Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných vzťahoch, ktorá je zakotvená v zákone č. 365/2004 Z. z. (tzv. antidiskriminačný zákon). V zmysle § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na účely v tomto ustanovení vymenované. Zo sociálneho fondu zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. f) tohto zákona poskytuje príspevok na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky. Zo sociálneho fondu možno poskytnúť sociálnu výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej finančnej situácie.

Plnenia zo sociálneho fondu v zákone o dani z príjmov

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „zákon o dani z príjmov“) je príjem zo sociálneho fondu považovaný za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) tohto zákona. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu platí zásada, že zdaneniu nepodliehajú tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona) alebo sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona). Ide o rovnakú zásadu, ktorá sa uplatňuje aj pri zdanení iných príjmov zo závislej činnosti. Do 31. 12. 2015 sa poskytnutá sociálna výpomoc zo sociálneho fondu zamestnancovi zdaňovala. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákon o dani z príjmov novelizovaný zákonom č. 253/2015 Z. z. V rámci tejto novely sa do príjmov oslobodených od dane do § 5 ods. 7 zákona do nového písmena m) doplnila sociálna výpomoc. Oslobodenie sa týka len sociálnych výpomocí z dôvodu mimoriadnych udalostí z dôvodu hmotnej núdze, t. j. v stave, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť alebo zvýšiť príjem (táto definícia je obsiahnutá v § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).

Zákon o dani z príjmov uvádza tri dôvody poskytnutej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane za bližšie určených podmienok, a to z dôvodu:

-  úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca. Blízku osobu vymedzuje § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, domácnosť § 115 Občianskeho zákonníka.

Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuznými v priamom rade sú priami predkovia a priami potomkovia, napr. starí rodičia, rodičia, deti, vnuci. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

-  odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí. Živelnou udalosťou sa rozumie povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia (§ 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v z.n.p.).

-  dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní). Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V zmysle § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., na ktorý sa zákon o dani z príjmov odvoláva, pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Uvedené sociálne výpomoci poskytnuté z prostriedkov sociálneho fondu sú oslobodené vo vyplatenej úhrnnej výške najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa. V prípade poskytnutia výpomoci od viacerých zamestnávateľov sa oslobodenie týka len výpomocí poskytnutých jedným zamestnávateľom. Ak táto výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Príklad

Zamestnanec je práceneschopný od 15. septembra 2015, do práce nastúpi od 1. júla 2016. Vo výplate za máj 2016 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi sociálnu výpomoc vo výške 1 000 eur a vo výplate za jún ďalších 1 000 eur.

Sociálna výpomoc bola vyplatená z dôvodu uvedeného v § 5 od. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov, bol dodržaný časový limit trvania práceneschopnosti (nad 183 dní, aj keď tento limit bol prekročený až v nasledujúcom roku, čo však nie je prekážka), výpomoc bola poskytnutá až po prekročení tohto limit a výška sociálnej výpomoci spolu od jedného zamestnávateľa je v rámci limitu, preto obe vyplatené sumy sú od dane oslobodené.

Príklad

Zamestnanec je práceneschopný od 2. januára 2016, do práce nastúpi od 1. decembra 2016. Vo výplate za august 2016 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi sociálnu výpomoc vo výške 1 200 eur a vo výplate za október ešte 1 000 eur.

Sociálna výpomoc bola vyplatená z dôvodu uvedeného v § 5 od. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov, bol dodržaný časový limit trvania práceneschopnosti (nad 183 dní), výpomoc bola poskytnutá až po prekročení tohto limitu, ale výška sociálnej výpomoci spolu od jedného zamestnávateľa prekročila limit o 200 eur. Oslobodená od dane bude suma 2 000 eur, suma 200 eur sa zdaní preddavkovým spôsobom vo výplate za október.

Príklad

Zamestnanec má v dôsledku požiaru značne poškodený rodinný dom. Zamestnávateľ mu poskytol výpomoc zo sociálneho fondu v apríli 2016 vo výške 1 000 eur. Tento zamestnanec mal okrem „hlavného“ zamestnávateľa aj iného zamestnávateľa, u ktorého súčasne pracoval na skrátený pracovný čas. Aj tento zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť mu výpomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur, ktorú vyplatil v máji 2016.

