Sankčné platby

Pod pojmom „sankčné platby“ je v uvedenej súvislosti potrebné chápať rôzne penále, pokuty (vrátane zmluvných pokút), poplatky z omeškania, úroky z omeškania ale aj paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Zmluvná pokuta predstavuje jeden z často používaných zabezpečovacích prostriedkov v rámci záväzkového práva. Jedná sa v podstate o dohodou účastníkov určenú peňažnú čiastku, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. V akej sadzbe je povinný dlžník platiť úroky z omeškania?

ZMLUVNÚ POKUTU MOŽNO DOHODNÚŤ pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Určenie výšky pokuty alebo definovanie spôsobu jej určenia je podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného, čo znamená, že dlžník nemôže voliť medzi jej zaplatením a splnením povinnosti, t.j. nemôže sa splnenia záväzku zbaviť zaplatením pokuty.

V súvislosti s právnym inštitútom zmluvnej pokuty dochádza v praxi častokrát k nesprávnemu stotožňovaniu zabezpečovacieho inštitútu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Medzi týmito dvomi právnymi inštitútmi však existujú zásadné rozdiely.

Nárok veriteľa na úrok z omeškania vzniká zo zákona a len v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky. Nie je preto nutné jeho dohodnutie. Zmluvnú pokutu si strany dohodnú a môže sa vzťahovať na porušenie akejkoľvek povinnosti (nielen omeškanie s platením peňažnej pohľadávky).

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorá je ustanovená v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa tohto právneho predpisu sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej vyššie spomínaným spôsobom môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Pri paušálnych náhradách nákladov spojených s uplatnením pohľadávok je potrebné vychádzať z ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka, na základe ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Uvedený postup sa však nepoužije v prípadoch, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

SANKČNÉ PLATBY Z POHĽADU ZDP. Podľa znenia § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov sa za daňový výdavok po zaplatení od 1. januára 2020 považujú zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, sú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do konca roka 2019, aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019. Od 1. 1. 2020 sa v uvedenej súvislosti v rámci § 21 ods. 2 zákona o dani z príjmov vypustilo písm. m).

Príklad 1

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtovala v novembri 2019 do nákladov úrok z omeškania vo výške 120 eur, ktorý uhradila až vo februári 2023.

Bude tento výdavok v roku 2023 daňovým výdavkom spoločnosti?

Nie. Úrok z omeškania účtovaný do nákladov v roku 2019 nemohla spoločnosť daňovo efektívne uplatniť. Skutočnosť, že ho v roku 2023 uhradila je pre uvedené účely irelevantná. V zmysle prechodného ustanovenia novely zákona o dani z príjmov účinnej od 1. 1. 2020 totiž zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, budú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do konca roka 2019, aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019.

Príklad 2

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtovala v marci 2023 do nákladov úrok z omeškania vo výške 120 eur, ktorý v marci 2023 aj uhradila.

Bude tento výdavok v roku 2023 daňovým výdavkom spoločnosti?

Áno. Úrok z omeškania účtovaný do nákladov v roku 2023 bude spoločnosť môcť daňovo efektívne uplatniť.

Príklad 3

Spoločnosť XYZ, a.s. má so spoločnosťou ABC, s.r.o. má uzatvorenú zmluvu o dodávkach tovaru. Spoločnosť XYZ, a.s. v pozícii dodávateľa však nedodržala kvalitu dodaného tovaru. Z tohto titulu jej spoločnosť ABC, s.r.o. vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 900 eur. Spoločnosť XYZ, a.s. následne celú zmluvnú pokutu prefakturovala svojmu dodávateľovi.

Aký daňový dopad má u spoločnosti XYZ, a.s. táto zmluvná pokuta na strane nákladov aj výnosov?

Zmluvné pokuty u dlžníka sú počnúc 1. 1. 2020 v súlade s § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami len po zaplatení. Na strane veriteľa sa však zmluvné pokuty zahrnujú do základu dane v súlade s účtovníctvom. U spoločnosti XYZ, a.s. bude teda náklad z titulu vyfakturovanej zmluvnej pokuty od spoločnosti ABC, s.r.o. považovaný za daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom ju skutočne zaplatí a výnos z titulu „prefakturovanej“ zmluvnej pokuty považovaný za zdaniteľný výnos.

Daňovými výdavkami nie sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty.

Príklad

Je možné pokutu a úrok z omeškania vyrubený podľa § 155 a 156 Daňového poriadku považovať za daňový výdavok?

Pokuty a úroky z omeškania, ktoré vznikajú voči orgánom štátnej správy v súlade s daňovým poriadkom nie sú súčasťou základu dane, nakoľko tieto pokuty a úroky z omeškania sa považujú za nedaňový výdavok.

PENÁLE, POKUTY, POPLATKY, ÚROKY Z OMEŠKANIA alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov sa v peňažnom denníku účtujú medzi výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane z príjmov.

Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú okrem iného ani penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku.

Zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2014 Z. z., úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty, sa však v peňažnom denníku účtujú medzi výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Ing. Ján Mintál

§ 21 zákona č. 595/2003 Z. z.
cit. an strane 86

(2) Daňovými výdavkami nie sú tiež

a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,

b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,

c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,

d) tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,

e) manká a škodypresahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f)  zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

g) daň podľa tohto zákona,

h) dane zaplatené za iného daňovníka,

i)  daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

j)  tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,

k) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový...