Sociálne poistenie

z odmeny konateľa a spoločníka

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v nasledovnom článku.

Okruh zamestnancov,
na ktorých sa vzťahuje povinné
sociálne poistenie, nie je v zákone taxatívne vymenovaný

(takýto právny stav, ktorý platil do konca roka 2010). K podmienkam, ktoré musia byť súčasne splnené, aby sa fyzická osoba považovala za zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia a vzťahovala sa na ňu povinnosť platiť z vyplateného plnenia poistné na sociálne poistenie, patria:

•    podmienka – existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „ZSP“), kedy ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“),

•    podmienka – existencia práva na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 ZDP („príjem zo závislej činnosti“).

Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu

ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“).

Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia.

V prípade konateľov a spoločníkov spoločností je prvá podmienka splnená „de facto“ vždy, pretože:

•    fyzickej osobe ako spoločníkovi vzniká právny vzťah spoločníka odo dňa zápisu do obchodného registra,

•    fyzickej osobe ako konateľovi vzniká právny vzťah konateľa odo dňa uvedeného v obchodnom registri ako deň vzniku funkcie konateľa.

Druhú podmienku spĺňa iba ten konateľ a spoločník, ktorému právny dokument zakladá právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa, resp. spoločníka (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie, spoločenská zmluva, zakladateľská listina). Z uvedeného vyplýva, že konatelia a spoločníci spoločností s ručeným obmedzením nadobúdajú postavenie zamestnanca v prípade, ak majú so spoločnosťou uzatvorený:

•    obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok/je im garantovaný nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP (odmena za výkon funkcie) alebo

•    pracovnoprávny vzťah, ktorý im zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP (zdaniteľný príjem zo zamestnania).

Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobúda aj ten konateľ spoločnosti bez účasti na jej základnom imaní, ak mu je vyplatený podiel na zisku, nakoľko tento druh plnenia sa u neho považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Kedy vyplatený podiel na zisku
zakladá postavenie zamestnanca
na účely sociálneho poistenia

S účinnosťou od 1. 1. 2017 platí, že ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, tak tento príjem fyzickej osobe zakladá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, napr. podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní; takto vyplatený podiel na zisku podlieha aj odvodu na sociálne poistenie.

Ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, tento príjem fyzickej osobe nezakladá postavenie zamestnanca na sociálneho poistenia, nakoľko nejde o príjem zo závislej činnosti plynúci zo zárobkovej činnosti podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, napr. podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, ktorý má účasť na základnom imaní; takto vyplatený podiel na zisku nepodlieha odvodu na sociálne poistenie.

Rozsah sociálneho poistenia

Ak sú obe podmienky na naplnenie definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia splnené, t. j. existuje právny vzťah, a zároveň má konateľ a spoločník právo na príjem zo závislej činnosti (odmenu), tak z pohľadu periodicity odmeňovania zákon o sociálnom poistení rozlišuje dve kategórie poistencov - zamestnanec s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu a zamestnanec s nárokom na nepravidelnú odmenu.

V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do sociálnej poisťovne; po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia.

Rozlišujeme dve kategórie zamestnancov

1. Zamestnanec (konateľ, spoločník) s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, kedy ide o zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (pravidelnú mesačnú odmenu) zo závislej činnosti.

2. Zamestnanec (konateľ, spoločník) s nárokom na nepravidelnú odmenu, kedy ide o zamestnanca na účely dôchodkového poistenia v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem (na nepravidelnú odmenu) závislej činnosti.

V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie, a súčasne je dôchodcom

uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení; ide najmä o tieto výnimky z platenia poistného:

•    poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 128 ods. 4 ZSP],

•    poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, a poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 19 ods. 3 ZSP].

Vymeriavací základ a splatnosť poistného na sociálne poistenie

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZDP, kedy ide o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) a ods. 2 a 3 ZDP.

Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Podľa § 138 ods. 1 ZSP vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou, podmienkou však je, že podiel na zisku je vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti.

Ak konateľ alebo spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením má vyplatenú odmenu za výkon svojej funkcie, toto plnenie vstupuje do vymeriavacieho základu a podlieha odvodom na sociálne poistenie, nakoľko odmena sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

Ak by bol konateľovi alebo spoločníkovi vyplatený aj podiel na zisku, tak toto plnenie podlieha odvodu na sociálne poistenie len v prípade, ak by bol vyplatený podiel na zisku určený pre fyzickú osobu bez účasti na základnom imaní (to v praxi prichádza do úvahy napr. v prípade výplaty podielu na zisku konateľovi bez účasti na základnom imaní, nie u spoločníka, ktorý má podiel na majetku spoločnosti).

V prípade vyplatenia odmeny za výkon funkcie závisí rozsah platenia poistného na sociálne poistenie od toho, či mandátna zmluva alebo zmluva o výkone funkcie zakladá spoločníkovi alebo konateľovi nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu.

Spoločník alebo konateľ, ktorý bude poberať pravidelnú mesačnú odmenu

sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca a je povinný platiť poistné:

•    na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu,

•    na starobné poistenie vo výške 4 % z vymeriavacieho základu,

•    na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,

•    na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu.

Spoločnosť s ručeným obmedzením

sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnávateľa a má povinný platiť poistné v nižšie uvedenom rozsahu:

•    poistné na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Splatnosť poistného

je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Spoločník alebo konateľ, ktorý bude poberať nepravidelnú odmenu

sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca a je povinný platiť poistné nasledovne:

•    poistné na starobné poistenie vo výške 4 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu.

Spoločnosť s ručeným obmedzením sa považuje na účely sociálneho poistenia

za zamestnávateľa a má povinnosť platiť:

•    poistné na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,

•    poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Ak má konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením právo na nepravidelnú odmenu, splatnosť poistného na dôchodkové poistenie je do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný príjem. Slovné spojenie „mesiac, v ktorom bol zúčtovaný príjem“ je potrebné chápať ako mesiac, v ktorom bol príjem v skutočnosti vyplatený zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že ide mesiac, v ktorom sa príjem zúčtováva (nie mesiac „za ktorý“ sa zúčtováva). Ak je napríklad príjem zúčtovaný v máji 2025 za apríl 2025, tak poistné z nepravidelného príjmu spoločníka/konateľa treba zaplatiť najneskôr do 8. 6. 2025.

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ [či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP], neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Osoby vykonávajúce činnosť v obchodnoprávnom vzťahu nie sú v osobnom rozsahu úrazového a garančného poistenia; uvedené vyplýva z ustanovenia § 16 a § 18 ZSP.

Povinne úrazovo poistený je

ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť:

•    v pracovnoprávnom vzťahu,

•    v štátnozamestnaneckom pomere,

•    v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,

•    v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo

•    ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Z uvedeného vyplýva, že z odmeny konateľa a spoločníka sa poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie neplatí; a to aj v tom prípade, ak byť bol zamestnávateľ úrazovo poistený a garančne poistený z dôvodu, že zamestnáva napr. inú osobu v pracovnom pomere.

Konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie

resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká.

Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra SP ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť povinné poistné.

Obdobne aj v prípade spoločníkov dochádza v praxi k situáciám, že sú spoločníci, ktorí sú zapísaní v Obchodnom registri a:

•    nepodieľajú na zariaďovaní záležitostí spoločností alebo naopak,

•    na zariaďovaní záležitostí sa podieľajú, ale bezodplatne.

Obe skupiny spoločníkov sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia nepovažujú a zamestnávateľ ich nemá povinnosť registrovať ako zamestnancov do registra poistencov SP. Naopak, spoločníci, ktorí majú so spoločnosťou uzatvorený obchodný záväzkový vzťah s nárokom na odmenu, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a musia byť v registri poistencov SP ako zamestnanci zaregistrovaní.

Ak by prišlo v spoločnosti k zmene existujúcich skutočností

a napr. na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti s ručeným obmedzením by vznikol spoločníkovi, resp. konateľovi (z titulu existujúceho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý mu doteraz nezakladal nárok na odmenu) v budúcnosti nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, zamestnávateľ (spoločnosť s ručeným obmedzením), je povinný odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia (odo dňa vzniku práva na príjem zo závislej činnosti) prihlásiť spoločníka, resp. konateľa do registra poistencov SP. Obdobne to platí aj pri opačnej situácii.

Podiely na zisku
a sociálne poistenie

Právo na vyplatenie len podielu na zisku nezakladá fyzickej osobe automaticky postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti; a ak je podiel poskytnutý osobe bez účasti na základnom imaní spoločnosti je potrebné naviac rozlíšiť, či už táto osoba má alebo nemá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia z iného právneho vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Pri vyplatení podielu na zisku postupujeme nasledovne:

Spoločník ako fyzická osoba, ktorá má účasť na základnom imaní spoločnosti

nie je povinná z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie.

•    Vyplatený podiel na zisku nezakladá spoločníkovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nakoľko príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nie je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

•    Vyplatený podiel na zisku nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko podľa § 138 ods. 1 ZSP vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu len v prípade, ak je vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Člen štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti

(poznámka: konateľ nie je členom štatutárneho orgánu), ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti a ktorý z právneho vzťahu nemá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nie je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie.

a)  Vyplatený podiel na zisku nezakladá členovi štatutárneho orgánu a dozorného orgánu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože vyplatený podiel na zisku klasifikovaný ako príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nie je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho pois­tenia.

b)  Vyplatený podiel na zisku nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko člen štatutárneho orgánu nemá z obchodnoprávneho vzťahu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

Člen štatutárneho orgánu a člen dozorného orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti

a ktorý už je v postavení zamestnanca na účely sociálneho poistenia, je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie.

c)  Vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 ZSP, a to aj napriek skutočnosti, že ide o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, ktorý nezakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou. Dôvodom je, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje formu zdanenia podielu na zisku.

d)  Vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko člen štatutárneho orgánu má z obchodnoprávneho vzťahu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

Konateľ spoločnosti s ručeným obmedzením, ktorý nemá účasť na základnom imaní tejto spoločnosti

je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie, pretože tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP; podmienkou je, že ide o podiely na zisku vyplatené po 31. 12. 2016 zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 [§ 52zi ods. 5 písm. b) ZDP].

e)  Vyplatený podiel na zisku zakladá konateľovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože vyplatený podiel na zisku je klasifikovaný ako príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

f)  Vyplatený podiel na zisku vstupuje aj do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, pretože ide príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Citácia na str. 58, 59, 61, 62

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a)  príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b)  príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c)  platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,

d)  odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e)  odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,

g)  príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h)  obslužné,

i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,

k)  nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a)  počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 0, v

1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné ...