Rovnomerný a nerovnomerný

pracovný čas

Pracovný čas (§ 55 ods. 1 ZP) a odpočinok zamestnancov (§ 55 ods. 2 ZP) rozvrhuje v súlade so základným právnym predpisom v oblasti pracovného práva – Zákonníkom práce (ZP) zamestnávateľ. Tento môže rozvrhnúť pracovný čas štandardne, t. j. rovnomerne na jednotlivé týždne alebo nerovnomerne na obdobie niekoľkých týždňov, maximálne na 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.

Zákonník práce síce nedefinuje nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, možno ho však odvodiť ako situáciu, ktorá nezodpovedá definícii rovnomerne rozvrhnutého pracovného času, stanovujúca, že rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. 

ZÁKONNÍK PRÁCE STANOVUJE, že zamestnanec môže odpracovať najviac 40 hodín týždenne. V prípade, že jeho pracovný čas je rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

ROVNOMERNÉ ROZVRHNUTIE PRACOVNÉHO ČASU znamená rozloženie pracovného času zamestnávateľom na päť dní v týždni, kde je dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch viac-menej rovnaká a pracovná doba nepresiahne denne 9 hodín.

Ak je čas rozvrhnutý rovnomerne, znamená, že počas štvortýždňového vyrovnávacieho obdobia nesmie priemerný týždenný čas odpracovaný za toto obdobie prekročiť ustanovený týždenný pracovný čas (t. j. týždenný pracovný čas, ktorý stanovil zamestnávateľ pre zamestnancov na pracovisku v medziach zákonného týždenného pracovného času).

Ak je zamestnávateľom ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín týždenne, t. j. 8 hodín denne (bez prestávky na odpočinok a jedlo a bez nadčasov), v priebehu štyroch týždňov môže zamestnanec odpracovať v rámci riadneho pracovného času, pri rovnomernom rozvrhnutí, 160 hodín. § 86 ZP v odseku 2 pripomína, že pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť 9 hodín a medzi jednotlivými týždňami v rámci jedného mesiaca nesmie byť rozdiel väčší ako tri hodiny. Ak teda prvý týždeň pracuje zamestnanec 41 hodín, t. j. pracoval jednu hodinu nad ustanovený týždenný pracovný čas, v priebehu nasledujúcich troch týždňov odpracuje o hodinu menej tak, aby sa mu priemerný týždenný pracovný čas vyrovnal (napr. v niektorý týždeň môže odpracovať len 39 hodín).

Nerovnomerný pracovný čas

V prípade, ak povaha práce a podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne. Základnou podmienkou je, že priemerný týždenný pracovný čas v stanovenom období najviac štyroch mesiacov (a ak ide o sezónne práce, najviac dvanástich mesiacov), nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas zamestnanca je pritom najviac 40 hodín týždenne, vrátane práce nadčas nesmie prekročiť hranicu 48 hodín. Zákon pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase určuje ďalšiu podmienku, na základe ktorej pracovný čas priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. 

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Poznámka:

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca, pričom zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.

Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času:

a)  upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,

b)  viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.

Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Konto pracovného času

Mimoriadny spôsob posudzovania odpracovania pracovného času tvorí konto pracovného času. Ide o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Zákon upozorňuje, že ju nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V jej znení sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. Vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním tejto zložky nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce, osobitných predpisov, z pracovnej alebo kolektívnej zmluvy.

Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť.

Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 62 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.

Pružný pracovný čas

Špeciálny druh pracovného času tvorí pružný pracovný čas. Je to spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Pod pružným pracovným časom sa rozumie spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec v rámci pravidiel stanovených zamestnávateľom sám určuje začiatok a koniec pracovného času a tým aj dĺžku pracovnej zmeny v daný deň. Podstatou pružného pracovného času je teda možnosť zamestnanca usporiadať si pracovný čas alebo aspoň jeho časť podľa jeho potrieb, ale v rámci pravidiel určených zamestnávateľom.

Pružný pracovný čas sa skladá zo základného pracovného času a voliteľného pracovného času. Základný pracovný čas predstavuje časový úsek, v rámci ktorého je zamestnanec povinný byť na pracovisku a k dispozícii zamestnávateľovi.

Voliteľný pracovný čas predstavuje časový úsek, v rámci ktorého si zamestnanec môže sám voliť začiatok a koniec pracovného času.

Rozhodujúcim obdobím, v ktorom sa uplatňuje pracovný čas, môže byť:

a)  pružný pracovný deň, t. j. denný pružný pracovný čas.

•    Pri pružnom pracovnom dni si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času.

b)  pružný pracovný týždeň, t. j. týždenný pružný pracovný čas.

•    Pri týždennom pružnom pracovnom čase si zamestnanec sám volí začiatok, ale aj koniec pracovnej zmeny. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pružného pracovného času nemá zamestnanec stanovenú dĺžku dennej pracovnej zmeny, ale iba dobu základného pracovného času. Zvyšok týždenného pracovného času (týždenný voliteľný čas) si zamestnanec určuje sám s tým, že je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny v daný deň môže byť najviac 12 hodín.

c)  pružné štvortýždňové pracovné obdobie

•    V tomto období si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.

d)  iné pracovné obdobie.

•    Zamestnávateľ môže určiť aj iné obdobie, napr. pružný pracovný mesiac.

JUDr. Miroslav Tichý

§ 88 zákona č. 311/2001 Z. z.
– Zákonník práce

Pružný pracovný čas

 (1) Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.

(2) Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.

(3) Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.

(4) Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.

(5) Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.

(6) Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.

§ 89 zákona č. 311/2001 Z. z.
– Zákonník práce

Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.

§ 90 zákona č. 311/2001 Z. z.
– Zákonník práce

Začiatok a koniec pracovného času

(1) Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.

(2) Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien.

(3) Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je...