4.  SociálnE POISTENIE

Sociálne poistenie zamestnancov, upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

a)  nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b)  dôchodkové poistenie, a to

1.  starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2.  invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c)  úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,

d)  garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca (z okruhu garančného poistenia je vylúčený štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo člen štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa a preto za takéhoto zamestnanca neplatí zamestnávateľ poistné na garančné poistenie a ani tomuto zamestnancovi nevzniká nárok na dávku garančného poistenia),

e)  poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Poistné na príspevok za prácu v obecnej polícii, je založené na princípe samofinancovania. Príslušníci obecnej polície spolu s poistným na sociálne poistenie, ktoré odvádza na účet Sociálnej poisťovne ich zamestnávateľ (obec, mesto), platia aj poistné na príspevok za prácu v obecnej polícii. Poistné na uvedený príspevok príslušníci obecnej polície platia počas trvania pracovného pomeru k obecnej polícii vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie.

Z jednotlivých druhov poistení sa zamestnancom v prípade vzniku udalostí, na ktoré sa poistenia vzťahujú, poskytujú peňažné dávky za podmienok a vo výške uvedenej v zákone o sociálnom poistení.

4.1  Subjekty sociálneho poistenia

Sociálne poistenie je poistením zamestnancov, ale napriek tomu sú zamestnanci zbavení povinností spojených s jeho administráciou. Všetky tieto povinnosti za nich plnia ich zamestnávatelia, a to nielen v súvislosti s výpočtom, vykazovaním a odvodom poistného, ale aj s prihlasovaním, oznamovaním zmien a odhlasovaním zamestnancov. Sociálne poistenie spravuje verejnoprávna inštitúcia, ktorou je Sociálna poisťovňa so širokou sieťou svojich pobočiek vo väčšine okresných miest Slovenska.

Zamestnancom na účely sociálneho poistenia je rovnako ako pri zdravotnom poistení fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Podmienkou nadobudnutia postavenia zamestnanca v sociálnom poistení je existencia právneho vzťahu, ako aj existencia práva na príjem zo závislej činnosti, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne.

Zamestnanec, ktorý je v právnom vzťahu, zakladajúcom právo na pravidelný mesačný príjem, bude zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Zamestnanec, ktorý je v právnom vzťahu, zakladajúcom právo na nepravidelný príjem, je zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem

-   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

-   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dovŕšila dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok a 

-   žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax,

-   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne v roku 2023 sumu 200 eur, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj

•    fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dovŕšila dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur,

•    fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur.

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere, vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Zamestnancom na účely úrazového poistenia nie je fyzická osoba, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorá vykonáva verejnú funkciu.

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba pracovnoprávnom vzťahu a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Garančne poistené nie sú fyzické osoby zamestnávateľa, ktorým je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii  v znení neskorších predpisov. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sú vylúčení z okruhu zamestnancov na účely garančného poistenia osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností zamestnávateľa v sociálnom poistení. Ide o štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo o člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. V súvislosti s tým je určená v § 293db povinnosť zamestnávateľovi oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku. Vylúčenie z garančného poistenia znamená, že za takéhoto zamestnanca neplatí zamestnávateľ poistné na garančné poistenie a ani tomuto zamestnancovi nevzniká nárok na dávku garančného poistenia. Okrem vylúčenia osobitnej skupiny zamestnancov z garančného poistenia sa v podobnom duchu nesie aj ustanovenie § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa z obdobia dôchodkového poistenia vylučujú obdobia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Vylúčenie takéhoto zamestnanca z obdobia dôchodkového poistenia v prípade, ak zamestnávateľ nezaplatil dlžné poistné Sociálnej poisťovni, bude znamenať pre takéhoto zamestnanca zníženie jeho dôchodkovej dávky, čo má za cieľ zvýšiť platobnú disciplínu zamestnávateľov, keďže o úhradách rozhoduje štatutárny orgán. U zamestnancov bez majetkovej účasti alebo s majetkovou účasťou do 50 % sa zaplatenie poistného zamestnávateľom skúmať nebude.

Zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky alebo má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak zamestnávateľom nie je takáto fyzická alebo právnická osoba, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti.

4.2  Vznik, prerušenie a zánik sociálneho poistenia

Povinné sociálne poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na príjem zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca, pričom túto povinnosť plní na tlačive „Registračný list zamestnávateľa“. Pred plnením ďalších povinností prihláseného zamestnávateľa je nevyhnutnosťou prihlásiť sa

•    v pobočke Sociálnej poisťovne, alebo

•    elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk

na elektronické zasielanie údajov prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorá sa nachádza na www.socpoist.sk. Sociálna poisťovňa využíva na plnenie povinností zamestnávateľa výlučne elektronickú podateľňu, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo dohodárov.

Povinnosťou zamestnávateľa je prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia každého zamestnanca, vrátane zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru pred vznikom sociálneho poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, a odhlásiť zamestnanca najneskôr do 8 dní po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch o zamestnancovi. Na účely prihlasovania a odhlasovania zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne sa používa tlačivo „Registračný list FO“. Tlačivo sa vypĺňa na elektronickej podateľni (s výnimkou prihlásenia prvého zamestnanca spolu s prihlásením zamestnávateľa priamo v pobočke Sociálnej poisťovne). Rozhodujúcim údajom, ktorý musí zamestnávateľ pri prihlasovaní zamestnanca vyplniť, je typ poistenej fyzickej osoby v závislosti od druhu pracovnoprávneho vzťahu a druhu poistenia:

1.	Zamestnanec - pravidelný príjem,
2.	Zamestnanec - nepravidelný príjem,
3.	Dohoda o vykonaní práce - pravidelný príjem,
33.	Dohoda o vykonaní práce bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem,
4.	Dohoda o vykonaní práce - nepravidelný príjem,
44.	DoVP bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem
5.	Dohoda o pracovnej činnosti - pravidelný príjem,
55.	DoPČ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem
6.	Dohoda o pracovnej činnosti - nepravidelný príjem,
66.	DoPČ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem
7.	Dohoda o brigádnickej práci študentov - pravidelný príjem,
8.	Dohoda o brigádnickej práci študentov - nepravidelný príjem,
9.	Dohoda o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia - pravidelný príjem,
10.	Dohoda o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia - nepravidelný príjem,
11.	Dohoda o brigádnickej práci študentov len na dôchodkové poistenie - pravidelný príjem,
12.	Dohoda o brigádnickej práci študentov len na dôchodkové poistenie - nepravidelný príjem, Typ zamestnanca 11 a 12 sa využíva v prípade, ak sa pridáva, odoberá alebo ruší poistenie na DP pre už prihláseného DoBPŠ (poisteného na UP a GP). V prípade, ak sa dopoisťuje obdobie DP pred už existujúce obdobie DP, je potrebné zadať aj dátum zániku tohto poistenia.
13.	Dohoda do 31.12.2012,
14.	Zamestnanec – dlhodobo nezamestnaný UP, GP,
15.	Zamestnanec – dlhodobo nezamestnaný len na DP,
16.	Zamestnanec – dlhodobo nezamestnaný len na NP, DP, PvN,
18.	Zamestnanec – nezamestnaný z najmenej rozvinutého okresu
19.	DoVP len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem
20.	DoVP len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem
21.	DoPČ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem
22.	DoPČ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem
23.	Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

 

Zmena v odmeňovaní zamestnanca z pravidelného mesačného príjmu na nepravidelný príjem alebo naopak spôsobuje vznik a zánik povinného poistenia zamestnanca, z čoho vyplýva povinnosť zamestnávateľa takéhoto zamestnanca prihlásiť a odhlásiť príslušným spôsobom v Sociálnej poisťovni.

V registračnom liste FO sa pri prihlasovaní zamestnanca v určitých prípadoch vypĺňa výberom možnosti ÁNO aj kolónka „Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 7 ods. 2“. Ide o prípad, keď zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ide napríklad o platiteľa príjmu, ktorý je aj zamestnancom, ktorému sa príjem má vyplatiť, napr. likvidátor, správca konkurznej podstaty. Postavenie zamestnávateľa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom poistení má aj napr.:

•    platiteľ podnikového štipendia,

•    platiteľ príjmov, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy (mzdové nároky po smrti zamestnanca, ktoré prechádzajú na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti),

•    užívateľský zamestnávateľ – platiteľ príjmu občanovi tretieho štátu (štátu, s ktorým SR nemá uzavretú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky). Ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na území SR pre slovenského užívateľského zamestnávateľa, a má právo na príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov na základe právneho vzťahu uzatvoreného s treťou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá má sídlo mimo Európskej únie alebo v štáte nezmluvnej cudziny. Občan tretieho štátu je zamestnancom na účely sociálneho poistenia a zamestnávateľom na účely sociálneho poistenia v tomto prípade je užívateľský zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky,

•    správca bytov - styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov bytov, zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ zástupcovi vlastníkov bytov z právneho vzťahu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti, nadobúda zástupca vlastníkov bytov postavenie zamestnanca a zamestnávateľ – platiteľ príjmu - prihlasuje túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Ako zamestnávateľ a platiteľ dane vystupuje správca bytov, ktorý vyplácanie odmeny vykonáva sprostredkovane za vlastníkov bytov.

Od 1. januára 2023 sú zamestnávatelia povinní v Registračnom liste FO vypĺňať aj ďalšie údaje uvedené v časti 5:

1.  Číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 597/2002 Z. z. v znení vyhlášky ŠÚ SR č. 61/2011 Z. z. Číselník sa objaví pri kliknutí na šípku vpravo v políčku Miesto výkonu práce.

Pokiaľ je miesto výkonu práce:

a)  v dvoch alebo viac obciach/mestách, uvedie sa číselný kód obce/mesta, kde prevláda výkon práce,

b)  určené ako okres alebo kraj, uvedie sa číselný kód okresu alebo kraja,

c)  v dvoch alebo viac okresoch alebo krajoch, uvedie sa číselný kód okresu alebo kraja, kde prevláda výkon práce,

d)  celé územie SR, uvedie sa číselný kód 500000,

e)  mimo územia SR, uvedie sa číselný kód 999999,

f)  mimo územia SR a zároveň aj na území SR uvedie sa číselný kód, kde prevláda výkon práce [ak prevláda výkon práce v SR, postupuje sa podľa písmen a) až d)].

Pokiaľ miesto výkonu práce nie je možné určiť, uvedie sa číselný kód 900000.

2.  Dohodnutý rozsah pracovného času:

Uvedie sa dohodnutý rozsah týždenného pracovného času, vyplývajúceho z právneho vzťahu, ktorým je napr. pracovná zmluva. Napr. pri týždennom pracovnom čase 40 hodín sa uvedie 40,00, pri týždennom pracovnom čase 25 hodín sa uvedie 25,00. Pokiaľ rozsah pracovného času nie je určený (napr. DoVP), uvedie sa číselný kód 99,99.

3.  Číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce

Uvedie sa číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 449/2020 Z. z. Pokiaľ sa číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce vo vyhláške nenachádza, uvedie sa číselný kód 9999999. Číselník sa objaví pri kliknutí na šípku vpravo v políčku Druh vykonanej práce.

V prípade, ak dôjde k zmene uvedených údajov, je zamestnávateľ povinný nahlásiť ich zmenu na Registračnom liste FO - zmena.

Vzhľadom na novú povinnosť je zamestnávateľ povinný oznámiť analytické údaje všetkých svojich zamestnancov, ktorých prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2023 a ich poistenie trvá aj po 31. decembri 2022 na Registračnom liste FO - zmena v termíne podania Mesačného výkaze/Výkazu poistného za mesiac január 2023.

V sociálnom poistení sa uplatňuje aj inštitút prerušenia poistenia.

Napriek tomu, že tento inštitút má najmä vo vzťahu k plneniu odvodových povinností právne účinky zániku poistenia, jeho význam spočíva v tom, že pri jeho uplatnení sa nevyžaduje podanie odhlášky a prihlášky do poistenia. Za zamestnanca je jeho zamestnávateľ povinný tieto skutočnosti oznámiť príslušnej pobočke písomnou formou (elektronickým podaním Registračného listu FO) do 8 dní od vzniku alebo zániku prerušenia.

Zamestnancovi sa podľa § 26 zákona o sociálnom poistení prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

a)  čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b)  je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c)  má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d)  je vo výkone väzby, vo výkone detencie alebo vo výkone trestu odňatia slobody - prerušenie platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, do výkonu detencie alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,

e)  čerpá rodičovskú dovolenku, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku a nemá nárok na materské, ak ide o muža,

f)  odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

g)  v období od 15. dňa potreby:

-   ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou,

-   starostlivosti o dieťa do 11 rokov veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

1.  dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,

2.  predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo

3.  fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,

h)  v období od 91. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby, ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, do skončenia tohto ošetrovania.

Prerušenie poistenia z dôvodu ošetrovania alebo starostlivosti trvá do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

Dieťaťom je vlastné dieťa, osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky) a dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

     Príklad

Zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o poskytnutie neplateného pracovného voľna od 11. 1. 2023 najpravdepodobnejšie do konca februára 2021. Zamestnávateľ s voľnom súhlasil. Uvedené prerušenie musí zamestnávateľ oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne v lehote do 8 dní od jeho vzniku. V rovnakej lehote zamestnávateľ oznámi aj ukončenie prerušenia. Oznámenie tejto skutočnosti zamestnávateľ vykoná vyplnením Registračného listu FO, kde v oddiele 9. vyplní dátum vzniku prerušenia (alebo zániku prerušenia) a dôvod prerušenia, ktorým je jedno z čísiel:

1 - čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem,

2 - dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie,

3 - neospravedlnená neprítomnosť v práci,

4 - prerušenie z dôvodu potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa,

5 – výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody,

6 – čerpanie rodičovskej dovolenky,

7 – nárok na rodičovský príspevok v prípade SZČO,

8 – trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov,

9 – neospravedlnená neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Zamestnávateľ v tlačive „Registračný list FO“ popri osobitnom oznámení začiatku čerpania materskej dovolenky oznámi osobitne aj koniec jej čerpania, rovnakým spôsobom osobitne začiatok čerpania rodičovskej dovolenky a osobitne koniec čerpania rodičovskej dovolenky zamestnancom.

     Príklad

Zamestnankyňa sa stará o 5-ročné dieťa, ktoré 20. 1. 2023 ochorelo a jeho zdravotný stav si podľa potvrdenia lekára vyžaduje osobnú starostlivosť matky až do 12. 2. 2023. Sociálna poisťovňa poskytne zamestnankyni dávku nemocenského poistenia – ošetrovné za prvých 15 dní, t. j. od 20. 1. 2023 do 2. 2. 2023, od 3. 2. 2023 sa zamestnankyni prerušuje sociálne poistenie, a to až do 12. 2. 2023. Začiatok i ukončenie prerušenia poistenia zamestnávateľ oznámi kódom 4 na tlačive Registračný list FO.

Z dôvodu vylúčenia z garančného poistenia zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni tento údaj na Registračnom liste FO pri vzniku poistenia alebo do ôsmich dní od takejto zmeny.

     Príklad

Spoločník s.r.o. so 70 % majetkovou účasťou sa zamestnal v tejto spoločnosti. V Registračnom liste FO podanom elektronicky sa vylúčenie z garančného poistenia uvádza v časti 4 výberom možnosti Áno z dvoch možností Áno-Nie.

4.2.1  Identifikačné číslo právneho vzťahu

Zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni povinnosť uvádzať a identifikovať zamestnanca pomocou identifikačného čísla právneho vzťahu (IČPV). Ide o jedinečný identifikátor právneho vzťahu, pridelený pri prihlásení zamestnanca na konkrétny poistný (právny) vzťah. Každý zamestnávateľ uvádza IČPV

•    v Registračnom liste FO za zamestnancov, ktorým boli pridelené a oznámené IČPV (odhláška, zmena, prerušenie, zrušenie prihlásenia),

•    v prílohe Mesačného výkazu pri vykazovaní vymeriavacieho základu za každého jedného zamestnanca, 

•    vo Výkaze poistného v riadkoch prílohy pri vykazovaní vymeriavacieho základu za konkrétneho zamestnanca.

Sociálna poisťovňa vygeneruje a pridelí IČPV až na základe podaného a spracovaného Registračného listu fyzickej osoby (prihláška), ktorý podáva zamestnávateľ za nového zamestnanca vo svojej elektronickej podateľni. Pri prihlasovaní nového zamestnanca zamestnávateľ nie je povinný na Registračnom liste fyzickej osoby uvádzať IČPV.

V prípade prihlásenia nového zamestnanca alebo dohodára je pridelené IČPV zobrazené v prehľade „Prehľad - Registračný list fyzickej osoby “ po úspešnom spracovaní RLFO v elektronickej podateľni Sociálnej poisťovne a s časovým odstupom maximálne 24 hodín aj v prehľade „Register zamestnancov“.

Konkrétne IČPV pridelené jednotlivým zamestnancom nájde zamestnávateľ po prihlásení sa do elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne v časti Register – Register zamestnancov.

V ľavej časti zamestnávateľ nájde súbor, ktorý si naimportuje do svojho mzdového softvéru.

IČPV je 12-miestne číslo, ktoré sa začína tromi nulami – v prípade manuálneho kopírovania údajov z otvoreného súboru do personálnych údajov o zamestnancovi je potrebné tieto tri nuly vpísať pred 9-miestne číslo uvedené v otvorenom súbore pri každom jednom zamestnancovi. Otvorený súbor má nasledovnú štruktúru:

rodne_cislo	typ_roly	datum_zaciatku	datum_ukoncenia	icpv
7711119999	ZECD2	11. 1. 2023		999666999

 

Po otvorení Registra zamestnancov za konkrétne obdobie (napr. za január 2023) sa číslo IČPV zobrazí v správnom 12-miestnom tvare pri každom zamestnancovi nasledovne:

4.3  Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca tvorí príjem plynúci zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavacím základom je aj príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo preto, že sa na fyzickú osobu v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky (nariadenia Európskeho parlamentu), okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ktorý mu zakladá právo na pravidelný aj nepravidelný mesačný príjem, ak tento mesačný príjem nepresiahne v roku 2023 sumu 200 eur.

Vymeriavací základ na všetky druhy so­ciál­neho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) je v úhrne mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, t. j. v roku 2023 je to hodnota 8 477 eur mesačne. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia, kedy je vylúčená povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie (viď kapitola 4.4), vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

Vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie zamestnanca s nepravidelným príjmom sa určuje osobitne, podľa nasledujúcich pravidiel:

a)  ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade,

b)  ak zamestnancovi s pravidelným mesačným príjmom bol vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi s nepravidelným príjmom bol vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade,

c)  ak zamestnancovi s nepravidelným príjmom, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bol vyplatený príjem zo závislej činnosti počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade,

d)  vymeriavací základ zamestnanca s nepravidelným príjmom, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v písm. e) ustanovené inak, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade,

e)  vymeriavací základ zamestnanca s nepravidelným príjmom, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na platenie poistného na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a maximálnou sumou určenou pre žiaka alebo študenta v príslušnom období, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade,

f)  ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení (ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem) bol vyplatený príjem po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto osoba nadobudla postavenia zamestnanca, vymeriavací základ sa určí ako rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a maximálnou sumou určenou pre žiaka alebo študenta v príslušnom období, pričom obmedzenia maximálnou sumou mesačného vymeriavacieho základu platia aj v tomto prípade.

4.4  Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Zamestnanec neplatí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

a)  v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,

b)  od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 14. dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,

c)  od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

d)  v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,

e)  v období, počas ktorého sa mu vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,

f)  v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí:

-   zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok a zamestnávateľ za tohto zamestnanca,

-   zamestnanec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a zamestnávateľ za tohto zamestnanca,

-   zamestnanec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca:

•    ktorému bol priznaný starobný dôchodok,

•    ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,

•    ktorému bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

•    ktorý poberá invalidný dôchodok (s ľubovoľnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a súčasne dovŕšil dôchodkový vek. Dňom, kedy nastanú obe skutočnosti (priznanie invalidného dôchodku aj dovŕšenie dôchodkového veku) sa na takéhoto zamestnanca nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti a ako zamestnanec poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí a neplatí ho za tohto zamestnanca ani jeho zamestnávateľ.

Sociálna poisťovňa každému zamestnávateľovi elektronicky sprístupňuje niektoré informácie o jeho zamestnancovi.

Ide o údaje, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého nie je zamestnanec povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa osobne a celodenne staral alebo ošetroval osobu, na ktorú si uplatňuje nárok na ošetrovné alebo poberá materské.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa však nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je v čase krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného a počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domu. Takýto zamestnanec a jeho zamestnávateľ sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom je v čase krízovej situácie zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného a súčasne vykonáva prácu z domu alebo čerpá dovolenku.

Zamestnávateľ nájde informácie o zamestnancovi, ktorý je práceneschopný alebo ošetruje člena rodiny po prihlásení sa do svojej elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne v časti Register – Register zamestnancov, pričom si zvolí záložku vpravo – Vylúčenie:

V stĺpci Dôvod sa uvádza druh vylúčenia poistenia príslušnými číselnými kódmi:

•    kód 6 - materské

•    kód 8 - krátkodobá OČR

•    kód 20 - pandemická OČR

•    kód 10 - dočasná pracovná neschopnosť (DPN)

•    kód 21 - pandemická DPN.

V ďalších dvoch stĺpcoch sa uvádzajú konkrétne dátumy začiatku a konca príslušného vylúčenia povinnosti platiť poistné. Ide o obdobie, v ktorom Sociálna poisťovňa eviduje, že je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, alebo sa osobne a celodenne stará alebo ošetruje osobu, na ktorú si uplatnil nárok na ošetrovné, alebo poberá materské.

Ak je uvedený kód 6, 8 alebo kód 20, vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy zamestnanca.

Ak je uvedený kód 10 alebo kód 21, vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vzťahuje iba na poistný vzťah, z ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného.

V stĺpci Typ poistného vzťahu sa uvádza druh poistného vzťahu, z ktorého si zamestnanec uplatnil materské, ošetrovné alebo je uznaný za dočasne práceneschopného. INÝ – uvádza sa v prípade, ak si zamestnanec uplatnil materské alebo ošetrovné z iného poistného vzťahu, ako u dotknutého zamestnávateľa, pričom tento dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vzťahuje na každý poistný vzťah zamestnanca.

Ak počas krízovej situácie vykonával zamestnanec prácu z domácnosti alebo čerpal dovolenku v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného, za toto obdobie je zamestnanec a aj zamestnávateľ povinný platiť poistné na sociálne poistenie.

Skutočnosť, že zamestnanec vykonával prácu z domácnosti alebo čerpal dovolenku v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného, je potrebné Sociálnej poisťovni preukázať prostredníctvom čestného vyhlásenia zamestnávateľa, ktoré je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

V stĺpci Príznak Storna Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi oznamuje:

A – Vylúčenie je stornované – pôjde o prípad, keď Sociálna poisťovňa eviduje, že zamestnanec počas krízovej situácie vykonával prácu z domácnosti alebo čerpal dovolenku v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného.

N – Vylúčenie je platné - pôjde o prípad, keď Sociálna poisťovňa neeviduje, že zamestnanec počas krízovej situácie vykonával prácu z domácnosti alebo čerpal dovolenku v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného.

V stĺpci Dôvod Storna Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi oznamuje:

HO – Práca z domácnosti (zamestnanec vykonával prácu z domácnosti v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného v čase krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19).

D – Dovolenka (zamestnanec čerpal dovolenku v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného v čase krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19).

V prípade, že zamestnávateľ má v konkrétnom mesiaci zamestnancov, ktorí majú prerušenie sociálneho poistenia, nájde ich v záložke vpravo – Prerušenia.

V stĺpci Dôvod prerušenia Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi oznamuje:

1.  čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem,

2.  dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie podľa osobitných predpisov,

3.  neospravedlnená neprítomnosť v práci,

4.  prerušenie od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona alebo prerušenie od 15. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. [Upozornenie: Za obdobie do 31. marca 2021 prerušenie poistenia nastáva od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona v znení účinnom do 31. marca 2021 alebo od 11. dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom do 31. marca 2021],

5.  výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody,

6.  čerpanie rodičovskej dovolenky,

8.  trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dna nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov,

9.  neospravedlnená neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

12. prerušenie od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode zákona v znení neskorších predpisov do skončenia tohto ošetrovania. (Upozornenie: Tento dôvod prerušenia uvádzať iba za obdobie od 1. apríla 2021)

13. prerušenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského, v prípadoch kedy podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie, resp. v lehote šiestich mesiacov od jej skončenia podľa § 293fec zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.130/2021 Z. z. (Upozornenie: Tento dôvod prerušenia uvádzať iba za obdobia od 1. mája 2021, ak uplynulo predĺžené podporné obdobie a dočasná práceneschopnosť trvá).

4.5  Odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení

Podľa § 227a zákona o sociálnom poistení

•    fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

•    fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dovŕšila dôchodkový vek, fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný výsluhový dôchodok,

má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem z ňou určenej dohody nepresiahne sumu 200 eur, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem z ňou určenej dohody nepresiahne sumu 200 eur, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu a ďalej je povinná

-   písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky,

-   písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky.

Právne účinky

•    uplatnenia práva na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky zamestnávateľovi oznámené,

•    ukončenia uplatňovania práva na určenie dohody nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva na určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky zamestnávateľovi oznámené.

Právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov študent uplatňuje vyplnením tlačiva „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.“, ktoré je uverejnené na www.socpoist.sk.

Právo na určenie dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce dôchodca uplatňuje vyplnením tlačiva „Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA) k dohode o vykonaní práce alebo k dohode o pracovnej činnosti na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“, ktoré je uverejnené na www.socpoist.sk.

Fyzická osoba vo vyplnenom tlačive oznamuje, že

•    právo určiť dohodu podľa § 227a zákona o sociálnom poistení si súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci,

•    že pred podpísaním tlačiva sa oboznámila s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a 

•    všetky skutočnosti, ktoré uviedla v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni uplatnenie OOP na Registračnom liste FO v časti 7:

Dátum oznámenia uplatnenia OOP – zamestnávateľ uvedie dátum, kedy zamestnanec „dohodár“ oznámil uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Právne účinky uplatnenia OOP zamestnancom „dohodárom“ nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie OOP bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie OOP zamestnávateľovi oznámené. Zamestnávateľ tento údaj oznamuje Sociálnej poisťovni na Registračnom liste FO – prihláška alebo zmena.

Dátum oznámenia ukončenia uplatňovania OOP - zamestnávateľ uvedie dátum, kedy zamestnanec „dohodár“ oznámil ukončenie uplatňovania OOP.

Právne účinky ukončenia uplatňovania OOP zamestnancom „dohodárom“ nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania OOP zamestnávateľovi oznámené. Zamestnávateľ tento údaj oznamuje Sociálnej poisťovni na Registračnom liste FO – odhláška alebo zmena.

Fyzickú osobu, ktorá určí viacero dohôd na jeden kalendárny mesiac podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, nie je možné prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa vedie register OOP, ktorý umožňuje zamestnávateľovi prihlásiť zamestnanca s OOP len v prípade, ak si OOP neuplatňuje u iného zamestnávateľa.

     Príklady

1.    Študent uzatvoril 2. januára 2023 dohodu o brigádnickej práci študentov. Chce si pri nej uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku. Preto zamestnávateľovi vyplnil a odovzdal Oznámenie a čestné vyhlásenie OOP – študenti.

 

O z n á m e n i e    a   č e s t n é    v y h l á s e n i e
o d v o d o v á   o d p o č í t a t e ľ n á   p o l o ž k a  (OOP) – Š T U D E N T I

k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia
práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení účinnom od 1. januára 2023. 

Zamestnanec

Priezvisko:                               Meno:                          Titul:

Rodné číslo:

Adresa trvalého pobytu:

Určené zamestnávateľovi:

Názov:

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba):

Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba):

Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa ......................................., si od vzniku tejto dohody/kalendárneho mesiaca* ........................... 20 ...... ¹, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2023 (ďalej len „zákon“) ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na ktorú sa bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka (OOP).

Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením na druhej strane tlačiva a taktiež čestne vyhlasujem, že spĺňam podmienky uplatňovania práva podľa § 227a zákona a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Dňa: ...............................................

     ......................................

     vlastnoručný podpis

* nehodiace prečiarknite

2.    Starobný dôchodca si pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa uplatní OOP tým, že vyplní a zamestnávateľovi odovzdá Oznámenie a čestné vyhlásenie OOP – dôchodcovia.

 

O z n á m e n i e    a   č e s t n é    v y h l á s e n i e
o d v o d o v á   o d p o č í t a t e ľ n á   p o l o ž k a  (OOP) – D ô C H O D C O V I A

k dohode o vykonaní práce alebo k dohode o pracovnej činnosti na účely
uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení účinnom od 1. januára 2023. 

Zamestnanec

Priezvisko:                               Meno:                          Titul:

Rodné číslo:

Adresa trvalého pobytu:

Určené zamestnávateľovi:

Názov:

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba):

Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba):

Oznamujem Vám, že dohodu o vykonaní práce/dohodu o pracovnej činnosti,* ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa ......................................., si od vzniku tejto dohody/kalendárneho mesiaca* ........................... 20 ...... ¹, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2023 (ďalej len „zákon“) ako dohodu o vykonaní práce /dohodu o pracovnej činnosti, na ktorú sa bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka (OOP).

Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením na druhej strane tlačiva a taktiež čestne vyhlasujem, že spĺňam podmienky uplatňovania práva podľa § 227a zákona a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Dňa: ...............................................

     ......................................

     vlastnoručný podpis

* nehodiace prečiarknite

Zamestnávateľ nájde informácie o zamestnancovi s OOP po prihlásení sa do svojej elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne v časti Register – Register zamestnancov, pričom si zvolí konkrétne obdobie. V prípade, že zamestnávateľ má v konkrétnom mesiaci zamestnancov s OOP, nájde ich v záložke vpravo – Register OOP.

Od 1. januára 2023 sa do praxe zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni od začiatku právneho vzťahu poistený súčasne na tri druhy poistenia: nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti a to bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem. Do Sociálnej poisťovni ho prihlási tak ako doteraz jeho zamestnávateľ. Novinka prináša zmenu pre zamestnávateľa pri prihlasovaní takéhoto dohodára a tiež pri platení poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.

Zamestnávateľ dohodára, ktorý pracuje na dohodu na výkon sezónnej práce, prihlasuje do registra Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby – prihláška (RLFO) pod novým kódom 23 – Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Takýto dohodár bude v Sociálnej poisťovni nemocensky poistený, dôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti (bez ohľadu na to či má právo na pravidelný príjem alebo nepravidelný príjem). Súčasne sa v prípade tejto dohody zaviedla nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (OOP-SP) v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v roku 2023 v sume 605,50 eur. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky (bez nutnosti požiadania) znižovať o sumu OOP-SP v roku 2023 o sumu 605,50 eura.

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa o OOP-SP nebude znižovať.

Fondy	NP	SP	IP	PvN	UP	GP	RFS
Zamestnanec	ü	OOP-SP	ü	OOP-SP	ü	–	–
Zamestnávateľ	ü	OOP-SP	ü	OOP-SP	ü	ü	ü

 

Dohodárov na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (s právom na pravidelný príjem aj s právom na nepravidelný príjem) zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni vykazuje počas trvania právneho vzťahu v Mesačnom výkaze poistného, v prípade napr. príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu ich vykazuje vo Výkaze poistného a príspevkov.

4.6  Sadzby poistného

Sumy poistného sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Sadzby poistného sú:

1.  na nemocenské poistenie je pre

a)  zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b)  zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,

2.  na starobné poistenie je pre

a)  zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,

b)  zamestnávateľa 14 % z vymeriavacieho základu

(ak je zamestnanec sporiteľ starobného dôchodkového sporenia, zamestnávateľ platí 10 % z vymeriavacieho základu zamestnanca poistné na starobné poistenie a 4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ale obe tieto sumy odvádza pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá 4,75 % postupuje na bežný účet vedený pre ten dôchodkový fond, ktorý si sporiteľ zvolil pri uzatvorení alebo zmene zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení),

3.  na invalidné poistenie je pre

a)  zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b)  zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,

4.  na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa 0,8 % z vymeriavacieho základu,

5.  na garančné poistenie je pre zamestnávateľa 0,25 % z vymeriavacieho základu,

6.  na poistenie v nezamestnanosti je pre

a)  zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b)  zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,

7.  do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Príklady na platenie poistného na sociál­ne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:

1.  Fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, má z nej pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nie je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a pois­tenia v nezamestnanosti. Táto osoba ako zamestnanec platí poistné:

-   na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,

-   na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,

-   na invalidné poistenie (ak nemá priznaný predčasný starobný dôchodok) 3 % z vymeriavacieho základu,

-   na poistenie v nezamestnanosti (ak nemá priznaný predčasný starobný dôchodok) 1 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ za túto osobu platí poistné:

•    na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,

•    na starobné poistenie 14 % z vymeriavacieho základu,

•    na invalidné poistenie (ak nemá priz­naný predčasný starobný dôchodok) 3 % z vymeriavacieho základu,

•    na poistenie v nezamestnanosti (ak nemá priznaný predčasný starobný dôchodok) 1 % z vymeriavacieho základu,

•    do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu,

•    na úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,

•    na garančné poistenie - 0,25 % z vymeriavacieho základu (ak je zamestnávateľ je povinne garančne poistený).

2.  Fyzická osoba je len povinne dôchodkovo poistená v prípade:

a)  ak má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má z nej nepravidelný príjem,

b)  ak má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom alebo nepravidelným príjmom a je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (okrem dohody, ktorú má určenú podľa § 227a zákona o sociálnom poistení na neplatenie dôchodkového poistenia, za predpokladu nepresiahnutia príjmu 200 eur),

c)  ak má uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta s pravidelným mesačným príjmom alebo nepravidelným príjmom (okrem dohody, ktorú má určenú podľa § 227a zákona o sociál­nom poistení na neplatenie dôchodkového poistenia, za predpokladu nepresiahnutia príjmu 200 eur).

Takáto osoba ako zamestnanec platí poistné:

•    na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,

•    na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu (ak nie je osobou, ktorá toto poistenie neplatí – viď kap. 4.4).

Zamestnávateľ za takúto osobu platí poist­né:

-   na starobné poistenie 14 % z vymeriavacieho základu,

-   na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu (ak nie je osobou, ktorá toto poistenie neplatí – viď kap. 4.4),

-   do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu,

-   na úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,

-   na garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu (ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený).

V prípade osoby s uzatvorenou dohodou, ktorá je len povinne dôchodkovo poistená s nepravidelným príjmom platia nasledovné odlišnosti:

•    vymeriavacím základom je priemerný mesačný príjem dohodára, t. j. podiel súčtu všetkých zúčtovaných príjmov zo závislej činnosti počas trvania dohody a počtu mesiacov trvania dohody,

•    splatnosť poistného z dohody s nepravidelným príjmom je až po zániku dohody (do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda zanikla),

•    zamestnávateľ vykazuje vymeriavacie základy a poistné na tlačive Výkaz poist­ného a príspevkov.

3.  Pri dohodách o brigádnickej práci študentov má žiak alebo študent možnosť určiť si jednu dohodu na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Pri dohodách o vykonaní práce a dohodách o pracovnej činnosti má dôchodca možnosť určiť si jednu dohodu na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak má táto osoba uzatvorené viaceré dohody, môže si určiť na neplatenie dôchodkového poistenia iba jednu z nich. Zo všetkých ostatných dohôd je táto osoba povinne dôchodkovo poistená a platí poistné na dôchodkové poistenie. To znamená, že pre výnimku z dôchodkového poistenia musia byť splnené všetky tri podmienky: dohoda o brigádnickej práci študenta alebo dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v prípade dôchodcu, určenie dohody, nepresiahnutie mesačného alebo priemerného mesačného príjmu u dohodára 200 eur. Dohodu na neplatenie dôchodkového poistenia si dohodár určuje v kalendárnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa.

Ak dohodár určí viacero dohôd na kalendárny mesiac, hrozí mu od Sociálnej poisťovne pokuta. Dohodár ako zamestnanec nebude platiť poistné na sociálne poistenie. Bude sa považovať za zamestnanca len na účely úrazového a garančného poistenia.

Zamestnávateľ z odmeny takéhoto dohodára platí poistné:

•    na úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,

•    na garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu.

     Príklady

1.    Poberateľ invalidného dôchodku so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dovŕši vo februári 2023 dôchodkový vek. Zamestnávateľ bude do dovŕšenia dôchodkového veku za tohto zamestnanca odvádzať poistné na poistenie v nezamestnanosti (1 % z vymeriavacieho základu takéhoto zamestnanca za tohto zamestnanca a 1 % za zamestnávateľa), od dovŕšenia dôchodkového veku sa odvod poistného do Sociálnej poisťovne za tohto zamestnanca zníži celkovo o 2 %.

2.    Zamestnávateľ zamestnáva poberateľa starobného dôchodku na kratší pracovný čas. Zamestnanec preukázal priznanie starobného dôchodku rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Z vymeriavacieho základu tohto zamestnanca zamestnávateľ neplatí:

-   poistné na invalidné poistenie ani za seba a ani za zamestnanca,

-   poistné na poistenie v nezamestnanosti ani za seba a ani za zamestnanca.

Zamestnávateľ nájde informácie o zamestnancovi - dôchodcovi po prihlásení sa do svojej elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne v časti Register – Register zamestnancov, pričom si zvolí konkrétne obdobie. V prípade, že zamestnávateľ má v konkrétnom mesiaci zamestnancov, ktorí sú dôchodcovia, nájde ich v záložke vpravo – Dôchodcovia.

Dátum od - uvádza sa dátum, od ktorého zamestnanec a zamestnávateľ neplatí poistné na sociálne poistenie z dôvodu priznania dôchodku. Uvádza sa dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, dátum priznania dôchodku alebo dátum zmeny percentuálnej miery poklesu pri invalidnom dôchodku.

Zamestnanec (vrátane zamestnanca dohodára), ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, neplatí poistné na sociálne poistenie od dátumu vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku/predčasného starobného dôchodku.

Zamestnanec (vrátane zamestnanec dohodára s právom na pravidelný príjem), ktorému bol priznaný invalidný dôchodok s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, neplatí poistné na sociálne poistenie od dátumu vydania rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.

Zamestnanec (okrem zamestnanca dohodára), ktorému bol priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu do 70 % a ktorému sa zmení miera poklesu o viac ako 70 %, neplatí poistné na sociálne poistenie od dátumu zmeny percentuálnej miery poklesu.

Zamestnanec (vrátane zamestnanca dohodára), ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok pred 1. júnom 2022, neplatí poistné na sociálne poistenie od dátumu priznania, vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku/predčasného starobného dôchodku/invalidného dôchodku alebo od dátumu dovŕšenia dôchodkového veku určeného Sociálnou poisťovňou.

Dátum do – uvádza sa dátum, do ktorého zamestnanec a zamestnávateľ neplatí poistné na sociálne poistenie z dôvodu priznania dôchodku. Dátum sa uvedie, ak dôjde napr. k odňatiu dôchodku, k zmene percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri invalidnom dôchodku alebo k úmrtiu zamestnanca.

Zamestnanec (okrem zamestnanca dohodára), ktorému bol priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu o viac ako 70 % a ktorému sa zmení miera poklesu do 70 %, neplatí poistné do dňa zmeny percentuálnej miery poklesu.

DDV – uvádza sa dátum dovŕšenia dôchodkového veku určeného Sociálnou poisťovňou, od ktorého zamestnanec (okrem zamestnanca dohodára), a zamestnávateľ neplatí poistné na sociálne poistenie v prípade priznaného invalidného dôchodku s mierou poklesu do 70 %.

Tabuľka neplatenia poistného na jednotlivé druhy poistenia z dôvodu priznania dôchodku a dovŕšenia dôchodkového veku:

Typ poistenca	Druh dôchodku a neplatenie poistného na jednotlivé druhy poistenia
	SD odo dňa vydania rozhodnutia	PSD odo dňa vydania rozhodnutia	ID do 70% – odo dňa vydania rozhodnutia – do dňa zmeny poklesu ID nad 70% na ID do 70%	ID nad 70 % – odo dňa vydania rozhodnutia – odo dňa zmeny poklesu ID do 70% na ID nad 70%	ID do 70% +DDV odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku
Zamestnanec – prav. príjem	IP, PvN	IP a PvN	bez vplyvu	PvN	PvN
Zamestnanec – neprav. príjem	IP	IP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoVP – prav. príjem	NP, IP, PvN	NP, IP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoVP – prav. príjem bez DP	NP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoVP – prav. príjem s DP	NP, IP, PvN	NP, IP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoVP – neprav. príjem	IP	IP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoVP – neprav. príjem bez DP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoVP – neprav. príjem s DP	IP	IP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoPČ – prav. príjem	NP, IP, PvN	NP, IP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoPČ – prav. príjem bez DP	NP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoPČ – prav. príjem s DP	NP, IP, PvN	NP, IP, PvN	NP, PvN	NP, PvN	bez vplyvu
DoPČ – neprav. príjem	IP	IP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoPČ – neprav. príjem bez DP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoPČ – neprav. príjem s DP	IP	IP	bez vplyvu	bez vplyvu	bez vplyvu
DoBPŠ – prav. príjem	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------
DoBPŠ – prav. príjem bez DP	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------
DoBPŠ – prav. príjem s DP	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------
DoBPŠ – neprav. príjem	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------
DoBPŠ – neprav. príjem bez DP	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------
DoBPŠ – neprav. príjem s DP	-------	-------	bez vplyvu	bez vplyvu	-------

 

Ak počas trvania právneho vzťahu je zamestnancovi - dohodárovi priznaný konkrétny druh dôchodku, zaniká mu zo zákona v dôsledku tejto skutočnosti povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, t. j. nevzťahujú sa na neho tieto poistenia. Aj táto skutočnosť je v tabuľke uvedená ako neplatenie poistného na NP a PvN.

Dátum, od/do ktorého zamestnanec neplatí poistné pri jednotlivých druhoch dôchodku:

•    SD – odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku

•    PSD – odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku

•    ID do 70 % – odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 %

•    ID nad 70 % – odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

•    ID nad 70 % sa zmení na ID do 70 % – do dňa predchádzajúceho dňu zmeny percentuálnej miery poklesu

•    ID do 70 % sa zmení na ID nad 70 % – odo dňa zmeny percentuálnej miery poklesu

•    ID do 70 % + DDV – odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku určeného Sociálnou poisťovňou.

4.7  Poistné na príspevok za prácu v obecnej polícii

Od roku 2020 zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obsahuje v § 26d až v § 26i osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície. Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá. Pracovným pomerom v obecnej polícii je pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.

Sadzba tohto poistného je 3 % z vymeriavacieho základu určeného zákonom o sociálnom poistení. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne spolu s bežným poistným.

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok bude príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak bude spĺňať podmienky nároku na príspevok.

Nárok na príspevok vznikne najskôr od 1. 1. 2024 vtedy, ak oprávnená osoba

a)  dovŕšila vek najmenej 56 rokov a

b)  jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.

Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.

Nárok na príspevok zanikne:

•    dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa zákona o sociálnom poistení,

•    dňom smrti oprávnenej osoby,

•    vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,

•    priznaním predčasného starobného dôchodku.

Výška príspevku bude 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby. Za priemernú mzdu oprávnenej osoby sa bude považovať priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii. Príspevok sa nebude krátiť v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom. Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa budú primerane vzťahovať ustanovenia zákona o sociálnom pois­tení upravujúce dôchodkové dávky.

4.8  Vykazovanie poistného

Na účely vykazovania poistného a príspevkov Sociálnej poisťovni sa používajú tlačivá Mesačný výkaz poistného a príspevkov, ktorého súčasťou je Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha a Výkaz poistného a príspevkov, ktorého súčasťou je Výkaz poistného a príspevkov – príloha.

Ak zamestnávateľ nepredloží mesačný výkaz poistného a príspevkov, Sociálna poisťovňa na neho hľadí ako keby mal nedoplatok poistného. Zamestnávatelia musia predkladať mesačný výkaz poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti nimi odvádzaného poistného. Pokiaľ zamestnávateľ nepredloží mesačný výkaz v lehote a nespraví tak ani do okamihu, kedy orgán verejnej moci (napr. prokuratúra, polícia, ale aj samospráva) požiada Sociálnu poisťovňu o informáciu ohľadom nedoplatkov, bez ohľadu na to, či zamestnávateľ odviedol poistné alebo bez ohľadu na to, akú výšku odvodovej povinnosti by výkaz zakladal, Sociálna poisťovňa zašle informáciu, že u zamestnávateľa eviduje nedoplatok z dôvodu nesplnenia vykazovacej povinnosti.

4.8.1  Mesačný výkaz poistného a príspevkov

Mesačný výkaz poistného a príspevkov a Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha sa používa pre vykazovanie poistného za zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, vrátane zamestnancov s uzatvorenými dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z ktorých poberajú pravidelné príjmy. V tomto výkaze sa uvádzajú zamestnanci, ktorí sú prihlásení prostredníctvom Registračného listu FO v rámci typov:

•    1 – Zamestnanec pravidelný mesačný príjem

•    3 – DoVP (Dohoda o vykonaní práce) – pravidelný mesačný príjem

•    5 – DoPČ (Dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný mesačný príjem

•    7 – DoBPŠ (Dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný mesačný príjem

•    23 - DoPČ na výkon sezónnej práce.

Vo formulári „Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha“ sa uvádzajú všetci zamestnanci, ktorí majú postavenie zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom zo závislej činnosti, vrátane zamestnanca – dohodára s pravidelným mesačným príjmom zo závislej činnosti, ale aj

-   zamestnanec s právom na pravidelný mesačný príjem, ktorý má prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti resp. povinné dôchodkové poistenie podľa § 26 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-   zamestnanec s právom na pravidelný mesačný príjem, ktorý má vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, resp. poistné na dôchodkové poistenie podľa § 140 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-   zamestnanec s právom na pravidelný mesačný príjem v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona, ktorý je zamestnancom len na účely úrazového poistenia a garančného poistenia,

-   zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona, ktorý je zamestnancom len na účely úrazového a garančného poistenia.

V položke Počet dní sa uvádza počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné.

V položke Počet dní štrajku sa uvádza počet dní ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

V položke Počet dní obdobia podľa § 26 sa uvádza počet dní obdobia podľa § 26 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších – vypĺňal sa len u zamestnanca s odvodovou úľavou.

V položke Kalendárne dni vylúčených dôb sa uvádza obdobie, po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa. V kalendárnom mesiaci, v ktorom starostlivosť o dieťa začala, sa vyplní iba dátum začiatku starostlivosti v položke „OD“. Ak starostlivosť o dieťa začala v skoršom kalendárnom mesiaci a neskončila v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa mesačný výkaz poistného a príspevkov predkladá, krížikom sa označí položka „TRVÁ“.

Ak starostlivosť o dieťa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa predkladá mesačný výkaz poistného a príspevkov skončila v tomto mesiaci, vyplní sa iba dátum v položke „DO“. Ak starostlivosť začala aj skončila v priebehu jedného kalendárneho mesiaca, uvedú sa dátumy v položkách „OD“ a „DO“.

V položke „OD“ sa uvádza dátum narodenia dieťaťa, prípadne dátum jeho osvojenia alebo dátum prevzatia do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V položke „DO“ sa uvádza dátum predchádzajúci dňu dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa, prípadne dátum skončenia starostlivosti o dieťa, ak k nemu prišlo pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, v položke „DO“ sa uvádza dátum, do ktorého sa rodič o takéto dieťa staral, najneskôr dátum predchádzajúci dňu dovŕšenia 18. roku veku dieťaťa. Údaje v predmetnej rubrike je potrebné uvádzať do výkazov len u zamestnancov narodených do 31. decembra 1984.

Obdobie starostlivosti o dieťa sa uvádza bez ohľadu na skutočnosť, či je rodič počas tejto starostlivosti na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo či je pracovne aktívny.

V prípade, že sa na zamestnanca nevzťahuje osobný rozsah niektorého druhu poistenia (napr. garančné poistenie), vymeriavací základ a poistné príslušného poistenia sa uvádza v sume 0,00 eur.

V položke Počet hodín – uvádza sa počet hodín, ktoré sa viažu k zúčtovanému vymeriavaciemu základu za kalendárny mesiac, bez ohľadu na to, či sa viažu na odpracované hodiny alebo neodpracované hodiny (napr. náhrada mzdy za čerpanú dovolenku). Do odpracovaných hodín sa započítavajú tie hodiny, ku ktorým je možné priradiť príjem vstupujúci do vymeriavacieho základu. To znamená, že napríklad neplatené nadčasy sa do odpracovaných hodín nezapočítavajú, keďže nemajú vplyv na výšku vymeriavacieho základu. Odpracované hodiny za nočnú prácu, hodiny za prácu v sobotu a nedeľu a obdobné hodiny sa posudzujú ako štandardne odpracované hodiny (v odpracovaných hodinách budú započítané len jedenkrát). Ak organizácia uplatňuje Konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, za odpracované hodiny sa považuje čas, ktorý zodpovedá ustanovenému pracovnému času. Pokiaľ nie je možné určiť počet hodín, ktorý zodpovedá výkonu činnosti, za ktorý bol zúčtovaný vymeriavací základ za kalendárny mesiac, uveďte číselný kód 999.

4.8.2  Výkaz poistného a príspevkov

Výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov – príloha používa zamestnávateľ v nasledovných prípadoch:

•    ak vykazuje zamestnancov s právom na pravidelný mesačný príjem, zamestnancov s právom na nepravidelný príjem, zamestnancov – fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, ktorí sú povinne poistení, ak im bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, resp. povinného dôchodkového poistenia,

•    ak vykazuje zamestnancov s nepravidelným príjmom (okrem zamestnancov – fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem), ktorým bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania dôchodkového poistenia,

•    ak vykazuje zamestnancov - fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem pri zániku právneho vzťahu dohody a aj po zániku právneho vzťahu, ak im bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem,

•    ak vykazuje zamestnancov – fyzické osoby v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona s právom na nepravidelný príjem, ktorí sú zamestnancami len na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, pri zániku dohody aj po zániku právneho vzťahu, ak im bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem,

•    ak vykazuje zamestnancov s odvodovou úľavou, ak im bol po zániku pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru zúčtovaný príjem zo závislej činnosti a nevzniklo im povinné dôchodkové poistenie zamestnanca,

•    ak vykazuje zamestnancov s odvodovou úľavou, ktorým vzniklo povinné dôchodkové poistenie,

•    ak vykazuje zamestnancov, ktorým bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi (vykázanie na jednotlivé obdobia, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ, možno urobiť len v prípade, ak bol zamestnancovi zúčtovaný príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi za obdobie od 1. 8. 2006). Vymeriavacie základy a jednotlivé sumy poistného za obdobie neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi od 1. 8. 2006 až 31. 12. 2008 zamestnávateľ uvádza ako sumár vymeriavacích základov a sumár jednotlivých súm poistného v jednom riadku a v rubrike „Obdobie” uvádza 122008.

Zamestnávateľ v tomto výkaze uvádza zamestnancov nasledovných typov:

1.	Zamestnanec – pravidelný príjem
2.	Zamestnanec – nepravidelný príjem
3.	Dohoda o vykonaní práce – pravidelný príjem
4.	Dohoda o vykonaní práce – nepravidelný príjem
5.	Dohoda o pracovnej činnosti – pravidelný príjem
6.	Dohoda o pracovnej činnosti – nepravidelný príjem
7.	Dohoda o brigádnickej práci študentov – pravidelný príjem
8.	Dohoda o brigádnickej práci študentov – nepravidelný príjem
23.	DoPČ na výkon sezónnej práce

 

Vo výkaze poistného a príspevkov položku „číslo výkazu“ vytvára zamestnávateľ podľa nasledovnej štruktúry: XX99RRRR, kde XX je mesiac vyplatenia príjmov, predtlač 99 a RRRR je rok vyplatenia príjmov (ak napríklad januári 2023 zamestnávateľ vyplatil zamestnancom príjmy, číslo výkazu je 01992023). Číslo výkazu sa uvádza aj ako špecifický symbol pri platbách poistného a príspevkov. Ak zamestnávateľ podáva opravný výkaz poistného a príspevkov, uvedie číslo riadneho výkazu poistného a príspevkov, ku ktorému podáva opravný výkaz.

V položke „Príjmy vyplatené v mesiaci“ zamestnávateľ uvádza mesiac, v ktorom bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, príjem zamestnanca po skončení povinného poistenia alebo príjem zamestnanca s nepravidelným príjmom počas trvania jeho dôchodkového poistenia (napr. 012023). V prílohe k výkazu poistného a príspevkov, kde sa uvádzajú rodné čísla zamestnancov s ich vymeriavacími základmi a vypočítaným poistným zamestnávateľ vypĺňa aj položku „Obdobie“, kde uvedie obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť vyplateného príjmu ako vymeriavací základ nasledovne:

-   v prípade vyplatenia príjmu po zániku povinného poistenia zamestnancovi s pravidelným alebo s nepravidelným príjmom sa príjem pomerne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku,

-   v prípade vyplatenia príjmu zamestnancovi s nepravidelným príjmom počas trvania dôchodkového poistenia sa príjem pomerne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku (okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu).

-   pri vyplatení príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi sa príjem pomerne rozpočíta na kalendárne mesiace, za ktoré bol zamestnávateľom poskytnutý (tento výkaz možno použiť len v prípade, ak ide o príjmy za obdobie neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi počnúc 1. januárom 2009).

V tejto položke sa uvádza kalendárny(e) mesiac(e), na ktorý(é) pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ podľa § 139a, § 139b alebo § 139c ods. 3 zákona o sociálnom poistení (v tvare MMRRRR, napr. 012023), a u zamestnanca – fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem sa uvádzajú kalendárne mesiace (kalendárny mesiac) trvania právneho vzťahu (v tvare MMRRRR, napr. 022023, najskôr obdobie počnúc 1. 1. 2013).

V prípade zúčtovania príjmu po zániku povinného poistenia zamestnancovi s pravidelným mesačným príjmom alebo zamestnancovi s nepravidelným príjmom (okrem zamestnanca – fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem), príjem sa pomerne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku trvania tohto poistenia.

V prípade zúčtovania príjmu zamestnancovi s nepravidelným príjmom počas trvania dôchodkového poistenia (okrem zamestnanca – fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem), príjem sa pomerne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom (aktuálnom) kalendárnom roku, vyjmúc kalendárny mesiac, v ktorom boli príjmy zúčtované, ak zamestnávateľ nezúčtoval príjem v kalendárnom mesiaci zároveň za tento kalendárny mesiac (okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu).

Vymeriavací základ zamestnanca – fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem, je priemerný mesačný príjem z dohody.

Vymeriavací základ zamestnanca s odvodovou úľavou na platenie poistného na dôchodkové poistenie je súčet pomernej časti príjmu zúčtovaného po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru za príslušný kalendárny mesiac.

Vymeriavací základ tohto zamestnanca na platenie poistného na úrazové a garančné poistenie je pomerná časť príjmu zúčtovaného po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia.

Údaje o vymeriavacom základe a poistnom na sociálne poistenie za jednotlivý kalendárny mesiac sa uvádzajú v samostatnom riadku.

Pri zúčtovaní príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi sa príjem pomerne rozpočíta na kalendárne mesiace, za ktoré bol zamestnávateľom poskytnutý. Vymeriavacie základy a jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie za obdobie neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi od 1. 8. 2006 do 31. 12. 2008 sa uvedú ako sumár vymeriavacích základov, sumár jednotlivých súm poistného na sociálne poistenie v jednom riadku a v položke „Obdobie” sa uvedie 122008.

Bez ohľadu na počet zamestnancov plní zamestnávateľ svoju povinnosť vykazovať poistné Sociálnej poisťovni výlučne elektronicky prostredníctvom elektronického zasielania údajov na www.socpoist.sk.

Pri plnení povinností v platení poistného za dôchodcov, ktorí ostávajú zamestnancami aj po priznaní dôchodku je pre zamestnávateľov na účely platenia poistného rozhodujúci deň vydania samotného rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Starobný dôchodca zamestnaný na pracovnú zmluvu a na dohodu nie je povinný (ani jeho zamestnávateľ) platiť poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti odo dňa priznania dôchodku. To znamená, že v situácii, kedy je zamestnancovi spätne priznaný dôchodok (hoci aj viac rokov roky spätne), je zamestnávateľ povinný opravovať všetky mesačné výkazy poistného a príspevkov odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Aj preplatok na poistnom môže vzniknúť najskôr odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Rovnako sa takýto postup vzťahuje aj na invalidných dôchodcov, za ktorých zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na niektoré druhy poistného odo dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní.

4.9  Platenie poistného

Za zamestnanca odvádza poistné na sociálne poistenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu.

Ak zamestnancovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

Poistné sa platí bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ je povinný pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

Variabilný symbol je číslo zamestnávateľa (tzv. IČZ), ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa pri prihlásení sa do registra zamestnávateľov.

Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného na sociálne poistenie nepredpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka, za ktorý sa poistné na sociálne poistenie platí, v tvare MMRRRR (napr. marec 2023 je v tvare 032023). Ak zamestnávateľ platí poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 139b zákona o sociálnom poistení, ktoré vykazuje na tlačive Výkaz poistného a príspevkov (tlačivo so zelenou predtlačou), špecifickým symbolom je číslo Výkazu poistného a príspevkov v štruktúre XX99RRRR, kde XX je mesiac, v ktorom boli zúčtované príjmy, predtlač 99 a RRRR je rok, v ktorom boli príjmy zúčtované. Napríklad zamestnávateľ pri platbe poistného na sociálne poistenie z príjmov zúčtovaných v mesiaci marec 2023, vykázaných na tlačive Výkaz poistného a príspevkov, uvedie ako špecifický symbol číslo tohto výkazu 03992023.

Konštantný symbol, ktorý určuje účel platby, je tiež povinným bankovým údajom. Pri platbách poistného odporúča Sociálna poisťovňa zamestnávateľom nasledovné konštantné symboly:

•    3118 poistné na sociálne poistenie zaplatené bezhotovostným bankovým prevodom

•    3119 poistné na sociálne poistenie zaplatené hotovostným stykom (poštovou poukážkou)

•    3114 poistné na sociálne poistenie zaplatené na základe rozhodnutia

•    1118 pokuta, penále zaplatené bezhotovostným prevodom

•    1119 pokuta, penále zaplatené hotovostným stykom (poštovou poukážkou).

Za porušenie povinnosti platbu poistného na sociálne poistenie, penále alebo pokuty identifikovať a uviesť k nej variabilný a špecifický symbol, môže Sociálna poisťovňa podľa § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 16 596, 96 eur. Pri ukladaní konkrétnej pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia tejto povinnosti. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu, ak si fyzická osoba alebo právnická osoba nesplnila povinnosť v zákonnej lehote, ale túto povinnosť si splní do siedmich dní od uplynutia zákonnej lehoty.

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného vo Výkaze poistného a príspevkov (tlačivo so zelenou predtlačou) je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený alebo je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Ak sa platba poistného na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a)  pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného,

b)  pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok. V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

SADZOBNÍK POKÚT v sociálnom poistení bol uverejnený v prílohe k príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 3/2021. Pokuty ukladané zamestnávateľom sú nasledovné:

Register zamestnávateľov a poistencov
Prihlásenie do registra po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 16,60 eur2) (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neprihlásenie do registra vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,60 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Prihlásenie zamestnanca do registra/odhlásenie zamestnanca z registra po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 16,60 eur2) (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neprihlásenie zamestnanca do registra/neodhlásenie zamestnanca z registra vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,60 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
nesprávne prihlásenie zamestnanca do registra	3,32 – 1 659,70 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Ak pokutu uloží inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 5/2004 Z. z. alebo zákona č. 125/2006 Z. z., pobočka Sociálnej poisťovne pokutu za nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia neuloží.
Oznámenie prerušenia poistenia zamestnanca po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 3,32 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neoznámenie prerušenia poistenia zamestnanca vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,30 – 6,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Oznámenie začiatku a skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnanca po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 3,32 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neoznámenie začiatku a skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnanca vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,30 – 6,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Oznámenie zmeny názvu a sídla zamestnávateľa po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 16,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neoznámenie zmeny názvu a sídla zamestnávateľa vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,30 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Oznámenie zmeny mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 3,32 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neoznámenie zmeny mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,30 – 6,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Oznámenie, že zamestnanec je štatutárny zástupca alebo člen štatutárneho orgánu zamestnávateľa s najmenej 50 % účasťou na majetku zamestnávateľa alebo zmeny tejto skutočnosti po lehote za každý deň omeškania	0,30 – 3,32 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neoznámenie, že zamestnanec je štatutárny zástupca alebo člen štatutárneho orgánu zamestnávateľa s najmenej 50 % účasťou na majetku zamestnávateľa alebo zmeny tejto skutočnosti vôbec za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly	0,30 – 6,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Vykazovanie a platenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
Predloženie výkazu po lehote	5,00 – 1 330,00 eur / 1 výkaz (najviac spolu 16 596,96 eur)
Nepredloženie výkazu vôbec	10,00 – 3 320,00 eur /1 výkaz (najviac spolu 16 596,96 eur)
Predloženie výkazu, ktorý nie je v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity; neuvedenie dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca	3,30 – 663,80 eur / 1 výkaz (najviac spolu 16 596,96 eur)
Neuvedenie variabilného symbolu a špecifického symbolu pri platení poistného, penále, pokuty	3,32 – 16,60 eur / 1 platba (najviac spolu 16 596,96 eur)
Nesplnenie povinností podľa § 231 odseku 1 písm. a) až c), e), i), l) až n) zákona v znení neskorších predpisov na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určila Sociálna poisťovňa [§ 231 ods. 1 písm. a) až e), g), i), l) až n) a § 231 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov]	3,32 – 250,00 eur / 1 nesplnená povinnosť (najviac spolu 16 596,96 eur)
Platiteľ mzdy
Nesplnenie povinnosti poukázať na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, sumy zrazené zo mzdy účastníka konania	Do výšky nepoukázanej sumy (najviac spolu 16 596,96 eur)
Nesplnenie povinnosti zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky a poukazovať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy	Do výšky nezrazenej sumy (najviac spolu 16 596,96 eur)
Kontrolná činnosť v sociálnom poistení
Neumožnenie vstupu do objektov zamestnávateľa, vykonania kontroly a nazerania do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia	100,00 – 16 596,96 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
Nevytvorenie vhodných podmienok na vykonanie kontroly a neposkytnutie súčinnosti zodpovedajúcej oprávneniam zamestnancov kontroly	100,00 – 16 596,96 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)

 

4.10  Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP)

Zákon o sociálnom poistení ukladá každému zamestnávateľovi v § 232 povinnosť viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, pričom táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. Evidencia musí obsahovať tieto údaje:

a)  priezvisko, vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,

b)  identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby – v súčasnosti je týmto číslom rodné číslo zamestnanca,

c)  deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,

d)  vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení,

e)  obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie,

f)  obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Evidenciu na účely dôchodkového poistenia je zamestnávateľ povinný viesť a predkladať na tlačive „Evidenčný list dôchodkového poistenia“. Tlačivo je možné posielať len elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne Sociálnej poisťovne.

 Evidenčný list dôchodkového poistenia musia zamestnávatelia viesť pre všetkých zamestnancov, t. j. aj pre poberateľov dôchodkových dávok a od 1. 1. 2013 aj pre osoby vykonávajúce práce na základe uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým vzniklo dôchodkové poistenie.

Evidenčný list je rozhodujúcim podkladom pre rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a jeho výška, t. j. je podkladom na rozhodovanie o dávkach značného finančného rozsahu.

Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do 8 dní

•    od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku (v tomto prípade sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu), alebo

•    odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie,

a v ostatných prípadoch v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi.

4.10.1 Postup pri vypĺňaní evidenčného listu dôchodkového poistenia

Formulár evidenčného listu je súčasťou formulárov v elektronickej podateľni. Evidenčný list môže zamestnávateľ priamo odoslať vo formáte .xml zo svojho mzdového softvéru alebo ho môže vyplniť priamo prostredníctvom manuálneho vstupu nasledovne:

I. časť: Údaje o poistencovi – po zadaní rodného čísla sa tieto údaje automaticky doplnia z registra poistencov v tvare, ako ich zamestnávateľ uviedol pri prihlasovaní zamestnanca alebo dohodára, prípadne ako ich zmenil prostredníctvom neskôr podaného Registračného listu FO – zmena. Pokiaľ údaje v tejto časti evidenčného listu nezodpovedajú skutočnosti, nie je možné ich opraviť priamo, ale len prostredníctvom vyznačenia zmeny v Registračnom liste FO, do ktorého je možné priamo z evidenčného listu vstúpiť.

V tejto časti sa vypĺňa len údaj o dátume vzniku a zániku pracovného pomeru alebo iného vzťahu, ktorý zakladal dôchodkové poistenie zamestnanca alebo dohodára. V prípade, že pri vypĺňaní evidenčného listu pracovný pomer neskončil, napr. pri podávaní žiadosti o dôchodok, tak sa vyplní len dátum vzniku pracovného pomeru a vyznačí sa údaj TRVÁ.

II. časť: Obdobie poistenia, dosiahnutý vymeriavací základ a ďalšie doby v kalendárnych rokoch

Kalendárny rok: Uvádza sa štvorčíslie kalendárneho roka.

Znak poistenia: A - zamestnanec (platí aj pre zamestnancov v právnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru)

MD - materská dovolenka

RD - rodičovská dovolenka (tento znak sa uvádza len pri dobách do 30. júna 2005)

VS - vojenská služba (základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba – uvádza sa len pri dobách do 31. decembra 2005)

CS - civilná služba (uvádza sa len pri dobách do 31. decembra 2005).

Obdobie dôchodkového poistenia: Uvádza sa obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení získané v príslušnom kalendárnom roku v tvare od - do, pričom sa uvedie dvojčíslo dňa a mesiaca (napr. 1. júl sa uvedie v tvare 01 07).

Vymeriavací základ počas vylúčených dôb:

Na evidenčnom liste dôchodkového poistenia sa v tejto kolónke uvádza

•    vymeriavací základ dosiahnutý počas poskytovania vyrovnávacej dávky a 

•    náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Kolónka sa nevypĺňa zamestnancom narodeným po 31. decembri 1984. Ide o údaj, ktorý sa vypĺňa na určenie sumy dôchodku podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Obe uvedené sumy sa započítavajú aj do vymeriavacieho základu, rovnako ako aj ostatné náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa § 136 až § 144 Zákonníka práce, ktoré sa však v kolónke „VZ počas vylúč. dôb“ neuvádzajú. Doba, po ktorú sa zamestnancovi poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré organizácia nemôže poskytovať pracovníkovi prácu, sa pred 1. januárom 2004 (rovnako ako aj ostatné vylúčené doby), uvádzala do príslušnej kolónky evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia počtom kalendárnych dní, čo predpokladalo celodenné trvanie takejto doby. Preto sa vylúčené doby uvádzali do evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia len v prípadoch, keď trvali celý deň, resp. celú pracovnú zmenu.

Rovnako to platí aj pre evidenčný list dôchodkového poistenia, t. j. v prípadoch, keď sa náhrada príjmu vyplatí len za časť pracovnej zmeny, toto obdobie sa neuvádza do kolónky „Kal. dni vylúč. dôb“ a preto sa nevypĺňa ani kolónka „VZ počas vylúč. dôb“.

Kalendárne dni vylúčených dôb:

Ide o údaj, ktorý sa vypĺňa na určenie sumy dôchodku podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Rovnako ako v prípade vymeriavacieho základu počas vylúčených dôb sa kolónka nevypĺňa zamestnancom narodeným po 31. decembri 1984. Zamestnávatelia uvádzajú počtom kalendárnych dní doby, ktoré sa vylučujú pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku, t. j. počet kalendárnych dní obdobia

•    po ktoré mal poistenec nárok na nemocenské alebo ošetrovné,

•    ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby takého ošetrovania (starostlivosti) do skončenia potreby tohto ošetrovania (starostlivosti),

•    po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

•    materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,

•    základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby,

•    civilnej služby,

•    účasti na zákonnom štrajku,

•    po ktoré sa zamestnancovi poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré organizácia nemôže poskytovať pracovníkovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce.

Medzi taxatívne uvedenými vylúčenými dobami sa nenachádza doba poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa poskytuje až podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004). Preto sa obdobie poskytovania tejto náhrady príjmu nevykazuje v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”. Pokiaľ zamestnancovi nevznikne nárok na nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské), v kolónke „Kal. dni vylúč. dôb” sa neuvádza obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny (vrátane doby od 11. dňa potreby takého ošetrovania do skončenia potreby tohto ošetrovania, pretože nenasleduje po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny - ošetrovné). Ak nevznikne nárok na vyrovnávaciu dávku, potom nevznikne ani obdobie poskytovania vyrovnávacej dávky a ak nevznikne nárok na materské, potom nevznikne ani obdobie poskytovania materského.

     Príklad

Pracovný pomer vznikol 1. januára 2023 a trval do 31. decembra 2023. Zamestnanec bol v roku 2023 dočasne práceneschopný od 11. júna do 28. júna, pričom mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a aj na nemocenské. Zápis údajov v oddiele II. bude nasledovný:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2023	A	01	01	31	12	11129,03		8

 

Ak zamestnancovi nevznikol nárok na nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské), nemôže sa v kolónke „Kal. dni vylúč. dôb” uviesť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny (vrátane doby od 11. dňa potreby takého ošetrovania do skončenia potreby tohto ošetrovania, pretože nenasleduje po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny - ošetrovné). Ak nevznikne nárok na vyrovnávaciu dávku, potom nevznikne ani obdobie poskytovania vyrovnávacej dávky a ak nevznikne nárok na materské, potom nevznikne ani obdobie poskytovania materského. V takýchto prípadoch sa zápis v predmetnej rubrike neuvádza.

Ak bolo v kalendárnom roku obdobie dôchodkového poistenia prerušené, obdobie prerušenia sa na evidenčnom liste neuvádza. Pretože za jednotlivé obdobia od roku 2004 došlo k legislatívnym zmenám, je potrebné pri vypĺňaní evidenčného listu v súčasnosti tieto zmeny akceptovať tak, že od 1. júla 2005 a od 1. augusta 2006 došlo aj k zmene zápisu údajov v príslušných rubrikách evidenčného listu v prípade čerpania rodičovskej dovolenky.

     Príklad

Zamestnankyňa čerpala rodičovskú dovolenku od 3. 3. 2005 do 15. júna 2008.

V rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia” sa v roku 2005 zapíše obdobie dôchodkového poistenia od 3. marca do 30. júna, pričom k tomuto obdobiu bude v rubrike „Znak poistenia” priradený údaj RD, v roku 2006 bude uvedený údaj „2006” v rubrike „Kalendárny rok”, pričom nebude uvedený žiadny znak poistenia ani obdobie dôchodkového poistenia, v roku 2007 bude uvedený údaj „2007” v rubrike „Kalendárny rok”, pričom nebude uvedený žiadny znak poistenia ani obdobie dôchodkového poistenia, v roku 2008 bude uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 16. júna do 31. decembra a v rubrike „Znak poistenia” sa uvedie znak A. Obdobie od 1. júla 2005 do 15. júna 2008 na evidenčnom liste v časti „Obdobie dôchodkového poistenia” nebude uvedené, pretože obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia a na evidenčnom liste sa neuvádza.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa počtom kalendárnych dní uvádzajú doby, ktoré sa vylučujú na zistenie priemerného mesačného zárobku. Medzi tieto doby patrí aj obdobie, po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku. Pretože rodičovská dovolenka spadá do obdobia vyššie uvedenej starostlivosti o dieťa, je potrebné aj obdobie rodičovskej dovolenky vykázať v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”, a to bez ohľadu na to, či bola čerpaná do 30. júna 2005 alebo po tomto dátume.

V tejto rubrike sa obdobie rodičovskej dovolenky v roku 2005 a 2006 zapíše počtom kalendárnych dní od 3. 3. 2005 do 31. 12. 2005 304 dní, od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006 365 dní, od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 365 dní a v roku 2008 od 1. januára do 15. júna, t. j. 167 dní.

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2005	RD	03	03	30	06	000000		304
2006						000000		365
2007						000000		365
2008	A	16	06	31	12	117467		167

 

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” je potrebné zapísať všetky vylúčené doby, ktoré sa vyskytnú počas trvania zamestnania, teda v období zapísanom v rubrikách „Dátum vzniku” a „Dátum zániku” pracovného pomeru (alebo iného pracovného vzťahu).

Skutočnosť, či dni vylúčenej doby sú zároveň aj dňami dôchodkového poistenia alebo nie, nemá na ich uvádzanie v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” žiaden vplyv.

Podľa znenia zákona o sociálnom poistení do 31. júla 2006 sa prerušilo povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom poistenec čerpal rodičovskú dovolenku. Kým žena čerpá rodičovskú dovolenku obvykle po skončení materskej dovolenky a po zániku nároku na materské, mužovi sa spravidla materské poskytuje počas rodičovskej dovolenky. S účinnosťou od 1. augusta 2006 sa povinné dôchodkové poistenie muža prerušilo v období, v ktorom čerpal rodičovskú dovolenku len v prípade, ak nemal nárok na materské. To znamená, že od 1. augusta 2006 sa u muža v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” na evidenčnom liste vykáže aj obdobie čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorého mal nárok na materské. Toto obdobie sa neuvádza v osobitnom riadku, ale sa vykáže ako súčasť obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu rodičovskej dovolenky, počas ktorého trval nárok na materské v danom kalendárnom roku, teda pod znakom poistenia „A”. Obdobie poskytovania rodičovskej dovolenky bez nároku na materské sa neuvádza.

     Príklad

Zamestnanec vykonával v roku 2021 zamestnanie od 1. januára do 31. mája a od 1. júna 2021 do 31. augusta 2023 bol na rodičovskej dovolenke, pričom nárok na materské mal od 1. júna 2021 do 8. septembra 2021. Od 1. septembra 2023 pokračoval vo výkone zamestnania. Obdobie dôchodkového poistenia bolo prerušené od 9. septembra 2021 do 31. augusta 2023.

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2021	A	01	01	08	09	8826,32		214
2022						000000		365
2023	A	01	09	31	12	3189,56		244

 

Od 1. augusta 2006 sa poistencovi prerušuje povinné dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov (364 kalendárnych dní) trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Obdobie od prvého dňa po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré trvalo po 31. júli 2006, sa v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” neuvádza.

     Príklad

Zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného od 10. júla 2022 a táto dočasná pracovná neschopnosť trvala do 3. septembra 2023.

V roku 2022 je v rubrike kalendárnych dní vylúčených dôb uvedených 165 dní, t. j. od 20. júla 2022 do 31. decembra 2022, pretože za prvých desať dní dočasnej pracovnej neschopnosti (10. júl 2022 až 19. júl 2022) bola zamestnávateľom vyplatená náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na nemocenské zamestnancovi vznikol až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 20. júla 2022.

V roku 2023 je v rubrike kalendárnych dní vylúčených dôb uvedených len 190 dní (do 8. júla 2023), nakoľko uplynutím 52 týždňov (364 kalendárnych dní) od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské.

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	01	31	12	9748,12		165
2023	A	01	01	08	07	000000		190
2023	A	04	09	31	12	2896,54

 

V rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od – do“ sa obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia neuvádza a preto obdobie od 14. dňa potreby ošetrovania člena rodiny do skončenia potreby tohto ošetrovania nemožno v evidenčnom liste vykázať.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa do počtu kalendárnych dní zapíše celé obdobie ošetrovania člena rodiny, teda od prvého dňa potreby ošetrovania až do jeho skončenia. V tejto rubrike sa počtom kalendárnych dní uvádzajú vylúčené doby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

     Príklad

Zamestnanec v roku 2023 ošetroval člena rodiny od 14. marca do 31. marca (18 kalendárnych dní). Nárok na ošetrovné mal za prvých 14 dní ošetrovania, od 15. dňa ošetrovania sa prerušuje obdobie povinného dôchodkového poistenia (od 28. marca do 31. marca). Zamestnávateľ vyplní evidenčný list dôchodkového poistenia nasledovne:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2023	A	01	01	27	03	2267,97		18
2023	A	01	04	31	12	11892,46

 

Poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy (neplatené voľno) počas pracovného dňa na niekoľko hodín nemá za následok prerušenie obdobia dôchodkového poistenia. Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy napr. v rozsahu troch hodín, získa obdobie dôchodkového poistenia aj počas tohto dňa, preto takýto deň je potrebné uviesť na evidenčnom liste. Ak zamestnancovi bolo poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie ako jeden pracovný deň, neuvedie sa tento deň v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od – do“ na evidenčnom liste. Rovnako je to aj v prípade, ak ide o evidenčný list zamestnanca, ktorý je zamestnaný na skrátený pracovný úväzok. Aj tu sa posudzuje každý deň obdobia dôchodkového poistenia v plnom rozsahu a nie v skrátenej hodnote.

Pri zmene spôsobu odmeňovania zamestnanca z pravidelného na nepravidelný príjem a naopak sa pri vypĺňaní evidenčného listu dôchodkového poistenia postupuje nasledovne:

1.  Ak sa počas trvania povinného dôchodkového poistenia zamestnanca zmení spôsob odmeňovania takým spôsobom, že namiesto pravidelného mesačného príjmu bude mať právo na nepravidelný príjem, zamestnancovi dňom predchádzajúcim dňu, za ktorý mu patrí nepravidelný mesačný príjem, zaniká povinné dôchodkové poistenie. Zároveň mu odo dňa nasledujúceho po dni zániku povinného dôchodkového poistenia z titulu pravidelného mesačného príjmu vzniká povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom.

2.  Ak sa počas trvania povinného dôchodkového poistenia zamestnanca zmení spôsob odmeňovania takým spôsobom, že namiesto nepravidelného príjmu bude mať právo na pravidelný mesačný príjem, zamestnancovi dňom, ktorý predchádza dňu, za ktorý mu patrí pravidelný mesačný príjem, zaniká povinné dôchodkové poistenie. Zároveň mu odo dňa nasledujúceho po dni zániku povinného dôchodkového poistenia z titulu nepravidelného príjmu vzniká povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom.

Zamestnávateľ, ktorý má v čase zániku posledného takéhoto poistenia spracované všetky mzdové náležitosti, vyhotoví zamestnancovi jeden evidenčný list za obidve vyššie uvedené obdobia dôchodkového poistenia. V opačnom prípade musí za každé obdobie dôchodkového poistenia vyhotoviť osobitný evidenčný list.

     Príklad

Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má právo na pravidelný mesačný príjem za výkon činnosti spoločníka, vzniklo povinné dôchodkové poistenie 1. januára 2023. Za január 2023 až august 2023 bol odmeňovaný pravidelne mesačne. Od 1. septembra 2023 prešiel spoločník na nepravidelný príjem a jeho právny vzťah u zamestnávateľa – spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom - skončil 31. decembra 2023. V mesiaci január 2024 je zamestnávateľ povinný vyhotoviť evidenčný list dôchodkového poistenia nasledovne:

a)  V prípade, že v čase tvorby evidenčného listu ešte nebude spoločníkovi zúčtovaná odmena za obdobie, keď bol dôchodkovo poistený z titulu nepravidelného príjmu, zamestnávateľ uvedie v II. oddiele evidenčného listu len obdobie od 1. januára 2023 do 31. augusta 2023. Po vyplatení odmeny spoločníkovi za obdobie dôchodkového poistenia z titulu nepravidelného príjmu (t. j. za obdobie od 1. septembra 2023 do 31. decembra 2023) zamestnávateľ vyhotoví opravný evidenčný list s doplnením tohto obdobia. V rubrike Dátum vzniku pracovného pomeru (alebo iného právneho vzťahu) zamestnávateľ uvedie v oboch prípadoch dátum 01012023 a v rubrike Dátum zániku pracovného pomeru (alebo iného právneho vzťahu) zamestnávateľ uvedie v oboch prípadoch dátum 31122023.

b)  V prípade, že v čase vyhotovenia evidenčného listu bola spoločníkovi vyplatená aj odmena za obdobie, keď bol povinne dôchodkovo poistený z titulu nepravidelného príjmu, zamestnávateľ mu vyhotoví jeden evidenčný list za obidve obdobia dôchodkového poistenia - od 1. januára 2023 až do 31. decembra 2023.

Vymeriavací základ: Na evidenčnom liste dôchodkového poistenia sa v tejto kolónke uvádza úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia. Vymeriavací základ sa neuvádza v tom riadku, kde je znak poistenia MD, RD, VS alebo CS. Sumy vymeriavacích základov sa v evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú dvoma spôsobmi:

1.  Za obdobia do 31. decembra 2008 sa údaje uvádzajú v slovenských korunách, a to zaokrúhlené na celé slovenské koruny nahor. To znamená, že zamestnávateľ je povinný vykonať zápis údajov o sume vymeriavacích základov za obdobie pred 1. januárom 2009 v slovenských korunách v takej forme, aby sa v zápise za toto obdobie neuvádzala desatinná čiarka a dve nuly. Tým sa predchádza možnému vzniku pochybností, či suma vymeriavacieho základu nebola omylom uvedená v eurách aj za obdobie pred 1. januárom 2009.

2.  Za obdobia od 1. januára 2009 sa údaje uvádzajú v eurách. Suma vymeriavacieho základu sa do 31. decembra 2010 zaokrúhľovala na celé eurocenty nahor, od 1. januára 2011 sa suma vymeriavacieho základu zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Údaje o sume vymeriavacích základov uvádzané na evidenčnom liste od 1. januára 2009 v eurách musí zamestnávateľ uviesť vždy na dve desatinné miesta, a to aj vtedy, ak by súčet vymeriavacích základov za príslušné obdobie bol sumou len v eurách bez eurocentov.

Napríklad suma 1 596 eur sa uvedie v tvare 1 596,00. Zápisom sumy vymeriavacích základov takýmto spôsobom sa predchádza možným pochybnostiam, či zamestnávateľ nezabudol uviesť vymeriavací základ s príslušnou sumou eurocentov.

     Príklad

Zamestnanec bol zamestnaný od 1. 1. 2007 do 31. 1. 2023. Zamestnávateľ vyplnil údaje o vymeriavacích základoch za roky pred zavedením meny euro v slovenských korunách a od roku 2009 v eurách vrátane eurocentov nasledovne:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2007	A	01	01	31	12	184693
2008	A	01	01	31	12	191662
2009	A	01	01	31	12	7236,49
2010	A	01	01	31	12	7541,00
2011	A	01	01	31	12	8174,26
2012	A	01	01	31	12	8946,42
2013	A	01	01	31	12	9148,79
2014	A	01	01	31	12	9356,12
2015	A	01	01	31	12	9623,48
2016	A	01	01	31	12	6554,74
2017	A	01	01	31	12	7241,35
2018	A	01	01	31	12	8469,28
2019	A	01	01	31	12	9926,58
2020	A	01	01	31	12	10852,93
2021	A	01	01	31	12	11462,78
2022	A	01	01	31	12	12037,46
2023	A	01	01	31	01	1128,31

 

Sumu dôchodku a v určitých prípadoch aj nárok na dôchodok významne ovplyvňuje skutočnosť, či poistenec mal v určitom kalendárnom roku vymeriavací základ alebo nie. Ak v niektorom roku zamestnanec nezískal vymeriavací základ, t. j. zamestnancovi a zamestnávateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie, táto skutočnosť sa uvádza v rubrike vymeriavacieho základu zápisom šiestich núl. Od roku 2009 (od zavedenia meny euro), sa nuly uvádzajú v tvare „0,00“ alebo „000000,00“.

Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené.

Avšak z dôvodu zavedenia kontroly evidenčných listov s vykázanými údajmi v mesačných výkazoch nemôže byť vymeriavací základ za viaceré obdobia dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka na evidenčnom liste zapísaný len jednou sumou za príslušný rok. Suma vymeriavacieho základu sa musí zapísať vyčíslením jeho pomernej časti zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia uvedeného v každom riadku roka, ktorý je zapísaný vo viacerých riadkoch.

     Príklad

Zamestnanec bol zamestnaný od 1. 8. 2014 do 31. 1. 2023. Zamestnávateľ vyplnil údaje o vymeriavacích základoch za dobu zamestnania pri viacerých obdobiach dôchodkového poistenia v jednom roku tak, že jednotlivé sumy vymeriavacích základov za celé obdobie zamestnania uviedol pomernými časťami zodpovedajúcimi sumám príslušných období dôchodkového poistenia:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2014	A	01	08	20	09	964,82
2014	A	29	09	15	10	327,41
2014	A	27	10	05	11	226,78
2014	A	16	11	31	12	1 175,37
2015	A	01	01	31	12	6 594,33
2016	A	01	01	31	12	7 782,48
2017	A	01	01	31	12	8 853,21
2018	A	01	01	31	12	9 902,84
2019	A	01	01	31	12	11 238,28
2020	A	01	01	31	12	11 994,31
2021	A	01	01	31	12	12 013,47
2022	A	01	01	31	12	12 553,46
2023	A	01	01	31	01	1 063,75

 

Podľa § 232 ods. 2 zákona o sociálnom poistení musí evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia obsahovať aj údaj o vymeriavacom základe zamestnanca neobmedzenom podľa § 138 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o všeobecnú evidenciu na účely sociálneho poistenia, z ktorej zamestnávateľ získava potrebné údaje pre vedenie evidencie potrebnej v spojitosti s plnením povinností nielen na účely dôchodkového poistenia, ale aj nemocenského poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity a starobného dôchodkového sporenia. V evidenčnom liste dôchodkového poistenia sa však neuvádza neobmedzený vymeriavací základ, ale vymeriavací základ obmedzený maximálnou výškou podľa § 138 ods. 6 písm. b) a ods. 11 zákona o sociálnom poistení.

Od roku 2011 je podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti:

a)  príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem

-   príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

-   príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,

-   príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu (napr. príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona č. 5/2001 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov),

b)  podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

     Príklad

Zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom 1 000 eur mesačne bol povinne dôchodkovo poistený v období od 1. januára 2022 do 31. januára 2023. Za toto obdobie dosiahol príjem 13 000 eur a vo februári 2023 (v zúčtovaní miezd za mesiac január 2023) mu bola jednorazovo vyplatená odmena v sume 900 eur. Zápis údajov v oddiele II. evidenčného listu bude nasledovný:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	01	31	12	12 000,00
2023	A	01	01	31	01	1 900,00

 

Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, z ktorého príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo nepodlieha dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 988/2009, alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

Do vymeriavacieho základu sa zahŕňajú aj plnenia, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Ak bol zamestnancovi v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem, vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku podľa § 139b ods. 1 zákona o sociálnom poistení. To znamená, že príjem sa rozpočíta na mesiace rozhodujúceho obdobia, ktorým je posledný kalendárny rok, v ktorom poistenie trvalo.

Takto určená pomerná časť vymeriavacieho základu sa pripočíta k mesačnému vymeriavaciemu základu, z ktorého už bolo odvedené poistné, a to až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu ustanoveného zákonom o sociálnom poistení.

V prípade, že zamestnávateľ v období medzi skončením pracovnoprávneho vzťahu a vyplatením takéhoto príjmu evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnanca zaslal do Sociálnej poisťovne, musí zaslať opravný evidenčný list, do ktorého sa uvedie vymeriavací základ aj s pripočítaním plnenia vyplateného po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

     Príklad

Konateľ s.r.o. bol povinne dôchodkovo poistený v období od 1. decembra 2021 do 31. decembra 2022 a až v januári 2023 (v zúčtovaní miezd za mesiac december 2022) mu bola jednorazovo vyplatená odmena v sume 7 000 eur. Podľa § 139b ods. 1 zákona o sociál­nom poistení v znení neskorších predpisov vymeriavacím základom je pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. Suma, ktorú zamestnávateľ uvedie do evidenčného listu, sa vypočíta tak, že

-   najskôr sa určí pomerná časť pripadajúca na každý kalendárny mesiac poistenia v poslednom kalendárnom roku, t. j. 7 000 eur : 13 mesiacov, t. j. 538,46153 eur,

-   po zaokrúhlení nadol na najbližší eurocent je to 538,46 eur,

-   táto pomerná časť sa vynásobí počtom mesiacov, počas ktorých trvalo poistenie v poslednom kalendárnom roku, t. j. 538,46 eur x 12 mesiacov = 6 461,52 eur. Zápis údajov v oddiele II. evidenčného listu bude nasledovný:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2021	A	01	12	31	12	538,46
2022	A	01	01	31	12	6 461,52

 

Ak bol zamestnancovi v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, vyplatený príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia, vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Zúčtovaný príjem zamestnávateľ rozúčtuje na každý kalendárny mesiac trvania poistenia okrem mesiaca, v ktorom zúčtovanie vykonal.

     Príklad

Konateľ s. r. o. bol povinne dôchodkovo poistený v období od 1. septembra 2022 do 30. apríla 2023. V decembri 2022 (pri zúčtovaní miezd za mesiac november 2022) mu bola vyplatená odmena v sume 5 000 eur a v apríli 2023 (pri zúčtovaní miezd za mesiac marec 2023) mu bola vyplatená odmena v sume 10 000 eur. Pri vypĺňaní evidenčného listu dôchodkového poistenia za konateľa bude zamestnávateľ postupovať nasledovne: mesiac december 2022 a mesiac apríl 2023, v ktorých bola konateľovi vyplatená odmena, nemôžu byť hodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože za tieto mesiace nemal konateľ vymeriavací základ a nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie - v týchto mesiacoch bolo len vykonané zúčtovanie príjmu. Zápis údajov v oddiele II. evidenčného listu bude nasledovný:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	09	30	11	5000,00
2023	A	01	01	31	03	10000,00

 

Pokiaľ súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac (podľa § 139a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Vymeriavací základ sa určuje takýmto spôsobom, ak

•    rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 31. júli 2006,

•    náhrada mzdy sa poskytuje za kalendárne mesiace od augusta 2006 a 

•    zamestnávateľ zúčtoval náhradu mzdy po 31. júli 2006.

Po rozhodnutí súdu a zúčtovaní náhrady mzdy je zamestnávateľ povinný dodatočne vyhotoviť evidenčný list za celé obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bol neplatne skončený pracovnoprávny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. V evidenčnom liste sa v kolónke vymeriavací základ uvedie príjem pripadajúci za príslušný kalendárny rok, resp. časti príjmu pripadajúce za príslušné kalendárne roky podľa zásad uvedených vyššie, a to bez ohľadu na to, či a kedy bol tento príjem vyplatený. Ak rozhodnutie súdu o neplatnom skončení právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 31. júli 2006, ale náhrada mzdy plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru sa poskytuje za kalendárne mesiace po 31. decembri 2003 pred 1. augustom 2006, náhrada mzdy z neplatne skončeného právneho vzťahu nie je vymeriavacím základom. Na evidenčný list sa v takomto prípade uvedie len obdobie dôchodkového poistenia.

Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac sedemnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 je mesačne v sume 8 477 eur. Ten istý poistenec môže z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti podliehať súčasne viacerým povinným dôchodkovým poisteniam, prípadne fyzická osoba podliehajúca povinnému dôchodkovému poisteniu alebo povinným dôchodkovým poisteniam môže súčasne využiť aj dobrovoľné dôchodkové poistenie. Podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa maximálny vymeriavací základ uplatňuje na úhrn vymeriavacích základov poistenca zo všetkých existujúcich dôchodkových poistení. Ustanovenie § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení zároveň stanovuje poradie povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie poistencom, ktorý podlieha viacerým dôchodkovým poisteniam. Poradie povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie zamestnanca vykonávajúceho viacero činností zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu z jednotlivých činností, z ktorých je dôchodkovo poistený. Postupuje sa pritom od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu.

Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca z jednotlivých činností rovnaká, poradie na stanovenie povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie sa určuje podľa dátumu vzniku dôchodkového poistenia tohto zamestnanca.

Postupuje sa pritom od najskoršieho vzniku dôchodkového poistenia k dôchodkovému poisteniu, ktoré vzniklo najneskôr. Poistné na dôchodkové poistenie platí poistenec, ktorý je súčasne povinne dôchodkovo poistený aj ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo je poistený ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Za takýchto poistencov je zamestnávateľ povinný pri zápise údajov o vymeriavacom základe uvádzaných v evidenčnom liste dôchodkového poistenia postupovať nasledovne:

•    zamestnávateľ uvedie vymeriavací základ v plnej sume, ak úhrn vymeriavacích základov poistenca z viacerých činností nie je vyšší ako maximálny vymeriavací základ ustanovený na platenie poistného na dôchodkové poistenie,

•    zamestnávateľ uvedie vymeriavací základ obmedzený na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom ustanoveným na platenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavacím základom dosiahnutým z inej zárobkovej činnosti zamestnanca,

•    zamestnávateľ uvedie šesť núl, ak vymeriavací základ dosiahnutý z inej zárobkovej činnosti zamestnanca dosahuje sumu maximálneho vymeriavacieho základu.

Pri vypĺňaní evidenčného listu dôchodkového poistenia za zamestnanca, ktorý vykonáva u jedného zamestnávateľa zárobkovú činnosť súčasne v rámci dvoch alebo viacerých pracovných pomerov stačí vyplniť len jedno tlačivo a pri zápise jednotlivých údajov sa postupuje rovnako, ako v prípade zamestnanca, ktorý má uzatvorený len jeden pracovný pomer. Vymeriavací základ sa aj v tomto prípade uvádza v úhrne mesačne najviac v maximálnej výške stanovenej v § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a to nasledovne:

-   vymeriavací základ sa uvedie v plnej výške, ak úhrn vymeriavacích základov poistenca z viacerých činností nie je vyšší ako maximálny vymeriavací základ ustanovený na platenie poistného na dôchodkové poistenie,

-   vymeriavací základ sa uvedie obmedzený na sumu zodpovedajúcu maximálnemu vymeriavaciemu základu ustanovenému na platenie poistného na dôchodkové poistenie, ak úhrn vymeriavacích základov poistenca z viacerých činností je vyšší ako maximálny vymeriavací základ ustanovený na platenie poistného na dôchodkové poistenie, a to bez ohľadu na to, či táto suma bola dosiahnutá v rámci jedného alebo viacerých pracovných pomerov.

Podľa § 140 zákona o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie

•    v období od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa, od ktorého sa stará o dieťa,

•    od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do zákonom určeného dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,

•    v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,

•    v období, počas ktorého sa mu vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a 

•    v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Príjem vyplatený počas týchto období nie je vymeriavacím základom zamestnanca a preto ho zamestnávateľ nemôže uvádzať vo vymeriavacom základe na evidenčnom liste dôchodkového poistenia.

4.10.2 Osobitosti evidenčných listov za dohodárov

Od roku 2013 vznikla účasť na povinnom dôchodkovom poistení aj zamestnancom, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávatelia sú povinní aj za týchto zamestnancov predkladať evidenčný list v zákonnej lehote. Do rubrík „Dátum vzniku“ a „Dátum zániku“ pracovného pomeru (iného právneho vzťahu) v oddiele I. evidenčného listu sa uvádza deň vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a deň zániku tohto právneho vzťahu. U zamestnancov na dohodu sa ako dátum vzniku právneho vzťahu uvádza dátum, od ktorého sa dohodári považujú za zamestnancov na účely dôchodkového poistenia. Ako znak poistenia sa do príslušnej rubriky evidenčného listu aj u zamestnancov na dohodu uvádza znak „A“. Ako obdobie dôchodkového poistenia v oddiele II. evidenčného listu sa formou od – do uvádza obdobie trvania dôchodkového poistenia.

Ak ide o zamestnanca na dohodu s nepravidelným príjmom, ako obdobie dôchodkového poistenia sa mu započítava len obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a zároveň mal aj vymeriavací základ (príjem) na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak takýto zamestnanec nemá počas trvania celého pracovnoprávneho vzťahu vymeriavací základ na platenie poistného a tým ani nezíska obdobie dôchodkového poistenia, t. j. v oddiele II. nebude žiadny zápis, evidenčný list sa nevyhotovuje.

U zamestnancov na dohodu s právom na nepravidelný príjem je vymeriavacím základom priemerný mesačný príjem z celého tohto právneho vzťahu.

Príjem vyplatený počas trvania dôchodkového poistenia alebo po jeho zániku sa rozpočíta na mesiace rozhodujúceho obdobia, ktorým sú všetky mesiace trvania dohody. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodu sa určí až po zániku právneho vzťahu a preto až vtedy sa evidenčný list vyhotovuje.

     Príklad

Zamestnanec na dohodu s nepravidelným príjmom bol povinne dôchodkovo poistený v období od 1. septembra 2022 do 28. februára 2023. V decembri 2022 (zúčtovanie miezd za mesiac november 2022) mu bola zúčtovaná jednorazovo vyplatená odmena 500 eur a vo februári 2023 (zúčtovanie miezd za mesiac január 2023) mu bola zúčtovaná jednorazovo vyplatená odmena v sume 200 eur a v mesiaci marec 2023 ešte odmena 350 eur. Celkový príjem 1 050 eur (500 + 200 + 350) sa rozdelí na všetky mesiace trvania obdobia dôchodkového poistenia (6 mesiacov) po 175 eur, t. j. za mesiace september až december 2022 spolu 700 eur (4 x 175) a za mesiace január a február 2023 spolu 350 eur (2 x 175).

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	09	31	12	700,00
2023	A	01	01	28	02	350,00

 

Ak by išlo o zamestnanca na dohodu s pravidelným príjmom, zápis údajov pri vyplatení príjmov uvedených vyššie v oddiele II. evidenčného listu by bol nasledovný:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	09	31	12	500,00
2023	A	01	01	28	02	550,00

 

Od 1. januára 2013 má žiak a študent možnosť určenia jednej svojej dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorej nebude povinne dôchodkovo poistený, ak jeho príjem z takto určenej dohody nepresiahne určené sumy. V roku 2013 to bolo 66 eur a 155 eur (po dovŕšení 18 rokov veku) mesačne, v roku 2014 to bolo 68 eur a 159 eur mesačne (po dovŕšení 18 rokov veku), od roku 2015 sa suma zjednotila na 200 eur mesačne pre všetkých brigádnikov. Za obdobie trvania takejto dohody nie je potrebné vyhotovovať evidenčný list. Ak však mesačný príjem (pri pravidelnom príjme) alebo priemerný mesačný príjem (pri nepravidelnom príjme), žiaka alebo študenta z určenej dohody o brigádnickej práci študentov presiahne stanovenú hraničnú sumu, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu, najskôr od vzniku dohody. V prípade, že vznikne povinné dôchodkové poistenie pri určenej dohode z dôvodu presiahnutia príjmu nad hraničnú sumu, je zamestnávateľ povinný za žiaka alebo študenta vyhotoviť evidenčný list. Ako vymeriavací základ sa uvedie jeho príjem znížený o hraničnú sumu, t. j. rozdiel medzi týmito sumami, nakoľko vymeriavací základ takéhoto zamestnanca, je rozdiel medzi jeho skutočným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu, a tzv. hraničnou maximálnou sumou.

     Príklad

1.    Študent s uzatvorenou dohodou o brigádnickej práci študenta od 2. januára 2022 do 31. 12. 2022 s pravidelným príjmom 150 eur mesačne si uplatňoval výnimku z platenia poistného. Jeho príjem v marci bol 300 eur a v júni 350 eur, t. j. v týchto mesiacoch presiahol určenú hraničnú sumu 200 eur.

V oddiele II. evidenčného listu sa v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia“ uvedie obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení. V tomto prípade sa za rok 2022 so znakom poistenia „A“ uvedie obdobie od 01 03 do 31 03 a od 01 06 do 30 06, t. j. mesiace, v ktorých zamestnanec na dohodu o brigádnickej práci študenta presiahol stanovenú hraničnú sumu.

Vymeriavací základ, z ktorého bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za uvedené obdobia (dosiahnutý vymeriavací základ znížený o hraničnú sumu 200 eur) je nasledovný:

-   za mesiac marec 2022 sa uvedie údaj 100,00 (300,00 – 200,00),

-   za mesiac jún 2022 údaj 150,00 (350,00 – 200,00).

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	03	31	03	100,00
2022	A	01	06	30	06	150,00		´

 

2.    Študent s uzatvorenou dohodou o brigádnickej práci študenta od 2. januára 2023 do 28. 2. 2023 s nepravidelným príjmom mal v marci 2023 vyplatený hrubý príjem 500 eur. Jeho priemerný mesačný príjem (500 eur : 2 mesiace = 250 eur) presiahol mesačnú hraničnú sumu 200 eur. Obdobím dôchodkového poistenia tohto študenta sú mesiace, v ktorých študent presiahol stanovenú hraničnú sumu (priemerne dosiahol mesačne viac ako 200 eur). Do rubriky „VZ“ sa uvedie vymeriavací základ 100 eur, z ktorého bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za uvedené obdobie (dosiahnutý priemerný vymeriavací základ 250 eur znížený o hraničnú sumu 200 eur a vynásobené 2 mesiacmi trvania dohody s nepravidelným príjmom).

 

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2023	A	02	01	28	02	100,00

 

Ak si zamestnanec na dohodu uplatní nárok na dôchodkovú dávku, evidenčný list v takom prípade zamestnávateľ predkladá do 8 dní od uplatnenia nároku s tým, že údaje o získaných obdobiach dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch sa uvedú za obdobie končiace najneskôr dňom predchádzajúcim dňu, od ktorého zamestnanec bude žiadať o priznanie dôchodku.

4.10.3 ELDP pri zamestnávaní poberateľov starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

Podľa § 112 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa umožňuje poberateľovi starobného dôchodku požiadať Sociálnu poisťovňu o zastavenie výplaty starobného dôchodku. Ak bola výplata starobného dôchodku zastavená na žiadosť samotného poberateľa dôchodku, vo výplate dôchodku sa pokračuje znovu na základe neformálnej žiadosti o vyplácanie dôchodku. V žiadosti o uvoľnenie výplaty dôchodku môže občan požiadať aj o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poberateľ dôchodku získal za obdobie, počas ktorého mu bola výplata starobného dôchodku zastavená.

Zvýšenie sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané bez poberania dôchodku môže Sociálna poisťovňa vykonať len po zániku dôchodkového poistenia, napr. po skončení pracovného pomeru alebo po skončení výkonu práce na základy dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak k zániku dôchodkového poistenia nedôjde, výplata starobného dôchodku sa obnoví v sume nezvýšenej za obdobie dôchodkového poistenia získané bez poberania dôchodku.

Pri zvýšení sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku je zamestnávateľ povinný predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia.

Ak zamestnanec vykonával zamestnanie v období, v ktorom poberal starobný alebo predčasný starobný dôchodok a aj v období, v ktorom tento dôchodok nepoberal, je potrebné na evidenčnom liste dôchodkového poistenia uviesť údaje v jednotlivých rubrikách za príslušné obdobia osobitne.

V jednom riadku sa uvedú údaje do dňa predchádzajúceho dňu zastavenia výplaty dôchodku a v druhom riadku údaje odo dňa zastavenia výplaty dôchodku do skončenia zamestnania. Ak nedošlo ku skončeniu zamestnania bezprostredne po uplynutí obdobia, počas ktorého bola výplata starobného alebo predčasného starobného dôchodku zastavená, ale zamestnanie pokračovalo súčasne s poberaním tohto dôchodku, potom do ďalšieho riadku je potrebné osobitne zapísať údaje odo dňa opätovného poberania dôchodku do skončenia zamestnania.

Na účely zvýšenia starobného dôchodku (neplatí to pre predčasný starobný dôchodok) je potrebné okrem evidenčného listu predložiť aj potvrdenie o tom, či počas obdobia, v ktorom zamestnanec nepoberal starobný dôchodok, sa vyskytlo obdobie

-   počas ktorého bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného,

-   ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do desiateho dňa potreby takéhoto ošetrovania alebo starostlivosti,

-   poskytovania materského,

-   počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,

-   ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti zamestnanca na štrajku.

Ide o obdobia, za ktoré nepatrí zvýšenie starobného dôchodku.

Uvádzanie údajov za príslušné obdobia v kalendárnom roku osobitne sa vyžaduje aj v prípadoch:

•    ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pokračoval vo výkone zamestnania a nepožiadal o starobný dôchodok,

•    ak dôchodca vykonával zamestnanie v období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a aj v období, v ktorom tento dôchodok nepoberal.

Ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pokračoval vo výkone zamestnania a nepožiadal o starobný dôchodok, je potrebné kalendárny rok rozdeliť do dvoch riadkov. Osobitne sa uvedú údaje do dňa predchádzajúceho dňu dovŕšenia dôchodkového veku a osobitne odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Ak dôchodca vykonával zamestnanie v období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a aj v období, v ktorom tento dôchodok nepoberal, je potrebné na evidenčnom liste uviesť vymeriavací základ za kalendárny rok do osobitných riadkov. V jednom riadku sa uvedie vymeriavací základ získaný do dňa predchádzajúceho dňu zastavenia výplaty dôchodku a v ďalšom riadku sa uvedie vymeriavací základ odo dňa zastavenia výplaty dôchodku do skončenia zamestnania.

V prípade, ak nedošlo ku skončeniu zamestnania bezprostredne po období, počas ktorého bola výplata starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zastavená, ale zamestnanie pokračovalo súčasne s poberaním tohto dôchodku, potom sa do ďalšieho riadku zapíše vymeriavací základ získaný odo dňa opätovného poberania dôchodku do skončenia zamestnania.

     Príklad

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 25.  júla 2022, o starobný dôchodok nepožiadal, a naďalej vykonával zárobkovú činnosť do 31. decembra 2022. Jeho vymeriavací základ bol 1 200 eur mesačne, t. j. 14 400 eur za kalendárny rok 2022. V prvom riadku roku 2022 sa uvedie vymeriavací základ v sume 8 129,03 [7 200 (1 200 x 6) + 929,03 (1 200 : 31 x 24)] a v druhom riadku vymeriavací základ v sume 6 270,96 [6 000 (1 200 x 5) + 270,96 (1 200 : 31 x 7)]:

Kalendárny rok	Znak poistenia	od		do		VZ	VZ počas vylúč. dôb	Kal. dni vylúč. dôb
2022	A	01	01	24	07	8129,03
2022	A	25	07	31	12	6270,96

 

Od januára 2011 nie je možné predčasný starobný dôchodok vyplácať v období, v ktorom je poberateľ tohto dôchodku dôchodkovo poistený. Sociálna poisťovňa zastavuje výplatu predčasného starobného dôchodku automaticky na základe prihlásenia zamestnanca zamestnávateľom do dôchodkového poistenia. To však nezbavuje poistenca povinnosti v lehote do ôsmich dní oznámiť zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na nárok na dôchodok a jeho výplatu. Ak bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku z dôvodu existencie dôchodkového poistenia zamestnanca, nárok na výplatu tohto dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia alebo odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, a to na základe žiadosti o uvoľnenie výplaty predčasného starobného dôchodku, ktorú musí podať poistenec.

4.11  Dávky sociálneho poistenia

Povinná účasť zamestnancov na sociálnom poistení neznamená len povinnosť ich zamestnávateľov vykonávať platby na jednotlivé druhy poistenia, ale v prípade vzniku udalostí, počas ktorých zamestnanci nie sú schopní alebo nie je im umožnené zabezpečovať si príjem vlastnom prácou, nastupuje situácia, kedy dochádza k výplate plnení z jednotlivých druhov systému sociálneho poistenia. Podmienky a výšku vyplácaných dávok z týchto poistení legislatívne upravuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dávkami poskytovanými zo systému sociálneho poistenia sú:

•    nemocenské dávky vyplácané v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečujúce príjem v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

•    dôchodkové dávky, a to:

-   dávky starobného poistenia slúžiace na zabezpečenie príjmu v starobe a v prípade úmrtia,

-   dávky invalidného poistenia vyplácané v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a v prípade úmrtia,

•    úrazové dávky vyplácané v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,

•    dávky garančného poistenia vyplácané v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

•    dávky v nezamestnanosti vyplácané v prípade straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a zabezpečujúce príjem v dôsledku nezamestnanosti.

Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie (s výnimkou štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa), ale vzniká splnením zákonom stanovených podmienok, splnením podmienok nároku na výplatu dávky a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Výplatu všetkých dávok zo systému sociálneho poistenia vykonáva Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojich pobočiek, rozmiestnených po celom území Slovenska.

4.11.1 Nemocenské dávky

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nasledovné dávky (§ 33 a nasl. zákona o sociálnom poistení):

•    nemocenské,

•    ošetrovné,

•    vyrovnávacia dávka,

•    tehotenské,

•    materské.

Tieto dávky sa poskytujú zamestnancom a dohodárom, ktorí sú nemocensky poistení.

Povinné nemocenské poistenie sa vzťahuje aj na zamestnancov, ktorým je priznaný starobný dôchodok, priznaný predčasný starobný dôchodok, priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, t. j. tieto kategórie zamestnancov majú nárok aj na dávky nemocenského poistenia.

     Príklad

Zamestnanec - poberateľ starobného dôchodku, má so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu od januára 2023. Dôchodca bol na prelome januára a februára 2023 dočasne práceneschopný 21 kalendárnych dní. Počas tohto obdobia bol zamestnanec zabezpečený náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 kalendárnych dní). Zvyšnú dobu mu pobočka Sociálnej poisťovne poskytla nemocenské, pretože dôchodca s uzatvorenou pracovnou zmluvou je zo zákona nemocensky poistený a zamestnávateľ za tohto zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, a to za samotného zamestnanca a aj za seba ako zamestnávateľa.

Zamestnanec má nárok na niektorú z nemocenských dávok, ak

•    splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a súčasne

•    nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov práceneschopnosti, ošetrovania fyzickej osoby, tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Úhrn denných vymeriavacích základov je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z maximálneho vymeriavacieho základu platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ochranná lehota je vo všeobecnosti 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Pre poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 7 dní, je ochranná lehota toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Pre poistenkyňu, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je ochranná lehota 8 mesiacov. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie - ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, pričom ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní. Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom vzniku nemocenského poistenia alebo dňom, od ktorého má poistenec na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2023 je to hodnota 79,6274 eur).

Rozhodujúce obdobie zamestnanca sa zistí nasledovne:

a)  ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, do dňa, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

b)  ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť a obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

c)  ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikla dočasná pracovná neschopnosť (t. j. na vymeriavací základ u toho istého zamestnávateľa sa neprihliada).

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného DVZ, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia.

Pravdepodobný DVZ zamestnanca je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Nemocenská dávka sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa vypláca.

4.11.1.1  Nemocenské

Zamestnanec má nárok na nemocenské (podľa § 33 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské

•    od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

•    od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporné obdobie). Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Zamestnankyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni,

•    počas ktorých má nárok na výplatu materského

•    pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % DVZ (alebo pravdepodobného DVZ) a poskytuje sa za kalendárne dni. Maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské počíta, je určený pre rok 2023 vo výške 79,6274 eur. Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2023, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude 43,79507 eur. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2021 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90 eur a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 357,70 eur.

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote a zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. tým poistencom, ktorým sa nemocenské poskytuje od 1. dňa dočasnej práceneschopnosti je:

-   od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ a

-   od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ.

Mesačná suma nemocenského sa zao­krúhľuje na desať eurocentov nahor.

Zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Suma nemocenského je polovica sumy nemocenského, ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok. Nárok na nemocenské zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným.

     Príklad

Zamestnanec má dohodnutú mzdu 3 000 eur mesačne, t. j. platil v rozhodujúcom období roku 2022 poistné vždy z tejto sumy. Dočasne práceneschopným bol od 4. do 29. januára 2023.

Výpočet nemocenského:

-   DVZ zamestnanca je 3000 x 12 mesiacov : 365 dní = 98,630136, čo je viac ako maximálna suma platná v roku 2023 – 79,6274 eur,

-   nemocenské poskytne Sociálna poisťovňa zamestnancovi od 11. dňa práceneschopnosti, t. j. za 16 kalendárnych dní, pretože prvých 10 dní zamestnancovi uhradí zamestnávateľ náhradu príjmu pri dočasnej PN,

-   výpočet nemocenského: (79,6274 x 55 %) x 16 dní = 700,7211 eur, po zaokrúhlení 700,80 eur.

4.11.1.2  Ošetrovné

Zamestnanec má nárok na ošetrovné (podľa § 39 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak

-   ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

-   sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1.  dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,

2.  predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo

3.  fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky), alebo dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Potrebu ošetrovania, resp. starostlivosti potvrdzuje zamestnancovi príslušné zdravotnícke zariadenie, pričom vyplní dvojdielne tlačivo „Žiadosť o ošetrovné“. I. diel tlačiva je žiadosťou o ošetrovné. Zamestnanec, ktorý žiada o ošetrovné, ho zašle ihneď po vyplnení svojmu zamestnávateľovi. II. diel tlačiva je potvrdením o ukončení potreby ošetrovania a zamestnanec, ktorému sa vypláca ošetrovné, ho odovzdá ihneď po vyplnení svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho spolu s potvrdením zašle platiteľovi ošetrovného, ktorým je pobočka Sociálnej poisťovne.

Výška ošetrovného je 55 % DVZ (alebo pravdepodobného DVZ) a poskytuje sa za kalendárne dni. DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. od 1. 1. do 31. 12. 2023 je maximálny denný vymeriavací základ 79,6274 eur.

Zamestnancovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím 14. dňa.

Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

Zamestnanec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých:

a)  sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

b)  má nárok na výplatu nemocenského,

c)  má nárok na výplatu materského.

     Príklad

Zamestnankyňa je zamestnaná a tým aj nemocensky poistená od 1. 12. 2019. Potreba ošetrovania chorého dieťaťa vznikla dňa 11. 1. 2023 a trvala do 31. 1. 2023. Sociálna poisťovňa vypočítala ošetrovné z denného vymeriavacieho základu 41,2345 nasledovne: 41,2345 eur x 55 % x 14 dní = 317,60 eur.

Za obdobie od 24. 1. 2023 do 31. 1. 2023 (od 15. dňa) zamestnankyňa nemá nárok na žiadnu dávku – buď si za uvedené obdobie bude čerpať dovolenku, alebo dôjde k prerušeniu jej poistenia, čo je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne vyplnením Registračného listu FO.

Od 1. 4. 2021 sa zaviedol nový druh ošetrovného - dlhodobé ošetrovné. Ide o dávku, ktorá je vyplácaná zamestnancovi, ktorý ošetruje v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti a splní aj ostatné zákonné podmienky na jej priznanie a výplatu. Takýto zamestnanec má nárok na ošetrovné vo výške 55 % z hrubej mzdy zamestnanca (vymeriavacieho základu) až počas 90 dní. Aj v tomto prípade platí obmedzenie sumy dávky, ktorá nesmie presiahnuť 55 % maximálneho denného vymeriavacieho základu, t. j. v roku 2023 55 % z 79,6274 eur = 43,79507 eur za kalendárny deň.

Pri starostlivosti o blízkeho príbuzného sa môže vystriedať viac poistencov (spravidla po 30 dňoch) – dávka sa v takom prípade vyplatí v úhrne všetkým najviac za 90 dní.

Dlhodobé ošetrovné je určená poistencom, ktorí sa budú starať o chorého blízkeho príbuzného po ukončení jeho minimálne 5-dňovej hospitalizácie alebo blízkeho príbuzného, ktorý je umierajúcim paliatívnym pacientom, resp. pacientom v terminálnom štádiu ochorenia.

Potrebu osobnej starostlivosti bude potvrdzovať príslušný lekár. Nový druh nemocenskej dávky má zamestnancovi alebo inému poistencovi, ktorý sa stará o blízkeho príbuzného, pokryť stratu jeho príjmu počas tejto starostlivosti. Za blízkeho príbuzného sa budú považovať príbuzní v priamom rade (napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnúčatá), súrodenci, manželia a rodičia manželov.

4.11.1.3  Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka (podľa § 44 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) je dávkou nemocenského poistenia, na ktorú vzniká nárok len zamestnankyni, ak je

1.  počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,

2.  počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo,

a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Potrebu preradenia zamestnankyne na inú prácu potvrdzuje zamestnankyni príslušné zdravotnícke zariadenie. V prípade, že oprávnený lekár zdravotníckeho zariadenia uzná potrebu preradenia zamestnankyne na inú prácu, vyplní tlačivo „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“. Zamestnankyňa odovzdá túto žiadosť svojmu zamestnávateľovi.

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca. Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného. Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom pre výpočet dávok a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ pre platenie poistného. Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok DVZ.

     Príklad

Zamestnankyňa bola počas tehotenstva dňom 14. 1. 2023 preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, podľa lekárskeho posudku ohrozovala jej tehotenstvo. Pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem, ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Materskú dovolenku nastúpi dňa 17. júna 2023. V mesiaci január 2023 z dôvodu preradenia dosiahla zamestnankyňa hrubú mzdu len 894,82 eur. Zamestnankyňa bola zamestnaná počas celého roka 2022, jej súčet vymeriavacích základov v roku 2022 je 11 525,21 eur. V roku 2022 bola dočasne práceneschopná v období od 12. 12. 2022 do 31. 12. 2022, t. j. 20 dní. Výpočet vyrovnávacej dávky bude nasledovný:

-   počet dní rozhodujúceho obdobia – rok 2022: 366 dní mínus počet dní dočasnej PN 20 dní, t. j. spolu počet dní rozhodujúceho obdobia: 346 dní (366 - 20),

-   denný vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia: 11 525,21 : 346 = 33,3099 eur,

-   mesačný vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia: 33,3099 x 30,4167 dní = 1 013,18 eur.

Sociálna poisťovňa vyplatí vyrovnávaciu dávku za január 2023 vo výške 65,10 eur [(1 013,18 eur – 894,82 eur) x 55 % eur].

4.11.1.4  Tehotenské

Účelom dávky tehotenské je zabezpečiť tehotnej poistenkyni príjem, ktorý bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve.

Nárok na túto dávku upravenú v § 47a zákona o sociálnom poistení majú všetky nemocensky poistené tehotné ženy a tehotné ženy, ktoré majú prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (zamestnankyne) alebo poberania rodičovského príspevku (SZČO).

Nárok na túto dávku vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. od 13. týždňa tehotenstva. Podmienkami nároku na túto dávku pre zamestnankyňu je:

•    existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky,

•    najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na poskytnutie tejto dávky.

Špecifikom tejto dávky je, že Sociálna poisťovňa ju poskytuje aj v období, kedy tehotná poistenkyňa dosahuje príjem alebo poberá iné dávky. Nárok na tehotenské zaniká dňom skončenia tehotenstva.

Výška dávky tehotenské sa odvíja od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov) v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie predchádzajúci kalendárny rok. Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu s tým, že nesmie byť nižšia ako dávka určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu a vyššia ako dávka určená z maximálneho vymeriavacieho základu. Pretože maximálny denný vymeriavací základ na rok 2023 je v sume 79,6274 eur, tehotenské od 1. januára 2023 je nasledovné:

-   minimálne tehotenské na kalendárny deň je v sume 7,96274 eur, t. j. 238,90 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 246,90 eur za 31- dňový kalendárny mesiac,

-   maximálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 11,94411 eur, t. j. 358,40 eur za 30- dňový kalendárny mesiac a 370,30 eur za 31- dňový kalendárny mesiac.

4.11.1.5  Materské

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské (podľa § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie 37. týždňov, ak je osamelá. Ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará, nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o zamestnankyňu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará, nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. od ktorého si uplatňuje nárok na materské a zaniká uplynutím

•    2 týždňov od vzniku nároku na materské, ak ide o otca dieťaťa, ktorý požiadal o otcovské,

•    28. týždňa od vzniku nároku na materské,

•    31. týždňa od vzniku nároku na materské, ak je osamelý,

•    37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

Nárok na dávku si tehotná zamestnankyňa uplatňuje na tlačive Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“, ktoré jej vystaví príslušné zdravotnícke zariadenie spravidla na začiatku 8. až 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Inému poistencovi ako matke (ktorá dieťa porodila) poskytne tlačivo príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Pred odoslaním tlačiva do Sociálnej poisťovni je zamestnankyňa (alebo iný poistenec) povinná vyznačiť údaje vo vyhlásení (či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a spôsob poukazovania dávky napr. na bankový účet), podpísať ho a predložiť na potvrdenie aj zamestnávateľovi, ktorý doplní údaje za seba na žiadosti a následne žiadosť odošle do Sociálnej poisťovne. V prípade, ak si poistenec chce uplatniť nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, musí byť vystavená žiadosť o materské osobitne pre každé poistenie.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa za kalendárne dni (DVZ je v roku 2023 obmedzený maximálnou hodnotou 79,6274 eur).

     Príklad

Zamestnankyňa s mesačnou mzdou 2 500 eur je nemocensky poistená od 1. 1. 2020. Nárok na materské si uplatnila od 21. 1. 2023 tlačivom „Žiadosť o materské“, ktoré predložila zamestnávateľovi. Zamestnávateľ doplní údaje do žiadosti a potom ju odovzdá v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá bude zamestnankyni mesačne vyplácať materské ako dávku z jej nemocenského poistenia. Súčasne zamestnávateľ oznámi pobočke Sociálnej poisťovne nástup tejto zamestnankyne na materskú dovolenku zaslaním Registračného listu FO. Rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ je celý rok 2022, súčet vymeriavacích základov zistený z rozhodujúceho obdobia je 30 156,48, t. j. DVZ zamestnankyne je 82,3948, ktorý je vyšší ako maximálna hranica DVZ v roku 2023 (Sociálna poisťovňa určí materské z maximálnej možnej sumy DVZ 79,6274 eur). Suma materského za január 2023 bude (79,6274 x 75 %) x 11 dní = 657,00 eur, za február 2023 (79,6274 x 75 %) x 28 dní = 1 672,20 eur, za marec 2023 (79,6274 x 75 %) x 31 dní = 1 851,40 eur, za apríl 2023 (79,6274 x 75 %) x 30 dní = 1 791,70 eur.

4.11.1.6  Otcovské

Nemocenská dávka „otcovské“ sa poskytuje od 1. novembra 2022 pre otcov. Cieľom dávky je podpora rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a vytvorenie puta medzi otcom a dieťaťom už v ranom veku detí, čo najskôr po narodení. Otcovskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa a po splnení zákonných podmienok ju otcovia môžu poberať najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizované, uvedené obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.

Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ môžu otcovia poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostane v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa tak pre otcov rozdeľuje na dve časti – obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov tak ako doteraz (resp. 31 týždňov ak ide o osamelého otca alebo 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac narodených detí), najskôr však šesť týždňov od pôrodu, ak už matka nepoberá na to isté dieťa materské a nepoberá ani rodičovský príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Otcovi dieťaťa, ktorý si uplatní nárok na materské najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, vznikne nárok na materské bez ohľadu na skutočnosť, či v predchádzajúcom období mal nárok na „otcovské“.

Výška otcovského je 75 % denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa za kalendárne dni (DVZ je v roku 2023 obmedzený maximálnou hodnotou 79,6274 eur).

Otec si nárok na dávku uplatňuje podaním žiadosti k dávke otcovské/materské, ktorá má názov Žiadosť iného poistenca o materské. Toto tlačivo je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť si otec vybaví aj bez kontaktovania pobočky. Ak nemá možnosť si ju vytlačiť, poskytne mu ju ktorákoľvek pobočka Sociálnej poisťovne.

Časť A tejto žiadosti vypĺňa iba otec, ktorý žiada o tzv. otcovské. Časť B žiadosti vypĺňajú všetci iní poistenci (aj otcovia), ktorí žiadajú o štandardné materské.

Ak je poistenec zamestnancom a chce si uplatniť nárok na tzv. otcovské, tlačivo Žiadosť iného poistenca o materské je potrebné najskôr predložiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Vyplnenú a podpísanú žiadosť následne doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jeho nemocenské poistenie.

Ak ide o zamestnanca, tak príslušnou je pobočka podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o zamestnanca v ochrannej lehote (teda spravidla do 7 sedem dní po zániku nemocenského poistenia), tak žiadosť predkladá v pobočke podľa sídla posledného zamestnávateľa. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, tak v pobočke podľa miesta trvalého pobytu.

4.11.2 Úrazové dávky

Z úrazového poistenia sa poskytujú viaceré úrazové dávky (podľa § 83 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných alebo služobných úloh. Plnením pracovných úloh alebo služobných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je nielen zamestnanec, ale aj iné osoby [napr. aj žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe].

DVZ na určenie sumy úrazových dávok a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených maximálnym VZ, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného.

4.11.2.1  Úrazová renta

Poškodený má nárok na úrazovú rentu (podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % DVZ poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Úrazová renta vyplácaná k 1. 1. 2023 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2023 sa zvyšuje o 10,9 % priznanej mesačnej sumy úrazovej renty odo dňa jej priznania. Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

4.11.2.2  Jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie (podľa § 90 a § 91 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Nárok na jednorazové vyrovnanie vzniká poškodenému aj v prípade, ak mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo ak mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %. 

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Ak zamestnávateľ alebo právnická osoba, ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma jednorazového vyrovnania o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma jednorazového vyrovnania zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.

4.11.2.3  Pozostalostná úrazová renta

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu (podľa § 92 a § 93 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Nárok na túto dávku nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Pozostalostná úrazová renta sa od 1. januára 2021 zvyšuje o 10,9 %.

4.11.2.4  Jednorazové odškodnenie

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie (podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok DVZ. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Maximálna výška sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky od 1. januára 2023 je 66 153,80 eur a maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí od 1. januára 2023 je 66 153,80 eur.

4.11.2.5  Rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia (výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti) môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa, ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky.

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné (podľa § 96 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie. Suma rehabilitačného je 80 % DVZ poškodeného.

4.11.2.6  Rekvalifikačné

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné (podľa § 98 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Suma rekvalifikačného je 80 % DVZ poškodeného.

4.11.2.7  Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa tohto zákona:

•    bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,

•    sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Poskytuje sa na základe lekárskeho posudku. Pri určení výšky oboch náhrad sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady sa potom určuje ako súčin počtu bodov a sumou za jeden bod, ktorý pre konkrétny kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením, ktorého vydanie oznamuje vyhlásením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Na rok 2023 ešte výška náhrady za jeden bod nie je určená, za rok 2022 to bola hodnota 24,22 eur za jeden bod.

4.11.2.8  Náhrada nákladov spojených s liečením

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením (podľa § 100 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je v roku 2023 najviac 33 077,40 eur.

4.11.2.9  Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu (podľa § 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je v roku 2023 najviac 3 308,80 eur.

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a)  jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eur pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa,

b)  cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

Suma tejto náhrady výdavkov pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti je v roku 2023 najviac 3 308,80 eur.

4.11.3 Dávka garančného poistenia

Z garančného poistenia sa poskytuje dávka (podľa § 102 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), na ktorú má garančne poistený zamestnanec nárok, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, dohodára a člena družstva z pracovného vzťahu k družstvu. Od roku 2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak

-   bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu (deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu),

-   ak súd začal konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania).

Dávka garančného poistenia sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné a sociálne poistenie a preddavok na z príjmov zo závislej činnosti.

Poskytuje sa najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Dávka je v období od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 maximálne 3 633 eur. Nárok na dávku si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti podanej pobočke Sociálnej poisťovne. Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociál­nej poisťovne.

4.11.4 Dávka v nezamestnanosti

Z poistenia v nezamestnanosti sa poskytuje dávka v nezamestnanosti (podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), na ktorú má zamestnanec nárok, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na výšku dávky ani na dobu jej poskytovania.

Nárok na dávku vzniká aj poistencovi, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

•    ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní,

•    nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca (napr. nemal pracovný pomer na dobu neurčitú). 

Poistencovi vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré je 6 mesiacov.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako dva roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky zaniká nárok na jej výplatu v prípade opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa za kalendárne dni. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Denný vymeriavací základ od 1. 1. 2023 do 30. 6. 2023 je najviac 79,6274 eur, to znamená, že maximálna suma dávky v nezamestnanosti je 39,8137 eur za deň. Maximálna suma dávky v roku 2023 v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 1 234,30 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 194,50 eur.

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený DVZ v roku 2023 nesmie byť nižší ako DVZ určený zo sumy 605,50 eur. To znamená, že výška dávky bude rozdielna v závislosti od toho, v akom mesiaci bol žiadateľ o dávku zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak bol žiadateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v roku 2023 v mesiaci, ktorý má 31 dní, suma DVZ je 19,53226 eur. Minimálna suma dávky v roku 2023 v takom prípade bude v mesiaci, ktorý má 31 dní 302,80 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní 293,00 eur. Ak bol žiadateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v roku 2023 v mesiaci, ktorý má 30 dní, suma DVZ je 20,1834 eur. Minimálna suma dávky v roku 2023 v takom prípade bude v mesiaci, ktorý má 31 dní 312,90 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní 302,80 eur.

4.11.5 Dôchodkové dávky

Z dôchodkového poistenia sa poskytujú nasledovné dôchodkové dávky:

a)  zo starobného poistenia starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, vyrovnávací príspevok,

b)  z invalidného poistenia invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok.

Neplatenie poistného zamestnávateľom má vplyv na budúce dôchodkové dávky vyplácané určitým zamestnancom Sociálnou poisťovňou. Z obdobia dôchodkového poistenia sa vylučujú obdobia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Vylúčenie takéhoto zamestnanca z obdobia dôchodkového poistenia v prípade, ak zamestnávateľ nezaplatil dlžné poistné Sociálnej poisťovni, bude znamenať pre tohto zamestnanca zníženie jeho dôchodkovej dávky, čo má za cieľ zvýšiť platobnú disciplínu zamestnávateľov, keďže o úhradách rozhoduje štatutárny orgán. U zamestnancov bez majetkovej účasti alebo s majetkovou účasťou do 50 % sa zaplatenie poistného zamestnávateľom skúmať nebude.

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia a obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období, za ktoré sa dôchodkové poistenie neplatí, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie sa u zamestnanca považuje za splnenú (s výnimkou, ak funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu, ktorému sa má zároveň ako zamestnancovi príjem vyplatiť, alebo ak zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa, resp. členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku). Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené.

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. Za náhradné doby definované v zákone o sociálnom poistení a za obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.

Priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2013 80 %, v roku 2014 76 %, v roku 2015 72 %, v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2013 17 %, v roku 2014 18 %, v roku 2015 19 %, v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %. Priemerný osobný mzdový bod sa po tejto úprave zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak v takto určenom rozhodujúcom období nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.

Aktuálna dôchodková hodnota je hodnota určovaná pre každý kalendárny rok Sociálnou poisťovňou, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. V roku 2023 je 16,4764 eur.

Žiadosť o priznanie dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne. V čase koronakrízy nie je možné osobne spisovať žiadosť o dôchodok. Je potrebné kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne telefonicky alebo e-mailom a dohodnúť si termín (deň, hodinu), kedy poistenec príde osobne do pobočky podpísať vyplnenú žiadosť o dôchodok. Tú pripraví zamestnanec pobočky SP po vzájomnej telefonickej komunikácii a na základe žiadosti o spísanie žiadosti o dôchodok, ktorú poistenec zaslal. O spísanie žiadosti o dôchodok treba požiadať jedným z nasledujúcich spôsobov:

•    elektronicky cez webovú stránku Sociálnej poisťovne v časti Rezervačný systém, ktorý žiadateľa krok po kroku celým procesom požiadania o zvolenú dôchodkovú dávku postupne prevedie až po elektronickú rezerváciu spísania žiadosti o dôchodok,

•    vyplnením tlačiva Žiadosť o spísanie žiadosti o dôchodok uverejneného na www.socpoist.sk, ktoré žiadateľ zašle cez e-schránku, e-mailom alebo poštou na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne podľa svojho trvalého pobytu,

•    vyplnením tlačiva Žiadosť o spísanie žiadosti o dôchodok, ktoré žiadateľ vhodí do schránky v priestoroch pobočky Sociálnej poisťovne v jej obmedzených úradných hodinách.

Zamestnanec pobočky žiadosť o spísanie žiadosti o dôchodok alebo rezerváciu zaeviduje a žiadateľa o dôchodok individuálne kontaktuje za účelom prípravy žiadosti o dôchodok. Po kompletnej príprave žiadosti o dôchodok zamestnanec pobočky žiadateľa o dôchodok opätovne kontaktuje a oznámi mu, že mu zasiela do e-schránky alebo e-mailom alebo poštou tlačivo „Odsúhlasenie údajov“. V nasledujúci pracovný deň zamestnanec pobočky žiadateľa opätovne kontaktuje, aby získal jeho vyjadrenie k správnosti údajov v žiadosti, resp. skonzultoval s ním prípadné otázky a dohodol s ním ďalší postup pre skompletizovanie žiadosti. Ak žiadateľ o dôchodok nemá zriadenú e-schránku, zamestnanec pobočky s ním dohodne aj dátum a presný čas, kedy si príde do pobočky osobne podpísať žiadosť o dôchodok. V určený deň žiadateľ o dôchodok podpíše v pobočke svoju žiadosť. Musí sa pritom preukázať občianskym preukazom, resp. pasom. Žiadateľ dostane žiadosť v obálke, ktorú vlastnoručne podpíše, vloží späť do obálky a zalepenú ju vhodí do určenej schránky v priestoroch pobočky. Následne pobočka kompletnú žiadosť o dôchodok zaeviduje a zašle do ústredia Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie o priznaní dôchodku. Po posúdení všetkých zákonných podmienok na priznanie dávky vydá Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutie o dôchodku, ktoré do e-schránky alebo poštou doručí žiadateľovi.

4.11.5.1  Starobný dôchodok

Poistenec má nárok na starobný dôchodok (podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

V súčasnosti je známy dôchodkový vek poistencov, ktorý sa narodili pred rokom 1967 a je uvedený v prílohe 3a zákona o sociálnom poistení.

Dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1966 bude známy päť rokov pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca a stanoví sa opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Rok narodenia poistenca	Dôchodkový vek
	mužov	žien s počtom vychovaných detí
		0	1	2	3 alebo 4	5 a viac
1955	62r 76d	62r 76d	62r 76d	60r 3m	58r 6m	56r 9m
1956	62r 139d	62r 139d	62r 139d	61r	59r 3m	57r 6m
1957	62r 6m	62r 6m	62r	61r 6m	60r	58r 3m
1958	62r 8m	62r 8m	62r 2m	61r 8m	60r 9m	59r
1959	62r 10m	62r 10m	62r 4m	61r 10m	61r 4m	59r 9m
1960	63r	63r	62r 6m	62r	61r 6m	60r 6m
1961	63r 2m	63r 2m	62r 8m	62r 2m	61r 8m	61r 3m
1962	63r 4m	63r 4m	62r 10m	62r 4m	61r 10m	61r 7m
1963	63r 6m	63r 6m	63r	62r 6m	62r	61r 11m
1964	63r 8m	63r 8m	63r 2m	62r 8m	62r 2m	62r 2m
1965	63r 10m	63r 10m	63r 4m	62r 10m	62r 4m	62r 4m
1966 a viac	64r	64r	63r 6m	63r	62r 6m	62r 6m

 

Konkrétny dátum dovŕšenia dôchodkového veku závisí od dátumu narodenia poistenca. Dôchodkový vek poistenec dovŕši v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom jeho narodenia. Ak v kalendárnom mesiaci, v ktorom poistenec dovŕši dôchodkový vek nie je deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom jeho narodenia, dňom dovŕšenia dôchodkového veku je posledný deň tohto kalendárneho mesiaca.

Nový spôsob určovania dôchodkového veku sa netýka poistencov, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek vzhľadom na počet odpracovaných rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I. a/alebo II. kategórie funkcií.   

Mužom sa dôchodkový vek z dôvodu výchovy detí znižuje len vtedy, ak starostlivosť o dieťa nie je možné zohľadniť žene, napríklad v prípade úmrtia ženy pred dovŕšením dôchodkového veku, čiže ak muž vychovával deti po smrti ich matky:

Rok narodenia poistenca	Dôchodkový vek mužov, s počtom vychovaných detí
	1	2	3 a viac
1957	62r	61r 6m	61r
1958	62r 2m	61r 8m	61r 2m
1959	62r 4m	61r 10m	61r 4m
1960	62r 6m	62r	61r 6m
1961	62r 8m	62r 2m	61r 8m
1962	62r 10m	62r 4m	61r 10m
1963	63r	62r 6m	62r
1964	63r 2m	62r 8m	62r 2m
1965	63r 4m	62r 10m	62r 4m
1966 a viac	63r 6m	63r	62r 6m

 

Pri posudzovaní výchovy dieťaťa sa prihliada na vlastné a osvojené dieťa, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, t. j. dieťa prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorého matka zomrela, a manžela, ktorému bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu, ktoré poistenec vychoval ako pestún v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti. Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne stará alebo sa staral o dieťa

-   vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň počas desiatich rokov,

-   počas piatich rokov, ak sa ujal jeho výchovy po dosiahnutí ôsmeho roku jeho veku.

Podmienka výchovy dieťaťa sa tiež považuje za splnenú, ak sa poistenec staral o dieťa od jeho narodenia do úmrtia (ak dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku), aspoň posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku.

Do obdobia starostlivosti sa započíta aj doba, počas ktorej sa poistenec nemohol o dieťa osobne starať, pretože bol chorý, alebo počas ktorej bolo dieťa zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.

Naďalej zostáva zachovaný znížený dôchodkový vek u poistencov, ktorým sa priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. pracovnej kategórie. Dôchodkový vek týchto poistencov sa určuje naďalej podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o vek v rozpätí 55 až 59 rokov v závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získali výkonom zamestnania v I. pracovnej kategórii, I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií.

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ak bol poistenec dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, suma starobného dôchodku sa určí podľa predchádzajúceho a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok. Ak je počet dní po vzniku nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytne. Za 365 dní sa poskytne zvýšenie o 6 %.

Suma starobného dôchodku sa od 1. januára 2023 zvýši o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku.

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia (2. pilier dôchodkového systému), sa znižuje za každý rok účasti v druhom pilieri o časť pomernej sumy starobného dôchodku, ktorú určuje § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Pre rok 2021 je zníženie určené vo výške 3/13 (cca 23 %) pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

     Príklad

1.    Zamestnancovi vznikol 25. 1. 2023 nárok na starobný dôchodok. K tomuto dátumu preukázal 42 rokov dôchodkového poistenia a jeho priemerný osobný mzdový bod bol 1,0234 (jeho hrubá mzda bola v priemere vždy vyššia ako všeobecný vymeriavací základ). Sociálna poisťovňa vypočíta starobný dôchodok nasledovne:

Starobný dôchodok = POMB x ODP x ADH = 1,0234 x 42 x 16,4764 = 708,30 eur

Na takto vypočítaný starobný dôchodok sa budú vzťahovať ustanovenia o zákonnom zvyšovaní dôchodkových dávok, t. j. dôchodok sa zvýši o 11,8 % (o 83,60 eur) a dôchodca bude poberať v roku 2023 dôchodok vo výške 791,90 eur.

2.    Zamestnanec dosahoval počas svojho života mzdu vo výške minimálnej mzdy, t. j. jeho priemerný osobný mzdový bod bol 0,5. Pokiaľ odpracoval celý aktívny život, dosiahol 44 rokov dôchodkového poistenia. Starobný dôchodok tohto zamestnanca sa v roku 2023 vypočíta nasledovne: 0,5 x 44 x 16,4764 = 362,50 eur. Aj takto vypočítaný starobný dôchodok sa zvýši o 11,8 % (o 42,80 eur). Celková suma dôchodku 405,30 eur (362,50 + 42,80) sa porovná s minimálnym dôchodkom (viď kapitola 4.11.5.4). Minimálny dôchodok pri odpracovaných 44 rokoch je stanovený vo výške 403,70 eur. To znamená, že vypočítaný dôchodok je vyšší ako minimálny dôchodok. Dôchodca bude poberať v roku 2023 dôchodok vo výške 405,30 eur.

3.    Zamestnanec dosahoval počas celého svojho života mzdu vo výške 5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. jeho priemerný osobný mzdový bod je 5,0. Pokiaľ odpracoval celý aktívny život, dosiahol 44 rokov dôchodkového poistenia. U tohto zamestnanca sa priemerný osobný mzdový bod na účely výpočtu dôchodku určí ako súčet hodnoty 1,25 a čísla 1,19, ktoré sa vypočítalo z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 tak, že sa započítalo v roku 2023 68 % a na hodnotu nad 3 sa nebude prihliadať [započíta sa 68 % z (3-1,25) = 1,19]. Starobný dôchodok tohto zamestnanca sa v roku 2023 vypočíta nasledovne: 2,44 x 44 x 16,4764 = 1 769,00 eur. Aj takto vypočítaný starobný dôchodok sa zvýši o 11,8 % (o 208,80 eur) a dôchodca bude poberať v roku 2023 dôchodok vo výške 1 977,80 eur.

