Škody nezavinené daňovníkom
Zákon o dani z príjmov osobitne upravuje daňovníkom nezavinené škody, ktoré nie sú súčasťou sledovaného salda a uznávajú sa za daňové výdavky v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Aké škody vymedzuje zákon o dani z príjmov?
Dva prípady daňovníkom nezavinených škôd
• vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy,
• spôsobených neznámym páchateľom, ak táto skutočnosť bola potvrdená políciou.
Škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy
Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sa za živelnú pohromu na účely tohto zákona považujú napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesk. Živelnou pohromou je však aj nezavinený požiar a výbuch, víchrica, zosuvy pôdy atď.
ZDP považuje za živelnú pohromu len udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy. Napríklad v prípade požiaru je potrebné preukázať, že požiar nebol zavinený ľudským zásahom, ale napr. úderom blesku. V prípade víchrice bude daňovník preukazovať, že išlo skutočne o víchricu a škoda bola spôsobená práve touto víchricou. Živelnou pohromou nie sú napríklad zosuvy pôdy vyvolané narušením rovnováhy zemského povrchu činnosťou človeka, ale zosuvy pôdy a skál pôsobením gravitácie a pod.
Pojem škody spôsobenej neznámym páchateľom
zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje. Daňovník je však povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zreteľné, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.
|
Vzhľadom na to, že o škode sa v nákladoch účtuje v účtovnom období vzniku škody, ak daňovník v tomto zdaňovacom období nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, pri zistení základu dane je potrebné o zúčtovaný náklad zvýšiť výsledok hospodárenia. |
V prípade, že sa v roku vzniku škody účtovalo aj o náhrade škody
je škoda v tomto roku daňovým výdavkom do výšky zúčtovanej náhrady podľa § 21 ods. 2. písm. e) ZDP, resp. § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a položkou zvyšujúcou základ dane je len rozdiel, o ktorý zúčtovaný náklad prevyšuje zúčtovanú náhradu. V zdaňovacom období, v ktorom daňovník obdrží od polície potrebné potvrdenie, bude tento rozdiel daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, ktorý sa do základu dane premietne ako položka znižujúca výsledok hospodárenia. Uvedený postup sa použije u daňovníkov účtujúcich v sústave PÚ. Obdobne sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva (pozri účtovanie v JÚ), ale rozdiely medzi náhradou od poisťovne a škodou sa vysporiadajú v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Príklad
Alternatíva l
Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2016 bola vo výške 32 000 €. S poisťovňou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí hnuteľných a nehnuteľných požiarom a úderom blesku. V máji 2016 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2016. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že sa jednalo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Poisťovňa vyčíslila škodu vo výške 40 000 € (30 000 € za budovu a 10 000 € za skladovaný materiál) a vyplatila daňovníkovi v júni 2016 sumu 40 000 €. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.
|
Riešenie: |
|
Pretože sa jednalo o nezavinený požiar, ktorý vznikol úderom blesku, podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sa táto udalosť považuje za živelnú pohromu a vzniknutá škoda je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Výdavky na nákup reziva v čiastke 10 000 € daňovník v daňových výdavkoch ponechá a o uvedenú čiastku zníži stav zásob v skladovej evidencii. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z majetku, do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií daňovú zostatkovú cenu budovy vo výške 32 000 €. Výšku poistného plnenia od poisťovne v sume 40 000 € zahrnie do príjmov zahrnovaných do základu dane, v členení ostatné príjmy. |
Alternatíva 2
Popis prípadu a výška škôd je rovnaká. Daňovník však nemal uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou a nedostal žiadne poistné plnenie.
|
Riešenie: |
|
V súlade s ustanovením § 19 ods. 3 písm. g) ZDP môže daňovník zahrnúť výšku škody spôsobenú živelnou pohromou do daňových výdavkov v plnej výške. Nie je obmedzený výškou náhrady. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Daňovník bude postupovať rovnako ako v predchádzajúcom prípade a ponechá čiastku 10 000 € (nákup reziva) vo výdavkoch zahrnovaných do základu dane a o túto čiastku zníži stav zásob v evidencii zásob. Zostatková cena vyradeného skladu vo výške 32 000 € sa zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Príjem od poisťovne v tomto prípade nebude žiadny. |
Alternatíva 3
Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako pri alternatíve 1. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, to znamená, že nebol spôsobený úderom blesku, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti v júni 2016 potvrdenie polície.
|
Riešenie: |
|
V tomto prípade bol požiar zavinený, nejednalo sa o živelnú pohromu. Pretože však daňovník obdržal od polície potvrdenie o tom, že je páchateľ neznámy, ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Škoda je teda aj v tomto prípade daňovo uznaným výdavkom v plnej výške. Pretože daňovník obdržal od polície potvrdenie preukazujúce túto skutočnosť v roku 2016, je škoda uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom vznikla. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Daňovník bude postupovať rovnako ako v prípade škody spôsobenej živelnou pohromou, to znamená, že ponechá čiastku 10 000 € (nákup reziva) vo výdavkoch zahrnovaných do základu dane a o túto čiastku zníži stav zásob v evidencii zásob. Zostatková cena vyradeného skladu vo výške 32 000 € sa zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Výšku poistného plnenia od poisťovne v sume 40 000 € uvedie do príjmov zahrnovaných do základu dane, v členení ostatné príjmy. |
Alternatíva 4
Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako pri alternatíve 1. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Túto skutočnosť však polícia daňovníkovi potvrdila až v januári 2017.
|
Riešenie: |
|
Tento príklad sa líši od predchádzajúceho prípadu len v časovom posune, pokiaľ ide o potvrdenie polície preukazujúce skutočnosť, že páchateľ je neznámy. Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, škoda spôsobená neznámym páchateľom je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom táto skutočnosť bola potvrdená políciou, t.j. v roku 2017. Daňovník však v júni 2016 prijal od poisťovne náhradu škody vo výške 40 000 €, preto škodu do výšky prijatej náhrady možno uznať za daňový výdavok už v roku vzniku škody, a to podľa § 21 ods. 2 písm. e), resp. § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Nakoľko škoda na rezive bola poisťovňou uhradená vo výške obstarávacej ceny, môže daňovník vo výdavkoch zahrnovaných do základu dane čiastku 10 000 € ponechať. V prípade zostatkovej ceny skladu poisťovňa uhradila čiastku 30 000 €, preto v zdaňovacom období roka 2016 do výdavkov, ktoré sa zahrnú do základu dane, zaúčtuje daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zostatkovú cenu len v čiastke 30 000 €. Zostávajúca časť zostatkovej ceny vo výške 2 000 € sa zahrnie do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dane cez uzávierkové účtovné operácie až v zdaňovacom období roka 2017. Výška poistného plnenia od poisťovne v sume 40 000 € sa zaúčtuje v roku 2016 do príjmov zahrnovaných do základu dane, v členení ostatné príjmy. |
Alternatíva 5
Zadanie vychádza z alternatívy 1. Požiar však bol podľa záverov policajných orgánov zavinený, páchateľa sa podarilo vypátrať.
|
Riešenie: |
|
Pretože požiar v tomto prípade nebol klasifikovaný ako živelná pohroma a škodu nespôsobil ani neznámy páchateľ, nemožno postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Do výdavkov zahrnovaných do základu dane možno v tomto prípade uplatniť škodu len do výšky prijatej náhrady v súlade s § 21 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Nakoľko poisťovňa uhradila poistné plnenie u reziva vo výške obstarávacej ceny, môže daňovník |
|
čiastku 10 000 € vo výdavkoch ponechať. V prípade zostatkovej ceny skladu musí daňovník postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého daňovým výdavkom je zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody len do výšky prijatej náhrady. Do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dane zahrnie daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zostatkovú cenu v čiastke 30 000 € (do výšky poistného plnenia od poisťovne), zostávajúca časť zostatkovej ceny vo výške 2 000 € bude daňovo neuznaná. Príjem od poisťovne je zdaniteľným príjmom. |
|
Pokiaľ by sa daňovník rozhodol sklad opraviť, nepripadalo by do úvahy uplatnenie zostatkovej ceny do výdavkov, ale ako daňové výdavky by mohol uplatniť prostriedky vynaložené na opravu, a to bez obmedzenia. |
Alternatíva 6
Prípad opäť vychádza z alternatívy 1. Polícia zistila, že ide o zavinený požiar, páchateľ je však neznámy – daňovník v máji 2016 obdržal o tom potvrdenie polície. Nemal však uzatvorenú poistnú zmluvu.
|
Riešenie: |
|
V uvedenom prípade sa jedná o škodu spôsobenú podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ktorá je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) ZDP daňovým výdavkom v plnej výške v zdaňovacom období, v ktorom polícia túto skutočnosť potvrdila. Daňovník nie je obmedzený výškou náhrady. |
|
Postup v jednoduchom účtovníctve: |
|
Je rovnaký ako v alternatíve 3. Daňovník neúčtuje o príjme od poisťovne. |
Alternatíva 7
Prípad je rovnaký ako v alternatíve č. 6. Páchateľa však polícia chytila.
|
Riešenie: |
|
Vzhľadom na to, že ide o majetok, ktorý nebol poistený, bude pre daňovníka ustanovenie § 21 ods. 2 písm. e) ZDP znamenať, že musí za zdaňovacie obdobie roka 2016 znížiť výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (storno výdavkov) o 10 000 € a do daňovo uznateľných výdavkov nezahrnie ani zostatkovú cenu skladu. |
Ing. Jana Bielená
