Služby zamestnanosti (1.)

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú Ústredie a úrad práce sociálnych vecí a rodiny, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

Zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti

ktorých účastníkmi môžu byť orgány štátnej správy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec, občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia, zamestnávateľ, partnerstvo v zmysle uvedeného zákona, uchádzač o zamestnanie, záujemca o zamestnanie, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávania a prípravy pre trh práce, štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo osoba bez štátnej príslušnosti, občan členskej krajiny Európskej únie a jeho rodinní príslušníci.

Medzi kompetencie úradov patrí

zabezpečovať poskytovanie príspevkov, napr. na samostatnú zárobkovú činnosť, podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, podporu udržania pracovných miest, podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie, vykonávanie absolventskej praxe, aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, dochádzku za prácou, presťahovanie sa za prácou, dopravu do zamestnania, vytvorenie nového pracovného miesta, projekty a programy, podporu pre chránené dielne a chránené pracoviská, informačný systém, zverejňovanie a ochranu údajov, kontrolu povinností zamestnávateľa, rieši správne delikty, priestupky a ďalšie.

Zamestnávateľovi úrad poskytuje pomoc pri výbere vhodného zamestnanca, podporuje zamestnávateľa pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, informuje ho o povinnostiach, ktoré je povinný v zmysle zákona o službách zamestnanosti dodržiavať a taktiež s ním spolupracuje pri hromadnom prepúšťaní.

Novely zákona rok 2022 a 2023

Novela zákona č. 215/2021 Z. z.

nadobudla účinnosť 1. 3. 2022. Ide o zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá bola poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá je účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje práve tento zákon.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stal funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku SR na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladalo, že táto právna úprava primeraným spôsobom doplnila úspešné pôsobenie dovtedy zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.

Ďalším dôvodom schválenia zákona bolo aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stal kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.

Zákon bol zároveň reakciou na pomerne úspešný a v krajinách EÚ známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Ustanovilo sa, aby v podmienkach SR bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie.

V minulosti bola finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemohol počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), bola v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o príspevok na podporu udržania pracovných miest (§ 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku bola 50 % z náhrady mzdy zamestnanca (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a poskytovala sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku bolo zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizovala prostredníctvom projektu Prvá pomoc [§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. Oprávneným obdobím tohto projektu bol deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytoval príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100 eur.

Zároveň sa prostredníctvom tohto projektu poskytovala náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladoval porovnateľné obdobie za február 2020 alebo september 2020, a to vo výškach 270 eur, 450 eur, 630 eur a max. 810 eur v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb. V prípade, že mal žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočítavala suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiadal.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ sa samostatnou právnou úpravou ustanovil stály adresný nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá je účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádzalo tak k tzv. „skrátenej práci“.

Na účely identifikácie takejto situácie sa ustanovilo, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi a na účel podpory v čase skrátenej práce sa považuje za

•    čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

•    obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

•    za vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa za mimoriadnu okolnosť považuje taká okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa ustanovilo, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa bude táto podpora poskytovať ako nároková po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa ustanovilo, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa ustanovilo, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, dochádza k jej nahradeniu súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Podporu v čase skrátenej práce sa poskytuje pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo výpovedná doba, ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

Podporu v čase skrátenej práce sa ustanovilo poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa ustanovilo, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo sa ustanovilo poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

Súčasne bola zavedená povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

V prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu a v súvislosti s odstránením ich následkov sa poskytovanie pomoci samostatne zárobkovo činným osobám sa aj naďalej zabezpečovalo prostredníctvom aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení schémy de minimis.

Týmto zákonom sa v súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce do slovenského právneho poriadku novelizovali aj ďalšie právne predpisy, a to

•    zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov – upravili sa niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca,

•    zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – ustanovilo sa, aby zamestnávateľ za ustanovený okruh zamestnancov platil poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu Sociálna poisťovňa poskytuje na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom. Tiež sa zrušila výnimka pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred jeho vznikom bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takáto fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok nebola poistená na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a nebola povinná platiť poistné na tieto poistenia, rovnako aj jej zamestnávateľ. Po zrušení tejto výnimky získa plnohodnotné sociálne poistenie zamestnanca a v prípade sociálnej udalosti bude krytá príslušnou dávkou sociálneho poistenia. Ustanovilo sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo mimoriadna okolnosť,

•    zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – reagovalo sa na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa zrušila výnimka z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby [§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky bolo, že v praxi bola využívaná len ojedinele a mala klesajúci trend,

•    zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ustanovila sa, aby poskytnutá podpora v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov,

•    zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – došlo k vypusteniu príspevku na podporu udržania pracovných miest a zároveň sa prechodným ustanovením ustanovilo, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 31. decembra 2021 podanú pred 1. januárom 2022, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2021, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021,

•    zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – vypustila sa kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu,

•    zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov - upravili sa niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce, a to najmä ustanovenia o pracovnom čase,

•    zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zaviedla sa úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

Novela zákona č. 310/2021 Z. z.

nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Novelou zákona dochádzalo naďalej k znižovaniu administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy.

Rozšíril sa rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nemusia orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe.

Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzila možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypustila v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci viaceré výpisy a potvrdenia, a to kópia rodného listu, kópia sobášneho listu, kópia úmrtného listu, potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, potvrdenie o pobyte, potvrdenie o pridelení IČO, výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat, potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz, výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb, výpis z registra sociálnych podnikov, potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov, výpis z registra respektíve zoznamu advokátov, výpis z centrálneho registra exekúcií, potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie, údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva, potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom, údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %, potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov bol vykonaný v spolupráci s rezortmi, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožnila odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Skompletizovalo sa odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom došlo k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých výpisov je ekonomicky efektívna a návratná, čo vyplýva priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy pre každý jeden „výpis“.

Novela zákona č. 480/2021 Z. z.

nadobudla účinnosť 16. 12. 2021. Ide o zákon, ktorým sa mení zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona riešila súvisiaci vznik potreby zabezpečenia včasnej a adekvátnej pomoci pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v dôsledku vyhláseného núdzového stavu prerušili alebo obmedzili svoju činnosť.

Z pohľadu udržania pracovných miest a rýchlejšieho oživenia ekonomickej aktivity po tretej vlne pandémie COVID-19 vzniká akútna potreba zabezpečenia efektívnej finančnej pomoci pre skupiny, ktoré nesplnia podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce účinného od 1. januára 2022.

S poukazom na zachovanie kontinuity poskytovanej pomoci, ako aj s cieľom zabrániť vážnym hospodárskym škodám, došlo k posunutiu nadobudnutie účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce na 1. marca 2022. Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 sa zaviedlo na základe úlohy zabezpečiť pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc).

style='font-family:"Times New Roman",serif'>V nadväznosti na uvedené bolo nevyhnutné v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením plynulej a rýchlej realizácie projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc) zaviesť právnu fikciu splnenia podmienky zápisu do registra partnerov verejného sektora do 30. júna 2022.

Ing. Martin Bonek

§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z.
o službách zamestnanosti

Projekty a programy

(1) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj

a)  národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad,

b)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

c)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad,

d)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie alebo záujemcov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba,

e)  projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad,

f) pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

g)  pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

(2) Projekty a programy podľa odseku 1 písm. a) až d), f) a g) sú zamerané najmä na zlepšenie prístupu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. a) až d) a h) na trh práce, a to najmä podporou získania vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovania a rozvoja zručností, rekvalifikácie a adaptability zabezpečujúcej prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane samostatnej zárobkovej činnosti.

(3) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na

a)  podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, na trhu práce, ...