V tomto prípade je oslobodená od dane suma 1 000 eur vyplatená „hlavným“ zamestnávateľom. Suma 500 eur nie je od dane oslobodená napriek tomu, že limit oslobodenia nie je vyčerpaný, nakoľko tento limit sa vzťahuje len na jedného zamestnávateľa. Sociálna výpomoc poskytnutá zamestnávateľom, u ktorého pracuje zamestnanec na skrátený úväzok bude zdanená týmto zamestnávateľom pripočítaním k hrubej mzde v mesiaci vyplatenia.

V zmysle prechodného ustanovenia § 52zg ods. 12 zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2016 použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri 2015. Uvedené oslobodenie sa nevzťahuje na sociálnu výpomoc poskytnutú v rámci mzdy zúčtovanej do 31. 12. 2015 a vyplatenej po 1. 1. 2016.

Príklad

Zamestnanec bol v roku 2015 dlhodobo práceneschopný. Od zamestnávateľa dostal vyplatenú jednorazovú nenávratnú sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur.

Pretože za tento mesiac nemal zdaniteľný príjem (nemocenské je oslobodené od dane), zamestnávateľ zdanil len túto vyplatenú sumu sociálnej výpomoci preddavkovo v mesiaci vyplatenia. Ak by rovnaká situácia nastala v roku 2016, príjem je oslobodený od dane, t.j. zamestnancovi sa vyplatí bez zdanenia.

Sociálny fond z hľadiska zamestnávateľa

Ak je zamestnávateľom fyzická alebo právnická osoba, ktoré vykazujú základ dane z jednoduchého účtovníctva vedeného podľa Opatrenia MF SR č. 27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p., (ďalej „opatrenie v JÚ“), postupujú pri účtovaní tvorby a použitia sociálneho fondu podľa § 7 ods. 3 tohto opatrenia. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako úbytok sociálneho fondu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm. g) opatrenia v JÚ].

Zamestnávatelia, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. účtujú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Čerpanie prostriedkov sociálneho fondu na príspevky zamestnancom sa účtuje na ťarchu účtu 472 a v prospech účtu 211, 221 alebo 333 v závislosti od druhu plnenia zo sociálneho fondu:

Tvorba sociálneho fondu

u zamestnávateľa je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Osobitným predpisom je zákon o sociálnom fonde.

Sociálny fond sa podľa § 3 zákona o sociálnom fonde tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a z ďalších zdrojov. Povinný prídel je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % z určeného základu. U ostatných zamestnávateľov je zvýšená tvorba sociálneho fondu podmienená možnosťami ich rozpočtu (napr. u rozpočtových a príspevkových organizácií, občianskych združení, nadácií a pod.).

Ďalším prídelom do sociálneho fondu je podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde prídel vo výške:

-  dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac vo výške 0,5 % z rovnakého základu, z ktorého sa vypočíta povinný prídel alebo

-  sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 5 zákona, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, z ktorého sa vypočíta povinný prídel.

Ďalší prídel sa tvorí v závislosti od toho, či má zamestnávateľ dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo nemá (napr. preto, že nemá uzavretú kolektívnu zmluvu). Oba spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa vzájomne vylučujú, tieto spôsoby nemožno kombinovať.

Ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie, príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, prídely z použiteľného zisku zamestnávateľa (ak ide o zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk). Výška ďalších zdrojov nie je zákonom limitovaná. Podľa § 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov (nákladov) povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona. U ostatných zamestnávateľov je povinný a ďalší prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.

Ing. Ivana Valterová

§ 52zg zákona č. 595/2003 Z. z.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

citácia na str. 14

(1) Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 32, § 17a ods.7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

(2) Ustanovenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou po 31. decembri 2015. Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou sa použije pri úprave výsledku hospodárenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(3) Ustanovenie § 20 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

(4) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 sa pri poukázaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(5) Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2015. Ustanovenia § 52i sa od 1. januára 2016 nepoužijú.

(6) Pri poukázaní podielu zaplatenej dane v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 vyhlásenie obsahuje

a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to

1. meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

2. obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa § 50 ods. 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e) uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.

(7) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra ...