Škoda na hmotnom majetku

v príkladoch

Príklad

Opraviteľná škoda na hmotnom majetku (automobil po havárií opravený)

Spoločník firmy havaroval s firemným osobným automobilom a bolo potrebné auto odstaviť do servisu. Vzniknutá škoda, vyčíslená na faktúre od opravovne, bola vo výške 3 057 € vrátane DPH. Auto nebolo poistené, náhrada škody sa nepredpisovala. Automobil bol evidovaný v účtovníctve firmy vo výške 18 000 €.

V zásade ide o škodu, pretože automobil bol poškodený a bolo potrebné vynaložiť určitú čiastku na jeho opravu a uvedenie do prevádzkyschopného stavu. Z pohľadu účtovných predpisov sa však jedná o opravu zúčtovanú na účte 511 – Opravy a udržiavanie. Nakoľko nedošlo k vyradeniu majetku z dôvodu škody, nejde o škodu ani z pohľadu daňového. Suma rovnajúca sa výške nákladov na opravu automobilu je považovaná za daňový výdavok bez ohľadu na skutočnosť, či opravovaný automobil bol poistený.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol v dôsledku škody vyradený likvidáciou, bez výnosu a náhrady škody (totálna škoda)

Spoločník firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru bol automobil nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil sa preto vyradil z účtovnej evidencie, odviezol k zošrotovaniu a trvale sa odhlásil z evidencie vozidiel. Náhrada od poisťovne nebola poskytnutá, havarijná poistka nebola uzavretá. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 €, jeho daňová zostatková cena k 1. 1. bola 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola k dátumu vyradenia 18 600 €.

Ak účtovná jednotka posúdi haváriu automobilu, ktorá spôsobila jeho totálne zničenie, ako mimoriadnu príčinu vzniku škody, zaúčtuje odpis zostatkovej ceny na účte 582 – Manká a škody.

Ako vyplýva zo ZDP, spoločnosť si v tomto prípade nemôže uplatniť škodu ako daňový výdavok, a to na základe § 19 ods. 3 písm. d). Uplatniť možno daňovú zostatkovú cenu hmotného majetku vyradeného v dôsledku škody len do výšky náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Tu nebola poskytnutá žiadna náhrada a nebola prijatá ani úhrada z predaja vyradeného automobilu. Spoločnosť preto pri zistení základu dane pripočíta k výsledku hospodárenia daňovú zostatkovú cenu v plnej výške, t.j. 18 000 €. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 600 € (18 600 – 18 000) bude tiež položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol v dôsledku škody vyradený likvidáciou s náhradou škody (totálna škoda)

Spoločník firmy havaroval s firemným automobilom vlastnou vinou. Rozsah škôd bol taký, že sa nevyplatilo automobil opravovať. Havarovaný automobil sa preto vyradil z účtovnej evidencie, odviezol k zošrotovaniu a trvale sa odhlásil z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 13 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 €, jeho daňová zostatková cena bola 18 000 € a účtovná zostatková cena bola 15 200 €.

Vyradenie automobilu z dôvodu „totálnej škody“ je prípad, na ktorý sa vzťahuje pojem škoda – ide totiž o jeho neodstrániteľné poškodenie, či zničenie. Ako vyplýva z § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, spoločnosť v prípade vyradenia automobilu z dôvodu škody môže uplatniť daňovú zostatkovú cenu automobilu ako daňový výdavok len do výšky prijatej náhrady vrátane prípadnej úhrady z predaja vyradeného majetku. Daňovník preto pri zistení základu dane pripočíta k výsledku hospodárenia rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a náhradou od poisťovne vo výške 5 000 € (18 000 – 13 000). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 2 800 € (18 000 – 15 200) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol v dôsledku škody vyradený likvidáciou, s výnosom z predaja

Konateľ firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný. Autorizovaná autoopravovňa bola však ochotná automobil vykúpiť za cenu vyzískaných náhradných dielov v cene 2 500 €. Automobil nebol poistený. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 20 000 €, jeho daňová zostatková cena 10 000 € a účtovná zostatková cena bola 11 300 €.

V tomto prípade sa opäť bude vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. Daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je uznaná len do výšky náhrady zahrnutej do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Vzhľadom na to, že automobil bol vyradený z dôvodu škody a následne ako „vrak“ predaný, má firma príjem z predaja vyradeného majetku. Pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia bude teda rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a dosiahnutým výnosom v sume 7 500 € (10 000 – 2 500) a tiež rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 1 300 € (11 300 – 10 000).

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený v dôsledku škody spôsobenej povodňami (živelnou pohromou), daňovník bol poistený

Spoločnosť mala vo svojej evidencii stroj v celkovej obstarávacej cene 24 000 €. Účtovná zostatková cena bola 11 400 €, daňová zostatková cena bola 12 000 €. Stroj bol zničený počas povodní tak, že nebolo rentabilné vykonať jeho opravu. Poisťovňa poskytla spoločnosti náhradu škody vo výške 11 300 €.

Ako vyplýva z § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, daňovú zostatkovú cenu hmotného majetku vyradeného z dôvody škody je možné uplatniť do daňových výdavkov obmedzene, len do výšky náhrady. Zároveň sa však z tohto ustanovenia dozvedáme, že toto obmedzenie neplatí na škody upravené v 19 ods. 3 písm. g), teda škody, ktoré vznikli v dôsledku živelnej pohromy alebo boli spôsobené neznámym páchateľom. Spoločnosť môže podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 ZDP uplatniť ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu vyradeného stroja v plnej výške 12 000 €, a to nezávisle na tom, že poskytnutá náhrada od poisťovne bola nižšia (11 300 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 600 € (12 000 – 11 400) uvedie spoločnosť v daňovom priznaní ako položku znižujúcu základ dane.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený v dôsledku škody spôsobenej povodňou, daňovník nebol poistený (ide o vyradenie zásob a stavebného objektu)

Firma podnikala vo svojom výrobnom areáli, ktorý bol zaplavený počas povodní. Po obhliadnutí všetkých budov statikom bolo rozhodnuté, že jednu halu, v ktorej bol skladovaný materiál, je potrebné odstrániť. Obstarávacia cena haly bola 40 000 €, účtovná zostatková cena bola 28 000 € a daňová zostatková cena bola 30 000 €. Výška škody na zničených zásobách bola vo výške 10 000 €. Firma nemá uzavretú zmluvu o poistení majetku proti živelným pohromám.

V tomto prípade bude firma postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 ZDP. Jedná sa o škodu spôsobenú povodňami, to znamená o živelnú pohromu. Firma si môže uplatniť ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu vo výške 30 000 €, a to nezávisle na tom, že nie je poistená, a obstarávaciu cenu zásob vo výške 10 000 €. Opäť zistí rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou haly (30 000 €) a jej účtovnou zostatkovou cenou (28 000 €). Ide o čiastku 2 000 €. Túto čiastku však už nemôže znížiť alebo zvýšiť o dosiahnutý výnos z predaja tehál z demolovanej haly (400 €). Podľa § 19 ods. 2 písm. g) ZDP si môže uplatniť ako daňový výdavok iba daňovú zostatkovú cenu zničenej haly a zničené zásoby. V tomto prípade je daňová zostatková cena haly vyššia ako účtovná zostatková cena o 2 000 €. Ako odpočítateľnú položku teda uvedie v daňovom priznaní čiastku 2 000 €.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený v dôsledku škody spôsobenej požiarom po údere bleskom (živelnou pohromou), daňovník nebol poistený

Firma skladovala vo svojom sklade sudy s horľavými látkami v cene 3 300 €. Sklad zasiahol pri búrke blesk a vznikol požiar. Budova bola zničená a bolo potrebné ju zdemolovať. Polícia šetrením nezistila, že by k požiaru došlo cudzím zavinením. Obstarávacia cena skladu bola 40 000 €, účtovná zostatková cena bola 29 500 € a daňová zostatková cena bola 32 000 €. Firma nemá uzatvorenú zmluvu o poistení majetku proti živelným pohromám.

Aj v tomto prípade bude firma postupovať z daňového hľadiska podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 ZDP. Ide o škodu spôsobenú bleskom s nezavineným následným požiarom, teda o škodu spôsobenú živelnou pohromou v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) zákona. Firma môže uplatniť daňovú zostatkovú cenu skladu ako daňový výdavok v plnej výške 32 000 €, a to aj v prípade, že majetok nebol poistený. Daňovým výdavkom v plnej výške sú aj zničené zásoby v obstarávacej cene 3 300 €. Pretože ako daňový výdavok možno uplatniť daňovú zostatkovú cenu skladu, rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 2 500 € (32 000 – 29 500) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený v dôsledku škody spôsobenej známym páchateľom, daňovník nebol poistený (ide o zavinený výbuch)

Areál firmy bol poškodený výbuchom. Polícia vyšetrovaním zistila, že škodu spôsobil zamestnanec, ktorý neopatrne manipuloval s obalmi, v ktorých boli nebezpečné látky. Výbuch úplne zdemoloval nákladné auto, ktoré bolo potrebné vyradiť. Obstarávacia cena automobilu bola 80 000 €, jeho účtovná zostatková cena bola 61 400 € a daňová zostatková cena 60 000 €. Firma predpísala zamestnancovi k náhrade čiastku 1 300 €, ktorú má zamestnanec splácať v mesačných splátkach po 50 €. Zničený automobil bol predaný do šrotu, príjem z predaja bol v čiastke 500 €.

Ide o škodu spôsobenú zavineným výbuchom, ktorý nie je považovaný za živelnú pohromu podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. V tomto prípade je potrebné postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a za daňový výdavok považovať daňovú zostatkovú cenu hmotného majetku len do výšky náhrad.

Skutočnosť, že zamestnanec bude splácať náhradu škody po dobu 26 mesiacov, nemá vplyv na výšku výnosov, pretože náhrada škody predpísaná zamestnancovi je zúčtovaná do výnosov v celej požadovanej čiastke 1 300 €. Ako daňový náklad môže firma uplatniť daňovú zostatkovú cenu najviac do výšky náhrady a dosiahnutého výnosu z likvidácie škody. V daňovom priznaní firma uvedie ako pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia daňovú zostatkovú cenu presahujúcu výšku náhrady a výšku výnosu z likvidácie škody v celkovej sume 58 200 € (60 000 – 1 300 – 500) a tiež rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 1 400 € (61 400 – 60 000).

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený v dôsledku škody spôsobenej výbuchom, neznámym páchateľom, daňovník nebol poistený (ide o výbuch, páchateľ neznámy)

Firma prišla o svoj nákladný automobil z dôvodu výbuchu trhaviny. Polícia šetrením zistila, že sa jednalo zrejme o riešenie sporov medzi podnikateľmi, výbuch bol spôsobený umiestnením trhaviny na spodku vozidla. Šetrenie v danej veci však polícia zastavila, a to z dôvodu, že páchateľ je neznámy. Obstarávacia cena automobilu bola 80 000 €, jeho účtovná zostatková cena bola 61 400 € a daňová zostatková cena 60 000 €. Výnos z predaja zničeného automobilu bol v čiastke 500 €.

Z daňového hľadiska opäť nejde o živelnú pohromu, výbuch bol zavinený bližšie nezistenou osobou. Firma si však napriek tomu môže uplatniť daňovú zostatkovú cenu podľa § 19 ods. 2 písm. g) bod 2 v plnej výške, pretože ide o škodu spôsobenú, na základe potvrdenia polície, neznámym páchateľom. Firma uvedie v daňovom priznaní ako pripočítateľnú položku rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 1 400 € (61 400 – 60 000).

Príklad

Škoda na hmotnom majetku, ktorý bol vyradený z dôvodu škody spôsobenej neznámym páchateľom (krádež auta), daňovník bol poistený

Firma mala vo svojom majetku osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €. V októbri 2014 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa priznala a vyplatila v decembri 2014 náhradu škody vo výške 19 000 €. Potvrdenie od polície o tom, že páchateľ je neznámy, obdržala firma vo februári 2015. Účtovná zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola 19 900 € a daňová zostatková cena 21 000 €.

Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, daňová zostatková cena automobilu je podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP daňovým výdavkom v plnej výške, bez ohľadu na to, že poskytnutá náhrada od poisťovne je nižšia (19 000 €). Škoda spôsobená neznámym páchateľom je však daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom je táto skutočnosť potvrdená políciou. Nakoľko v roku 2014, kedy škoda vznikla, bola zúčtovaná aj náhrada od poisťovne, do daňových výdavkov v tomto roku možno zahrnúť daňovú zostatkovú cenu automobilu do výšky prijatej náhrady (19 000 €), a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. Zostávajúca časť vo výške 2 000 € (21 000 – 19 000) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia a zahrnie sa do základu dane v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) ZDP až v roku 2015. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 100 € je v roku 2014 položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.

Príklad

Škoda na zvieratách, vzniknutá z dôvodu požiaru kravína, daňovník nebol poistený, páchateľ je neznámy (ide o zvieratá, ktoré sú hmotným majetkom)

Poľnohospodárskemu družstvu, ktoré podniká v živočíšnej výrobe, vyhorel v marci 2014 kravín. Polícia šetrením zistila, že k požiaru došlo zavinením – požiar spôsobila odhodená cigareta. Na základe potvrdenia polície konkrétny páchateľ však nebol zistený. Budova kravína je po prípadnej oprave schopná ďalšej prevádzky. Bolo však potrebné utratiť zvieratá (kravy), ktorých obstarávacia cena bola celkom 10 000 € a ich účtovná a daňová zostatková cena bola 5 600 €. Poľnohospodárske družstvo nemá finančné prostriedky na opravu kravína, preto sa rozhodlo kravín dočasne zatvoriť. Obstarávacia cena kravína bola 60 000 €, účtovná zostatková cena bola 20 000 €. Na základe zásady opatrnosti sa vytvorila opravná položka za účelom prechodného zníženia hodnoty majetku (kravína) na čiastku 6 000 €. Družstvo zároveň rozhodlo o požiari ako mimoriadnej príčine vzniku škody.

Z pohľadu daňového sa jedná o škodu spôsobenú na základe potvrdenia polície neznámym páchateľom. Výška škody je preto daňovo uznaná podľa § 19 ods. písm. g) ZDP. Daňovník nie je poistený, čo však pre uznanie škody do daňových výdavkov v tomto prípade nie je rozhodujúce. Zostatková cena zvierat, základného stáda zaúčtovaná na účte 582, je vo výške 5 600 € (účtovná zostatková cena sa v uvedenom prípade rovná daňovej zostatkovej cene) je v roku 2014 daňovo uznaným výdavkom. Tvorba opravnej položky vo výške 14 000 € zaúčtovaná na účte 553 je podľa s § 19 ods. 3 písm. f) ZDP daňovo neuznaná a bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Príklad

Škoda na hmotnom majetku spôsobená požiarom, páchateľ známy, daňovník nebol poistený, zmarená investícia vyradená v dôsledku škody

Firma pripravovala stavebné úpravy budovy (technické zhodnotenie), za účelom čoho dala vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorú zúčtovala na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku v sume 15 000 €. Skôr ako začala so stavebnými úpravami, rozhodla sa opraviť strechu tejto budovy. Opravu strechy vykonávala svojpomocne. Pri oprave strechy vznikol požiar a budova zhorela tak, že ju nebolo možné opravou dostať do prevádzkyschopného stavu a bolo ju nutné odstrániť. Obstarávacia cena budovy bola 100 000 €, jej účtovná zostatková cena bola 85 500 € a daňová zostatková cena bola 80 000 €. Polícia zistila, že požiar vznikol nedodržaním bezpečnostných a požiarnych predpisov pri oprave strechy. Vinník požiaru je teda známy.

Ide o škodu spôsobenú zavineným požiarom. V tomto prípade je potrebné postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a za daňový výdavok považovať daňovú zostatkovú cenu hmotného majetku len do výšky náhrad. Nakoľko firma neúčtovala o náhrade škody (budova nebola poistená a náhradu škody voči zamestnancom neuplatňovala), daňová zostatková cena budovy vo výške 80 000 € je nedaňovým výdavkom a uvedie sa v daňovom priznaní ako pripočítateľná položka k výsledku hospodárenia. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 5 500 € (85 500 – 80 000) bude rovnako položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Pokiaľ ide o zmarenú investíciu, firma musela rozhodnúť o zrušení prác na obstarávanom dlhodobom majetku (technickom zhodnotení) z dôvodu škody na majetku, ktorý mal byť technicky zhodnotený, preto správne zaúčtovala zmarenú investíciu na účte 549 ako škodu. Keďže ide o škodu spôsobenú známym páchateľom (zanedbanie potrebných predpisov samotnou firmou – konkrétnym zamestnancom firmy), je aj táto škoda neuznaným daňovým výdavkom, t.j. je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v plnej výške 15 000 €.

Ing. Jana Bielená

K rubrike Priame dane sme uverejnili:

•  Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 78, Opatrenie o postupoch účtovania v sústave PÚ (č. 23054/2002-92) – str. 554 – Zákony I/2014

•  Občiansky zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 210 – Zákony II/2014

•  Zákon o životnom minime (č. 601/2003 Z. z.) – str. 556, Zákon o prídavku na dieťa
(č. 600/2003 Z. z.) – str. 658, Nariadenie vlády o výške minimálnej mzdy SR (č. 321/2013 Z. z.)
– str. 78, Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) – str. 76, Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.)
– str. 5, Zákon o službách zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.) – str. 86 – Zákony III/2014

•  Zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2014 s komentárom – str. 3 – Poradca 7-8/2014

•  Zmeny v zákone o dani z príjmov – str. 6 – DÚVaP 5/2014

•  Opravné položky z daňového pohľadu – DÚVaP 10-11/2014

•  Dane v praxi – mesačník 1000 riešení 12/2014

•  Daňový bonus a preukazovanie nároku naň – PaM 12/2014

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,

0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod., mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk