Škoda a bezdôvodné obohatenie
– zodpovednosť zamestnanca

Na to, aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti zamestnanca za škodu, je potrebné vymedziť všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť súčasne splnené. Aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu? Ako bližšie delíme zodpovednosť zamestnanca za škodu? Čo je to bezdôvodné obohatenie v pracovnom práve?

Pracovnoprávnu zodpovednosť za škodu môžeme definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká ako nový odvodený právny vzťah porušením povinnosti z už existujúceho pracovnoprávneho vzťahu a ktorého obsahom je povinnosť škodcu nahradiť vzniknutú škodu a právo poškodeného túto náhradu požadovať.

Predpoklady zodpovednosti za škodu

Na vznik konkrétneho zodpovednostného vzťahu v pracovnom práve musia byť kumulatívne splnené určité predpoklady, ktorými sú:

1. existencia pracovnoprávneho vzťahu,

2. protiprávny úkon alebo škodná udalosť,

3. existencia škody,

4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a škodou – tzv. kauzálny nexus,

5. súvislosť medzi škodou a plnením pracovných úloh,

6. zavinenie (ale len v prípade zodpovednosti zamestnanca za škodu!!!)

Zodpovednosť zamestnanca za škodu

Pri tomto type zodpovednosti musia byť naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti, vrátane zavinenia.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu je subjektívnou zodpovednosťou, preto zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania. Táto duševná porucha môže mať iba prechodný charakter, nemusí byť trvalá. Ak sa však zamestnanec vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Ďalšia okolnosť, ktorá vylučuje zodpovednosť za škodu, je podnikateľské riziko, pretože zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika. Relevantným kritériom pri posudzovaní zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z podnikateľského rizika by mala byť predovšetkým skutočnosť, že nejde o zavinenú škodu.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu možno ďalej členiť podľa kritéria zavinenia na:

a)  zodpovednosť s preukázaným zavinením, t. j. s prezumpciou neviny = všeobecná zodpovednosť v širšom zmysle,

b)  zodpovednosť s prezumpciou viny = osobitná zodpovednosť.

1. Zodpovednosť zamestnanca za škodu s prezumpciou neviny

     Pri tomto druhu zodpovednosti je zamestnávateľ povinný preukázať existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti, vrátane zavinenia.

Uvedenú zodpovednosť ďalej delíme na:

a)  všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ZP),

b)  zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody (§ 181 ZP).

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu zodpovedá aj zamestnanec, ktorý ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Všetky predpoklady pri všeobecnej zodpovednosti je v prípade uplatňovania náhrady škody povinný preukázať zamestnávateľ.

Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody

Ide o zodpovednosť, ktorá je dotvorením prevenčnej zakročovacej a oznamovacej povinnosti zamestnancov.

Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Všetky predpoklady tejto zodpovednosti preukazuje zamestnávateľ. Zamestnanec nie je povinný zakročiť proti hroziacej škode, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby.

2. Zodpovednosť zamestnanca za škodu s prezumpciou viny

V rámci uvedenej zodpovednosti rozoznávame dva typy:

a)  Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 – § 184 ZP);

b)  Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185 ZP).

Zavinenie zamestnanca sa predpokladá (prezumuje). Znamená to, že ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí pod sankciou neplatnosti uzatvoriť písomne.

Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré bol zamestnanec povinný vyúčtovať. Exkulpácia zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Osobitným predpokladom zodpovednosti za schodok je dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú môže zamestnanec uzavrieť najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len hodnoty určené na obeh alebo obrat, s ktorými má zodpovedný zamestnanec možnosť nakladať po celý čas, pokiaľ sú mu zverené. Ak však zamestnanec nemal vytvorené podmienky umožňujúce mu starať sa o zverené hodnoty bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používanie a obeh kontrolovať, súdy hmotnú zodpovednosť neuznávajú. Dohoda zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu schodok, definíciu tohto pojmu nenájdeme v ZP, ani v inom pracovnoprávnom predpise. Schodok vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré bol hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Ide o rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav.

Na to, aby bol stanovený schodok, je potrebná inventarizácia, ktorá je potrebná na zistenie počiatočného stavu hodnôt zverených na vyúčtovanie, ale aj na zistenie ich skutočného stavu v priebehu hospodárenia s nimi. Podľa § 184 ods. 1 ZP sa musí inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami:

a)  pri zániku všetkých týchto dohôd,

b)  pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,

c)  pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d)  na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

e)  pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Najčastejším dôvodom zbavenia sa zodpovednosti za schodok býva skutočnosť, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi vhodné pracovné podmienky. Zbavenie sa zodpovednosti z uvedeného dôvodu je dôsledkom porušenia prevenčných povinností zamestnávateľa.

Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca súdy považujú aj nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti zamestnanca, počas ktorej s materiálom, za ktorý hmotne zodpovedal, manipulovali tretie osoby, práceneschopnosť zamestnanca počas inventarizačného obdobia, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach alebo nedostatočný počet zamestnancov v predajni.

Aplikačná prax však poukazuje na veľmi časté prípady, kedy sa na zistenom schodku nepodieľajú len zamestnanci, ktorým boli hodnoty zverené na vyúčtovanie, ale aj tretie osoby, a to najmä pri krádežiach, resp. vlámaniach do predajní, kancelárií či iných miestností určených na výkon práce.

Príklad 1

Zlodej ukradol z kancelárie hotovosť vo výške 3 000 Eur. Pani Marcela, ktorá je zodpovedná za celú kanceláriu, urobila všetko preto, aby bola kancelária zabezpečená pred krádežou a vlámaním. Kanceláriu zakódovala a hotovosť ukryla v trezore, ktorý predtým taktiež starostlivo zabezpečila proti vlámaniu a vykradnutiu. Počas noci sa však zlodej vlámal do kancelárie a ukradol spomínanú hotovosť.

V takomto prípade je za schodok zodpovedná tretia osoba, t. j. zlodej a pani Marcela sa za týchto predpokladov exkulpuje (vyviní), nakoľko preukáže, že si počínala starostlivo s ohľadom na všetky okolnosti, aby ku škode nedošlo. Pani Marcela v tomto prípade nie je nijakým spôsobom zodpovedná za škodu (t. j. nie je zodpovedná za schodok).

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Pri tomto type zodpovednosti zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Aj pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá (prezumuje). Zamestnávateľ tak preukazuje len to, že zamestnancovi zveril predmet na základe písomného potvrdenia a že zamestnanec tento predmet stratil (resp. nevrátil).

Subjektom tejto zodpovednosti môže byť vždy len jednotlivý zamestnanec. ZP neumožňuje zveriť predmet spoločne niekoľkým zamestnancom. V tomto prípade ide o predmet, ktorý zamestnanec sám a výlučne požíva a má možnosť kvalifikovane zabezpečiť jeho ochranu.

Osobitným predpokladom tejto zodpovednosti je písomné potvrdenie o zverení predmetu, v ktorom je jasne označený predmet, ktorý bol zamestnancovi zverený, a ktoré obsahuje potvrdenie prevzatia predmetu zamestnancovým podpisom.

Písomné potvrdenie musí spĺňať nasledujúce náležitosti: jednoznačná identifikácia zvereného predmetu a zamestnancov vlastnoručný podpis potvrdzujúci jeho prevzatie. V praxi má toto písomné potvrdenie podobu kariet na náradie, evidenčných lístkov, evidenčných kníh či osobných lístkov výstroja, alebo výdajok, ktoré sú vždy podpísané zamestnancom. Ak by zamestnávateľ zveril zamestnancovi predmet bez toho, že by toto zverenie bolo zamestnancom písomne potvrdené, zodpovedal by len na základe všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 179 ZP.

Pod pojmom zverené predmety je potrebné rozumieť len také veci, ktoré sa používaním nespotrebujú a o ktorých možno predpokladať, že sa vrátia (napr. nástroje, ochranné pracovné prostriedky a iné podobné predmety). Podľa aktuálnej právnej úpravy v ZP, ktorá sa týka zodpovednosti za stratu zverených predmetov, nemôže byť posudzovaná zodpovednosť vodiča za zverené motorové vozidlo.

V praxi je veľmi častým prípadom, že zamestnanci podpisujú aj inventárne zoznamy zariadenia (nábytku a pod.), ktoré majú na svojom pracovisku, čo zamestnávatelia považujú za písomné potvrdenie v zmysle § 185 ZP. Nesprávnosť tohto názoru vyplýva už zo samotného ustanovenia § 185 ZP.

Pri tomto type zodpovednosti za škodu sa škoda prejaví stratou. Stratu je potrebné chápať ako situáciu, keď zverený predmet chýba a zamestnanec nemôže spoľahlivo preukázať, ako sa uvedený predmet stratil. Ak je však zverený predmet len poškodený, prípadne nepoužiteľný, ale nechýba, zodpovedá zamestnanec za takúto škodu len na základe všeobecnej zodpovednosti podľa § 179 ZP, pri ktorej všetky predpoklady zodpovednosti preukazuje zamestnávateľ.

Príklad 2

Zamestnanec má pri výkone práce zverený predmet, a to služobný notebook. Keď ho používal pri výkone práce, nechtiac sa mu vyliala káva na klávesnicu a prestal fungovať.

Keďže služobný notebook (ktorý bol zamestnancovi zverený na základe písomného potvrdenia) sa nestratil, ale iba poškodil, zamestnávateľ nebude voči nemu vyvodzovať zodpovednosť podľa § 185 ZP, ale zamestnanec zodpovedá za takúto škodu len na základe všeobecnej zodpovednosti podľa § 179 ZP.

Zodpovednosti za stratu zvereného predmetu sa zamestnanec zbaví úplne alebo sčasti, ak preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti môžu byť rôzne. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že zamestnávateľ mu nevytvoril také pracovné podmienky (§ 177 ZP), aby mohol riadne plniť svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia a rizika straty zverených predmetov. Zamestnanec môže preukázať, že nezavinil stratu zverených predmetov, ak mu zamestnávateľ napríklad neposkytol uzamykateľnú skrinku na uloženie jeho vecí a v dôsledku toho došlo k strate zverených predmetov. Zodpovednosti za stratu zverených predmetov sa môže zbaviť aj v dôsledku objektívnych udalostí, akými sú napríklad povodeň či požiar, ako aj v dôsledku úmyselného konania tretích osôb. Zamestnanec preukáže, že nezavinil stratu zverených predmetov, keď doloží, že mal veci v uzamknutej skrinke alebo keď sa v dôsledku utrpeného úrazu nemohol o veci postarať.

Bezdôvodné obohatenie a praktické príklady

Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodné obohatenie na účely ZP je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať, ak je to možné, všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

ZÁVER

Ako príklady bezdôvodného obohatenia podľa ZP možno uviesť prípady, keď zamestnávateľ voči zamestnancovi uskutočnil určité plnenia bez daného dôvodu na také plnenie, napríklad to boli neprávom vyplatené sumy na mzdách z dôvodu omylu v mzdovej učtárni alebo z neznalosti príslušného mzdového predpisu. Môže ísť o neprávom vyplatené sumy všetkého druhu, a teda nielen z dôvodu mzdy. Bezdôvodným obohatením sú podľa ZP aj nesprávne vyplatené cestovné náhrady.

Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať vrátenie neprávom vyplatených súm, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sú to nesprávne určené alebo omylom vyplatené sumy, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty (ustanovenie § 222 ods. 6 ZP). Neuplatnením tohto práva v ustanovenej lehote právo zamestnávateľa nezaniká.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.

§ 185 zákona č. 311/2001 Z. z.,
Zákonník práce

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

(1) Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

(2) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

(3) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.

§ 179 zákona č. 311/2001 Z. z.,
Zákonník práce

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním...
 Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182185 a.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

§ 177 zákona č. 311/2001 Z. z.,
Zákonník práce

Predchádzanie škodám

(1) Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2) Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na...