Škodové
udalosti

Vznik škody je obvykle spojený s konkrétnou udalosťou, má teda konkrétnu príčinu. Škody na majetku, ktoré boli spôsobené za okolností, ktorým podnikatelia nemohli v princípe zabrániť, sú napríklad nečakané prírodnej katastrofy. Z ich následkami je potrebné sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov.

V súlade s ustanovením § 15 ods. 25 zákona č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v z. n. p., na ktorý odkazuje § 5 ods. 7 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, živelnou udalosťou na účely tohto zákona sa rozumie povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia.

Pojem „škoda“patrí medzi základné pojmy slovenského súkromného práva. Škodu možno vymedziť z hľadiska právneho, účtovného ako aj daňového. V každej z uvedených oblastí ma pojem škoda svoj osobitný význam.

Z hľadiska právneho sa za škodu považuje majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, v dôsledku čoho je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.

ZDP pojem škody nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj pre účely dane z príjmov.

Škodou na majetku sa podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.

Pri každej škode je dôležité preveriť, či je škoda krytá poistením a teda či vznikla v konkrétnom prípade poistná udalosť. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka poistiť možno (okrem iného) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú. Poistnou udalosťou sa pritom rozumie škoda, ktorá je krytá uzavretým poistením.

Podľa § 68 ods. 8 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len Postupy účtovania v PÚ) škody sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody.

Účtujú sa tu aj škody na dlhodobom nehmotnom a hmotnom majetku, na zásobách a tiež na zásobách vlastnej výroby, ak došlo k úplnému zničeniu alebo neodstrániteľnému poškodeniu majetku a zásob v dôsledku živelnej pohromy.

Ak vznikne škoda na dlhodobom hmotnom majetku táto sa zaúčtuje vo výške zostatkovej ceny na ťarchu účtu 549 – Manká a škody a v prospech účtu oprávok (08). V prípade, že vznikne škoda na zásobách táto zaúčtuje v obstarávacej cene:

–   pri spôsobe A účtovania zásob na ťarchu účtu 549 – Manká a škody so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu v účtovej skupine 1 – Zásoby,

–   pri spôsobe B účtovania zásob na ťarchu účtu 549 – Manká a škody so súvzťažným zápisom podľa druhu zásob buď v prospech účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy alebo účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnutroorganizačných zásob.

Nároky na náhrady škody napríklad voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí sa účtujú na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky súvzťažne s účtom 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, na účely ZDP prijatou náhradou treba rozumieť zaúčtovaný výnos, t.j. aj zaúčtovaný nárok na náhradu škody napríklad voči poisťovni. Ak zaúčtovaný nárok nezodpovedá skutočne prijatej náhrade, základ dane sa upraví o sumu vysporiadaného rozdielu medzi zaúčtovaným nárokom a skutočným plnením v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o rozdiele účtuje.

Ak nastal ich mimoriadny úbytok v dôsledku škody spôsobnej živelnou pohromou, ktorá sa na daňové účely uznáva v plnej výške, výdavky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri zaplatení týchto zásob, účtovná jednotka ponechá v daňových výdavkoch bez ohľadu na to, či je alebo nie je v súvislosti s takouto škodou udalosťou prijatá náhrada. To znamená, že účtovná jednotka neupravuje (neznižuje) pri uzávierke výdavky o hodnotu zničených zásob v obstarávacích cenách. Škoda na zásobách sa v jednoduchom účtovníctve uvedie ako úbytok v knihe zásob, resp. na skladových kartách.

Aj keď sa škody týkajú každého podnikateľa, nemajú vplyv na výšku základu dane z príjmov u tých fyzických osôb, ktoré v súlade s § 6 ods. 10 ZDP uplatňujú výdavky percentuálne (paušálne), teda od dosiahnutých príjmov odpočítavajú výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (najviac do výšky 20 000 eur). V paušálnej sume výdavkov sú totiž zahrnuté všetky výdavky daňového subjektu vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, okrem preukázateľne zaplateného povinného poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Daňovník, ktorý takto uplatňuje výdavky, je povinný viesť jednoduchú evidenciu v rozsahu podľa § 6 ods. 11 písm. a) až d) ZDP, preto úbytok zásob sa v tejto evidencii zachytiť musí.

Ak daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, v daňovej evidencii sa uvádzajú všetky daňové výdavky v časovom slede, teda aj daňovo akceptované škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy.

Zákon o dani z príjmov osobitne upravuje v § 19 ods. 3 písm. g) daňovníkom nezavinené škody, ktoré nie sú súčasťou sledovaného salda podľa ustanovenia § 21 ods.2 písm. e) ZDP, ale sa uznávajú za daňové výdavky v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Podľa bodu 1 tohto ustanovenia nezavinenou škodou je aj škoda vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy.

Aj keď daňovníci posudzujú škody z hľadiska ZDP spravidla až pri zistení základu dane v daňovom priznaní, zásady, ktoré pri posudzovaní jednotlivých druhov škôd vyplývajú zo ZDP, sú dôležité aj z hľadiska účtovného. Majú totiž zabezpečiť také usporiadanie v účtovníctve, ktoré umožní zistiť správny základ dane pre výpočet dane z príjmov.

•    Škoda vzniknutá živelnou pohromou je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo k náhrade tejto škody. To znamená, že je plne daňovo uznateľná aj vtedy, ak poškodený podnikateľ nedostane žiadnu náhrady škody od poisťovne. Musí však ísť o neopraviteľnú škodu v zmysle účtovných predpisov. To znamená, že majetok musí byť v dôsledku škody z účtovnej evidencie vyradený. V prípade fyzických osôb musí samozrejme ísť o majetok, ktorý je súčasťou obchodného majetku.

•    Daňovník musí vznik škody preukázať [§ 2 písm. i) ZDP), a to konkrétnymi závermi príslušných orgánov, z ktorých vyplýva, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy.

•    Ak ide o daňovo odpisovaný hmotný majetok, je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade sa za daňovo uznaný výdavok považuje daňová zostatková cena a nie účtovná zostatková cena. To sa týka len daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktorí majú účtovné odpisy stanovené odlišne od daňových odpisov. V zdaňovacom období, v ktorom dochádza k vyradeniu majetku z účtovníctva, je teda potrebné upraviť základ dane o rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou. V jednoduchom účtovníctve sa do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v rámci účtovných uzávierkových operácií účtuje daňová zostatková cena, preto rozdiel nevzniká.

•    V jednoduchom účtovníctve nie je možné uplatniť rovnaký výdavok dvakrát! Pokiaľ sa napríklad kúpili zásoby, ktoré boli povodňami zničené, nemôže sa tento výdavok premietnuť ako daňový výdavok v rámci nepeňažných úprav základu dane (v rámci uzávierkových účtovných operácií). Nákup zásob sa totiž už raz uplatnil ako daňový výdavok v peňažnom denníku. Keďže ide o škodu daňovo uznanú, znamená to len to, že sa nemusí nákup zásob preúčtovať v peňažnom denníku medzi výdavky daňovo neuznané.

•    Škoda je z účtovného pohľadu definovaná iba pri majetku, ktorý je vo vlastníctve daňovníka. Nie je teda možné za škodu z daňového hľadiska považovať prípad, keď sa škoda stane na majetku prenajatom alebo vypožičanom.

3.1       Škoda z účtovného pohľadu

1. Požiar zavinený úderom blesku – alternatíva 1

Podnikateľ – FO mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2023 bola vo výške 32 000 €. S poisťovňou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí hnuteľných a nehnuteľných požiarom a úderom blesku. V máji 2023 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2023. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že sa jednalo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Poisťovňa vyčíslila škodu vo výške 40 000 € (30 000 € za budovu a 10 000 € za skladovaný materiál) a vyplatila daňovníkovi v júni 2023 sumu 40 000 €. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

Pretože sa jednalo o nezavinený požiar, ktorý vznikol úderom blesku, podľa § 19 ods.3 písm. g) bod 1 ZDP sa táto udalosť považuje za živelnú pohromu a vzniknutá škoda je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.

Postup v jednoduchom účtovníctve

Výdavky na nákup reziva v čiastke 10 000 € daňovník v daňových výdavkoch ponechá a o uvedenú čiastku zníži stav zásob v skladovej evidencii. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z majetku, do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom členení ostatné výdavky zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií daňovú zostatkovú cenu budovy vo výške 32 000 €. Výšku poistného plnenia od poisťovne v sume 40 000 € zahrnie do príjmov zahrnovaných do základu dane, v druhovom členení ostatné príjmy.

