1.2   Sociálne poistenie a zdravotné poistenie

1.71  Postup sociálnej poisťovne

Odo dňa narodenia dieťaťa si otec čerpá otcovskú dovolenku v rozsahu 14 dní. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že materské mu vyplatí až odo dňa, kedy bude dieťa doma z pôrodnice (len vtedy bude „splnená podmienka“ starostlivosť o narodené dieťa).

Postupuje Sociálna poisťovňa správne?

Nárok na dávku „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr odo dňa narodenia dieťaťa; aj na tlačive Žiadosti, kde žiada otec o otcovské, je uvedené: “žiada o materské odo dňa pôrodu …“, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti. 

Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona: „Otec dieťaťa má nárok na materské do uplynutia 6 týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu“.

To znamená, že len v prípade, ak by otec uviedol, že matka bola s dieťaťom hospitalizovaná od pôrodu dlhšiu dobu, t. j. aj mimo popôrodnej starostlivosti, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa alebo jeho matky, len z toho dôvodu môže požiadať o predĺženie 6-týždňového podporného obdobia, a nárok na „otcovské“ vzniká až po ukončení hospitalizácie dieťaťa alebo jeho matky zo zdravotných dôvodov.

1.72  Zamestnanec

Konateľ má so spoločnosťou, s.r.o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu.

Považuje sa na účely zákona o sociálnom poistení za zamestnanca?

Konateľ nenadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa len jednu zákonnú podmienku (existencia právneho vzťahu), ktorou je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s.r.o. založený zápisom do obchodného registra. Nakoľko tento právny vzťah konateľovi nezakladá nárok na odmenu/príjem zo závislej činnosti (funkciu konateľa vykonáva bezodplatne), postavenie zamestnanca mu na účely sociálneho poistenia nevzniká.

Zamestnávateľ nemá povinnosť prihlásiť konateľa ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov SP“).

1.73  Sadzba poistného

V roku 2024 bol vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti podiel na zisku z účtovného obdobia roku 2023.

Aká sadzba poistného sa mala použiť?

Vyplatený podiel na zisku konateľovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Pre použitie sadzby je rozhodujúce, v akom období dochádza k výplate podielu na zisku (dividendy). Keďže podiel na zisku bol vyplatený v roku 2024, pri výpočte preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa použije sadzba 4 % (preddavky na poistné, ktoré platí konateľ) a 11 % (preddavky na poistné, ktoré platí organizácia).

1.74  Výpočet poistného

Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 7. 8. 2026. Od 24. 7. 2026 do 2. 8. 2026 bol zamestnanec práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac 08/2026 bude zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 2 800 €.

Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?

Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť, nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 5 dní, a to z dôvodu existencie vylúčenej doby platiť poistné (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru]:

▪    Maximálny VZ na ÚP sa uplatní pre celý mesiac 08/2026 vo výške 16 764, t. j. zamestnávateľ odvedie odvod na úrazové poistenie z vymeriavacieho základu vo výške 2 800 €.

▪    Maximálny VZ do ostatných fondov sociálneho poistenia sa vypočíta na 5 kalendárnych dní, t. j. 540,77 x 5 dní = 2 703,85 €, t. j. zamestnávateľ odvedie odvod do ostatných fondov sociálneho poistenia z vymeriavacieho základu vo výške 2 703,85 €.

▪    Preddavky na zdravotné poistenie zamestnávateľ vypočíta a odvedie z VZ vo výške 2 800 €, nakoľko princíp krátenia vymeriavacieho základu sa v zdravotnom poistení neuplatňuje.

1.75  Náhrada príjmu pri DPN

Zamestnanec bol v mesiaci 08/2026 práceneschopný 8 kalendárnych dní. Denný vymeriavací základ (ďalej len „DVZ”) je vo výške 74,9202 €.

V akej výške bude zamestnancovi vyplatená náhrada príjmu pri DPN?

Keďže DVZ zamestnanca neprekračuje zákonom určený maximálny DVZ vypočítaný z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2024, na výpočet náhrady príjmu sa použije DVZ vo výške 74,9202 €. Postup výpočtu je nasledovný:

Náhrada príjmu za prvé 3 dni trvania DPN: 3 x [25 % z 74,9202] = 56,19015 €.

Náhrada príjmu za ďalších 5 dní trvania DPN: 5 x [55 % z 74,9202] = 206,03055 €.

Náhrada príjmu spolu 262,2207 po zaokrúhlení na eurocent nahor 262,23 €.

1.76  Účel zdravotného poistenia

Pán Micálek sa stal konateľom spoločnosti s.r.o. dňa 1. 6. 2025. V mandátnej zmluve má za výkon funkcie dohodnutú pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 1 000 €.

Považuje sa na účely zdravotného poistenia za zamestnanca?

Pán Micálek sa považuje na účely zdravotného poistenca za zamestnanca od 1. 6. 2025 s podmienkou, že za mesiac jún 2025 už bude mať vyplatenú odmenu za výkon funkcie.

1.77  PN u spoločníka

Spoločník vykonáva funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorá mu zakladá nárok na pravidelnú mesačnú odmenu.

Ako postupovať v prípade, ak spoločník ochorie a predloží „Potvrdenie o dočasnej PN”, ktoré mu vystavil ošetrujúci lekár?

Zamestnávateľ postupuje rovnako ako u zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená, že ak ide o spoločníka s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, z ktorej sa platí aj poistné na nemocenské poistenie, vzniká mu počas práceneschopnosti nárok na náhradu príjmu, príp. od 11. dňa jej trvania, aj nárok na nemocenské.

Pre úplnosť uvádzam, že nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ a od 11. dňa nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, vzniká len vtedy, ak nebude spoločník počas práceneschopnosti „pracovať“ a v nadväznosti na to poberať za výkon svojej funkcie odmenu, resp. bude mať odmenu z dôvodu PN krátenú; len v takom prípade budú splnené podmienky na vyplatenie náhrady príjmu/nemocenského počas dočasnej PN.

Tento postup možno upraviť napríklad v mandátnej zmluve, kde sa dohodne, že odmena spoločníka sa bude počas dočasnej PN o dni jej trvania krátiť. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by išlo o konateľa, ktorému mandátna zmluva zakladá právo na pravidelnú mesačnú odmenu.

1.78  Platenie sociálneho poistenia

Konateľ vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie odplatne. Odmena je vyplácaná pravidelne vždy 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V akom rozsahu sa platí povinné sociálne poistenie?

Konateľ, ktorému zmluva o výkone funkcie zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem, sa považuje za zamestnanca na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, t. j. komplexného povinného sociálneho poistenia. Pre úplnosť uvádzam, že z odmeny plynúcej zo zmluvy o výkone funkcie konateľa sa neplatí poistné na garančné a úrazové poistenie.

1.79  Mzdový informačný systém

Zamestnanec má pracovný pomer a dohodu u dvoch rôznych zamestnávateľov. V pracovnom pomere nastúpi na čerpanie rodičovskej dovolenky a uplatní si nárok na materské. V prvom pracovnom pomere vzniká u zamestnanca vylúčenie povinností platiť poistné, a tieto dni zamestnávateľ neuvedie v mesačnom výkaze poistného. Po kontrole sociálnej poisťovni sa zistí, že zamestnanec na dohodu vykonáva príliš veľa hodín, je tam príliš vysoká odmena za vykonanú prácu atď..... a Sociálna poisťovňa vyhodnotí, že podmienky pre starostlivosť o dieťa nie sú splnené a zanikne nárok na materské (a tým aj vylúčenie povinnosti platiť poistné v prvom pracovnom pomere).

Je zamestnávateľ povinný spätne opravovať údaje vo svojom mzdovom informačnom systéme, a nahlásiť prerušenie povinného dôchodkového poistenia?

Sociálna poisťovňa uvádza, že právna úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné účinná od 1. 1. 2024 stanovuje, že vylúčenie bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské. To znamená, že podmienka starostlivosti o dieťa, ktorá sa skúma na trvanie nároku na materské, v rámci ktorej sa na trvanie nároku na materské z prvého právneho vzťahu skúma úprava pracovného času a tomu zodpovedajúce zníženie príjmu z druhého právneho vzťahu, z ktorého poistenec nepožiadal o materské, je rovnako podmienkou trvania vylúčenia.

V prípade, že preskúmaním podmienky starostlivosti o dieťa dôjde k zmene v trvaní vylúčenia, táto zmena sa zamestnávateľovi zobrazí v SES.

Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný vykonať opravy za spätné obdobie a v prípade čerpania rodičovskej dovolenky, kedy neplynie obdobie vylúčenia, oznámiť z tohto dôvodu aj prerušenie povinného poistení zamestnanca prostredníctvom RLFO-typ prerušenie.

1.80  Mandátna zmluva

Konateľka má so spoločnosťou, s.r.o. uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá jej za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu.

Považuje sa na účely zákona o sociálnom poistení za zamestnanca?

Konateľka nadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa obe zákonné podmienky: existuje právny vzťah, ktorým je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s.r.o. založený zápisom do obchodného registra a existuje právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý vyplýva z právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľku ako zamestnankyňu do registra poistencov SP, pričom za dátum vzniku poistenia sa považuje dátum zápisu začiatku výkonu funkcie konateľa do obchodného registra (ktorý je zrejmý z uznesenia valného zhromaždenia).

Z vyplatenej odmeny sa budú platiť odvody na sociálne poistenie.

1.81  Zamestnanec len na účely povinného dôchodkového poistenia

Zamestnanec je invalidný dôchodca s mierou poklesu 50 %. Nedovŕšil ešte dôchodkový vek. Počas roka sa zamestnal na dohodu o vykonaní práce. Bude poberať počas roka pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Bude sa zamestnanec považovať za zamestnanca len na účely povinného dôchodkového poistenia?

Áno, zamestnanec sa bude považovať za zamestnanca len na účely povinného dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ odvedie z vyplatenej odmeny za zamestnanca poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie) a poistné za zamestnávateľa na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a poistné na úrazové a garančné poistenie.

1.82  Invalidný dôchodca

Zamestnanec je invalidný dôchodca s mierou poklesu 50 % a nedovŕšil ešte dôchodkový vek. Počas roka sa zamestnal na dohodu o vykonaní práce. Bude poberať počas roka pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Bude sa považovať za zamestnanca len na účely povinného dôchodkového poistenia?

Áno, zamestnanec sa bude považovať za zamestnanca len na účely dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ odvedie z vyplatenej odmeny za zamestnanca poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie) a poistné za zamestnávateľa na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a poistné na úrazové a garančné poistenie.

Pre úplnosť uvádzame, že preddavky na poistné na zdravotné poistenie sa z odmeny neodvádzajú, nakoľko dohodár (dôchodca) je poberateľom invalidného dôchodku, a preto sa za zamestnanca na účely zdravotného poistenia nepovažuje.

1.83  Otcovské

Dôjde k hospitalizácii matky alebo dieťaťa z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu.

Ako sa posudzuje nárok na „otcovské”?

Nárok na „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr od narodenia dieťaťa, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti. V prípade, ak by otec uviedol, že matka bola s dieťaťom hospitalizovaná od pôrodu dlhšiu dobu, t. j. aj mimo popôrodnej starostlivosti, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa alebo jeho matky a z toho dôvodu žiada o predĺženie 6-týždňového podporného obdobia, nárok na „otcovské“ vzniká (bude trvať) až po ukončení hospitalizácie. O tejto skutočnosti je poistenec povinný informovať Sociálnu poisťovňu.

1.84  Výnimky pri platení poistného

Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa od roku 2021. V Sociálnej poisťovni požiadal o starobný dôchodok od 15. 12. 2024. Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku dňa 11. 3. 2025.

Odkedy platia výnimky pri platení poistného?

