Škody na hmotnom majetku

Vznik škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z pohľadu majetkovo– právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch ich vzniku nemožno vôbec zabrániť.

Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody, a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením.

Definícia škody

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) pojem škody nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj na účely dane z príjmov.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.

Účtovanie škody
na hmotnom majetku

Podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v z.n.p.) sa o škodách na hmotnom majetku účtuje na účte

·         549 – Manká a škody,

·         582 – Škody.

Škody na dlhodobom majetku sa účtujú na ťarchu účtu 549. Ak účtovná jednotka rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, avšak len ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zmarené investície zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Na ťarchu účtu 582 – Škody sa účtujú škody vzniknuté na majetku z príčin pre účtovnú jednotku celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Čo je mimoriadny charakter, účtovné postupy nevysvetľujú. Napríklad škody vzniknuté z dôvodu krádeže už v dnešnej dobe tak mimoriadne nie sú, možno sa teda prikloniť k názoru, že tieto škody sa budú účtovať do prevádzkových nákladov (účet 549). Ak však účtovná jednotka rozhodne, že i tieto prípady bude účtovať na účet 582, a nie na účet 549, zrejme nemožno tento postup považovať za nedodržanie účtovných postupov.

Nároky na náhrady škody voči zodpovednej osobe a poisťovni sa účtujú na ťarchu účtu pohľadávok, napr. 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo 378 – Iné pohľadávky, súvzťažne s účtom 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo v prípade mimoriadnej škody s účtom 682 – Náhrady škody.

Škoda na hmotnom majetku v ZDP

Škodu na hmotnom majetku, z dôvodu ktorej sa majetok vyraďuje, zákon o dani z príjmov upravuje v § 19 ods. 3 písm. d). Ustanovenie vychádza zo skutočnosti, že na účely ZDP výšku škody predstavuje daňová zostatková cena zničeného, odcudzeného, strateného alebo neodstrániteľne poškodeného hmotného a nehmotného majetku. Daňovú zostatkovú cenu definuje zákon o dani z príjmov v § 25 ods. 3 ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškovou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov.

Hmotným majetkom na účely § 19 ods. 3 písm. d) ZDP treba rozumieť hmotný majetok odpisovaný uvedený v § 22 ods. 2 ZDP (samostatné hnuteľné veci, budovy a stavby, trvalé porasty, zvieratá uvedené v prílohe zákona, iný majetok). Škoda však môže vzniknúť aj na hmotnom majetku vylúčenom z odpisovania (§ 23 ZDP), kedy posudzovanou výškou škody bude vstupná cena tohto majetku.

Podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkom do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Pojem „náhrada“ v zákone o dani z príjmov nie je definovaný, v zásade však znamená náhradu od poisťovne alebo náhradu predpísanú osobe, ktorá škodu spôsobila.

V zmysle uvedeného ustanovenia sa neposudzujú daňovníkom nezavinené škody upravené v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Tieto sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd.

Ide o dva druhy nezavinených škôd

·         škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy – za živelnú pohromu na účely tohto zákona sa považujú napr. zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesk. Živelnou pohromou je však aj nezavinený požiar a výbuch, víchrica, zosuvy pôdy atď. Vo všeobecnosti ide o udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník v takomto prípade musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy. Napríklad v prípade požiaru je potrebné preukázať, že požiar nebol zavinený ľudským zásahom, ale napr. úderom blesku. V prípade víchrice bude daňovník preukazovať, že išlo skutočne o víchricu a škoda bola spôsobená práve touto víchricou. Živelnou pohromou nie sú napríklad zosuvy pôdy vyvolané narušením rovnováhy zemského povrchu činnosťou človeka, ale zosuvy pôdy a skál pôsobením gravitácie a pod.;

·         škody spôsobené neznámym páchateľom – pojem škody spôsobenej neznámym páchateľom zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje. Daňovník je však povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zreteľné, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Vzhľadom na to, že o škode sa v nákladoch účtuje v účtovnom období vzniku škody, ak daňovník v tomto zdaňovacom období nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, pri zistení základu dane je potrebné o zúčtovaný náklad zvýšiť výsledok hospodárenia. V prípade, že sa v roku vzniku škody účtovalo aj o náhrade škody, je škoda v tomto roku daňovým výdavkom do výšky zúčtovanej náhrady podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a položkou zvyšujúcou základ dane je len rozdiel, o ktorý zúčtovaný náklad prevyšuje zúčtovanú náhradu. V zdaňovacom období, v ktorom daňovník obdrží od polície potrebné potvrdenie, bude tento rozdiel daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, ktorý sa do základu dane premietne ako položka znižujúca výsledok hospodárenia.

Ing. Jana Bielená

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

citácia na str. 17

§ 23

Hmotný majetok a nehmotný
majetok vylúčený z odpisovania

(1) Z odpisovania sú vylúčené

a)  pozemky,

b)  pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c)  ochranné hrádze,

d)  umelecké diela,¹¹¹⁾ ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

e)  hnuteľné národné kultúrne pamiatky,

f)   povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

g)  predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

(2) Z odpisovania je ďalej vylúčený

a)  preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,

b)  nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

c)  inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,¹⁾

d)  hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva) počas zabezpečenia tohto záväzku,

e)  hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c)].

Daňové výdavky

§ 19

(3) Daňovými výdavkami sú aj

a)  odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),

b)  zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri ...