Rozhodnutie o daňovej úľave povolenej obcou – obsahové súčasti

V daňovom procese má obec právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. Fyzická osoba môže obec požiadať o poskytnutie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, pokiaľ nastanú obligatórne predpoklady dané platnou právnou úpravou. O povolení daňovej úľavy vydáva správca dane zásadne rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Taktiež musí byť daňovému dlžníkovi riadne doručené v súlade s právnou úpravou.

Prípady, keď obec môže poskytnúť daňovú úľavu

Pri správe daní má obec podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) právne postavenie správcu dane pri miestnych daniach, ktoré ustanovuje osobitná právna úprava. Pritom úľavu na dani môžu obce povoliť len v prípade tých miestnych daní, kde má obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“) právne postavenie správcu dane, pričom ide o tieto miestne dane:

•    daň z nehnuteľností,

•    daň za psa,

•    daň za užívanie verejného priestranstva,

•    daň za ubytovanie,

•    daň za predajné automaty,

•    daň za nevýherné hracie prístroje,

•    daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

•    daň za jadrové zariadenie.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a vykonáva teda aj správu tohto poplatku. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením, a to v súlade s § 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorý je osobitnou právnou úpravou.

V súvislosti s uvedeným miestnym poplatkom za rozvoj je potrebné zohľadniť aj § 17a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení v súlade s § 6 zákona o obecnom zriadení, ktorý je osobitnou právnou úpravou. Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

Podanie žiadosti o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku obci

Príslušná obec môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je jej adresovaná. V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú jednotlivé formálne, a ani obsahové náležitosti takejto žiadosti, jej obsah však možno vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je totiž daňový dlžník povinný obci preukázať.

Napriek tomu, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti žiadosti o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, táto žiadosť daňového dlžníka musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní ustanovené v § 13 ods. 3 daňového poriadku, teda:

•    kto podanie podáva. V prípade žiadosti o úľavu na dani a žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník, pričom ním môže byť výlučne fyzická osoba,

•    v akej veci. V tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku,

•    čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto časti žiadosti musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku kogentnou právnou úpravou.

V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkaznými prostriedkami, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme.

Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže podať výlučne fyzická osoba. Pojem „fyzická osoba“ Občiansky zákonník výslovne nevymedzuje, určuje však atribúty alebo jednotlivé právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci vzťahov platného práva, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

V kontexte uvedeného sa spôsobilosť daňového subjektu v rámci daňovo-právnych vzťahov plne zhoduje so spôsobilosťou fyzickej osoby na právne úkony. Pokiaľ je teda daňový subjekt obmedzený v spôsobilosti na právny úkon v občianskoprávnom konaní rozhodnutím súdu, tak ho nemôže vykonať ani v daňovom konaní pred obcou, ktorá je správcom dane v danom prípade.

Prípady, kedy možno povoliť daňovú úľavu obcou

Jednotlivé prípady, za splnenia ktorých možno obcou povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok daňovému dlžníkovi sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom.

Ide pritom o tieto právne dôvody:

•    ak by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

•    ak by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu, môže ísť napríklad o nezaopatrené maloleté deti daňového dlžníka alebo jeho bývalú manželku.

Pritom v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto je na uvážení obce v konkrétnom prípade, či vyhovie takejto žiadosti daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať zásadne individuálne.

Podstatným aspektom je predovšetkým to, že na kladné rozhodnutie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemá daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak mu obec nemusí povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku, čo je vyjadrené v § 70 ods. 2 daňového poriadku právnou formuláciou: „Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka“, teda nejde o povinnosť obce obligatórneho významu.

Splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový dlžník povinný preukázať. Tak napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou, napríklad môže ísť o deti, bývalú manželku alebo iné subjekty.

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia

V § 70 ods. 3 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí rozhodnutie obce o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú ustanovené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie obce vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:

•    Označenie obce, ktorá rozhodnutie vydala, pričom správcom dane nemôže byť obecný úrad, ktorý nemá právnu subjektivitu. Taktiež môže rozhodnutie vydať len obec, ktorá vykonáva správu danej miestnej dane alebo miestneho poplatku.

•    Označenie daňového dlžníka, ktorým môže byť výlučne fyzická osoba.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že obec povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok, ktorý vznikol. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota však platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad odovzdať určitú vec a podobne. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorých sa rozhodlo.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia obec uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých možno preukázať, že vymáhaním celej dane alebo úhradou daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré obec viedli k preukázaniu opodstatnenosti pre vydanie kladného rozhodnutia v daňovom konaní. Pokiaľ obec určitý dôkaz predložený daňovým dlžníkom neuznala, prípadne ho nepripustila vykonať, napríklad pre jeho nezákonnosť, musí si obec takéto svoje konanie odôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

•    Poučenie o nemožnosti podať odvolanie, ktoré je riadnym opravným prostriedkom. V súlade s § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi obec vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Pokiaľ by došlo k podaniu odvolania, tak takéto odvolanie by obec musela podľa § 73 ods. 4 písm. b) daňového poriadku zamietnuť, nakoľko je neprípustné voči takémuto rozhodnutiu.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [týmto je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov].

Pretože proti rozhodnutiu, ktorým príslušná obec povoľuje úľavu na daní alebo odpúšťa daňový nedoplatok daňovému dlžníkovi, nemožno podať odvolanie, je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné okamihom jeho doručenia daňovému dlžníkovi právne súladným spôsobom. Vykonateľné je v súlade s § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, ak bolo daňovému dlžníkovi riadne doručené a ak zároveň uplynula lehota plnenia, pokiaľ ju takéto rozhodnutie podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku ukladá. Pokiaľ je rozhodnutie v daňovom konaní vykonateľné, tak je exekučne vymáhateľné.

V prípade, že je správcom dane obec, môže podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku vymáhať daňový nedoplatok nielen daňovým exekučným konaním, ale aj cestou súdneho exekútora podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Rozhodnutie v daňovom konaní potom možno opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku, teda platí, že obec, ktorá rozhodnutie vydala, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Preto nemožno opravovať neformálnym spôsobom závažné nedostatky rozhodnutia v daňovom konaní, akým je napríklad nesprávne označenie daňového dlžníka alebo úľavy na dani či uvedenia sumy odpusteného daňového nedoplatku, ktorý vznikol.

V prípade, že obec rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo mu odpustí daňový nedoplatok, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.

V súlade s § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ dôjde k nevyhoveniu žiadosti daňového dlžníka o povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku obcou, tak obec o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle obec daňovému dlžníkovi len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu. Preto je len na úvahe príslušnej obce, aký obsah bude mať uvedené písomné oznámenie o nevyhovení žiadosti daňovému dlžníkovi v danom prípade. Taktiež daňový poriadok výslovne neustanovuje, že uvedené oznámenie má byť daňovému dlžníkovi doručené do vlastných rúk. Preto pokiaľ sa tak nerozhodne príslušná obec podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tak sa nemusí takéto oznámenie doručovať daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.

Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku možno považovať za určitú formu štátnej pomoci, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré v podobe úľavy na dani alebo odpusteného daňového nedoplatku ostali daňovému dlžníkovi, sú určitou formou štátnej pomoci. Preto v § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Doručovanie písomného rozhodnutia vydaného obcou

V § 31 ods. 1 daňového poriadku sú prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu ustanovené prípady, za splnenia ktorých sa doručujú písomnosti správcu dane/obce daňovému subjektu do vlastných rúk. Ide o písomnosti:

•    o ktorých tak výslovne ustanovuje daňový poriadok,

•    ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, pričom naplnenie uvedeného predpokladu pre doručovanie písomností do vlastných rúk je potrebné posúdiť vždy individuálne,

•    ak tak určí správca dane/obec, ktorý/á posúdi potrebu doručiť písomnosť do vlastných rúk daňového subjektu individuálne. V takomto prípade správca dane/obec môže doručovať do vlastných rúk fakultatívne.

Možnosť zasielania rozhodnutia verejnou vyhláškou

V súlade s § 35 ods. 1 daňového poriadku platí, že pokiaľ nie je obci známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Preto takýmto spôsobom môže byť daňovému dlžníkovi doručené aj rozhodnutie o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku vydanom obcou.

V súvislosti s realizáciou doručovania písomností verejnou vyhláškou v daňovom konaní podľa § 35 ods. 2 daňového poriadku platí, že sa na úradnej tabuli obce nezverejňuje písomné vyhotovenie písomnosti, ale len oznámenie o uložení takejto písomnosti s jej presným označením. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.

V súvislosti s doručením písomnosti verejnou vyhláškou daňový poriadok neustanovuje formálne, a ani obsahové náležitosti žiadosti správcu dane adresovanej obci, ktorá bola posledným miestom pobytu alebo sídlom adresáta písomnosti. Uvedené oznámenie o uložení písomnosti s jej presným označením obec a príslušný správca dane zverejňujú na svojej úradnej tabuli, ktorá je verejnosti prístupná. Príslušná obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia daňovému subjektu do vlastných rúk.

Oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením je druhom zverejnenia písomnosti a taktiež sa v ňom zverejňujú aj osobné údaje subjektu, ktorému je písomnosť určená. Preto je pri doručovaní písomnosti verejnou vyhláškou v daňovom konaní potrebné v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Predovšetkým nemožno zverejňovať osobné údaje daňového dlžníka, ktoré sa nemôžu zverejňovať, napríklad všeobecne použiteľný identifikátor, akým je rodné číslo. Pokiaľ obec alebo príslušný správca dane zverejnia takýto osobný údaj daňového dlžníka, je možné voči nim vyvodiť príslušnú právnu zodpovednosť podľa tohto zákona. Podľa zákona o ochrane osobných údajov sa poskytuje právna ochrana fyzickým osobám, ktoré sú podľa § 5 písm. n) zákona o ochrane osobných údajov dotknutými osobami. Podľa § 104 zákona o ochrane osobných údajov je možné za porušenie tohto zákona uložiť pokutu, ktorá je administratívnoprávnou sankciou.

Oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením sa vyvesí po dobu 15 dní. Ide o daňovým poriadkom výslovne ustanovenú zákonnú lehotu. Pre počítanie lehôt ustanovuje daňový poriadok presné kritériá, pričom v tomto prípade ide o lehotu určenú prostredníctvom dní, pričom ide o kalendárne, nejde o pracovné dni. Platí § 27 ods. 2 daňového poriadku, že do lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Pritom musí byť jednoznačne overiteľné, že oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením bolo zverejnené na úradnej tabuli obce alebo iným spôsobom v mieste obvyklým počas daňovým poriadkom ustanovenej lehoty 15 dní. Pokiaľ by táto lehota nebola dodržaná, napríklad oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením by bolo uložené len pod dobu 14 dní, prípadne by bolo zverejnené len v obci a nebolo zverejnené u príslušného správcu dane, tak by išlo o nedodržanie postupu podľa daňového poriadku, čo by malo právne následky predovšetkým v tom, že by nenastali právne účinky, ktoré s takýmto doručovaním daňový poriadok spája. Predovšetkým by nenastali právne účinky doručenia písomnosti do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, čo je nevyhnutný, obligatórny predpoklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa doručuje verejnou vyhláškou.

Iné možnosti právne súladného zasielania rozhodnutí v daňovom konaní obcou

Popri uvedených spôsoboch doručovania písomností obcou daňový poriadok v § 30 ods. 1 povoľuje, aby boli písomnosti v daňovom konaní doručované daňovým subjektom aj osobne, zamestnancami obce, pokiaľ tak obec uzná za vhodné. Taktiež možno doručovať písomnosti v daňovom konaní prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb alebo iného orgánu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 30 ods. 3 a 5 daňového poriadku taktiež platí, že pokiaľ má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku.

Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane/obci v danom prípde; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla; ustanovenie § 9 ods. 11 daňového poriadku tým nie je dotknuté.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

§ 9 zákona č. 563/2009 Z. z.

Zastupovanie

(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane.

(2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

(3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

(4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.