Výnimky (oslobodenie) pri platení poistného na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca a pre zamestnávateľa platia od 11. 3. 2025 (a nie od 15. 12. 2024), a preto počnúc týmto dňom zamestnanec a zamestnávateľ poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti neplatí.

1.85  Ročná odmena konateľa

Pán Ing. Matula sa stal konateľom spoločnosti, s r.o. dňa 1. 1. 2025. V zmluve o výkone funkcie konateľa má dohodnutú ročnú odmenu, ktorá mu bude vyplatená až po uplynutí príslušného kalendárneho roka (v zúčtovaní výplat za mesiac december).

Považuje sa na účely zdravotného poistenia za zamestnanca? Ak áno, odkedy?

Fyzické osoby, ktoré poberajú príjmy v nepravidelných intervaloch, zamestnávateľ registruje (prihlasuje a odhlasuje) do registra ZP iba na jeden deň, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu/odmeny. Na plnenie oznamovacích povinností z titulu vyplatenia nepravidelných príjmov je určený kód 2Y, v ktorom „2“ vypovedá o skutočnosti, že ide o zamestnanca a „Y“ o tom, že ide o vyplatenie nepravidelného príjmu. Zamestnávateľ (spoločnosť, s r. o.) na základe Oznámenia za mesiac december 2025 oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni: začiatok kategórie zamestnanec pod kódom „2Y“: 31. 12. 2025 a koniec kategórie zamestnanec pod kódom „2Y“: 31. 12. 2025.

Ak pán Ing. Matula počas ostatného obdobia roka 2025 (okrem dňa 31. 12. 2025) nepracuje ako zamestnanec v pracovnom pomere inde, nie je samostatne zárobkovo činná osoba ani poistencom štátu, musí sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a zaplatiť za toto obdobie poistné.

1.86  Pracujúci predčasný dôchodca

Predčasný starobný dôchodca začne počas poberania dôchodku pracovať.

Ako sa postupuje v uvedenom prípade?

Ak je fyzická osoba poberateľom predčasného starobného dôchodku a vznikne jej povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo samostatne zárobkovej činnej osoby, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku jej zanikne. Sociálna poisťovňa zastaví vyplácanie predčasného starobného dôchodku, a to až do dňa, kedy dôchodca opätovne požiada o jeho uvoľnenie z dôvodu, že mu zaniklo povinné dôchodkové poistenie (ukončil vykonávanie zárobkovej činnosti) alebo ak dovŕšil dôchodkový vek.

1.87  Registrácia zamestnankyne

Pani Ing. Veselá je konateľkou spoločnosti, s.r.o. od 13. 1. 2025. Za výkon funkcie poberá pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 5 000 €. Dňa 1. 7. 2025 uzatvorila s tou istou spoločnosťou pracovný pomer, na základe ktorého bude vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľky obchodnej sekcie s nárokom na mzdu vo výške 3 500 €.

Ako bude zamestnávateľ postupovať pri registrácii zamestnankyne do zdravotnej poisťovne?

Z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa pani Ing. Veselá považuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca a z vyplatenej mzdy sa budú odvádzať preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Nakoľko však p. Ing. Veselá je už raz ako zamestnanec na účely zdravotného poistenia v registri poistencov ZP prihlásená (z dôvodu právneho vzťahu konateľa, na základe ktorého jej plynie odmena za výkon jeho funkcie), zamestnávateľ ako platiteľ poistného ju opätovne ako zamestnanca prihlasovať do registra ZP nebude.

V mesačnom výkaze preddavkov bude p. Ing. Veselá uvedená v jednom riadku a vymeriavací základ sa uvedie v úhrnnej sume 8 500 €, zloženej zo súčtu vymeriavacích základov, dosiahnutých z výkonu funkcie konateľa a z výkonu pracovnej činnosti riaditeľky.

Pozor, na účely sociálneho poistenia, je zamestnávateľ povinný prihlásiť túto fyzickú osobu do registra Sociálnej poisťovne dvakrát – raz ako zamestnanca s pravidelným príjmom (konateľka) a raz ako zamestnanca s pravidelným príjmom (obchodná riaditeľka).

1.88  Potvrdenie o dočasnej PN

Konateľ vykonáva funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorá mu zakladá nárok na pravidelnú mesačnú odmenu. V mandátnej zmluve je uvedené, že odmena konateľa sa bude počas dočasnej PN o dni jej trvania krátiť. Konateľ ochorie a predloží „Potvrdenie o dočasnej PN”, ktoré mu vystavil ošetrujúci lekár.

Ako postupovať v prípade, ak konateľ ochorie?

Zamestnávateľ postupuje rovnako ako u zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená, že ak ide o konateľa s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, z ktorej sa platí poistné na nemocenské poistenie, počas práceneschopnosti vzniká, konateľovi nárok na náhradu príjmu, príp. od 11. dňa jej trvania, nárok na nemocenské. Na účely zdravotného poistenia bude konateľ aj v takomto prípade evidovaný v registri ZP ako zamestnanec. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 7 písm. m) ZZP, podľa ktorého sa za zamestnanca fyzická osoba považuje aj v dňoch, počas ktorých poberá 1. náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, nemocenské, materské, ošetrovné [§ 11 ods. 7 písm. m) bod 1 ZZP], 2. ak ide o osobu, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasná práceneschopnosť stále trvá [§ 11 ods. 7 písm. m) bod 2 ZZP], a 3. osoba, ktorej zanikol nárok na ošetrovné, a ošetrovanie člena rodiny stále trvá [§ 11 ods. 7 písm. m) bod 3 ZZP].

1.89  Evidenčný list dôchodkového poistenia

Zamestnanec (muž) čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň poberá nemocenskú dávku materské od 17. 3. 2024 do 9. 9. 2024.

Ako posudzovať túto dobu z pohľadu sociálneho poistenia? Aký bude zápis na evidenčnom liste dôchodkového poistenie za rok 2024?

V roku 2024 platí, že doba RD, počas ktorej muž poberá materské, sa považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné, a preto sa celé obdobie čerpanie rodičovskej dovolenky (bez prerušenia) uvedie do rubriky „Obdobie DP” (obdobie, kedy muž počas RD poberal materské).

Ak by rovnaká situácia nastala v roku 2023 (muž by čerpal čerpá RD s nárokom na materské od 17. 3. 2023 do 9. 9. 2023), zápis na evidenčnom liste by bol iný. Podľa právnej úpravy platnej v roku 2023 doba RD, počas ktorej muž poberá materské, povinné poistenie zamestnanca trvá a táto doba sa nepovažuje ani za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné a ani za obdobie prerušenia poistenia. Skutočnosť, či sa toto obdobie trvania dôchodkového poistenia uvedie na ELDP do rubriky „Obdobie DP” závisí od toho, či za toto obdobie (RO na účely SP je kalendárny mesiac) bol dosiahnutý príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu (aplikácia § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Za mesiac apríl až august 2023 – Doba RD je obdobie trvania DP (nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné), a nakoľko za toto obdobie nebol dosiahnutý VZ, do rubriky „Obdobie DP” sa toto obdobie nezapíše, a to z dôvodu aplikácie § 60 ods. 6 ZSP:

▪    počas obdobia RD dôchodkové poistenie trvá,

▪    za toto obdobie nebol dosiahnutý príjem (VZ) a RO na účely SP je kalendárny mesiac,

▪    nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ZSP.

Za mesiac marec a september 2023 – Nakoľko doba RD od 17. 3. 2023 do 31. 3. 2023 a od 1. 9. 2023 do 9. 9. 2023 je obdobie trvania DP (nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné) + súčasne bol za tieto mesiace dosiahnutý VZ, uvedú sa tieto mesiace aj na ELDP do rubriky „Obdobie DP”, nakoľko RO na účely SP je kalendárny mesiac; u zamestnanca (muža) sa toto obdobie DP uvádza na riadku so znakom poistenia „A“.

Otázky 1.71 – 1.89 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová