14. 6. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Sezónne práce

828.   Spôsobenie škody

Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce s dohodnutou odmenou vo výške 720 eur. Z nedbanlivosti zamestnanca bola spôsobená zamestnávateľovi škoda vo výške 900 eur.

Aký bude postup zamestnávateľa?

Napriek tomu, že 1/3 skutočnej škody predstavuje 300 eur, zamestnávateľ nemôže požadovať náhradu v tejto výške, keďže je táto suma vyššia ako 1/3 odmeny dohodnutej za výkon práce. Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať náhradu škody najviac vo výške 240 eur, teda najviac vo výške 1/3 dohodnutej odmeny.

829.   Pracovný pomer na sezónne práce

Pracovný pomer na sezónne práce sa dohodol na dobu určitú od 1. 4. 2016 do 31.7. 2016. Teda na dobu štyroch mesiacov. Dňa 30. 7. 2016 sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na jeho predĺžení dodatkom k pracovnej zmluve, a to do 31. 12. 2016. V rámci ustanoveného limitu maximálne dvoch rokov sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na prvom predĺžení pracovného pomeru na dobu určitú. Dňa 31. 12. 2016 pracovný pomer zamestnanca skončil. Avšak opakovane sa zamestnávateľ so zamestnancom v novej pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú od 1. 5. 2017 do 28. 2. 2018.

Je uvedená dohoda možná?

Takáto dohoda je možná, pretože posudzovaná doba je maximálne dva roky (od 1. 4. 2016 do 31. 3. 2018) a v rámci tejto doby zamestnávateľ využil plne svoje oprávnenie a maximálne dvakrát upravil dobu určitú. Je len vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, aký bude rozsah pracovného pomeru na dobu určitú.

Buď využijú jednorazovú možnosť a priamo dohodnú maximálnu možnú dobu trvania pracovného pomeru, teda dva roky, alebo sa dohodnú na kratšej dobe trvania pracovného pomeru a podľa potreby jeho trvanie upravia.

 

830.   Predĺženie zmluvy na dobu určitú

Pani Jana uzatvorila v júni 2014 pracovnú zmluvu na dobu určitú - do mája 2015. Následne jej zamestnávateľ predĺžil zmluvu na ďalší rok do mája 2016. Teraz jej prišla na podpis nová zmluva, tiež na dobu určitú.

Nemala by pani Jana dostať zmluvu na dobu neurčitú, keďže onedlho uplynú 2 roky, čo pracuje u dotyčného zamestnávateľa na dobu určitú?

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najviac na dva roky a predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ďalšie predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú alebo opätovné dojednania aj nad stanovenú hranicu je možné len výnimočne, a to v Zákonníku práce odôvodnených prípadoch.

V princípe platí, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčito, ak :

•    nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania pracovného pomeru alebo

•    ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu

•    ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že ak pri predĺžení pracovného pomeru neboli dodržané zákonné podmienky, t.j, pracovný pomer bol dojednaný na viac ako 2 roky alebo predĺžený alebo opätovne dohodnutý v rámci dvoch rokov viac ako dvakrát, pracovný pomer je uzatvorený na neurčito a teda prípadné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bude možné len jedným zo spôsobov: výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením, nie však uplynutím času.

 

831.   Pracovná zmluva na dobu určitú

Pani Anna začala pracovať vo firme ABC, s.r.o. od 1. januára 2015 pričom uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. decembra 2015. Zamestnávateľ sa rozhodol jej zmluvu predĺžiť o ďalší rok, teda do konca roka 2016.

Je uvedený postup v súlade so ZP?

Uvedený postup je súladný so Zákonníkom práce, avšak koncom roka 2016 sa už zopakovať nemôže, pretože by prekročil zákonne stanovenú dvojročnú hranicu trvania uvedeného pracovného pomeru. Pracovná zmluva na dobu určitú pani Anne trvá od 1. januára 2015, a preto sa po uplynutí dvoch rokov dostane do situácie, kedy existuje niekoľko možností:

•    so zamestnávateľom pani Anna uzatvorí zmluvu na dobu neurčitú,

•    pracovný pomer sa skončí,

•    dôjde k využitiu jednej z možností ustanovených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, teda ďalšiemu predĺženiu pracovného pomeru na dobu určitú, pričom dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru musí byť uvedený v pracovnej zmluve.

832.   Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu

Podľa ZP je možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu z dôvodu vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov.

Kedy ide o podstatné zvýšenie počtu zamestnancov pre účely pracovného pomeru na určitú dobu? Môže sa dôvod na opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú vzťahovať na sezónnych pracovníkov?

Je pravdou, že na základe ustanovenia § 48 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce je možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu z dôvodu vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku.

Pri výklade pojmu „podstatné zvýšenie počtu zamestnancov“ na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku je potrebné vychádzať z konkrétnej skutočnosti vo väzbe na celkový počet zamestnancov. Okrem inej prechodnej potreby patria sem aj tzv. „sezónne práce“. Ustanovenie o „sezónnych prácach“ vychádza z Nariadenia Rady EÚ č. 1408/71, v zmysle ktorého pod pojmom sezónny pracovník treba rozumieť každú zamestnanú osobu, ktorá vykonáva prácu sezónneho charakteru pre podnik alebo zamestnávateľa na obdobie, ktorého dĺžka nemôže v žiadnom prípade prekročiť osem mesiacov.

Pod pojmom „práca sezónneho charakteru“ je potrebné chápať prácu, ktorá sa v závislosti na postupnosti ročných období automaticky opakuje každý rok.

 

833.   Niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom

Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom, avšak len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.

Môže mať zamestnanec u jedného zamestnávateľa uzavretý pracovný pomer na dobu určitú s týždenným pracovným časom 35 hodín a zároveň aj pracovný pomer na kratší pracovný čas do 20 hodín, ktorým zamestnávateľ chce nahradiť dohodu o pracovnej činnosti?

Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. To znamená, že môže zamestnávateľ uzatvoriť popri pracovnom pomere s týždenným pracovným časom 35 hodín aj ďalší pracovný pomer, pri ktorom pracovná zmluva musí byť dohodnutá na iný druh práce než v prvom pracovnom pomere.

Zároveň je potrebné dodržať podmienku maximálnej prípustnej dĺžky priemerného týždenného pracovného času, ktorý vrátane práce nadčas je v zmysle § 85 ods. 9 Zákonníka práce najviac 48 hodín týždenne v sumáre z oboch pracovných pomerov.

 

834.   Pracovný pomer na kratší úväzok

Podnikateľ zamestnáva na kratší pracovný čas 30 hodín týždenne 1 zamestnanca.

Ako sa na podnikateľa vzťahuje dovolenka a iné náhrady mzdy, napr. OČR?

Zamestnanec, ktorý si so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodne pracovný čas vo výške 30 hodín týždenne, má v pracovnom pomere na kratší úväzok rovnaké právne postavenie ako zamestnanec vykonávajúci prácu na plný úväzok. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. O prácu na čiastočný úväzok ide aj vtedy, ak zamestnanec pracuje len v jednotlivých dňoch v týždni alebo v mesiaci, alebo pracuje v nepravidelných intervaloch. Na prácu na kratší pracovný čas (resp. kratší úväzok) sa vzťahujú v plnom rozsahu ustanovenia Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov ako na pracovný pomer dohodnutý na ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnancovi v pracovnom pomere na čiastočný úväzok patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi s kratším úväzkom v porovnaní so zamestnancom na plný úväzok znížiť mzdu viac než zodpovedá kratšiemu pracovnému času, prípadne vylúčiť niektorú zložku mzdy.

Kratší rozsah pracovného času sa premietne do náhrady mzdy počas čerpania dovolenky, aj keď výmera dovolenky zostáva rovnaká. Kratší pracovný čas teda neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je však v tom, že ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň jeho dovolenky bude primerane kratší. Ak kratší pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracoval.

Ako už bolo vyššie spomínané, zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.

Z uvedeného vyplýva, že pre zamestnanca s dohodnutý kratším pracovným časom je ošetrovanie chorého člena rodiny rovnako dôležitou osobnou prekážkou v práci, z titulu ktorej je zamestnávateľ po jej preukázaní povinný ospravedlniť zamestnancovu neprítomnosť v práci. Počas takejto prekážky v práci (OČR) však zamestnancovi náhrada mzdy nepatrí. Peňažné plnenie v týchto prípadoch upravujú predpisy o nemocenskom poistení.

 

835.   Ročný limit

Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce na obdobie od 1. marca do 30. septembra v rozsahu 350 hodín.

Naplnil sa ročný stanovený limit?

Uzavretím tejto jednej dohody sa naplnil ročný limit stanovený Zákonníkom práce a zamestnanec už nemôže s týmto istým zamestnávateľom do konca príslušného kalendárneho roka uzatvoriť ďalšiu dohodu o vykonaní práce. Môže však v tom istom kalendárnom roku uzatvoriť dohody o vykonaní práce v rozsahu najviac 350 hodín s inými zamestnávateľmi.

836.   Sezónny zamestnanec

Zamestnanec pracuje ako sezónny zamestnanec na polovičný úväzok.

Má zamestnanec nárok zo zákona na obed, resp. príspevok na obed, keď v čase obeda ešte neodpracuje štyri hodiny?

Zákonník práce uvádza, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie v priebehu pracovnej zmeny a za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce nad štyri hodiny. Z tejto dikcie nevyplýva, že zamestnanec musí mať v čase podania obeda odpracované štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najdlhšie po šiestich hodinách nepretržitej práce pracovnú prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút.

Ustanovenie Zákonníka práce umožňuje, aby mal zamestnanec prestávku na jedenie skôr, v zásade podľa prevádzkových možností organizácie. U zamestnanca pracujúceho na skrátený úväzok je dôležité, či počas určenej zmeny odpracuje viac ako štyri hodiny, pričom nie je podstatné, kedy sa naje počas zmeny.

 

837.   Predĺženie pracovného pomeru na neurčitý čas

Pán XY má pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. mája 2016.

Ak by pán X prišiel do práce aj napr. 2. júna 2016 (zamestnávateľ mu nič neoznámil, nebolo podpísané žiadne predĺženie zmluvy) a bude riadne vykonávať svoje pracovné povinnosti tak, ako do 31. 5. 2016, predlžuje sa pracovná zmluva automaticky?

Ak zamestnanec pokračuje s vedomím zamestnávateľa vo výkone práce bez toho, aby sa dohodli inak, platí, že pracovný pomer sa predlžuje na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodli inak. Toto konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 2 Zákonníka práce. V takomto prípade pracovný pomer naďalej trvá za nezmenených podmienok a k zmene dochádza zo zákona.

Pri posúdení otázky, či sa jedná o predĺženie pracovného pomeru na neurčitý čas je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sa musí jednať o výkon práce s vedomím zamestnávateľa. Len z niektorých okolností nie je možné automaticky vyvodiť záver, že zamestnávateľ má vedomosť o výkone práce zamestnancom (napr. ak je zamestnancovi umožnený prístup na pracovisko, ak neodovzdal niektoré veci zamestnávateľovi a pod.). Ak by sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru na dobu určitú len dostavil na pracovisko alebo aj vykonával prácu, avšak zamestnávateľ s týmto nesúhlasil ani mu nedal na takýto výkon pokyn, nie je možné takúto situáciu považovať za predĺženie pracovného pomer na dobu neurčitú, lebo sa nejedná o pokračovanie vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa. 

 

Ak by však došlo k situácii, že zamestnávateľ zamestnancovi aj naďalej prideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy a zamestnanec túto prácu vykonáva, pričom sa nedohodli, že pracovný pomer sa predlžuje len do určitého času, jednoznačne dochádza k predĺženiu na neurčitý čas.

 

838.   Zamestnanie cez personálnu agentúru

Pán Peter bol zamestnaný cez personálnu agentúru od 1. 2. 2015 do júna 2015 potom do augusta 2015, ďalej do decembra 2015 a ďalšie predĺženie má dohodnuté do 31. 12. 2016.

Môže byť predlžovaný pomer aj piatykrát, napríklad do marca 2017?

Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V spomínanom prípade 2-ročná lehota, počas ktorej môže maximálne trvať pracovný pomer na dobu určitú začala plynúť dňa 1. februára 2015 a uplynie dňa 31. januára 2017. V rámci tejto lehoty tak zamestnávateľ môže platne predĺžiť pracovný pomer maximálne dvakrát. V danom prípade k týmto dvom predĺženiam už došlo (v júli 2015 a v septembri 2015).

Avšak v prípade zamestnania prostredníctvom personálnej agentúry, je potrebné poukázať na ustanovenie § 48 ods. 9 Zákonníka práce, podľa ktorého sa obmedzenia podľa § 48 ods. 2 až 7 Zákonníka práce nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Keďže tieto agentúry dočasného zamestnávania majú svoju podnikateľskú činnosť založenú práve na dočasnom zamestnávaní zamestnancov, tak Zákonník práce v tomto ustanovení poskytuje týmto agentúram zákonnú výnimku pre reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú. Inými slovami agentúry dočasného zamestnávania môžu so svojimi zamestnancami uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú bez hore uvedených obmedzení, teda aj viac ako dvakrát po sebe, resp. aj v prípade, ak celková doba zamestnania na dobu určitú v súhrne presiahne hranicu dvoch rokov.

 

839.   Sezónna práca plavčíka

Pán XY pracuje v hlavnom pracovnom pomere celoročne ako plavčík na mestskej krytej plavárni. S prichádzajúcim letom dostal ponuku na sezónnu prácu plavčíka pri termálnom kúpalisku v neďalekej obci na pracovný pomer s kratším pracovným časom.

Je zamestnanec povinný oznamovať svojmu zamestnávateľovi, u ktorého má hlavný pracovný pomer, že bude pracovať počas letnej sezóny aj u iného zamestnávateľa?

Platné právne predpisy stanovujú, že pokiaľ nie je náplňou práce podľa pracovnej zmluvy taká činnosť, ktorá má k predmetu činnosti pôvodného zamestnávateľa konkurenčný charakter, nie je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi, že pracuje aj u iného zamestnávateľa.

Zákonník práce jasne stanovuje, že ak ide o zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti pôvodného zamestnávateľa konkurenčný charakter, môže ju zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom pôvodného zamestnávateľa.

 

840.   Práca nadčas s nárokom na nadčasový príplatok

Prácou nadčas je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas, na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom.

Ak zamestnanec, pracujúci z titulu sezónnych prác má uzatvorený čiastočný pracovný úväzok v dĺžke 100 hodín mesačne, a odpracuje z prevádzkových dôvodov navyše 10 hodín, je práca nadčas s nárokom na nadčasový príplatok, resp. náhradné voľno?

Zamestnancom s kratším pracovným časom nie je možné nadčasovú prácu nariadiť. Môžu ju vykonávať len vtedy, keď s tým sami súhlasia. Ak zamestnanec, pracujúci na čiastočný pracovný úväzok, odpracuje po dohode so zamestnávateľom prácu navyše nad rozsah určený v pracovnej zmluve, pôjde uňho o prácu nadčas. Takýto zamestnanec sa podľa § 49 ods. 5 Zákonníka práce nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

To znamená, že má nárok na zaplatenie riadnej odmeny za každú hodinu práce nadčas a k tomu príplatok za prácu nadčas, ak sa nedohodne so zamestnávateľom, že namiesto príplatku nadčas bude čerpať náhradné voľno.

 

841.   Dohoda o brigádnickej práci študenta

Dohodu o brigádnickej práci študenta firma uzatvorila na obdobie od 1. apríla 2016 do 15. júna 2016 so študentom, ktorý si uplatnil výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V máji 2016 študent dovŕšil vek 26 rokov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné mať uzavretú najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov.

Je možné uplatniť aj výnimku (samozrejme v rozsahu stanovenom zákonom o sociálnom poistení – do výšky príjmu 200 € a podmienky nepodpísania čestného vyhlásenia pre iného zamestnávateľa) pri platení poistného?

V zmysle Zákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Uplatnenie práva aplikovať spomínanú výnimku nie je viazané na dosiahnutie určitého veku, ale na existenciu právneho vzťahu – dohody o brigádnickej práci študentov. To znamená, že ak trvá dohoda o brigádnickej práci študentov v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, študent má právo využiť možnosť výnimky na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, ak splní ostatné zákonom stanovené podmienky (jeho príjem nepresiahne zákonom stanovenú sumu, nepodpísanie čestného vyhlásenia pre iného zamestnávateľa).

V predmetnom prípade je teda možné uplatniť výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie aj v mzde zúčtovanej za mesiace máj 2016 a jún 2016.

 

842.   Viacero dohôd u jedného zamestnávateľa

Zamestnanec počas kalendárneho roka zatiaľ uzatvoril dve dohody o vykonaní práce s tým istým zamestnávateľom, a to prvú dohodu na dva mesiace od 1. januára do 29. februára v rozsahu 100 hodín a v dobe od 10. marca do 30. júna v rozsahu 180 hodín.

Môže zamestnanec u tohto zamestnávateľa uzavrieť v príslušnom kalendárnom roku ešte dohodu?

Keďže celkový rozsah prác na dohodu o vykonaní práce u toho istého zamestnávateľa je zatiaľ 280 hodín, môže tento zamestnanec u tohto zamestnávateľa uzavrieť v príslušnom kalendárnom roku ešte dohodu (resp. viacero dohôd) o vykonaní práce v celkovom rozsahu najviac 70 hodín.

843.   Dve dohody o vykonaní práce

Zamestnanec počas kalendárneho roka uzatvoril dve dohody o vykonaní práce. So zamestnávateľom č. 1 v rozsahu 150 hodín. Pracoval aj pre zamestnávateľa č. 2 s rozsahom 250 hodín.

Je uvedený postup možný?

Napriek tomu, že súčet rozsahu hodín z uzavretých dohôd o vykonaní práce je 400, dohody boli uzavreté platne, pretože u každého zamestnávateľa jednotlivo bol zákonom stanovený ročný limit 350 hodín dodržaný.

Otázky 828 – 843 vypracoval Ing. Ján Mintál

 

K problematike „Sezónne práce“ sme publikovali:

•   Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84 – Zákony I/206

•   Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) – str. 5, Zákon o sociálnom poistení
(zák. č. 461/2003 Z. z.) – str. 172,
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
(zák. č. 43/2004 Z. z.) – str. 403,
Zákon o zdravotnom poistení (zák. č. 580/2004 Z. z.)
– str. 348 – Zákony III/2016

•   Nový zákon o cezhraničnej spolupráciDUO 6/2016

•   Čiastočný pracovný úväzokPaM 6/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 900 – 1500 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.