Po predložení priznania správcovi dane, správca dane mal v prvom rade zistiť a skontrolovať, či v priznaní nie sú logické rozpory, či sú údaje v priznaní v súlade s dokladmi, ktoré sú napríklad k nemu pripojené, do akej miery korešpondujú údaje priznania s vlastnými poznatkami správcu dane a s údajmi jeho vlastných pomôcok. Takáto kontrola je veľmi dôležitá, pretože automatické prevzatie údajov z priznania predloženého daňovníkom môže spôsobiť pri vyrubení dane v mnohých prípadoch spory medzi daňovníkom a správcom dane, a to najmä z hľadiska správneho určenia výmery nehnuteľností, druhu nehnuteľností a iných dôležitých skutočnosti.

V daňovom konaní sa ukladajú povinnosti

alebo priznávajú práva len rozhodnutím, ktoré je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené. Správca dane daň z nehnuteľností vyrubuje rozhodnutím, ktoré musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní.

Rozhodnutie má právnu záväznosť len voči daňovníkovi a jeho právnu pôsobnosť nemožno rozšíriť na iné osoby ako na tie, o ktorých veciach bolo rozhodnuté. V praxi sa však stáva, že daňová povinnosť je vyrubená osobe, ktorá nie je daňovníkom z dôvodu, že dve zainteresované strany sa tak dohodli. Ustanovenie § 55 ods. 15 daňového poriadku jasne určuje, že dohody uzavreté o tom, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňovníka úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné.

Náležitosti rozhodnutia

Ak správca dane vydá rozhodnutie, ktorým vyrubí daň z nehnuteľností, rozhodnutie musí podľa § 63 daňového poriadku obsahovať náležitosti, ktoré sú

-    povinné, ktorými sú najmä výrok, odôvodnenie a poučenie, bez ktorých nemožno písomnosť považovať za rozhodnutie a

-    formálne náležitosti.

Rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností obsahuje

-    označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čiže názov obce, ktorá je správcom dane z nehnuteľností. Správca dane je povinný vo vydanom rozhodnutí uviesť svoje údaje správne.

-    číslo konania a dátum rozhodnutia,

-    meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňovníka, ak mu bolo pridelené pri registrácii alebo iný identifikátor pridelený správcom dane (napríklad rodné číslo), ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie,

-    výrok, ktorý obsahuje

a)  rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Výrok je najdôležitejšou časťou celého rozhodnutia, ktorý obsahuje autoritatívny úsudok správcu dane formulovaný tak, aby daňovník jednoznačne poznal výsledok daňového konania. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, ktorý vyjadruje v presnej a úplnej formulácii záver správcu dane. Má byť jasný a pre daňovníka zrozumiteľný, ktorému nemôžu vzniknúť pochybnosti o rozsahu účinkov právoplatnosti konkrétneho rozhodnutia. Vo výroku správca dane uvádza najmä ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol a výšku daňovej povinnosti, ktorú je daňovník povinný zaplatiť,

b)  lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť,

c)  ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,

d)  rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku,

-    odôvodnenie, ktoré obsahuje výpočet všetkých zistených skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňovníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Správca dane musí v odôvodnení uviesť, aké právne predpisy použil ako právnu oporu pre svoje rozhodnutie.

Podľa Ústavy SR možno dane ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Ako právna opora nemôže primárne slúžiť názor vydaný nadriadeným orgánom správcu dane. Právnu silu všeobecne záväzného právneho predpisu majú len odvodené splnomocnenia zo zákona, ak boli oznámené v Zbierke zákonov.

V odôvodnení správca dane uvádza nielen ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol, ale tým daňovníkom, u ktorých došlo k zmene daňovej povinnosti oproti predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam uvádza aj dôvody napríklad

1.  upravenej sadzby dane za konkrétnu nehnuteľnosť v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, na základe ktorej mohlo dôjsť k zvýšeniu daňovej povinnosti,

2. zmeny hodnoty tých pozemkov, ktoré na základe zákonom určeného splnomocnenia môže obec na zdaňovacie obdobie upraviť,

3.  zmenu účelu využitia konkrétnej stavby k 1.januáru zdaňovacieho obdobia,

4.  iné podstatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na výšku daňovej povinnosti v konkrétnom zdaňovacom období.

-    poučenie o mieste, dobe a forme podania odvolania s uvedením či odvolanie daňovníka má alebo nemá odkladný účinok. Ak v rozhodnutí správcu dane chýba poučenie o odvolaní alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu správcu dane sa nemôže podať odvolanie, alebo bola skrátená lehota na podanie odvolania, prípadne v poučení nie je určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia. To neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Ak je v rozhodnutí správcu dane určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako určuje daňový zákon, na podanie odvolania platí lehota uvedená v rozhodnutí. Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote, nie je podané oprávnenou osobou, smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia (§ 72 ods. 8 daňového poriadku),

-    podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky. Ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. Podľa ustanovení daňového poriadku rozhodnutie nemôže podpisovať „v zastúpení“ niekto iný ako ten, koho meno, priezvisko a funkcia sú uvedené v rozhodnutí. Rozhodnutie bez podpisu alebo odtlačku úradnej pečiatky obce je neplatné.

Oprava rozhodnutia

Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejme nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania (§ 63 ods.12 daňového poriadku).

Nulitné rozhodnutie

Pri správe daní je nulitným rozhodnutím také rozhodnutie, ktoré

-    vydal správca dane na to miestne a vecne nepríslušný,

-    bolo vydané omylom inej osobe,

-    nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Také rozhodnutie nemá právne účinky a posudzuje sa, akoby nebolo vydané. Nulitu rozhodnutia vydaného obcou posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán kedykoľvek, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR. Ak druhostupňový orgán zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. Ak však Finančné riaditeľstvo SR zistí, že rozhodnutie vydané obcou je nulitné, vydá o zistenej skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré sa doručuje tej osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie vydané správcom dane, rozhodne druhostupňový orgán aj o nulite nadväzujúceho rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky.

Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

Rozhodnutie je pre adresáta platné vtedy, ak je riadnym spôsobom doručené tak, ako to upravuje ustanovenie § 30 až 35 daňového poriadku. Rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností, je platné vtedy, ak bolo daňovníkovi doručené do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú také písomnosti, u ktorých je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta (daňovníka) mohlo byť spojené s právnou ujmou.

Právoplatné je také doručené rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. Ide o také rozhodnutia,

-    u ktorých uplynula odvolacia lehota a daňovník odvolanie nepodal,

-    keď daňovník odvolanie podal a o odvolaní sa už rozhodlo,

-    proti ktorým nie je odvolanie prípustné.

Ak nie je rozhodnutie právoplatné, nemôže byť ani vykonateľné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak

-    proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie,

-    podanie odvolania nemá odkladný účinok a zároveň lehota plnenia určená rozhodnutím už uplynula.

Zánik práva vyrubiť daň

Ak daňovník v ďalších zdaňovacích obdobiach nie je povinný podať na zdaňovacie obdobie priznanie k dani z nehnuteľnosti alebo čiastkové priznanie a správca dane na toto zdaňovacie obdobie daň z nehnuteľností nevyrubí, právo na vyrubenie dane z nehnuteľností, zaniká po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom sa mala vyrubiť daň z nehnuteľností.

Nespokojnosť s vyrubenou daňou - uplatnenie škody daňovníkom

Stalo sa, že daňovník uplatnil pohľadávku voči správcovi dane, ktorý na rok 2018 daňovníkovi údajne spôsobil škodu vyrubením nesprávnej sumy dane na rok 2018 nezohľadnením miestnych podmienok napriek tomu, že správca dane neprekročil výšky sadzieb dane z nehnuteľnosti určené zákonom o miestnych daniach.

Daňovník namieta, že daň z nehnuteľností vyrubená správcom dane na rok 2018 bola vyrubená v rozpore so zákonom o miestnych daniach, pretože správca dane v procese vyrubovania dane z nehnuteľností, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia neprihliadal na miestne podmienky obce a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti, i keď podľa daňovníka takéto podmienky objektívne existovali, pričom takýmto nesprávnym úradným postupom bola daňovníkovi spôsobená škoda.

K tvrdeniu daňovníka z hľadiska svojvoľného určovanie sadzieb dane a nezohľadnenia miestnych podmienok, ktoré daňovníkovi údajne spôsobili škodu uvádzame, že ustanovenia § 8, § 12, § 16 znenia zákona o miestnych daniach platného na rok 2018 určujú základné ročné sadzby dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov a nebytových priestorov a súčasne správcu dane splnomocňujú, že sadzby dane určené týmto zákonom správca dane môže v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť podľa miestnych podmienok. Výšky sadzieb dane správca dane bol povinný určiť vo všeobecne záväznom nariadení.

Ak na rok 2018 správca dane určil sadzby dane všeobecne záväzným nariadením platným na rok 2018 v súlade so zákonom o miestnych daniach a takýmito sadzbami dane vyrubil daň všetkým daňovníkov, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území správcu dane, dodržal ustanovenia zákona.

Správu dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňových zákonov vykonáva tá obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, ktorá najlepšie pozná miestne podmienky obce.

Už bolo uvedené, že ustanovenia zákona o miestnych daniach splnomocňujú správcu dane na zníženie alebo zvýšenie základnej ročnej sadzby dane podľa miestnych podmienok. Každý správca dane má iné miestne podmienky, podľa ktorých aj sadzby dane z nehnuteľností určuje vo všeobecne záväzných nariadeniach, avšak má ich určiť v medziach zákona tak, aby výnosom z dane z nehnuteľnosti aspoň čiastočne uspokojil potreby obce pri výkone samosprávy.

Výšky sadzieb dane z nehnuteľnosti jednej obce nemožno porovnávať s výškami sadzieb dane inej alebo susednej obce. Zníženie alebo zvýšenie sadzieb dane je aj na rok 2018 na základe splnomocnenia určeného zákonom o miestnych daniach záležitosťou len tej obce, na území ktorej sa nehnuteľnosti daňovníka nachádzajú. Iba v prípade určenia sadzieb dane nad rámec zákona o miestnych daniach, môže daňovník využiť opravné prostriedky. Znížiť sadzbu dane jednému daňovníkovi súčasne platný zákon o miestnych daniach neumožňuje.

Opravné prostriedky a ich využitie v odvolacom konaní

Daňový poriadok upravuje inštitúty, ktoré sú pre účastníkov daňového konania dôležité z hľadiska preskúmavania rozhodnutí vydaných správcami dane. Uplatnením opravných prostriedkov sa daňovníkovi môže znížiť daň napríklad z dôvodu nesprávneho vyčíslenia základu dane správcom dane, prípadne iných nesprávnosti, ktoré správca dane uviedol v rozhodnutí, na základe ktorých vyrubil daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov na rok 2018 alebo z dôvodu nesprávnych údajov uvedených daňovníkom v priznaní, z ktorých správca dane vychádzal pri vyrubení dane.

Opravné prostriedky môžu účastníci daňového konania využívať, ak majú pochybnosti že vyrubená daň z nehnuteľností nie je vypočítaná v súlade so zákonom o miestnych daniach, ako aj napríklad z dôvodu zdaňovania takých stavieb daňou zo stavieb, ktoré nie sú ako predmet dane zo stavieb určené v § 10 zákona o miestnych daniach a majú sa zdaňovať daňou z pozemkov, ale aj z hľadiska tých skutočností, u ktorých daňovník predpokladá, že neboli správcom dane posúdené a určené v súlade s daňovými zákonmi.

Problematika opravných prostriedkov je upravená v § 71 až 78 daňového poriadku, podľa daňového poriadku opravnými prostriedkami sú námietka, odvolanie, obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Účastník daňového konania môže využiť opravné prostriedky a proti určeniu dane správcom dane, ale aj proti iným jeho rozhodnutiam má právo sa odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolaním proti rozhodnutiam sa môže domáhať zrušenia alebo zmeny vydaného rozhodnutia, ak preukáže jeho nezákonnosť, prípadne chyby alebo nesprávne hodnotenie dôkazov. Proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní môže daňovník uplatniť námietku. Podanie odvolania nie je povinnosťou, ale právom účastníka konania, ktoré môže, ale nemusí využiť.

Ak má účastník konania na preskúmanie rozhodnutia opravným prostriedkom právny nárok, preskúmanie rozhodnutí opravným prostriedkom na návrh účastníka konania musí vykonať ten orgán, ktorý je na to určený. Podané odvolanie musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a dôležitý je jeho obsah. Účastník daňového konania nemôže podať odvolanie vtedy, ak

-    je podané po určenej lehote,

-    nie je podané oprávnenou osobou,

-    smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Účastník konania môže odvolanie podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správca dane nemôže predlžiť. Odvolanie podané v zákonnej lehote má odkladný účinok. Podaním odvolania proti rozhodnutiu o vyrubenej dani je až do konečného rozhodnutia o odvolaní pozastavená povinnosť daňovníka zaplatiť vyrubenú daň.

O odvolaní môže prvostupňový orgán rozhodnúť sám vtedy, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak o odvolaní nerozhodne postúpi odvolanie na rozhodnutie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a predkladacou správou odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR.

Správca dane ako prvostupňový orgán môže odvolanie daňovníka zamietnuť. Odvolanie daňovníka zamietne ak

-    je neprípustné,

-    smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Správca dane zamietnutie odvolania oznámi tomu, kto odvolanie podal. Pri zamietnutí odvolania správca dane rozhodnutie nevydáva.

Daňovník podáva odvolanie správcovi dane písomne alebo ústne do zápisnice alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.

Stáva sa, že daňovník telefonicky alebo iným spôsobom, prípadne písomne správcovi dane oznámi, že nesúhlasí so sumou vyrubenej dane, žiada ju znížiť alebo opraviť a považuje to, že sa takýmto spôsobom proti rozhodnutiu odvolal.

Treba preto uviesť, že odvolanie proti určeniu dane sa podáva písomne a písomné odvolanie musí obsahovať

-    presné označenie prvostupňového orgánu,

-    presné označenie osoby, ktorá odvolanie podáva,

-    číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

-    dôvody podania odvolania,

-    dôkazy, ktoré preukazujú odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta iba rozpor s platnými právnymi predpismi,

-    navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Ak tieto náležitosti odvolanie neobsahuje, prvostupňový orgán vyzve odvolávajúceho sa na doplnenie odvolania s poučením v akom smere má byť odvolanie doplnené a o následkoch nevyhovenia tejto výzve, pričom určí aj primeranú lehotu, a to najmenej pätnásť dní. Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán odvolacie konanie zastaví.

Písomné podanie daňovníka, že daň z nehnuteľností nezaplatí, prípadná žiadosť o odpustenie dane z dôvodu vyššej daňovej povinnosti na rok 2018 akú mal daňovník za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktorá nespĺňa náležitosti odvolania, sa nepovažuje za uplatnenie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správcu dane.

Záver

Uplatnenie opravných prostriedkov daňovníkom proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, je zákonný postup účastníkov daňového konania. Ak daňovník proti určeniu dane správcom dane podá odvolanie, odvolanie má odkladný účinok. To znamená, že až do nadobudnutia právoplatnosti konečného rozhodnutia vydaného buď prvostupňovým orgánom alebo odvolacím orgánom, sa daň z nehnuteľností neplatí.

Irena Bubeníková