Skončenie podnikania FO

Pojem podnikanie je definované v § 2zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Za podnikateľa sa považuje:

•    osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,

•    osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (daňoví poradcovia, audítori, advokáti, súdni exekútori),

•    osoba podnikajúca na základe osvedčenia a zápisu do príslušnej evidencie podľa osobitného predpisu (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov).

Skončenie podnikanie FO
sa spája so zánikom živnostenského oprávnenia

v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej len „Živnostenského zákona“)

Podľa § 57 Živnostenského zákona živnostenské oprávnenie zaniká:

•    smrťou podnikateľa ak v prevádzkovaní živnosti nepokračujú dedičia, alebo správca dedičstva. Oprávnenie zanikne najneskôr uplynutím 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve ak nezískajú dedičia vlastné oprávnenie;

•    uplynutím určenej doby, ak bol živnostenský list alebo koncesná listina vydaný na dobu určitú,

•    zrušením oprávnenia na základe žiadosti podnikateľa. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.

•    rozhodnutím živnostenského úradu napr.

a)  ak podnikateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,

b)  ak nastanú prekážky prevádzkovania živnosti, napr. na podnikateľa bol vyhlásený konkurz, alebo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu,

c)  ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi,

d)  ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského oprávnenia alebo koncesnej listiny.

K zániku živnostenského oprávnenia na podnet daňovníka dochádza podaním Oznámenia o ukončení podnikania v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Živnostenského zákona, preto je podnikateľ povinný pri skončení podnikania Oznámenie podať miestne príslušnému živnostenskému úradu. 

O zrušení živnostenského oprávnenia informuje živnostenský úrad správcu dane, príslušný orgán štátnej štatistiky, príslušnú pobočku SP a orgán, ktorý vedie centrálny register poistencov zdravotného poistenia.

Zánik podnikania samostatne
hospodáriaceho roľníka

Podľa § 12 zákona č. 105/1990 o súkromnom podnikaní občanov súkromne hospodáriaci roľník musí obecnému úradu, ktorý mu vydal osvedčenie o zápise do evidencie do 15 dní ohlásiť zmenu skutočností uvedených v evidencii ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby.

Zánik oprávnenie na základe
iných predpisov

V prípade oprávnenie podnikať na základe osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/191992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 73/1992 Zb. o audítoroch, zákon č. 132/1990 Zb. o advokátoch, zákon č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a pod.) k skončeniu podnikania dochádza väčšinou vyčiarknutím z príslušného zoznamu komory a zrušením osvedčenia o spôsobilosti na výkon príslušnej činnosti.

Vyčiarknutie fyzickej osoby zo zoznamu môže byť z dôvodu napr.

•    príslušná osoba zomrela,

•    bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,

•    písomne požiada o vyčiarknutie zo zoznamu,

•    bola právoplatne odsúdená.

Živnostenský úrad môže na základe žiadosti podnikateľa pozastaviť
prevádzkovanie živnosti

Podnikateľovi tým nezaniká právo podnikať, len ho nemôže v lehote stanovenej oznámení vykonávať. Po uplynutí určenej lehoty môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „ zákon o účtovníctve“) a ani Postupy účtovania pre podnikateľov neriešia situáciu v prípade pozastavenia podnikania podnikateľského subjektu. Pozastavenie podnikanie rieši len zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) v § 17 ods. 9 zákona.

Ak podnikateľ pozastaví podnikanie a toto obnoví do termínu podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo podnikanie prerušené, podnikateľovi nevznikli účtovné a daňové povinnosti z dôvodu pozastavenia podnikania.

Ak podnikateľ neobnoví podnikanie do termínu podania daňového priznania z hľadiska zákona o dani z príjmov sa to považuje za skončenie podnikania.

Zákon o dani z príjmov poníma skončenie podnikania širšie.

Podľa § 17 ods. 9 zákona skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti je:

•    zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

•    prerušenie a alebo pozastavenie činnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo

•    skončenia poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Povinnosti podnikateľa
pri ukončení podnikania

Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je účastníkom poistných vzťahov, povinná do 8 dní od zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení odhlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Od dňa ukončenia podnikania jej zaniká povinnosť platiť sociálne poistenie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) je podnikateľ do 8 dní od zániku oprávnenia na podnikanie túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Od dňa ukončenia podnikania jej zaniká povinnosť platiť zdravotné poistenie.

Uzatvorenie účtovníctva

Podľa § 1 zákona o účtovníctve za účtovné jednotky sa považujú aj fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registru účtujú v sústave podvojného účtovníctva, podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, ak sa nerozhodnú účtovať v sústave podvojného účtovníctva (§ 37 ods. 2 ObchZ).

V zmysle § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve fyzické osoby vedú účtovníctvo po dobu prevádzkovania podnikateľskej činnosti, t. j. až do dňa skončenia podnikania. Ku dňu skončenia podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti sú účtovné jednotky, ktoré sú fyzickými osobami v zmysle § 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve povinné uzavrieť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku.

Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva ide o uzavretie peňažného denníka, knihy pohľadávok a knihy záväzkov a používaných pomocných kníh vypovedajúcich o ostatných zložkách majetku a záväzkov a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva podľa § 15 zákona o účtovníctve účtuje v 

•    peňažnom denníku,

•    knihe pohľadávok a záväzkov a ostatných pomocných knihách o ostatných zložkách majetku a záväzkoch,

•    knihe sociálneho fondu,

Uzavieranie účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve je činnosť pri ktorej sa

•    dopĺňajú za posledný zápis v peňažnom denníku uzávierkové účtovné operácie týkajúce sa príjmov a výdavkov zahrnovaných do základu dane:

a)  zvýšia sa príjmy o doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahŕňajú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,

b)  znižujú príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov,

c)  zvýšia výdavky o sumy nezaúčtovaných výdavkov v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane podľa zákona o dani z príjmov,

d)  znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,

•    zisťujú sa súhrnné sumy údajov v jednotlivých stĺpcoch v peňažnom denníku.

•    súčasťou uzatvorenia účtovných kníh je uzatvorenie knihy sociálneho fondu a ostatných pomocných kníh majetku a záväzkov,

•    zisťuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácii.

V zdaňovacom období, v ktorom skončí podnikanie fyzickej osoby, nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v rámci uzávierkových operácii odpisy hmotného a nehmotného majetku, keďže podľa zákona o dani z príjmov je možné uplatniť iba ročné odpisy ak daňovník má majetok zahrnutý v obchodnom majetku k 31. 12. kalendárneho roka. Pri skončení podnikania v priebehu kalendárneho roka uvedená podmienka nie je splnená.

Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva o uzavretie účtovného denníka, hlavnej knihy a analytickej evidencie. Ku dňu skončenia podnikania je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

Uzatváranie účtovných kníh v podvojnom účtovníctve je činnosť pri ktorej sa zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých syntetických účtov, zisťujú sa konečné zostatky aktívnych a pasívnych účtov a konečné stavy nákladových a výnosových účtov. Výsledok hospodárenia sa zistí prevodom nákladových a výnosových účtov na účet 710 – Účet ziskov a strát a uzavrie sa účtovníctvo prevodom zostatkov súvahových účtov na účet 702 – Konečný účet súvahový.

V rámci prác mimoriadnej účtovnej uzávierky je potrebné zúčtovať vytvorené

•    rezervy,

•    opravné položky,

•    príjmy a výdavky budúcich období 

•    náklady a výnosy budúcich období

Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti:

•    súvahu,

•    výkaz ziskov a strát,

•    poznámky.

Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou.

Účtovná závierka musí byť zostavená zrozumiteľne, prehľadne, preukazne a musí poskytovať verný obraz o majetku a záväzkoch a o hospodárskom výsledku a finančnej situácii účtovnej jednotky.

Účtovnej závierke musí predchádzať vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov, ktorou účtovná jednotka overí, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti a to

•    fyzickou inventúrou zistí skutočný stav pri hmotnom majetku,

•    dokladovou inventúrou zistí skutočný stav záväzkov a ostatných zložiek majetku pri ktorom nemožno vykonať fyzickú inventúru.

Zistené inventarizačné rozdiely sú súčasťou uzávierkových účtovných operácii účtovného obdobia za ktoré sa overuje stav majetku a záväzkov.

Mimoriadnu účtovnú závierku musí účtovná jednotka zostaviť ku dňu skončenia podnikania a nebude ju predkladať v tomto termíne správcovi dane. Správcovi dane ju predloží až spolu s podaním daňového priznania v riadnom termíne za zdaňovacie obdobie v ktorom došlo k skončeniu podnikania.

Pri ukončení podnikania si daňovník vysporiada majetok, ktorý vložil do podnikania:

•    odpredajom inej osobe, potom príjem z predaja bude súčasťou príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výdavkom pri predaji bude zostatková cena pri predaji odpisovaného hmotného a nehmotného majetku. V zmysle § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov je príjmom z podnikania akékoľvek nakladanie s majetkom o ktorom daňovník účtuje ako o obchodnom majetku;

•    ponechaním majetku v osobnom užívaní. Tento majetok nebude predmetom zdanenia bezprostredne po jeho vyradení z obchodného majetku do osobného užívania. V prípade jeho predaja do piatich rokov po jeho vyradení z obchodného majetku bude príjem z predaja podliehať dani z príjmov v rámci ostatných príjmov. Daňovým výdavkom bude zostatková cena v čase jeho vyradenia z obchodného majetku. Ak sa majetok, ktorý bol zaradený v obchodnom majetku, predá po 5 rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, je príjem z predaja tohto majetku oslobodený od dane z príjmov.

Povinnosti daňovníka
pri skončení podnikania

upravuje najmä zákon č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní v z.n.p. (ďalej len „Daňový poriadok“) najmä v nasledovných ustanoveniach:

Podľa § 67 ods. 1 daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov(zákon o dani z príjmov, zákon o DPH), je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

Podľa § 67 ods. 9 ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii.

V prípade, že podnikateľ je zapísaný v Obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.

Podľa zákona 289/2008 Z. z. o používaní ERP v z.n.p. daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovarov alebo poskytovanie služieb je povinný používať na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu.

Podnikateľovi, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu (ERP), v súvislosti s ukončením podnikania vzniká, podľa § 15 ods. 2 zákon o ERP povinnosť oznámiť daňovému úradu ukončenie prevádzky ERP najneskôr do troch pracovných dní nasledujúci po ukončení jej prevádzky. Daňový úrad ku dňu podľa predchádzajúcej vety zruší daňový kód ERP, túto skutočnosť zaznamená do knihy ERP a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom zamestnanca daňového úradu.

Daňovník registrovaný pre niektorú zo spotrebných daní, ktorý končí podnikanie, je povinný požiadať príslušných správcov jednotlivých daní o zrušenia registrácie v zmysle príslušných zákonov o spotrebných daniach.

Daňové povinnosti
pri skončení podnikania

     Daň z príjmov fyzických osôb

Podľa § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov na účely zistenia základu dane daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu.

Daňovník, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný upraviť základ dane v zdaňovacom období v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Základ dane zvýši o:

•    cenu nespotrebovaných zásob,

•    zostatky vytvorených rezerv na lesnú a pestovnú činnosť,

•    výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok, ktoré je možné odpísať v súlade so zákonom o dani z príjmov (napr. ak dedič zomrel a pohľadávky nemohla byť uspokojená ani na dedičoch,

zníži o:

•    výšku záväzkov, ktorá sa považuje za daňový výdavok,

•    pomernú časť výšky nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá sa považuje za daňový výdavok, ktorá pripadá na príslušnú časť zdaňovacieho obdobia.

zvýši alebo zníži o:

•    zostatok opravných položiek k nadobudnutému majetku podľa charakteru opravnej položky.

Nespotrebovanými zásobami sa rozumej všetky zásoby, ktoré má daňovník v inventúrnom stave ku dňu skončenia podnikania, teda aj zásoby, ktoré ešte neboli zaplatené.

Do daňových výdavkov pri ukončení podnikania sa zahŕňajú:

•    zaplatené výdavky na nákup zásob, ktoré sú považované za daňové výdavky a súčasne aj

•    nezaplatené výdavky na nákup zásob (záväzky voči dodávateľom materiálu)) ku dňu skončenia podnikania, ktoré sú považované za daňové výdavky, ktoré sa zahrnú do základu dane v rámci úpravy základu dane.

Základ dane sa musí zvýšiť o všetky nespotrebované zásoby vrátane nezaplatených.

Pri fyzických osobách, ktoré uplatňujú výdavky percentom z príjmov sa pri skončení podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraví (zvýši) základ dane o

•    cenu nespotrebovaných zásob,

•    výšku pohľadávok.

V paušálnej sume výdavkov má daňovník zahrnuté všetky výdavky vynaložené dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (okrem zaplateného poistného do zdravotnej a sociálnej poisťovne) bez ohľadu na ich úhradu, preto základ dane už neupravuje o neuhradené záväzky, ktoré sú považované za daňové výdavky a pomernú časť nájomného.

U fyzickej osoby je zdaňovacím
obdobím kalendárny rok.

Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 31. 3. nasledujúceho roka a to aj v prípade, že ukončí podnikanie v priebehu roka. Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aj v prípade ukončenia podnikania je čiastkovým základom dane a to podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovník platil preddavky na daň tieto nie je povinný platiť po ukončení podnikania a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni v ktorom došlo k ukončeniu podnikania.

Príklad

Podnikateľ platí na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 preddavky na daň štvrťročne. K 15. 6. 2025 skončí podnikanie. Je povinný platiť preddavok za 2. štvrťrok na daň v plnej výške alebo v pomernej časti zo štvrťročného preddavku?

Preddavok za druhý štvrťrok je splatný 30. 6. 2025, to je po skončení podnikania. Podľa § 34 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňovník nie je povinný platiť preddavky, ktoré sú splatné po ukončení podnikania.

Podnikateľ nie je povinný platiť preddavok, splatný k 30. 6. 2025 ani v pomernej čiastke.

Ak daňovník zomrie je v zmysle § 49 ods. 4 a ods. 5 o dani z príjmov je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia dedič. Ak je dedičov viac podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa dedičia nedohodnú, ktorí z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môžu túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. V tejto lehote je dedič povinný daň aj zaplatiť.

Rovnako daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou daňovníka – podnikateľa prechádza na dediča a tento je povinný zaplatiť daň do troch mesiacov po úmrtí daňovníka.

V prípade, že podnikateľ
je platcom DPH,

pred zánikom oprávnenia na podnikanie je povinný požiadať o zrušenie registrácie platiteľa. Daňový úrad určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia podnikateľ prestáva byť platiteľom DPH.

Miestne dane

Pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Daňovník je povinný v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, kedy tieto skutočnosti, alebo ich zmeny nastali. Na zmenu skutočnosti rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Daňovník nemá nárok na vrátenie pomernej časti už zaplatenej dane ak skončí podnikanie v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel pri vozidlách evidovaných v tuzemsku zaniká v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z.n.p. posledným dňom mesiaca v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnikanie.

Ak daňovník ukončil podnikanie daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

Ing. Anton Kolembus

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 67

Citácia na str. 83

Postup pri registrácii

(1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

(2) V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je

a)  fyzická osoba, povinný uviesť

1. meno a priezvisko,

2. adresu trvalého pobytu,

3. rodné číslo,

4. identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,

5. miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu,

6. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,

7. dane, ku ktorým žiada registráciu,

8. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11,

9. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov,1)

b)  právnická osoba, povinný uviesť

1. obchodné meno,

2. sídlo,

3. identifikačné číslo organizácie,

4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,

5. dane, ku ktorým žiada registráciu,

6. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri.

7. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11,

8. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.

(3) K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.

(4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.

(5) Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania.

(6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(7) Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(8) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných predpisov, vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve podľa odseku 4 a sú opodstatnené dôvody na registráciu.

(9) Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

(10) Oznámenie podľa odseku 9 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste, ak je to v súvislosti a v rozsahu požadovaných zmien podľa osobitného predpisu.

(11) Ak tak ustanovujú osobitné predpisy, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené. Odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii podľa prvej vety nemá odkladný účinok.

(12) Ak vznikla daňovému subjektu rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje alebo sprístupňuje finančnej správe, daňový subjekt nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.