Šikanovanie na školách
Legislatívne je daná problematika riešená v Smernici č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, ktorú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo s účinnosťou od 1. 2. 2025.
1. prevencia voči šikanovaniu
Pri prevencii šikanovania je škola povinná dbať na vytváranie bezpečného prostredia, v ktorom sa jeho vznik aktívne obmedzuje. Škola primerane pôsobí na žiakov podľa ich veku, psychickej a intelektuálnej úrovne s dôrazom na hodnotovú výchovu.
Daná právna norma rozoznáva:
• šikanovanie v škole vo forme obťažovania (§ 2a ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)) formou spravidla opakujúceho sa nežiaduceho správania šikanujúceho voči šikanovanému, ktoré je motivované úmyslom získať nad šikanovaným prevahu, šikanovaného ponížiť alebo získať vynútené mocenské postavenie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho, zámerne zraňujúceho alebo urážajúceho prostredia vo forme verbálneho šikanovania, fyzického šikanovania, psychického šikanovania, emocionálneho šikanovania, nebezpečného elektronického obťažovania alebo nebezpečného prenasledovania,
• priame šikanovanie, pri ktorom šikanujúci zameriava svoje konanie priamo na šikanovaného opakujúcim sa úmyselným verbálnym, psychickým, emocionálnym alebo fyzickým násilím, pri ktorom sú spravidla prítomní aj účastníci šikanovania, pričom je spojené s cieľom získať prevahu v kolektíve,
• nepriame šikanovanie, pri ktorom šikanujúci používa metódy a nástroje vzťahového násilia a emocionálneho vydierania, najmä v podobe prehliadania, ignorovania, zámerného vyčleňovania šikanovaného z kolektívu, šírenia nepravdivých alebo znevažujúcich informácií, citlivých zvukových záznamov (audiozáznamov), obrazových záznamov (videozáznamov) alebo zvukovo-obrazových (audiovizuálnych) záznamov o šikanovanom alebo manipulovaním názorov a postojov ostatných členov sociálnej skupiny k šikanovanému,
• šikanujúceho žiaka alebo skupinu žiakov, ktorí opakovane psychicky alebo fyzicky ubližujú šikanovanému,
• šikanovaného žiaka alebo skupinu žiakov, ktorí sú vystavení šikanovaniu,
• účastníka šikanovania žiaka alebo skupinu žiakov, ktorí sú prítomní pri šikanovaní, alebo ktorí majú o šikanovaní vedomosť a nie sú šikanujúcimi ani šikanovanými,
• dôvod šikanovania najmä osobitnú charakteristiku šikanovaného spočívajúca spravidla v jeho zdravotnom znevýhodnení, pohlaví, náboženskom vyznaní alebo viere, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, jazyku, sociálnom, spoločenskom alebo majetkovom postavení jeho rodiny, alebo iná osobná charakteristika spojená spravidla s nosením okuliarov, nadváhou alebo nízkou pohybovou gramotnosťou,
• verbálne šikanovanie opakované nadávanie, urážanie, posmievanie sa, dobiedzanie, vyhrážanie sa fyzickým útokom, navádzanie na fyzický útok, prikazovanie šikanovanému vykonať určitý úkon proti jeho vôli, zastrašovanie, vydieranie alebo vylúčenie šikanovaného z kolektívu,
• fyzické šikanovanie nežiaduci a nechcený fyzický kontakt pre šikanovaného, pri ktorom šikanujúci šikanovaného opakovane bije, udiera, sáče alebo kope do neho, podráža ho alebo hádže do neho rôzne predmety, skrýva, poškodzuje, privlastňuje si alebo ničí veci šikanovaného, psychickým šikanovaním a emocionálnym šikanovaním ubližovanie negatívnym ovplyvňovaním psychiky, emócií, nálady a duševného rozpoloženia šikanovaného, najmä opakovaným ponižovaním, zosmiešňovaním, zahanbovaním, opovrhovaním, ohováraním v jeho neprítomnosti, rozširovaním nepravdivých informácií alebo urážaním rodinných príslušníkov alebo blízkych osôb.
Za prevenciu šikanovania v škole zodpovedá jej riaditeľ. Uvedený vedúci pracovník zabezpečuje činnosti súvisiace s prevenciou voči šikanovaniu prostredníctvom činnosti pedagogických a odborných zamestnancov
a) využívaním takého obsahu, metód s foriem výchovy a vzdelávania, ktoré posilňujú úctu, toleranciu, empatiu a solidaritu žiakov najmä voči sebe navzájom,
b) aktívnym sústavným výchovným pôsobením pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vrátane prejavenia záujmu o problémy žiaka v škole a mimo nej,
c) dlhodobou strategickou činnosťou, realizáciou overených preventívnych programov s doplnením o činnosti neformálneho vzdelávania najmä prednášky, diskusie, organizovaných školou alebo inými subjektmi a mimoškolskými činnosťami, ktoré posilňujú v žiakoch úctu, toleranciu, empatiu a solidaritu najmä voči sebe navzájom,
d) spoluprácou s rodičmi alebo inou fyzickou osobou, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníkom alebo opatrovníkom, alebo so zástupcom zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody,
e) aktívnym prístupom orgánov školskej samosprávy pri navrhovaní a prerokovaní školského poriadku, školského vzdelávacieho programu a opatrení školy k prevencii voči šikanovania,
f) spoluprácou školy so zariadeniami poradenstva a prevencie, pričom pri prevencii šikanovania zariadeniami poradenstva a prevencie sa informovaný súhlas zákonného zástupcu nevyžaduje.
Riaditeľ školy zodpovedá za systémové aktivity školy pri prevencii šikanovania. V spolupráci s pedagogickou radou a orgánmi školskej samosprávy
a) rozpracúva opatrenia školy pri prevencii šikanovania v školskom poriadku,
b) zabezpečuje dôkladný výkon dozoru v priestoroch, kde k šikanovaniu už došlo alebo by k nemu mohlo dochádzať.
2. preverovania podozrenia zo šikanovania
Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický alebo odborný zamestnanec zostavuje skupinu zamestnancov školy, ktorá navrhuje a zabezpečuje postup pri riešení šikanovania. Jej členmi sú najmä triedny učiteľ, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg a výchovný poradca.
Opatrenia, metódy a postupy pri obmedzovaní šikanovania a nápravy jej dôsledkov sa navrhujú tak, aby zodpovedali vývinovej zrelosti, emocionálnej zrelosti a veku šikanujúceho, šikanovaného a účastníkov šikanovania, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec pri preverovaní incidentu, ktorý zahŕňa podozrenie zo šikanovania bez zbytočného odkladu najmä
a) zabezpečí pomoc a ochranu potencionálnemu šikanovanému,
b) zabezpečí, aby v priebehu preverovania nedošlo k ďalšej konfrontácii medzi potencionálnym šikanujúcim a potencionálnym šikanovaným,
c) informuje zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia potencionálneho šikanujúceho, potencionálneho šikanovaného a potenciálnych účastníkov šikanovania,
d) spíše a zaeviduje záznam o incidente.
Škola dbá na bezodkladné riešenie šikanovania podľa v úvode spomínanej smernice.
Vo vzťahu k šikanujúcemu riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec
a) zabezpečí individuálny rozhovor odborného zamestnanca školského podporného tímu alebo odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie so šikanujúcim za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia s cieľom objasnenia motivácie, sociálneho a rodinného pozadia správania šikanujúceho a určenia ďalšieho postupu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že časti rozhovoru sa môžu konať aj bez prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ak na to dá zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia preukázateľný súhlas,
b) navrhne podľa potreby intervenciu v zariadení poradenstva a prevencie alebo zabezpečí intervenciu prostredníctvom odborného zamestnanca školy, vrátane podporných činností v príslušnej triede a zabezpečí podmienky pre fyzickú a psychickú bezpečnosť žiakov príslušnej triedy,
c) môže podľa potreby uložiť opatrenie vo výchove alebo znížiť stupeň klasifikácie správania žiaka.
Vo vzťahu k šikanovanému riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec
a) zabezpečí podmienky na fyzickú a psychickú bezpečnosť šikanovaného a podľa potreby zabezpečí zdravotné ošetrenie,
b) zabezpečí šikanovanému bezodkladnú psychologickú pomoc a podporu,
c) zabezpečí šikanovanému podľa potreby, po porade s príslušným odborným zamestnancom, cielenú a systematickú podporu najmä prostredníctvom zariadenia poradenstva a prevencie,
d) spolupracuje podľa potreby so Štátnou školskou inšpekciou, regionálnym úradom školskej správy alebo s Úradom komisára pre deti.
3. spolupráca so zákonným zástupcom a zástupcom zariadenia
Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický alebo odborný zamestnanec pri rozhovore so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia šikanovaného, šikanujúceho alebo účastníkov šikanovania vo veci šikanovania dbá na zachovanie dôvernosti informácií. O rozhovore, vrátane informovania zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, vyhotoví riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zápis, z ktorého jedno vyhotovenie poskytne riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.
Kyberšikanovanie
Správanie žiakov a študentov na internete a vo virtuálnom priestore je stále viac ovplyvnené:
• dostupnosťou, nakoľko je dostupný 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Pripojiť sa na internet je možné z počítača, či z mobilu,
• dosiahnuteľnosťou, keďže internetové pripojenie sa pohybuje v nízkych cenových reláciách, čím sa internet stáva dosiahnuteľným takmer pre každého, vrátane detí,
• anonymitou, ktorá je jednou z najvýraznejších charakteristík, ktoré sa viažu na internet a virtuálny priestor. Na jednej strane má svoje pozitívne stránky – cez internet môžu byť ľahšie riešené ťažké, neraz bolestivé témy mladých ľudí, ale aj negatívnu stránku, nakoľko môže ľahšie prerásť až k útokom a agresivite, keďže sa za ne človek necíti až natoľko zodpovedný alebo postihnuteľný.
Zneužívanie internetu sa nazýva elektronické šikanovanie, t. j. kyberšikanovanie. Je ním potrebné chápať verbálne, psychické šikanovanie a emocionálne šikanovanie uskutočňované v kybernetickom priestore bez fyzického kontaktu šikanujúceho a šikanovaného prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie, ktoré môže mať aj anonymnú povahu, a pri ktorom šikanujúci dokáže uskutočniť útoky z rôznych miest, pričom šikanovaný sa o napadnutí nemusí okamžite dozvedieť a nemusí byť schopný identifikovať šikanujúceho. Ide o prípad, keď zverejnené informácie, fotografie, audiozáznamy a videozáznamy môžu byť prístupné veľkému počtu osôb a môže byť náročné ich odstrániť z kybernetického priestoru.
Kyberšikanovaním môžu byť:
• urážky a nadávky v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil,
• obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie, či ide o opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej,
• zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí, pričom môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie).
Samostatnou kategóriou je tzv. happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť,
• šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti, čoho príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach,
• vylúčenie zo skupiny napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách,
• krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín, t. j. ak agresor vytvorí obeti profil alebo webstránku o nej, kde ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie,
• kybernetické prenasledovanie, v rámci ktorého prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete.
O mobbingu hovoríme, ak ide o šikanovanie jednotlivca viacerými kolegami (pričom medzi nimi nie je vzťah nadriadenosti a podriadenosti), teda horizontálna šikana, pričom sú vykonávané systematické a intenzívne útoky na obeť. Môže sa prejavovať napríklad šírením klebiet, ohováraním, zámerným ignorovaním, posmeškami či nevhodnými narážkami a rôznymi inými činmi.
O bossing sa jedná, ak nadriadený šikanuje podriadeného (vertikálna šikana). Ide napríklad o odlišné odmeňovanie zamestnanca, privlastňovanie si jeho výsledkov, zvýšené nároky oproti iným zamestnancom, vyhrážky a ďalšie negatívne javy.
Pri staffingu ide o jav podobný mobbingu, ktorý sa však sa odlišuje tým, že skupina zamestnancov intenzívne a systematicky šikanuje svojho nadriadeného.
Na to, aby bolo konanie považované za šikanovanie nemôže ísť len o príležitostné situácie, ale správanie sa musí opakovať a pretrvávať určité obdobie.
Zákonník práce ďalej v § 13 ods. 7 upravuje právo zamestnanca podať sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, alebo v súvislosti s porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Tu sa dostávame k prvému prostriedku obrany pred šikanóznym správaním, ktorým je sťažnosť. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť sa so sťažnosťou vysporiadať tak, že bezodkladne na sťažnosť písomne odpovie a vykoná nápravu, v rámci ktorej muší dôjsť k upusteniu od konania a odstráni vzniknuté následky. Zákon však bližšie nešpecifikuje konkrétne náležitosti a spôsob vybavovania sťažností, preto ostáva na každom zamestnávateľovi, aby si ich upravil sám napr. vo vnútornom predpise.
Ďalším prostriedkom zakotveným v Zákonníku práce je žaloba na súde podľa § 13 ods. 9, ak sa zamestnanec domnieva, že boli porušené jeho práva uvedené v § 13. Keď sa jedná o porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, bližšie náležitosti uvádza Antidiskriminačný zákon. Tu treba poukázať na výnimku zo všeobecného pravidla týkajúceho sa dôkazného bremena, keďže pri takejto žalobe žalovanému prislúcha povinnosť preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania.
Nemožno si tiež nevšimnúť ani ustanovenie § 13 ods. 8, ktorý zakotvuje ochranu zamestnanca pred prenasledovaním či postihovaním v pracovnoprávnom vzťahu za podanie sťažnosti, podnetu na príslušnom orgáne inšpekcie práce, návrhu na začatia trestného stíhania či iného oznámenia. Existuje totiž pomerne bohatá judikatúra v súvislosti so šikanóznym správaním na pracovisku, avšak mnohé z týchto žalôb boli podané ako žaloby pre určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom po bližšom preskúmaní vysvitlo, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo šikanovanie, ktoré sa neriešilo. Obeť šikanovania má totiž mnohokrát obavy z následkov, ktoré by mohlo oznámenie takýchto skutočností priniesť, preto často svoj problém nerieši skôr.
Okrem Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona možno spôsob obrany hľadať aj v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), riešiacom ochranu osobnosti. Každý občan, vrátane pedagógov, má nárok na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti, pričom možno pod toto právo subsumovať aj ochranu proti šikane a šikanóznemu správaniu, ktoré narúšajú najčastejšie ľudskú česť a dôstojnosť, či ochranu mena. Podľa § 13 tohto právneho predpisu možno podať negatórnu, reštitučnú alebo satisfakčnú žalobu. Negatórnou žalobou možno žiadať upustenie od konania porušujúce ochranu osobnosti, reštitučnou uvedenie do pôvodného stavu (čo však nie je vždy možné) a satisfakčnou žalobou buď morálnu alebo materiálnu satisfakciu – teda napríklad verejné ospravedlnenie alebo náhradu v peniazoch. To, ktorú žalobu podať a čo ňou žiadať, už potom vždy závisí od konkrétnej situácie.
RADA!
V niektorých prípadoch môže šikanózne správanie naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo dokonca trestného činu, v dôsledku čoho môže obeť šikany podať na príslušné orgány oznámenie o priestupku alebo trestné oznámenie. Mohlo by sa jednať napríklad o trestný čin vydierania, ohovárania, či ublíženia na zdraví. Obeť šikany, v našom prípade pedagóg školy, sa môže obrátiť aj na inšpektorát práce či Národné stredisko pre ľudské práva. Inšpektorát práce má za úlohu kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, zatiaľ čo Národné stredisko pre ľudské práva poskytuje právnu pomoc v prípadoch diskriminačného správania a zároveň vydáva k podobným problematikám odborné stanoviská.
JUDr. Miroslav Tichý