4.11.5.2  Predčasný starobný dôchodok

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok (podľa § 67 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) sú od 1. januára 2023 alternatívne v závislosti od toho, či poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov. Zákon určuje, ktoré obdobie sa považuje za odpracovaný rok, pričom taxatívne vylučuje niektoré obdobia (doby štúdia, doby nezamestnanosti, doby politického alebo odborného školenia a doby dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za dobu štúdia a dobu evidencie uchádzača o zamestnanie). Ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nebude sa na neho vzťahovať podmienka chýbajúcich najviac dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. To znamená, že ak poistenec bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku viac ako dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, bude na posúdenie nároku na dôchodok potrebné posúdiť, koľko odpracovaných rokov získal. Ak získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok mu vznikne, ak suma jeho predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6 – násobok sumy životného minima (375,10 eur mesačne). Suma predčasného starobného dôchodku, ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov (bez ohľadu na to, koľko mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku), bude znížená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Uvedené sa vzťahuje aj na poistenca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení.

Ak bol predčasný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2023 a poistenec získal do dovŕšenia dôchodkového veku najmenej 40 odpracovaných rokov, Sociálna poisťovňa v zmysle prechodného ustanovenia určí sumu predčasného starobného dôchodku od 1. januára 2023 s novým percentuálnych znížením o 0,3 %, a to najneskôr do 31. decembra 2026.

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a)  bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)  chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a

c)  suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (do 30. 6. 2023 375,10 eur).

Suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára 2023 zvýši o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku. Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu.

     Príklad

Zamestnanec, ktorý má 62 rokov, zostal bez práce a nepredpokladá, že sa ešte zamestná. Preto uvažuje požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku. Jeho priemerný osobný mzdový bod je 0,6123 a dôchodkovo bol poistený 39 rokov (menej ako 40 rokov). Na to, aby tomuto mužovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, musí okrem podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a maximálne 2 chýbajúce roky do dovŕšenia dôchodkového veku splniť aj ďalšiu podmienku, ktorou je suma predčasného starobného dôchodku. Táto musí byť ku dňu, od ktorého požiada o jeho priznanie, vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v súčasnosti vyššia ako 375,10 eur).

Výpočet starobného dôchodku: POMB x ODP x ADH = 0,6123 x 39 x 16,4764 = 393,50 eur. Vypočítaná suma sa zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dosiahnutia dôchodkového veku. Mužovi do dosiahnutia dôchodkového veku chýba 20 tridsaťdňových intervalov a preto sa zníži jeho vypočítaný starobný dôchodok o 10 % (20 x 0,5 %). Výška dôchodku po znížení bude 354,10 eur (393,50 – 10 % z 393,50 = 393,50 – 39,40). Takto vypočítaná výška predčasného starobného dôchodku nedosahuje výšku určenú podľa sumy životného minima (375,10 eur) a preto mužovi nevznikne nárok na predčasný starobný dôchodok.

4.11.5.3  Invalidný dôchodok

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok (podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

•    do 20 rokov je menej ako jeden rok,

•    nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

•    nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

•    nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov,

•    nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov,

•    nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

•    nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity. Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená zákonom o sociálnom poistení a je uvedená v jeho prílohe č. 4.

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

•    o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (u nezaopatreného dieťaťa alebo počas doktorandského štúdia v dennej forme je to hodnota 0,67), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

•    najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu (u nezaopatreného dieťaťa alebo počas doktorandského štúdia v dennej forme je to hodnota 0,67), obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Suma invalidného dôchodku sa od 1. januára zvýši o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku.

     Príklad

Zamestnanec bol od 15. januára 2023 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Ku dňu vzniku invalidity získal 42 rokov dôchodkového poistenia. Obdobie od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku predstavuje 4 roky. Hodnota jeho priemerného osobného mzdového bodu je 0,5987. Suma invalidného dôchodku sa určí nasledovne: 0,5987 x 42 x 16,4764 x 50 % = 207,20 mesačne. Suma invalidného dôchodku sa následne od 1. januára 2023 zvýši o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku. Invalidný dôchodok sa bude vyplácať vo výške 231,70 eur mesačne (207,20 + 24,50 =11,8 % z 207,20).

4.11.5.4  Minimálny dôchodok

Cieľom minimálneho dôchodku (podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) je zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. O priznanie minimálneho dôchodku nie je potrebné žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok rozhodne Sociálna poisťovňa.

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok) alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak

•    získa najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

•    výška dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a 

•    požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok.

Bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine (započíta sa celé obdobie, ak je potvrdené príslušnou inštitúciou).

Za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia patrí minimálny dôchodok 334,30 eur mesačne.

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch	Suma minimálneho dôchodku
30	334,30
31	338,50
32	342,70
33	347,00
34	351,20
35	355,40
36	359,60
37	363,80
38	368,00
39	372,20
40	378,50
41	384,80
42	391,10
43	397,40
44	403,70
45	410,00
46	416,30
47	422,60
48	428,90
49	435,20
50	441,50

 

Na minimálny dôchodok má vplyv aj to, či ide o sporiteľa v II. pilieri. Poberateľovi starobného dôchodku – sporiteľovi sa bude minimálny dôchodok primerane znižovať za obdobie sporenia, ktoré bolo získané v období a podľa rovnakých pravidiel ako sa znižuje starobný dôchodok sporiteľovi.

     Príklad

Poberateľ starobného dôchodku vo výške 271,20 eur mesačne získal 40 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Minimálny dôchodok pre tohto poberateľa starobného dôchodku, ktorý získal 40 rokov dôchodkového poistenia je 378,50 mesačne. Nemá žiadne iné dôchodkové príjmy, preto mu Sociálna poisťovňa zvýši starobný dôchodok o 107,30 eur (378,50 eur – 271,20 eur = 107,30 eur) na minimálny dôchodok 378,50 eur mesačne.

Pre valorizácii minimálnych dôchodkov platí osobitný mechanizmus. Pri valorizácii dôchodku od 1. januára 2023 sa neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. O 11,8 % sa zvýši pôvodná suma dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok. Ak suma dôchodku bude aj po valorizácii nižšia ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa ďalej zvýši sumu dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Keďže sa suma minimálneho dôchodku od 1. januára 2023 nemení, dôchodca bude naďalej dostávať dôchodok v nezmenenej sume (teda minimálny dôchodok, ktorý je pre neho po valorizácii dôchodku finančne výhodnejší). Ak bude suma dôchodku po valorizácii vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zaniká a Sociálna poisťovňa bude dôchodcovi vyplácať jeho dôchodok v novej, vyššej sume. Ten bude pre neho výhodnejší než dovtedy poberaný minimálny dôchodok.

     Príklady

1.    Dôchodca k 31. decembru 2022 poberal minimálny dôchodok v sume 334,30 eur, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu bola 321,50 eur. Od 1. januára 2023 sa mu valorizoval jeho starobný dôchodok 321,50 eur o 11,8 % = 38,00 eur na sumu 359,50 eur. Táto suma je vyššia ako suma minimálneho dôchodku, preto mu Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 bude vyplácať starobný dôchodok v sume 359,50 eur.

2.    Dôchodca k 31. decembru 2022 poberal minimálny dôchodok v sume 334,30 eur, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu bola 280,10 eur. Od 1. januára 2023 sa mu valorizoval jeho starobný dôchodok 280,10 eur o 11,8 % = 33,10 eur na sumu 313,20 eur. Táto suma je nižšia ako suma minimálneho dôchodku, preto mu Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 bude vyplácať starobný dôchodok opäť v sume minimálneho dôchodku 334,30 eur.

4.11.5.5  Rodičovský dôchodok

Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 66b a nasl. ustanovil od 1. januára 2023 nový druh dôchodku: rodičovský dôchodok. Sociálna poisťovňa ho prizná poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Rodičovský dôchodok biologickému rodičovi alebo osvojiteľovi poistenca sa prizná bez toho, aby bolo potrebné podať akúkoľvek žiadosť alebo vyhlásenie. Rodičovský dôchodok dieťaťu nezvyšuje jeho odvody do Sociálnej poisťovne a ani nezníži jeho budúci dôchodok.

Poistenec (dieťa poberateľa dôchodku), ktorý ak chce prispievať „náhradným“ rodičom alebo si želá vylúčiť priznanie rodičovského dôchodku svojim rodičom, musí svoj úmysel oznámiť Sociálnej poisťovni. Urobí tak prostredníctvom formulára Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok. Následne ho doručí Sociálnej poisťovni do 28. februára 2023 nasledovnými spôsobmi:

1.  osobne v pobočke Sociálnej poisťovne, kde totožnosť a údaje klienta na vyhlásení overí zamestnanec Sociálnej poisťovne – klient vyhlásenie vyplní na webe Sociálnej poisťovne, vytlačí ho, podpíše a s prípadnými prílohami (rozsudok súdu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) následne odovzdá v pobočke Sociálnej poisťovne, kde ho zamestnanec klientskeho centra overí (autentifikuje) prostredníctvom občianskeho preukazu,

2.  prostredníctvom pošty, pričom podpis klienta na vyhlásení overuje notár, resp. matrika – klient formulár vyplní na webe Sociálnej poisťovne, vytlačí ho, podpíše a s prípadnými prílohami (rozsudok súdu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) pošle poštou na adresu: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava 1; vyhlásenie musí byť overené notárom alebo matrikou,

3.  ako všeobecné podanie cez portál www.slovensko.sk (autentifikácia cez eID) – klient vyhlásenie nájde a vyplní na portáli, následne si ho uloží a spolu s prílohami odošle Sociálnej poisťovni cez portál www.slovensko.sk (prílohy k podaniu klient prikladá len v prípade, ak chce poukázať rodičovský dôchodok osobe, ktorej bol zverený do starostlivosti a v takom priloží rozhodnutie súdu s doložkou právoplatnosti o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).

Ak dieťa nevyhlásilo, že nárok na rodičovský dôchodok nemá rodičovi vzniknúť (ak dieťa nedoručí žiadne vyhlásenie), Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nároku na tento dôchodok automaticky a sumu rodičovského dôchodku za rok 2023 vyplatí jednorazovo. V ďalších rokoch bude rodičovský dôchodok súčasťou pravidelnej mesačnej výplaty dôchodku.

Suma rodičovského dôchodku pre jedného rodiča je 1,5 percenta jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie. Nárok na rodičovský dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2023. V prvom roku, teda v roku 2023, rozhodne Sociálna poisťovňa o nároku na rodičovský dôchodok najneskôr do konca septembra 2023. Sociálna poisťovňa rozhodne iba v prípade, ak poberateľovi nárok na rodičovský dôchodok vznikne a zašle mu o tom písomné rozhodnutie. V rozhodnutí budú uvedené mená a priezviská detí, vymeriavacie základy a suma rodičovského dôchodku za každé dieťa, od ktorého je odvodený nárok na rodičovský dôchodok.

Ak však poberateľovi dôchodku vznikne nárok na rodičovský dôchodok v maximálnej sume, pretože suma vymeriavacieho základu dieťaťa bola vyššia ako 1,5 % jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu, v rozhodnutí o rodičovskom dôchodku sa namiesto konkrétnej sumy vymeriavacieho základu dieťaťa uvedie spomínaná maximálne použiteľná suma vymeriavacieho základu.

V roku 2023 je maximálna výška rodičovského dôchodku 21,80 eur mesačne. Ak vznikne nárok na rodičovský dôchodok viacerým poberateľom dôchodku, maximálna suma úhrnu rodičovského dôchodku je 3 % z vymeriavacích základov dieťaťa. Takto určená suma zároveň nemôže byť vyššia než 43,60 eur mesačne, čo predstavuje 3 % jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2021. Nie je možné zo strany dieťaťa určiť, že celé tri percentá – suma 43,60 eur - bude vyplácaná len jednému rodičovi (napr. tomu, ktorý sa o dieťa staral a druhému rodičovi, ktorý sa o výchovu dieťaťa nestaral, nebude vyplácaná žiadna dávka).

Ak v roku 2023 vznikne rodičovi nárok na rodičovský dôchodok, pretože jeho dieťa splnilo v roku 2021 podmienky na jeho výplatu, ale v roku 2022 bolo dieťa bez príjmu, nárok rodičovi v roku 2024 nezanikne, ale pozastaví sa jeho výplata. V prípade, že v roku 2023 bude dieťa opätovne zamestnané s odvodmi na dôchodkové poistenie, výplata rodičovského dôchodku bude pokračovať od januára 2025.

4.11.5.6  Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

Vdova (vdovec) má nárok na vdovský dôchodok (podľa § 74 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) po manželovi (manželke), ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, alebo ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdova (vdovec) má nárok na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela (manželky). Po uplynutí tohto obdobia má vdova (vdovec) nárok na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, alebo je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo vychovala aspoň tri deti, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, alebo dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa, alebo dovŕšila dôchodkový vek.

Nárok na vdovský (vdovecký) dôchodok zaniká uzatvorením manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova (vdovec) úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela (manželky).

Suma vdovského (vdoveckého) dôchodku je 60 % starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel (manželka) ku dňu smrti. Suma týchto dôchodkov sa zohľadňuje bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Suma vdovského (vdoveckého) dôchodku sa následne (podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) od 1. januára 2023 zvyšuje o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku.

4.11.5.7  Sirotský dôchodok

Nárok na sirotský dôchodok (podľa § 76 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. Suma týchto dôchodkov sa zohľadňuje bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Suma sirotského dôchodku sa následne (podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) od 1. januára 2023 zvyšuje o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku.

4.11.5.8  Dôchodok zo SDS
– z 2. piliera dôchodkového systému

Sporitelia v II. dôchodkovom pilieri si od januára 2022 na svoj dôchodok v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach sporili viac. Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v roku 2021 5,25 % z vymeriavacieho základu (zvýšenie je o 0,25 % oproti roku 2020). V roku 2022 boli príspevky vo výške 5,50 % z vymeriavacieho základu (zvýšenie je o 0,25 % oproti roku 2021). Táto sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 5,50 % zostáva zachovaná aj v rokoch 2023 a 2024. Sadzba do II. piliera sa zvýši na 5,75 % až od roku 2025 a bude platná aj v roku 2026. Na 6 % sa táto sadzba zvýši až od roku 2027.

Primerane tomu sa upravilo aj znižovanie sumy starobného dôchodku z I. piliera.

V praxi to znamená, že sporiteľom, ktorým sa pre nižšiu sadzbu príspevkov postúpia do ich dôchodkovej správcovskej spoločnosti príspevky v nižšej sume, sa bude aj starobný dôchodok z I. piliera, na ktorý im v budúcnosti vznikne nárok, znižovať o menšiu pomernú časť, t. j. bude priznaný vo vyššej sume.

Od 1. januára 2023 zanikla povinnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie akceptačného listu tým sporiteľom, ktorí majú záujem v rámci II. dôchodkového piliera prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Jeho predloženie dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri uzatvorení prestupovej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení bolo doteraz podmienkou na akceptáciu tohto prestupu. Sporiteľ bude môcť prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti len na základe prestupovej zmluvy. Obmedzenie však bude spočívať v možnej frekvencii týchto prestupov. Prestup medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami bude totiž možný najskôr rok od uzatvorenia prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a následne pol roka od posledného prestupu.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú nasledovné dôchodky (podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov):

Doživotný dôchodok sa vypláca poberateľovi dôchodku do jeho smrti, na základe zmluvy o poistení dôchodku, ktorú sporiteľ uzatvorí so životnou poisťovňou. V tejto zmluve sa môže dohodnúť aj pozostalostné krytie a zvyšovanie dôchodku. Popri doživotnom dôchodku môže sporiteľ poberať aj dočasný dôchodok a programový výber. O splnení podmienok na vyplácanie dôchodku formou dočasného dôchodku, resp. programového výberu je poistenec informovaný prostredníctvom ponukového listu. Ak poberateľ doživotného dôchodku zomrie počas prvých 7 rokov jeho poberania, zostatok sumy, ktorá mala byť vyplatená počas týchto 7 rokov, životná poisťovňa vyplatí oprávnenej osobe, ktorú si sporiteľ určí v zmluve o poistení dôchodku. Ak takáto osoba nebola určená, nevyplatená suma je predmetom dedenia.

Dočasný dôchodok sa vypláca poberateľovi tohto dôchodku počas obdobia dohodnutého v zmluve o poistení dôchodku, ktorú uzatvorí so životnou poisťovňou (5, 7 alebo 10 rokov). Ak poberateľ dočasného dôchodku zomrie skôr ako mu bude vyplatená celá dohodnutá suma, nevyplatená suma nie je predmetom dedenia.

Programový výber sa vypláca poberateľovi tohto dôchodku na základe dohody, ktorú uzatvorí s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. V tejto dohode sporiteľ určí mesačnú sumu tohto dôchodku a dobu vyplácania. Ak poberateľ programového výberu zomrie skôr ako mu bude vyplatená celá dohodnutá suma, nedočerpaná suma sa vyplatí oprávnenej osobe, ktorú si sporiteľ určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Ak takáto osoba nebola určená, nevyplatená suma je predmetom dedenia. Jedinou podmienkou programového výberu je skutočnosť, že súčet súm dôchodkových dávok, ktoré sú vyplácané sporiteľovi, bude vyšší ako referenčná suma.

Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne (I. dôchodkový pilier). Tá je podmienkou výplaty starobného dôchodku zo starobného sporenia (II. pilier) programovým výberom. Sociálna poisťovňa stanovila referenčnú sumu pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2023 vo výške 521,30 eur. Programový výber sa z II. piliera uskutočňuje formou dohody, v ktorej si sporiteľ s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určí mesačnú sumu dôchodku, obdobie vyplácania alebo aj jednorazový výber celej nasporenej sumy príspevkov. Jedinou podmienkou programového výberu pritom je, že súčet súm dôchodkových dávok, ktoré sú vyplácané sporiteľovi, musí byť vyšší ako referenčná suma. V praxi to znamená, že ak sporiteľovi v II. pilieri budú v roku 2023 vyplácané dôchodky, napríklad starobný dôchodok z I. piliera, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok vrátane výsluhového dôchodku, či dôchodok vyplácaný z cudziny v úhrne prevyšujúcej sumu 521,30 eur, bude môcť požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o výplatu celej svojej nasporenej sumy príspevkov v II. pilieri jednorazovo.

Od 1. januára 2024 dôjde k úprave výplatnej fázy II. piliera, pričom možnosť jednorazového výberu príspevkov zostane zachovaná. Toto jednorazové vyplatenie príspevkov však bude od 1. januára 2024 podliehať daňovej povinnosti. Na žiadosti o starobný dôchodok z II. piliera podané do 31. decembra 2023 sa bude na spôsob vyplácania dôchodkov z II. piliera vzťahovať právny režim účinný do 31. decembra 2023, vrátane možnosti vyplatenia nasporených príspevkov bez nutnosti ich zdanenia.

Podmienky vyplácania dočasného dôchodku a programového výberu:

•    súčet súm doživotných dôchodkov z oboch pilierov musí byť vyšší ako dôchodok, na ktorý by mal sporiteľ nárok, ak by v II. pilieri nikdy nebol a zároveň

•    súčet súm všetkých doživotných dôchodkov (I. pilier, II. pilier, pozostalostné dôchodky, výsluhové dôchodky, dôchodky z cudziny...) je vyšší ako platná referenčná suma.

Sporiteľom, ktorým žiadna poisťovňa neponúkla doživotný dôchodok, t. j. ich nasporená suma na osobnom dôchodkovom účte nepostačuje na zakúpenie doživotného dôchodku, je určený dočasný dôchodok, resp. programový výber v režime malá nasporená suma. V tomto prípade sa sporiteľovi postupne vyplatí celá suma nasporených príspevkov do jej vyčerpania (nie doživotne) formou dočasného dôchodku alebo programového výberu – bez doživotného dôchodku, mesačne však najviac v sume tzv. mediánu.

Výnos z investovania nie je dôchodok starobného dôchodkového sporenia. Vypláca sa sporiteľovi, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nepožiadal o dôchodok z II. piliera a v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení si dohodol vyplácanie tohto výnosu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej je sporiteľom.

V zmluve o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej s DSS má sporiteľ právo určiť oprávnenú osobu, resp. viaceré osoby, ktorým sa majetok vyplatí v prípade jeho úmrtia. Ak si sporiteľ neurčí oprávnenú osobu, nasporená suma bude predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka.