Sociálna bezpečnosť

a právo na prácu (2.)

SÚČASNÝ STAV SYSTÉMU SOCIÁLNEJ BEZPEČNOSTI. V rámci celej Európy sa v súčasnosti objavujú názory, ktoré smerujú k tomu, aby sa prehodnotila existujúca úroveň systému sociálnej bezpečnosti. Dôvodom je, že v mnohých krajinách existujúce systémy sociálnej bezpečnosti sa dostali aj v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja do ťažko riešiteľných finančných situácií.

Nové problémy súvisia predovšetkým s globalizáciou svetovej ekonomiky, ktorá priniesla radikálne zvýšenie nárokov na konkurencie spôsobilosť podnikateľských subjektov. Relatívne vysoké odvody do sociálnych fondov podstatným spôsobom zvyšujú cenu pracovnej sily a zároveň aj náklady na vyrobenú produkciu a zužujú súčasne i priestor pre konkurencie spôsobilosť na trhu.

V súvislosti so systémom sociálnej bezpečnosti na globálnej úrovni sa kľúčovým slovom pre pracovné právo stáva liberalizácia a flexibilita.

PRACOVNOPRÁVNA ÚPRAVA MUSÍ REŠPEKTOVAŤ i globalizáciu a liberalizáciu svetovej ekonomiky, ktorá so sebou prináša ďalšie požiadavky na flexibilitu právnej úpravy. Väčšia flexibilita je nielen základnou požiadavkou pre modernú európsku pracovnoprávnu úpravu, ale je kľúčovým slovom pre celosvetový trend v pracovnom práve. Globálna svetová konkurencia vo všeobecnosti vedie k snahe redukovať pracovnoprávnu ochranu zamestnancov a môže tak dôjsť k neželanému diskriminačnému správaniu v rovine pracovného práva.

Pre vytvorenie korektného podnikateľského prostredia prevládajú v pracovnom práve tieto trendy:

-    eliminovať rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv;

-    obmedzovať národné kolektívne zmluvy a kolektívne vyjednávanie tlačiť na podnikovú úroveň;

-    umožniť podnikovým kolektívnym zmluvám ísť pod dosiahnutú úroveň kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa;

-    umožniť vyjednávania a dohody, ktoré vedú pod úroveň minimálnych zákonných štandardov;

-    upraviť zvláštne výnimky pre pracovné podmienky v malých a stredných firmách.

CELOSVETOVÝ TREND, KTORÝ SMERUJE K NUTNOSTI LIBERALIZÁCIE, si uvedomuje aj EÚ, ako to vyplýva aj zo Zelenej knihy Rady EÚ z 23.11.2006: Modernizácia pracovného práva, ktorej cieľom je riešiť výzvu 21. storočia a podľa ktorej by malo dochádzať k väčšej flexibilite v pracovnom práve pri zachovaní základnej ochrany zamestnaneckých práv. Zelená kniha sa predovšetkým zaoberá otázkou, akú úlohu by mohlo zohrávať pracovné právo pri presadzovaní flexicurity (kombinácia flexibility a istoty). Vychádza z toho, že pred európskymi trhmi práce stojí úloha dosiahnuť väčšiu pružnosť a súčasne maximalizovať istotu zamestnania pre všetkých.

Ťažiskom flexiistoty sú štyri okruhy problémov, ktoré sú zamerané na flexibilné a spoľahlivé podmienky pracovných zmlúv:

a)  účinné a efektívne aktívne politiky trhu práce,

b)  komplexné stratégie celoživotného vzdelávania,

c)  moderné systémy práva sociálneho zabezpečenia.

Zaujímavosťou však je, že pojem flexicurita je vnútorne rozporný. Flexibilita so sebou prináša menšiu mieru právnej regulácie, dokonca aj potrebu deregulácie. Flexibilita znamená možnosť zmluvných strán pracovnoprávnych vzťahov, upravovať si vzájomné práva a povinnosti najslobodnejším spôsobom, a to s minimálnym obmedzením zo strany zákonodarcu, či už európskeho alebo národného. Na druhej strane, sociálna istota znamená ochranu pracovného trhu, ochranu pracovných podmienok. Pojmy flexibilita a istota tak svojím spôsobom idú proti sebe, aj pokiaľ ide o mieru či intenzitu právnej regulácie.

Zelená kniha vychádza zo skutočnosti, že vplyvom rýchleho technického pokroku, posilnenej konkurencie, ktorá vyplýva z globalizácie, meniacom sa dopyte spotrebiteľov a významného rastu odvetvia služieb, sa ukazuje potreba väčšej flexibility v oblasti pracovného práva. Zmluvné podmienky, ktoré nadmerne chránia zamestnanca, môžu naviac odrádzať zamestnávateľa od nájmu pracovnej sily v období hospodárskeho vzostupu.

Pokiaľ ide o jednotlivé členské štáty EÚ, je potrebné si uvedomiť, že základné ľudské práva a ľudská dôstojnosť majú v právnom poriadku každého štátu predstavovať hodnoty, ktoré musí zákonodarca rešpektovať, nakoľko sú hodnotami vyššieho poriadku. Hodnoty, ktoré sa zakladajú na podstate človeka a jeho ľudskej dôstojnosti, sú nedotknuteľné a nikto s nimi nesmie manipulovať. Tieto hodnoty sú zárukou našej slobody a majú prednosť pred každým politickým rozhodnutím. V zmysle budúcich trendov pracovného práva je dôležité vytvorenie takej optimálnej štruktúry, obsahu a kvality práv zamestnancov, aby vážne či existenčne neohrozovali zamestnávateľov.

V SÚČASNOSTI MOŽNO VIDIEŤ PRUDKÉ SPOLOČENSKÉ ZMENY V PRACOVNOM PRÁVE. Dôvody týchto zmien sú nasledovné:

-    medzinárodná a európska integrácia,

-    starnutie obyvateľstva kombinované so stále pomerne nízkou mierou zamestnanosti a vysokou mierou nezamestnanosti,

-    vývoj nových technológií (oblasť informácií a komunikácie),

-    najnovšie výzvy, ktoré sú spojené s hrozbou svetovej hospodárskej krízy vyvolanej krízou na svetových finančných trhoch, ktorá neobíde ani slovenskú ekonomiku.

Zmeny, ktoré prináša globalizačný proces, si vyžadujú rýchlu reakciu zo strany podnikov, zamestnancov, ale aj vlád. Dôležité je zvoliť vhodné prístupy a správne ich poprepájať, aby sa neeliminoval zamýšľaný výsledný dopad na sociálny status zamestnanca alebo určitú sociálnu skupinu (znevýhodnení zamestnanci alebo znevýhodnení uchádzači o zamestnanie).

Teória sociálnej bezpečnosti ako protiklad výlučne liberálneho náhľadu na sociálny systém určitej krajiny nevníma sociálnu bezpečnosť občanov v spoločnosti len ako funkciu hospodárskych podmienok, ale celý systém sociálnej bezpečnosti občanov sa subsumuje do systému sociálnych práv občanov, ktoré tvoria obsah ľudských práv.

Koncepcia sociálnej bezpečnosti ako súčasti ľudských práv nevníma celý systém sociálnej bezpečnosti len pod zorným uhlom jeho hospodárskej dimenzie, ale súčasne a nie menej ako nástroj moderného právneho štátu pri zabezpečovaní základných predpokladov ľudsky dôstojného života svojich občanov.

Hospodárske výsledky príslušnej krajiny určujú aj kvalitu a úroveň systému sociálnej bezpečnosti. Kvalita systému sociálnej bezpečnosti na medzinárodnej, ale aj celoeurópskej úrovni závisí predovšetkým od hospodárskych výsledkov krajiny, ako aj od správnosti výberu kritérií a priorít, podľa ktorých sa prerozdeľuje v jednotlivých krajinách nadobudnutý hospodársky výsledok.

Globalizácia núti Európu súťažiť nielen so svojimi tradičnými súpermi (Japonsko, USA), ale tiež s rýchlo sa vzmáhajúcimi hospodárskymi veľmocami (Brazília, India, Čína).

Jediným riešením pre Európu je stať sa skutočným globálnym aktérom, ktorý vystupuje jednotne na svetovej scéne a účinne presadzuje svoje záujmy vďaka jednotnému postoju. V tomto smere je pokrok možné dosiahnuť len vtedy, ak sa bude uberať smerom k politickej únii. Predseda Európskej rady, predseda Komisie a Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musia EÚ spoločne ponúkať silné a dôsledné vedenie.

Sociálne otázky nepatrili pri založení EHS k jeho základným politickým cieľom. Boli to najmä politické a ekonomické ciele. S podstatným časovým odstupom sa začali po založení EHS na nadnárodnej úrovni riešiť aj sociálne otázky, kedy si členské štáty EÚ veľmi jasne spoločne uvedomili, že riešenie spoločných ekonomických záujmov nie je do budúcnosti možné bez riešenia dôležitých sociálnych problémov, ktoré vznikajú nielen ako výsledok pozitívneho či negatívneho pôsobenia ekonomických vzťahov, ale súčasne spätne pôsobia ako podstatný determinant rozvoja ekonomických vzťahov. Taktiež je evidentná bezprostredná spojitosť miery sociálnej ochrany zamestnancov s vytváraním rovnakých východiskových predpokladov pre voľnú hospodársku súťaž podnikateľských subjektov.

Je potrebné, ba priam nevyhnutné, aby sa Európa stala demokratickejšou. Výzvou pre inštitúcie EÚ a vlády jednotlivých štátov je nájsť lepšie spôsoby informovania a komunikácie s verejnosťou (prostredníctvom vzdelávania, informačných technológií, mimovládnych organizácií), a tak podporovať vznik spoločnej európskej verejnej sféry, v ktorej sa občania EÚ môžu podieľať na formovaní politickej agendy.

V zmysle úvah de lege ferenda by sa mala Európa dôslednejšie zaujímať o medzinárodnopolitické dianie. Veľkým pozitívom bude, keď sa budú európske hodnoty, ako úcta k človeku a dodržiavanie ľudských práv, presadzovanie právneho štátu, ochrana životného prostredia a udržiavanie sociálnych noriem v sociálne orientovanom trhovom hospodárstve, šíriť za jej hranice.

JUDr. Lucia Petríková