Skončenie podnikania FO
Pojem podnikanie je definované v § 2 obchodného zákonníka. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Za podnikateľa sa považuje:
• osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (daňoví poradcovia, audítori, advokáti, súdni exekútori),
• osoba podnikajúca na základe osvedčenia a zápisu do príslušnej evidencie podľa osobitného predpisu (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov).
Zánik živnostenského oprávnenia
Skončenie podnikanie fyzickej osoby sa obyčajne spája so zánikom živnostenského oprávnenia v zmysle príslušných ustanovení živnostenského zákona.
Podľa § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnostenské oprávnenie zaniká:
• smrťou podnikateľa ak v prevádzkovaní živnosti nepokračujú dedičia, alebo správca dedičstva. Oprávnenie zanikne najneskôr uplynutím 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve ak nezískajú dedičia vlastné oprávnenie;
• uplynutím určenej doby, ak bol živnostenský list vydaný na dobu určitú,
• zrušením oprávnenia na základe žiadosti podnikateľa. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť;
• rozhodnutím živnostenského úradu,
a) ak podnikateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,
b) ak nastanú prekážky prevádzkovania živnosti, napr. na podnikateľa bol vyhlásený konkurz, alebo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu,
c) ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi,
d) ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako štyri roky od vydania živnostenského oprávnenia.
K zániku živnostenského oprávnenia na podnet daňovníka dochádza podaním Oznámenia o ukončení podnikania v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona, preto je podnikateľ povinný pri skončení podnikania Oznámenie podať miestne príslušnému živnostenskému úradu.
O zrušení živnostenského oprávnenia informuje živnostenský úrad správcu dane, príslušný orgán štátnej štatistiky, príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a orgán, ktorý vedie centrálny register poistencov zdravotného poistenia.
Zánik podnikania samostatne
hospodáriaceho roľníka
Podľa § 10 zákona č. 105/1990 o súkromnom podnikaní občanov súkromne hospodáriaci roľník musí obecnému úradu, ktorý mu vydal osvedčenie o zápise do evidencie do 15 dní ohlásiť zmenu skutočností uvedených v evidencii ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby.
Zánik oprávnenie na základe
iných predpisov
V prípade oprávnenia podnikať na základe osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/191992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 73/1992 Zb. o audítoroch, zákon č. 132/1990 Zb. o advokátoch, zákon č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a pod.) k skončeniu podnikania dochádza väčšinou vyčiarknutím z príslušného zoznamu komory a zrušením osvedčenia o spôsobilosti na výkon príslušnej činnosti. Vyčiarknutie fyzickej osoby zo zoznamu môže byť z dôvodu napr.
• príslušná osoba zomrela,
• bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
• písomne požiada o vyčiarknutie zo zoznamu,
• bola právoplatne odsúdená.
Pozastavenie podnikania
Živnostenský úrad môže na základe žiadosti podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti. Podnikateľovi tým nezaniká právo podnikať, len ho nemôže v lehote stanovenej živnostenským úradom vykonávať. Po uplynutí určenej lehoty alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.
Zákon o účtovníctve a ani Postupy účtovania pre podnikateľov neriešia situáciu v prípade pozastavenia podnikania podnikateľského subjektu. Pozastavenie podnikanie rieši len zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP) v § 17 ods. 9 ZDP.
Ak podnikateľ pozastaví podnikanie a toto obnoví do termínu podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo podnikanie prerušené, podnikateľovi nevznikli účtovné a daňové povinnosti z dôvodu pozastavenia podnikania.
Ak podnikateľ neobnoví podnikanie do termínu podania daňového priznania z hľadiska zákona o dani z príjmov sa to považuje za skončenie podnikania.
Skončenie podnikania z hľadiska zákona o dani z príjmov
Zákon o dani z príjmov poníma skončenie podnikania širšie. Podľa § 17 ods. 9 ZDP skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti je:
• zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
• prerušenie a alebo pozastavenie činnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo
• skončenia poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Povinnosti podnikateľa
pri ukončení podnikania
Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je účastníkom poistných vzťahov, povinná do 8 dní od zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení odhlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Od dňa ukončenia podnikania jej zaniká povinnosť platiť sociálne poistenie.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je podnikateľ do 8 dní od zániku oprávnenia na podnikanie túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Od dňa ukončenia podnikania jej zaniká povinnosť platiť zdravotné poistenie.
Príklad 1
Ak podnikateľ skončil podnikanie k 31. 3. 2024 je povinný platiť odvody do poisťovní po 1. 4. 2024?
Nie. Ak podnikateľ skončí podnikanie, prestal byť v zmysle zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení samostatne zárobkovo činnou osobou. Povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie mu skončilo dňom ukončenia podnikania.
Uzatvorenie účtovníctva
Podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z. zo účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) za účtovné jednotky sa považujú aj fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registru účtujú v sústave podvojného účtovníctva, podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, ak sa nerozhodnú účtovať v sústave podvojného účtovníctva (§ 37 ods. 2 ObchZ).
V zmysle § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve fyzické osoby vedú účtovníctvo po dobu prevádzkovania podnikateľskej činnosti, t. j. až do dňa skončenia podnikania. Ku dňu skončenia podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti sú účtovné jednotky, ktoré sú fyzickými osobami v zmysle § 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve povinné uzavrieť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku.
Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva ide o uzavretie peňažného denníka, knihy pohľadávok a knihy záväzkov a používaných pomocných kníh vypovedajúcich o ostatných zložkách majetku a záväzkov a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva podľa § 15 zákona o účtovníctve účtuje v
• peňažnom denníku,
• knihe pohľadávok a záväzkov a
• ostatných pomocných knihách o ostatných zložkách majetku a záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.
Uzavieranie účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve je činnosť pri ktorej sa
• dopĺňajú za posledný zápis v peňažnom denníku uzávierkové účtovné operácie týkajúce sa príjmov a výdavkov zahrnovaných do základu dane:
a) zvýšia sa príjmy o doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahŕňajú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,
b) znižujú príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov,
c) zvýšia výdavky o sumy nezaúčtovaných výdavkov v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane podľa zákona o dani z príjmov,
d) znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,
• zisťujú sa súhrnné sumy údajov v jednotlivých stĺpcoch v peňažnom denníku.
• súčasťou uzatvorenia účtovných kníh je uzatvorenie knihy sociálneho fondu a ostatných pomocných kníh majetku a záväzkov,
• zisťuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácii.
V zdaňovacom období, v ktorom skončí podnikanie fyzickej osoby, nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v rámci uzávierkových operácii odpisy hmotného a nehmotného majetku, keďže podľa zákona o dani z príjmov je možné uplatniť iba ročné odpisy ak daňovník má majetok zahrnutý v obchodnom majetku k 31. 12. kalendárneho roka. Pri skončení podnikania v priebehu kalendárneho roka uvedená podmienka nie je splnená.
Príklad 2
Podnikateľ chce ukončiť podnikanie k 30. 6. 2024 alebo k 31. 12. 2024. Ak skončí podnikanie k 30. 6. 2024 môže si uplatniť do daňových výdavkov odpisy?
Podmienky uplatňovania daňových odpisov do daňových výdavkov sú upravené v § 22 až § 28 ZDP. Podľa § 22 ods. 11 odpis vo výške vypočítaného ročného daňového odpisu z hmotného majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník skončí podnikanie k 30. 6. 2024 do daňových výdavkov za rok 2024 si nemôže uplatniť daňové odpisy, pretože k 31. 12. 2024 už nebude účtovať o obchodnom majetku.
Zostavením účtovnej závierky sa v jednoduchom účtovníctve sa rozumie zostavenie Výkazu o majetku a záväzkoch a Výkazu o príjmoch a výdavkoch na základe údajov z peňažného denníka, knihy pohľadávok a záväzkov a ostatných pomocných kníh o jednotlivých zložkách majetku a záväzkov. Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou.
Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva o uzavretie účtovného denníka, hlavnej knihy a analytickej evidencie. Ku dňu skončenia podnikania je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky.
Uzatváranie účtovných kníh v podvojnom účtovníctve je činnosť pri ktorej sa zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých syntetických účtov, zisťujú sa konečné zostatky aktívnych a pasívnych účtov a konečné stavy nákladových a výnosových účtov. Výsledok hospodárenia sa zistí prevodom nákladových a výnosových účtov na účet 710 – Účet ziskov a strát a uzavrie sa účtovníctvo prevodom zostatkov súvahových účtov na účet 702 – Konečný účet súvahový.
V rámci prác mimoriadnej účtovnej uzávierky je potrebné zúčtovať vytvorené
• rezervy,
• opravné položky,
• príjmy a výdavky budúcich období,
• náklady a výnosy budúcich období.
Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti:
• súvahu,
• výkaz ziskov a strát,
• poznámky.
Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou.
Účtovná závierka musí byť zostavená zrozumiteľne, prehľadne, preukazne a musí poskytovať verný obraz o majetku a záväzkoch a o hospodárskom výsledku a finančnej situácii účtovnej jednotky.
Účtovnej závierke musí predchádzať vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov, ktorou účtovná jednotka overí, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti a to
• fyzickou inventúrou zistí skutočný stav pri hmotnom majetku,
• dokladovou inventúrou zistí skutočný stav záväzkov a ostatných zložiek majetku pri ktorom nemožno vykonať fyzickú inventúru.
Zistené inventarizačné rozdiely sú súčasťou uzávierkových účtovných operácii účtovného obdobia za ktoré sa overuje stav majetku a záväzkov.
Mimoriadnu účtovnú závierku musí účtovná jednotka zostaviť ku dňu skončenia podnikania a nebude ju predkladať v tomto termíne správcovi dane. Správcovi dane ju predloží až spolu s podaním daňového priznania v riadnom termíne za zdaňovacie obdobie v ktorom došlo k skončeniu podnikania.
Pri ukončení podnikania si daňovník vysporiada majetok, ktorý vložil do podnikania:
• odpredajom inej osobe, potom príjem z predaja bude súčasťou príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výdavkom pri predaji bude daňová zostatková cena pri predaji odpisovaného hmotného a nehmotného majetku. V zmysle § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov je príjmom z podnikania akékoľvek nakladanie s majetkom o ktorom daňovník účtuje ako o obchodnom majetku;
• ponechaním majetku v osobnom užívaní. Tento majetok nebude predmetom zdanenia bezprostredne po jeho vyradení z obchodného majetku do osobného užívania. V prípade jeho predaja do piatich rokov po jeho vyradení z obchodného majetku bude príjem z predaja podliehať dani z príjmov v rámci ostatných príjmov. Daňovým výdavkom bude daňová zostatková cena v čase jeho vyradenia z obchodného majetku. Ak sa majetok, ktorý bol zaradený v obchodnom majetku, predá po 5 rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, je príjem z predaja tohto majetku oslobodený od dane z príjmov.
Povinnosti vyplývajúce
voči správcovi dane
Povinnosti daňovníka pri skončení podnikania upravuje najmä zákon č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok najmä v nasledovných ustanoveniach:
Podľa § 67 ods. 1 daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov(zákon o dani z príjmov, zákon o DPH), je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.
Podľa § 67 ods. 9 ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii.
V prípade, že podnikateľ je zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovarov alebo poskytovanie služieb je povinný používať na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu.
Podnikateľovi, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu (ERP), v súvislosti s ukončením podnikania vzniká, podľa § 15 ods. 2 zákon o ERP povinnosť oznámiť daňovému úradu ukončenie prevádzky ERP najneskôr do troch pracovných dní nasledujúci po ukončení jej prevádzky. Daňový úrad ku dňu podľa predchádzajúcej vety zruší daňový kód ERP, túto skutočnosť zaznamená do knihy ERP a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom zamestnanca daňového úradu.
Daňovník registrovaný pre niektorú zo spotrebných daní, ktorý končí podnikanie, je povinný požiadať príslušných správcov jednotlivých daní o zrušenia registrácie v zmysle príslušných zákonov o spotrebných daniach.
Daňové povinnosti
pri skončení podnikania
Daň z príjmov fyzických osôb
Podľa § 17 ods. 9 ZDP na účely zistenia základu dane daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu.
Príklad 3
Daňovník prerušil podnikanie od 1. 7. 2023 do 28. 2. 2024. Považuje sa toto prerušenie podnikania z hľadiska zákona o dani z príjmov za skončenie podnikania a bol povinný upraviť základ dane ako pri skončení podnikania?
Daňovník obnovil podnikanie k 1. marcu 2024, to je pred lehotou na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie rok 2023, to je 31. 3. 2024. Daňovník nebol povinný upravovať základ dane z dôvodu, že by prerušenie podnikania bolo považované u neho za skončenie podnikania.
Príklad 4
Daňovník prerušil podnikanie od 1. 8. 2023 do 30. 4. 2024. Podnikanie obnovil k 1. máju 2024. Považuje sa toto prerušenie podnikania z hľadiska zákona o dani z príjmov za skončenie podnikania? Je daňovník povinný upraviť základ dane ako pri skončení podnikania?
Daňovník obnoví podnikanie k 1. máju 2024, to je po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie rok 2023. Daňovník bol povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 ZDP z dôvodu, že prerušenie podnikania v tomto prípade je považované u neho za skončenie podnikania v zmysle § 17 ods. 9 ZDP.
Daňovník, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný upraviť základ dane v zdaňovacom období v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti. Základ dane
zvýši o:
• cenu nespotrebovaných zásob,
• zostatky vytvorených rezerv na lesnú a pestovnú činnosť,
• výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok, ktoré je možné odpísať v súlade so zákonom o dani z príjmov (napr. ak dedič zomrel a pohľadávky nemohla byť uspokojená ani na dedičoch,
zníži o:
• výšku záväzkov, ktorá sa považuje za daňový výdavok,
• pomernú časť výšky nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá sa považuje za daňový výdavok, ktorá pripadá na príslušnú časť zdaňovacieho obdobia.
zvýši alebo zníži o:
• zostatok opravných položiek k nadobudnutému majetku podľa charakteru opravnej položky.
Nespotrebovanými zásobami sa rozumej všetky zásoby, ktoré má daňovník v inventúrnom stave ku dňu skončenia podnikania, teda aj zásoby, ktoré ešte neboli zaplatené.
Do daňových výdavkov pri ukončení podnikania sa zahŕňajú:
• zaplatené výdavky na nákup zásob, ktoré sú považované za daňové výdavky a súčasne aj
• nezaplatené výdavky na nákup zásob (záväzky voči dodávateľom materiálu)) ku dňu skončenia podnikania, ktoré sú považované za daňové výdavky, ktoré sa zahrnú do základu dane v rámci úpravy základu dane.
Základ dane sa musí zvýšiť o všetky nespotrebované zásoby vrátane nezaplatených.
Pri fyzických osobách, ktoré uplatňujú výdavky percentom z príjmov, sa pri skončení podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraví (zvýši) základ dane o
• cenu nespotrebovaných zásob,
• výšku pohľadávok.
V paušálnej sume výdavkov má daňovník zahrnuté všetky výdavky vynaložené dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (okrem zaplateného poistného do zdravotnej a Sociálnej poisťovne) bez ohľadu na ich úhradu, preto základ dane už neupravuje o neuhradené záväzky, ktoré sú považované za daňové výdavky a pomernú časť nájomného.
Príklad 5
Pri ukončení podnikateľskej činnosti ostali podnikateľovi nepredané zásoby. Ako má postupovať pri úprave základu dane? Je to možné urobiť uzávierkovou operáciou, alebo uvedenú skutočnosť je možné vysporiadať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO na riadku 43? Ako sa nepredané zásoby premietnu pri ukončení činnosti?
Povinnosti úpravy základu dane pri skončení podnikania u fyzickej osoby sú uvedené v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP.
Pri zisťovaní základu dane si podnikateľ – FO zvýši základ dane okrem iného aj o cenu nespotrebovaných zásob v rámci uzávierkových operácií. Riadok 43 a riadok 44 v daňovom priznaní k dani z príjmov FO (typ B) vypĺňajú daňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Pri tomto postupe sa cena zásob premietne ako zvýšenie základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb (typ B daňového priznania).
Príklad 6
Živnostník chce ukončiť podnikanie, v obchodnom majetku má zaradenú budovu, ktorá nie je úplne daňovo odpísaná. Ak ju ako živnostník preradí z podnikania do osobného užívania, zostatková cena tejto budovy bude v plnej výške daňovým výdavkom, alebo zostatková cena neovplyvní daňový základ pri ukončení podnikania?
Ak podnikateľ preradí z obchodného majetku do osobného majetku budovu, ktorá nie je odpísaná, zostatková cena nie je daňovým výdavkom podnikateľa, čo vyplýva z § 19 ods. 3 ZDP, v ktorom sú uvedené prípady v ktorých je zostatková cena hmotného majetku daňovým výdavkom. Prevod budovy do osobného majetku nemá u daňovníka vplyv na daň z príjmov.
V prípade, že daňovník je platiteľom DPH zo zostatkovej ceny budovy je povinný uplatniť DPH v zmysle § 8 ods. 3 a následne § 22 ods. 5 zákona o DPH.
Ak podnikateľ nevyradí budovu z obchodného majetku a ukončí podnikanie zostatková hodnota budovy neovplyvní jeho daňový základ pre daň z príjmu. Budova sa stane po skončení podnikania jeho osobným majetkom.
Ak daňovník predá budovu v nasledujúcich 5 rokoch po jej vyradení z obchodného majetku, alebo po skončení podnikania príjem z predaja bude zdaniteľným príjmom. Daňovým výdavkom bude daňová zostatková cena budovy pri jej vyradení z obchodného majetku, alebo ukončení podnikania.
Daňové priznanie
k dani z príjmov FO
U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 31. 3. nasledujúceho roka a to aj v prípade, že ukončí podnikanie v priebehu roka. Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aj v prípade ukončenia podnikania je čiastkovým základom dane a to podľa § 6 ZDP.
Ak daňovník platil preddavky na daň tieto nie je povinný platiť po ukončení podnikania a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni v ktorom došlo k ukončeniu podnikania.
Príklad 7
Podnikateľ platí na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 preddavky na daň štvrťročne. K 15. 6. 2024 skončí podnikanie. Je povinný platiť preddavok za 2. štvrťrok na daň v plnej výške alebo v pomernej časti zo štvrťročného preddavku?
Preddavok za druhý štvrťrok je splatný 30. 6. 2024, to je po skončení podnikania. Podľa § 34 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňovník nie je povinný platiť preddavky, ktoré sú splatné po ukončení podnikania. Podnikateľ nie je povinný platiť preddavok, splatný k 30. 6. ani v pomernej čiastke.
Ak daňovník zomrie je v zmysle § 49 ods. 4 a ods. 5 ZDP je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia dedič. Ak je dedičov viac podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa dedičia nedohodnú, ktorí z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. V tejto lehote je dedič povinný daň aj zaplatiť.
Rovnako daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou daňovníka – podnikateľa prechádza na dediča a tento je povinný zaplatiť daň do troch mesiacov po úmrtí daňovníka.
Príklad 8
Daňovník SZČO, neplatiteľ DPH, účtoval v jednoduchom účtovníctve. Zomrel v auguste 2023. Mal pozastavenú živnosť od 31. 7. 2023. Do konca júla podnikal a platby za jeho činnosti nabiehali na jeho podnikateľský účet ešte do konca októbra 2023. Akým spôsobom, ku ktorému dňu bola povinnosť uzavrieť účtovníctvo?
Podnikateľ pozastavil podnikanie k 31. 7. 2023 a následne v auguste zomrel. Za predpokladu, že v podnikaní nepokračovali jeho rodinní príslušníci bolo potrebné skutočnosť ukončenia podnikania oznámiť živnostenskému úradu.
Ku dňu ukončenia podnikania bola zodpovedná osoba povinná ukončiť účtovníctvo v zmysle § 16 zákona o účtovníctve. Účtovná jednotka, ktorá je FO uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Súčasne bolo potrebné vypracovať a podať správcovi dane daňové priznanie k dani z príjmov FO. Pri vyčísľovaní základu dane z podnikania bola povinnosť upraviť základ dane v zmysle § 17 ods. 8 ZDP. Konkrétne
a) zvýšiť základ dane o výšku
- nespotrebovaných zásob,
- zostatky vytvorených rezerv,
- výšku pohľadávok, neuhradených ku dňu skončenia podnikania;
b) znížiť základ dane
- o neuhradené záväzky, ktoré sa považujú po ich uhradení za daňový výdavok,
- o pomernú časť nájomného do dňa skončenia podnikania.
Odpisy z dlhodobého hmotného majetku za rok 2023 nebolo možné uplatniť do daňových výdavkov. Odpis možno uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že má majetok evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (31. 12. bežného roka).
Daňové priznanie k dani z príjmov bol povinný podať dedič (prípadne niektorý z dedičov na základe ich dohody, alebo ho určí správca dane) do troch mesiacov po smrti daňovníka, čo vyplýva z § 49 ZDP. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť.
Daň z pridanej hodnoty
V prípade, že podnikateľ je platcom DPH, pred zánikom oprávnenia na podnikanie je povinný požiadať o zrušenie registrácie platiteľa. Daňový úrad určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia podnikateľ prestáva byť platiteľom DPH
Miestne dane
Pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Daňovník je povinný v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, kedy tieto skutočnosti, alebo ich zmeny nastali. Na zmenu skutočnosti rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Daňovník nemá nárok na vrátenie pomernej časti už zaplatenej dane ak skončí podnikanie v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel pri vozidlách evidovaných v tuzemsku zaniká v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel posledným dňom mesiaca v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnikanie. Ak daňovník ukončil podnikanie daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
Ing. Anton Kolembus
ZÁKON
č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty
§ 8
Dodanie tovaru
(1) Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 5a)
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
[Dňom v § 8 ods. 1 písm. c) sa za slovo „sa“ vkladajú slová „“.] 1. januára 2025 za normálnych okolností
(2) Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(3) Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
(4) Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu ...