Ak by daňovník viedol podvojné účtovníctvo, pričom účtovná zostatková cena ku dňu škody by bola v sume 31 320 €, postupoval by takto:

Daňovník zachytí daňovo uznanú škodu vo výške 41 320 € (10 000 + 31 320) v rámci analytickej evidencie k účtu 549. V prípade budovy skladu rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou (32 000 €) a účtovnou zostatkovou cenou (31 320 €) pri jej vyradení v dôsledku škody vo výške 680 € je pri zistení základu dane v daňovom priznaní odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

2. Požiar zavinený úderom blesku – alternatíva 2

Popis prípadu a výška škôd je rovnaká. Daňovník však nemal uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou a nedostal žiadne poistné plnenie.

Ako postupovať v uvedenom prípade?

V súlade s ustanovením § 19 ods.3 písm. g) bod 1 ZDP môže daňovník zahrnúť výšku škody spôsobenú živelnou pohromou do daňových výdavkov v plnej výške. Nie je obmedzený výškou náhrady.

Postup v jednoduchom účtovníctve:

Daňovník bude postupovať rovnako ako v predchádzajúcom prípade a ponechá čiastku 10 000 € (nákup reziva) vo výdavkoch zahrnovaných do základu dane a o túto čiastku zníži stav zásob v evidencii zásob. Daňová zostatková cena vyradeného skladu vo výške 32 000 € sa zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v stĺpci ostatné výdavky. Príjem od poisťovne v tomto prípade nebude žiadny.

Daňovník rovnako ako v predchádzajúcom prípade zachytí daňovo uznanú škodu vo výške 41 320 € (10 000 + 31 320) v rámci analytickej evidencie k účtu 549. V prípade budovy skladu rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou (32 000 €) a účtovnou zostatkovou cenou (31 320 €) vo výške 680 € je pri zistení základu dane v daňovom priznaní odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

3. Škoda spôsobená povodňou

Areál firmy bol zaplavený počas povodní. Po obhliadke všetkých budov a stavieb statikom bolo rozhodnuté, že je potrebné jednu stavbu odstrániť. Firma rozhodla, že poškodenú stavbu (sklad materiálu) odstráni a na jej mieste vybuduje nový sklad. Stavba nebola poistená. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej stavby je 100 000 €, daňová zostatková cena je 89 000 €. Obstarávacia cena stavby bola vo výške 130 000 €. Búracie práce vykonala stavebná firma za cenu 15 000 €, materiál získaný z búracích prác bol odvezený na verejnú skládku.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

V tomto prípade sa núkajú dve riešenia. ZDP v § 19 ods.3 písm. b) uvádza, že zostatková cena likvidovaného stavebného objektu v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu sa zahrnie do obstarávacej ceny nového objektu. Zároveň ZDP umožňuje podľa § 19 ods.3 písm. g) uplatniť do daňových výdavkov škodu, ktorá vznikla v dôsledku živelnej pohromy, a to nezávisle na tom, či majetok bol poistený.

V konkrétnom prípade likvidáciu stavebného objektu nevyvolala nová investícia, ale poškodenie stavebného objektu povodňami. To znamená, že k vyradeniu majetku došlo v dôsledku škody spôsobenej živelnou pohromou. Firma môže ako daňový výdavok uplatniť daňovú zostatkovú cenu zničenej stavby vo výške 89 000 € podľa § 19 ods.3 písm. g) ZDP. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 11 000 € (100 000 € – 89 000€) bude v daňovom priznaní pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Daňovým výdavkom sú aj búracie práce vo výške 15 000 €.

4. Škoda spôsobená extrémnym mrazom alebo suchom

V spoločnosti došlo k trvalému poškodeniu zásob tovaru v dôsledku extrémnych mrazov. Spoločnosť účtuje o škode a uvedené zásoby tovaru musí zlikvidovať, pretože ich nie je možné predať za zníženú cenu.

Je možné extrémne mrazy alebo sucho považovať za živelnú pohromu?

Ak v spoločnosti došlo k neodstrániteľnému poškodeniu zásob tovaru z dôvodu mrazu, účtovná jednotka účtuje poškodenie tovaru na ťarchu účtu 549 – Manká a škody a v prospech účtu 132 – Tovar na sklade v predajniach (§ 68 ods. 8 postupov účtovania v PÚ).

V súlade s § 21 ods. 2 písm. e) ZDP manká a škody tak, ako ich vymedzujú účtovné predpisy, možno na účely ZDP považovať za daňové výdavky len do výšky prijatých náhrad s výnimkou stratného v maloobchodnom predaji za vymedzených podmienok a s výnimkou škôd nezavinených daňovníkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sú aj škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku. Aj keď platný ZDP pojem „živelná pohroma“ nevymedzuje, podporne možno vychádzať z osobitného predpisu, na ktorý odkazuje tento zákon v § 5 ods.7 písm. l), a to na ustanovenie § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z., v ktorom sa extrémne mrazy ako živelná udalosť neuvádzajú (živelnou udalosťou sa na účely tohto zákona rozumie povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. Stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia).

Extrémne mrazy alebo sucho nie je teda možné považovať za živelnú pohromu, a to aj vzhľadom na to, že v týchto prípadoch daňovník svojim konaním má možnosť ovplyvniť (zmierniť) následky škôd. Ak v predmetnom prípade z účtovných predpisov vyplynula povinnosť účtovania na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, výška daňového výdavku je limitovaná v § 21 ods. 2 písm. e) ZDP výškou prijatých náhrad, napr. náhrady od poisťovne.

5. Škoda na zásobách v dôsledku povodní 

Stavebná firma skladovala vo svojom sklade stavebný materiál v obstarávacej cene 25 000 €. Vzhľadom na to, že celý areál skladu zaplavila voda pri povodni, bol stavebný materiál zničený. Na základe mimoriadnej inventúry bola vyčíslená celková škoda na skladovanom materiáli v obstarávacej cene výške 20 000 €. Výška škody bola potvrdená poisťovňou, ktorá v tom istom roku vyplatila na účet firmy sumu 20 000 €. Zostávajúce zásoby vo výške 5 000 € predala so značnou stratou z dôvodu, aby vôbec tieto zásoby predala.

Ako bude stavebná firma postupovať pri uplatňovaní škody v dôsledku povodní?

Keďže ide o živelnú pohromu, škoda na zásobách zaúčtovaná na ťarchu účtu 549 je v plnej výške daňovo uznaným výdavkom, príjem od poisťovne je zdaniteľným príjmom. Rovnako tak je daňovým výdavkom aj obstarávacia cena predaných zásob, aj keď ich predaj sa uskutočnil s výraznou stratou.

6. Škoda na materiáli v dôsledku požiaru

Podnikateľ zaoberajúci sa drevovýrobou skladoval na dvore drevený materiál v obstarávacej cene 15 000 €, ktorý obstaral v roku 2022. V júni 2023 došlo k požiaru, pri ktorom táto drevná hmota zhorela. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku.

Je podnikateľ povinný upraviť základ dane o vzniknutú škodu na materiáli?

V prípade vzniku škody v dôsledku živelnej pohromy je vzniknutá škoda uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na výšku prijatých úhrad zahrnutých do zdaniteľných príjmov. Keďže podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva už do daňových výdavkov zahrnul výdavok za nákup materiálu v roku zaplatenia, t.j. v roku 2022, nemôže už vzniknutú škodu zahrnúť znovu do daňových výdavkov, ale nevzniká mu ani povinnosť o vzniknutú škodu upraviť základ dane v roku, v ktorom ku škode došlo.

7. Vznik škody

Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba, účtuje v sústave JÚ, mal zaradený v obchodnom majetku osobný automobil. Obstarávacia cena automobilu bola 22 000 eur. V januári 2023 mu automobil ukradli. Koncom mája 2023 dostal od polície potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. Automobil mal poistený a poisťovňa mu vyplatila náhradu škody vo výške 7 000 eur. Sumu 7 000 eur mu banka pripísala na bankový účet 1. 7. 2023. 

Ako má podnikateľ postupovať pri účtovaní vzniknutej škody?

Podnikateľ bude pri účtovaní vzniknutej škody postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP, lebo podmienky stanovené zákonom splnil: 

–   vzniknutú škodu bola nahlásil polícii,

–   škodu nezavinil a

–   páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom mu polícia vydala potvrdenie.

Škoda, ktorá podnikateľovi vznikla podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, je u podnikateľa daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdila, t. j. v máji 2023. Podnikateľ môže do daňových výdavkov zaúčtovať daňovú ZC automobilu. Výšku ZC zistí z knihy dlhodobého majetku.

Škodu vzniknutú krádežou zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka a do pomocnej účtovnej knihy, ktorou je kniha dlhodobého majetku. Do knihy dlhodobého majetku zaeviduje vyradenie majetku, dôvod vyradenia a dátum vyradenia. Do peňažného denníka bude účtovať vzniknutú škodu a prijatú náhradu. Prijatú náhradu vo výške 7 000 eur zaúčtuje ako zdaniteľný príjem.

Vzniknutú škodu vo výške ZC automobilu 11 000 eur zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka 31. 12. 2023 v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácii. Postupovať bude podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ. 

8. Škody presahujúce prijaté náhrady

Podnikateľ mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorého vstupná cena bola 24 000 eur. V marci 2023 podnikateľovi automobil ukradli. V máji 2023 sa ku krádeži priznal syn zamestnanca, ktorý ukradnutý automobil predal. Podnikateľ sa s páchateľom dohodli na úhrade náhrady za spôsobenú škodu vo výške 5 000 eur. Predpokladajme, že náhradu škody uhradí páchateľ 20. 12. 2023 vo výške 5 000 eur vkladom na bankový účet podnikateľa.

Môžu sa škody uplatniť v daňových výdavkoch?

Podľa § 21ods. 2 písm. e) ZDP škody, ktoré presahujú prijaté náhrady, okrem škôd podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, sa nemôžu uplatniť ako daňové výdavky. Keďže osobný automobil je hmotným majetkom a páchateľ krádeže je známy, platí aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého ZC automobilu vyradeného z dôvodu škody (krádeže) je daňovým výdavkom do výšky prijatých náhrad. 

O vzniknutej škode bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku a v knihe dlhodobého majetku, z ktorej zistí aj výšku ZC automobilu.

ZC automobilu 6 000 eur je z hľadiska ustanovení ZDP nedaňový výdavok podnikateľa, lebo ide o škodu spôsobenú známym páchateľom. Do peňažného denníka podnikateľ v čase krádeže neúčtuje. V roku 2023 automobil už nebude odpisovať, lebo ho k 31. 12. 2023 ho nemá zaradený v obchodnom majetku (ukradli mu ho). Ak páchateľ uhradí podnikateľovi náhradu škody 5 000 eur, podnikateľ upraví ZD v roku 2023 takto:

–   do zdaniteľných príjmov zaúčtuje príjem náhrady škody 5 000 eur,

–   do daňových výdavkov zaúčtuje, podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, ZC automobilu, ale len do výšky prijatých náhrad, t. z. sumu 5 000 eur.

Ak by páchateľ podnikateľovi náhradu škody neuhradil, ZC by podnikateľ do daňových výdavkov nemohol zaúčtovať.

Poškodenie stroja v dôsledku povodní

Spoločnosť mala vo svojej evidencii stroj v celkovej obstarávacej cene 24 000 €. Stroj bol v júni 2023 zničený v dôsledku povodní tak, že nebolo rentabilné vykonať jeho opravu. Účtovná zostatková cena stroja pri vyradení bola 14 800 €, daňová zostatková cena bola 16 000 €. Poisťovňa poskytla spoločnosti náhradu škody vo výške 14 000 €.

Aké bude riešenie danej situácie?

Pretože škoda vznikla v dôsledku povodní, ktoré sú na účely dane v súlade s § 19 ods.3 písm. g) ZDP živelnou pohromou, spoločnosť môže uplatniť ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu vo výške 16 000 €, a to nezávisle na tom, že poskytnutá náhrada od poisťovne je nižšia (14 000 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 200 € (16 000 – 14 800) uvedie spoločnosť v daňovom priznaní ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia.

Škoda na majetku spôsobená víchricou

V júni 2023 spoločnosť utrpela škodu na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu neodstrániteľného poškodenia vyradiť z majetku. Škoda bola spôsobená víchricou, ktorá vyvrátila strom a tento celkom zničil nepoistený osobný automobil. Účtovná zostatková cena automobilu v okamihu vzniku škody bola vo výške 8 000 €, daňová zostatková cena vo výške 10 000 €.

Ako postupovať v prípade škody na majetku spôsobená víchricou?

Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je daňová zostatková cena daňovým výdavkom v plnej výške (10 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome).

Keďže do výsledku hospodárenia (účet 549) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 8 000 €, rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 2 000 € je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

Škoda vzniknutá v dôsledku krupobitia

Podnikateľovi vznikla škoda na nehnuteľnosti v dôsledku krupobitia vo výške 5 000 €.

Môže si podnikateľ uvedenú škodu zahrnúť do daňových výdavkov?

Poškodenie majetku, ktoré je opraviteľné, sa nepovažuje za škodu. Preto výdavky na opravu nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku podnikateľa sú daňovými výdavkami bez ohľadu na to, či k poškodeniu majetku došlo v dôsledku živelnej pohromy. Podnikateľ v tomto prípade nie je teda povinný preukazovať poškodenie nehnuteľnosti v dôsledku živelnej pohromy žiadnym potvrdením príslušného orgánu.

