Rodinné podnikanie – zamestnávanie
rodinných príslušníkov

V zákone je rodinný podnik upravený takým spôsobom, keď sleduje vlastnú autonómnu líniu najskôr bez primárneho presahu do priestoru sociálnej ekonomiky a podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Rodinný podnik sa však môže stať aktérom sociálnej ekonomiky, subjektom sociálnej ekonomiky, podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky, či dokonca registrovaným sociálnym podnikom (ak sa tak rozhodne) bez toho, aby sa musel vzdať svojich základných charakteristických znakov ako rodinný podnik. Čo je cieľom rodinného podniku?

V zmysle zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej iba „zákon“) je od 1. júla 2023 okrem iného zákonnou formou upravená problematika rodinných podnikov a to predovšetkým s dôrazom na vymedzenie ich určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Tieto väzby sú pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie.

Hlavným cieľom rodinného podniku je nepochybne podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka, avšak na rozdiel od bežných podnikov, rodinné podniky môžu klásť dôraz aj na kultiváciu rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku, posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života, nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície. Rodinný podnik tak neplní len základný cieľ realizácie podnikateľskej činnosti s cieľom tvorby zisku, ale môže mať aj vyšší zámer s cieľom kultivácie a rozvoja rodinného prostredia a tzv. spoločnej rodiny.

Rodinný a sociálny podnik spája skutočnosť, kedy oba sledujú vyšší zámer, pričom na jeho podporu vyčleňujú vybrané percento svojho zisku (sociálny podnik viac ako 50 % zisku a rodinný podnik 12 % zisku po zdanení). Podnikateľská činnosť je im v tomto prípade prostriedkom (okrem dosahovania zisku) k dosahovaniu alebo napĺňaniu tohto zámeru.

Počnúc 1. júlom 2023 sa teda novelou zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch doplnili nové ustanovenia týkajúce sa problematiky rodinných podnikov v rámci samostatnej časti, čím rodinné podnikanie nadobudlo samostatný právny rámec. Jedným z hlavných cieľov rodinného podniku, na rozdiel od bežných komerčných firiem, je práve kultivácia rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku s dôrazom na posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície.

Rodinným podnikom nemôže byť subjekt, ktorý nebol primárne zriadený za účelom podnikania, alebo ktorý by vykonával hospodársku činnosť, ktorá nemá charakter podnikania. Z uvedeného je tak zrejmé, že pre rodinné podniky sa nevytvorila nová samostatná právna forma, ale ustanovujú sa definičné znaky rodinného podniku pre subjekty existujúcich právnych foriem.

Dôležitým zo základných definičných znakov rodinného podniku je existencia rodinných väzieb v rodinnom podniku. Jeho podstatou je:

•    väčšinový výkon hlasovacích práv v prospech členov jednej rodiny,

•    účasť na vedení spoločnosti prostredníctvom osoby štatutára ako člena rodiny, a

•    väčšinový hospodársky prospech členov jednej rodiny.

Pre účely preukázania rodinných väzieb zákon používa pojem „spoločná rodina“ alebo „člen spoločnej rodiny“. Členovia spoločnej rodiny sú ustanovení v rozsahu: manželia, príbuzní v priamom rade, súrodenci a iné osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a manželia týchto osôb. Konkrétne podmienky preukázania rodinných väzieb pre obchodnú spoločnosť sú nasledovné:

•    najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

•    najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení alebo

•    jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo jediným akcionárom obchodnej spoločnosti a súčasne je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a najmenej jeden iný člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo členom dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti alebo je v pracovnoprávnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou.

Podmienkou preukázania rodinných väzieb pre fyzickú osobu – podnikateľa je, že najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

V rámci tejto kapitoly je napokon potrebné uviesť, že rodinný podnik, ktorý:

•    bol zaradený do evidencie rodinných podnikov, sa považuje za tzv. evidovaný rodinný podnik,

•    ktorý prešiel procesom registrácie a bol mu priznaný štatút registrovaného rodinného podniku, je tzv. registrovaným rodinným podnikom,

•    vykonáva poľnohospodársku činnosť vrátane hospodárskeho chovu rýb alebo produkuje, spracováva a obchoduje s poľnohospodárskymi surovinami a výrobkami, sa považuje za „rodinnú farmu“.

Rada rodinného podniku predstavuje kolektívny orgán rodinného podniku, ktorého vnútornú organizáciu a fungovanie upravuje štatút rady rodinného podniku. Štatút rady rodinného podniku schvaľuje obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ.

Rada rodinného podniku musí mať minimálne troch členov, pričom väčšinu členov rady rodinného podniku musia tvoriť členovia spoločnej rodiny.

Rada rodinného podniku je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady rodinného podniku a viac ako 50 % prítomných členov rady rodinného podniku tvoria členovia spoločnej rodiny. Rada rodinného podniku prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov rady rodinného podniku. Každý člen rady rodinného podniku má jeden hlas. Štatút rady rodinného podniku môže určiť, kedy je potrebné na prijatie rozhodnutia vyšší počet hlasov členov rady rodinného podniku. Rada rodinného podniku zasadá najmenej raz za kalendárny rok.

Do evidencie rodinných podnikov možno zaradiť žiadateľa, ktorý spĺňa základné definičné podmienky rodinného podniku ustanovené v § 15a ods.1 zákona. Žiadosť o zaradenie do evidencie rodinných podnikov sa podáva na formulári, ktorého vzor určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej iba „ministerstvo práce“). Prílohou k žiadosti o evidenciu

a)  sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 15a ods. 1 písm. b) zákona,

b)  je základný dokument, ak ide o žiadateľa, ktorý má sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, na území iného členského štátu,

c)  je štatút rady rodinného podniku, ak žiadateľ má zriadenú radu rodinného podniku podľa § 15b zákona,

d)  je informácia, či základný dokument žiadateľa obsahuje aj záväzok zosúlaďovania riadiacich, obchodných, vlastníckych a rodinných vzťahov spôsobom smerujúcim k udržiavaniu a rozvíjaniu rodinných väzieb, k posilňovaniu rodinných hodnôt a kvality rodinného života a všestranného rozvoja rodinnej hmotnej kultúry a tradície,

e)  sú doklady preukazujúce splnenie podmienky podľa § 15a ods. 6 zákona, ak ide o žiadateľa, ktorý žiada aj o zápis údaja, že je rodinnou farmou.

Zákon priznáva evidovanému rodinnému podniku právo v písomnom styku uvádzať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“. Evidovaný rodinný podnik má tiež právo podať návrh na zápis označenia „rodinný podnik“ do obchodného registra.

Registrovaný rodinný podnik

Podmienky na priznanie štatútu „registrovaného rodinného podniku“ sú obsiahnuté v rámci § 15d zákona. Na rozdiel od rodinného podniku, registrovaný rodinný podnik získava od ministerstva práce štatút, ktorým preukazuje, že je aktívnym rodinným podnikom. Toto sa preukazuje spôsobom, kedy registrovaný rodinný podnik musí aktívne vykonávať hospodársku činnosť a nestačí tak byť len osobou-podnikateľom zapísanou v príslušnom registri. Hospodárska činnosť sa tu pritom chápe v kontexte štátnej pomoci, kedy predmetný rodinný podnik umiestňuje svoje tovary a/­alebo služby na trh.

Ustanovenie § 15d zákona ustanovuje pre registrovaný rodinný podnik okrem základných definičných znakov rodinného podniku ďalší znak. Tým je dôraz na posilňovanie a rozvoj rodinnej kultúry a rodinného prostredia. Tento definičný znak ukazuje, že cieľom registrovaného rodinného podniku je súbežne s dosahovaním ekonomických cieľov predovšetkým kultivácia jeho vnútorného prostredia a to spôsobom rozvíjania rodinných väzieb a posilňovaním rodinných hodnôt a kvality rodinného života. Tento znak registrovaného rodinného podniku je natoľko určujúci, že deklarácia jeho napĺňania musí byť súčasťou základného dokumentu, ktorý sa podnik zaväzuje dodržiavať.

Uvedeným spôsobom sa vymedzenie registrovaných rodinných podnikov dostáva za rámec formálnych definičných znakov a určuje model správania, ktorý má byť pre registrovaný rodinný podnik príznačný. Týmto sa samozrejme neupúšťa od cieľa tvorby zisku, ktorý zostáva hlavným cieľom podniku. Pre naplnenie tohto definičného znaku registrovaný rodinný podnik stanoví percentuálnu výšku zisku po zdanení, ktorú použije na dosahovanie vyššie uvedeného cieľa. Predmetné sa nevzťahuje na evidované rodinné podniky, u ktorých je napĺňanie predmetného cieľa otázkou voľby a pre ktoré platia základné definičné znaky.

Posledným štvrtým základným definičným znakom registrovaného rodinného podniku je participatívna forma akou sa členovia spoločnej rodiny podieľajú na zosúlaďovaní cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny prostredníctvom Rady rodinného podniku, ktorej zriadenie je v prípade registrovaného rodinného podniku povinné. Okrem splnenia vyššie zmienených podmienok, ktoré sú zároveň základnými definičnými znakmi registrovaného rodinného podniku ustanovenie § 15d zákona vymenúva viaceré ďalšie požiadavky.

Registrovaný rodinný podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 15d ods. 1 zákona počas trvania platnosti štatútu registrovaného rodinného podniku.

Registrovaný rodinný podnik je ďalej povinný minimálne 12 % zo zisku po zdanení použiť na posilnenie svojich vnútorných vzťahov a vonkajších vzťahov v súlade so záväzkom podľa § 15d ods. 1 písm. c) druhého bodu zákona vyjadreným v základnom dokumente v období do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia, a to predovšetkým na

•    vzdelávanie členov spoločnej rodiny,

•    dôchodkové zabezpečenie členov spoločnej rodiny,

•    rekreačné pobyty členov spoločnej rodiny a zamestnancov registrovaného rodinného podniku,

•    zdravotnú starostlivosť o členov spoločnej rodiny a zamestnancov registrovaného rodinného podniku,

•    sociálnu pomoc a starostlivosť o členov spoločnej rodiny.

Za použitie zisku po zdanení sa na uvedené účely tiež považuje, ak sa zisk po zdanení uplatní

•    na doplnenie osobitného fondu vytvoreného na účel jeho budúceho použitia na posilnenie vnútorných vzťahov a vonkajších vzťahov registrovaného rodinného podniku v súlade so záväzkom podľa § 15d ods. 1 písm. c) druhého bodu zákona vyjadreným v základnom dokumente, pričom k ich použitiu musí dôjsť najneskôr do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia; v prípade obstarania odpisovaného majetku musí dôjsť k začatiu použitia najneskôr do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia, alebo

•    na krytie účtovnej straty do výšky daňovej straty, ak na krytie tejto účtovnej straty už bol použitý celý rezervný fond alebo nedeliteľný fond, celý nerozdelený zisk z minulých období a celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa § 15f ods. 2 zákona.

Registrovaný rodinný podnik je povinný vo svojom účtovníctve osobitne sledovať použitie finančných prostriedkov podľa § 15f ods. 2 zákona, a to prostredníctvom tvorby analytických účtov. Registrovaný rodinný podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratku „r. r. p.“. Označenie „registrovaný rodinný podnik“ sa zapisuje do obchodného registra.

Zamestnávanie rodinných príslušníkov verzus nelegálna práca

Cieľom právnej úpravy zákona č. 82/­2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/­2005 Z. z.“) je zabezpečiť, aby nedochádzalo k uzatváraniu zmlúv nahrádzajúcich pracovnú zmluvu či dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a to najmä v snahe vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim zo Zákonníka práce či daňovo-odvodovým povinnostiam.

Za nelegálnu prácu sa považuje závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a

a)  nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo

b)  je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za závislú prácu sa považuje taká práca, pri ktorej podmienky jej výkonu ako aj pokyny na jej realizáciu vydáva iná osoba, zamestnávateľ. Zamestnanec síce realizuje prácu osobne, no hlavnú zodpovednosť za výsledky takejto práce voči tretím nenesie priamo zamestnanec, ale jeho zamestnávateľ. Závislú prácu je možné vykonávať len v zmysle Zákonníka práce.

V súvislosti s nelegálnou prácou definuje zákon č. 82/­2005 Z. z. aj pojem nelegálneho zamestnávania.

Kým nelegálnu prácu vykonáva fyzická osoba (zamestnanec), nelegálneho zamestnávania sa dopúšťa podnikateľ (zamestnávateľ), ktorý využíva závislú prácu:

a)  fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,

b)  fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo

c)  štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výnimka z nelegálnej práce pre rodinných príslušníkov

Zákon č. 82/­2005 Z. z. však na druhej strane upravuje aj výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré za určitých okolností umožňujú, aby rodinní príslušníci mohli vypomáhať podnikateľom aj bez toho, aby došlo k uzatvoreniu pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého pomeru. V aplikačnej praxi ide najmä o malých podnikateľov, ktorí potrebujú výpomoc rodinných príslušníkov.

V kontexte s uvedeným sa pre tieto účely za rodinného príslušníka považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel fyzickej osoby – podnikateľa, alebo spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Pre uplatnenie výnimky z nelegálneho zamestnávania resp. z nelegálnej práce pre rodinného príslušníka musia byť od 1. januára 2023 splnené nasledujúce podmienky:

•    práca je vykonávaná pre fyzickú osobu – podnikateľa (napríklad živnostník) alebo pre spoločnosť s ručením obmedzeným s najviac dvoma spoločníkmi, ktorí sú rodinnými príslušníkmi,

•    práca je vykonávaná príbuzným podnikateľa v priamom rade, súrodencom alebo manželom fyzickej osoby – podnikateľa alebo niektorého zo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným,

•    rodinný príslušník vykonávajúci prácu je dôchodkovo poistený, poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

To znamená, že v prípade, ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, zamestnávanie rodinných príslušníkov nepredstavuje nelegálne zamestnávanie resp. nelegálnu prácu.

Príklad

Manželia vlastnia spoločnosť s ručením obmedzeným prevádzkujúcu maloobchodné predajne v obci. Spoločníkmi v predmetnej s. r. o. sú výlučne len títo manželia. Manželov otec je na starobnom dôchodku a bezplatne vypomáha spoločnosti v oblasti zásobovania tovarom. Manželkina sestra je živnostníčka a taktiež bezplatne vypomáha spoločnosti s ručením obmedzeným, a to v oblasti vedenia účtovníctva. Pôjde v daných prípadoch o nelegálnu prácu resp. nelegálne zamestnávanie?

Ak otec spoločníka (manžela), ktorý je poberateľom starobného dôchodku bezplatne vypomáha spoločnosti v oblasti zásobovania, nejedná sa o nelegálne zamestnávanie.

Podmienky výnimky z nelegálnej práce sú splnené aj v prípade sestry spoločníčky, ktorá uvedenej spoločnosti bez pracovnej zmluvy resp. bez inej zmluvy vypomáha s vedením účtovníctva. Podmienkou však je, že ako živnostníčka je riadne dôchodkovo poistená.

Ing. Ján Mintál

§ 21 zákona č. 5/2004  Z. z., o službách zamestnanosti

Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky

(1) Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a) je držiteľom modrej karty Európskej únie(ďalej len „modrá karta“),

b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,

c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

f)  spĺňa podmienky podľa § 23a.

(2) Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere.

(3) Príslušný úrad na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na udelenie povolenia na zamestnanie je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie.

(4) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až e) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) na výkon práce k užívateľskému...