napr. mesačný príjem ako zamestnanec v sume 20 eur, zníži jej to sumu dôchodku, pretože na výpočet jeho dôchodku sa použije nižší vymeriavací základ, ako je vymeriavací základu štátu. Znamená to, že takáto osoba zaplatila poistné z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti a napriek tomu má nižší vymeriavací základ na určenie sumy svojho dôchodku než poistenec, ktorý počas starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie, vykonávania osobnej asistencie, alebo ako chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo osoba s priznaným kompenzačným príspevkom na poistnom nezaplatil nič. Cieľom právnej úpravy je odstrániť takýto stav.

Rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených poistencov štátu

V nadväznosti na vypustenie povinnosti platiť poistné štátom aj za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa rozšíril okruh povinne dôchodkovo poistených poistencov štátu, práve o túto skupinu. Obdobie starostlivosti o dieťa aj v čase poberania materského, bude naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku.

Ďalej sa ustanovilo, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu už pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa, najdlhšie do jeho osemnástich rokov. Vo vzťahu k fyzickej osobe dôchodkovo poistenej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, ako aj k osobe starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku, sa zároveň ustanovuje, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom „prednostne“ podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu z dôvodu takejto starostlivosti. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa vykoná posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

U detí vo veku od 6 do 18 rokov bude postupovať rovnako ako v súčasnosti, na základe údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Rovnako bude postupovať aj v prípade posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov.

Údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok

Na uvedený účel sa v § 233 ods. 12 zákona o sociálnom poistení rozšírila úprava už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení. V prípadoch, ak ÚPSVR nebude disponovať údajom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, tak podnetom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa bude aj žiadosť osoby starajúcej sa o také dieťa v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Pokým Sociálna poisťovňa v súvislosti so starostlivosťou o dieťa vo veku do 6 rokov nebude mať u dieťaťa preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, osobu starajúcu sa o takéto dieťa zaeviduje v kategórii povinne dôchodkovo poistených osôb podľa § 15 ods. 1 písm. c) za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom (napr. trvalý pobyt fyzickej osoby a dieťaťa na území Slovenskej republiky).

Okamih vzniku dôchodkového poistenia

V súvislosti s rozšírením okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, tzv. poistencov štátu, o povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, za ktorú platil štát do 31. decembra 2025 poistné na dôchodkové poistenie, sa upravuje okamih vzniku dôchodkového poistenia týchto osôb. Dôchodkové poistenie im bude vznikať odo dňa splnenia podmienky, ktorou je poskytovanie materského.

Súbeh povinného dôchodkového poistenia

V súvislosti s právnou úpravou umožňujúcou súbeh povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu alebo osoby s priznaným kompenzačným príspevkom s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, sa doterajšia právna úprava upravujúca opätovný vznik povinného dôchodkového poistenia vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa

do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, hodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či štát za tieto obdobia zaplatil poistné na dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2026 štát už nebude platiť poistné za uvedené skupiny poistencov, preto je potrebné doplniť právnu úpravu tak, aby sa obdobie ich dôchodkového poistenia po 31. decembri 2025 mohlo aj naďalej hodnotiť na nárok na dôchodok a na určenie sumy dôchodku aj bez zaplatenia poistného.

Uvedená zmena umožňuje hodnotiť to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa súčasne aj poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, ak je poistený ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba a v tomto období sa mu poskytuje materské.

Minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov

Zaviedla sa minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu poistencov, ktorí získali obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d), a to vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje. Uvedené ustanovenie predstavuje garanciu zachovania osobného vymeriavacieho základu za obdobia starostlivosti minimálne v rovnakej výške, ako podľa doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej štát za tieto obdobia platil poistné. Zároveň v praktickej rovine reflektuje potrebu zohľadnenia súbehu dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa a dôchodkového poistenia z titulu zárobkovej činnosti zavedenú touto právnou úpravou.

Na účely stanovenia tejto minimálnej hranice sa do úhrnu vymeriavacích základov nezapočítava vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. To znamená, že za obdobie starostlivosti sa vymeriavacie základy z titulu zárobkovej činnosti (ak budú nižšie ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje) zvýšia na uvedenú minimálnu hranicu (60 %). Do úhrnu vymeriavacích základov za obdobie starostlivosti (ak trvalo celý kalendárny rok) sa na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu následne započíta 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku a vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že poberateľom úrazovej renty je aj podľa účinnej právnej úpravy umožnený súbeh poistenia na starobné poistenie podľa § 15 ods. 1 písm. f) s ostatnými dôchodkovými poisteniami podľa § 15 ods. 1 a započítavanie vymeriavacieho základu získaného z titulu poberania úrazovej renty do minimálnej hranice úhrnu vymeriavacích základov by znížilo úhrn ich vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu v porovnaní s účinnou právnou úpravou.

Rovnaká minimálna hranica ako v prípade starostlivosti o dieťa

sa zaviedla aj pre fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. e), chránených svedkov dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. g), vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. h) a fyzické osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. i), a to na obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získali od 1. januára 2026.

Ak poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) (tzv. poistenci štátu) počas celého kalendárneho roka získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) napr. vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov na účely určenia jeho osobného vymeriavacieho základu za tento kalendárny rok sa zvýši na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Upravil sa mechanizmus určenia minimálnej výšky úhrnu vymeriavacích základov

pre situácie, kedy obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) trvalo len časť kalendárneho roka. V takom prípade bude minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov (60 %) za obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) upravená úmerne k dĺžke trvania tohto obdobia v rámci príslušného kalendárneho roka.

Ak napríklad toto obdobie trvalo prvú polovicu kalendárneho roka a poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) v tomto polroku získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b), napr. vo výške 10 % vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov za tento polrok bude minimálne vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Na účely výpočtu úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok

sa následne k takto zvýšenému úhrnu vymeriavacích základov za prvý polrok pripočítajú vymeriavacie základy, ktoré poistenec získa z titulu poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) v druhom polroku. V prípade poberateľov úrazovej renty sa do úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok pripočítajú aj vymeriavacie základy na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7.

RADA!

Ustanovilo sa, aby sa, ak obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca, získaný za toto obdobie (napr. z titulu zamestnania), upravil alikvotne podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) v tomto kalendárnom mesiaci.

Ing. Tibor Trizuliak

§ 15 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1) Povinne dôchodkovo poistení sú

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c) fyzická osoba

1. dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo písmena b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena d), alebo

2. s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) a d) a ktorá

1. poskytuje neformálnu starostlivosť fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v období, v ktorom tejto fyzickej osobe nie je poskytovaná neformálna starostlivosť aj iným neformálnym opatrovateľom,