Škoda vzniknutá nepriamo živelnou pohromou

Firma obchodujúca s mrazenými potravinami skladovala nakúpené zásoby v mraziacich boxoch. Vplyvom povodní bola prerušená dodávka elektrickej energie, mraziace boxy prestali mraziť a potraviny sa skazili. Firma musela všetok tovar skladovaný v mraziacich boxoch vyhodiť. Samotná firma nebola zaplavená vodou a preukázateľne nebola v záplavovej oblasti. Firma nebola poistená, takže nedostala žiadnu náhradu od poisťovne.

Ako má firma posúdiť vzniknutú škodu?

Ak firma preukáže, že potraviny skladované v mraziacich boxoch boli skazené a následne vyradené v dôsledku výpadku elektrického prúdu a tento bol spôsobený povodňami, pôjde o škodu spôsobenú živelnou pohromou. Firma musí zároveň dostatočným spôsobom preukázať aj výšku škody.

Poistenie zodpovednosti za škodu

Zamestnávateľ so súhlasom zamestnanca uzatvoril poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania za zamestnancov. Poistné sa bude uhrádzať v hotovosti. Otázkou je, ako má zamestnávateľ zaúčtovať predpis a platbu poistného a úhradu pohľadávky od zamestnanca.

Je potrebné podpísať dohodu o zrážkach, aj keď zamestnanec zaplatí pohľadávku v hotovosti?

Zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov, na základe pracovnej zmluvy ako aj na zamestnancov zamestnaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnanec ako aj jeho zamestnávateľ sú povinný postupovať tak, aby škodám predchádzali. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť také pracovné podmienky svojim zamestnancom, ktoré im umožnia riadne si plniť svoje povinnosti bez ohrozenia zdravia, života a majetku. Zamestnanec si musí plniť svoje povinnosti tak, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku, jeho zničeniu alebo k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň je zamestnanec povinný upozorniť zamestnávateľa na hroziacu škody, v prípade naliehavosti zakročiť a odvrátiť hroziacu škodu, ale iba vtedy ak by nevystavil vážnemu ohrozeniu seba a ostatných.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľovi priznaná možnosť požadovať od zamestnanca náhradu škody. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo stratu zverených je vecí, je povinný tento schodok nahradiť v plnej výške, pričom pri určení škody na veci (materiál, tovar, náradie) sa vychádza z ceny v čase vzniku škody a prihliada sa na fyzické opotrebenie, zastaranie ako aj na zhodnotenie veci.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Nie je teda nevyhnutné spôsob náhrady škody riešiť prostredníctvom zrážok zo mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na hotovostnej úhrade. Účtovanie v takomto prípade bude nasledovné:

Zodpovednosť za vzniknutú škodu

Pre prípad právnej zodpovednosti vyplývajúcej z činnosti spoločného obecného úradu zmluva o zriadení spoločného obecného úradu ustanovuje, že jednotlivé obce budú zodpovedné iným subjektom za vzniknutú škodu, ktorá im vznikla nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v pomere svojho zavinenia v danom prípade. S uvedeným ustanovením zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu nesúhlasil jeden zo starostov, pretože podľa jeho názoru ustanovuje § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení princíp zodpovednosti „spoločne a nerozdielne“, ktorý má byť obligatórne rešpektovaný. 

Je názor starostu obce správny?

Pre prípad, že takýto vzťah právnej zodpovednosti vznikne ustanovuje § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení len podporný variant riešenia, podľa ktorého za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak, pričom teda ide o dispozitívnu právnu úpravu. Princíp „spoločne a nerozdielne“ pritom znamená, že obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu ručia na princípe „jeden za všetkých, všetci za jedného“, čo znamená, že pokiaľ je na poskytnutie celého plnenia vyzvaná jedna z obcí, musí plniť aj za ostatné, pričom následne bude požadovať od ostatných obcí pomernú časť plnení, ktoré mali v konkrétnom prípade plniť. Taktiež platí, že pokiaľ niektorá z obcí neposkytla finančné plnenie, ostatné musia za ňu plnenie poskytnúť.

Vzhľadom na to, že ide o dispozitívnu právnu úpravu riešenia vzťahov právnej zodpovednosti, tak si obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu môžu dohodnúť aj iný mechanizmus, napríklad poskytovať finančné plnenia na základe vzájomne dohodnutých pomerov, podľa miery zavinenia, podľa počtu konaní, pritom uvedené závisí od konsenzu, ktorý sa podarí dohodnúť v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu. Preto možno uviesť, že názor starostu obce nebol správny.