Rodinné podnikanie a BSM (2. časť)

Podnikanie manželov – dvoch samostatných podnikateľských subjektov /­FO – podnikateľ/­

Podnikanie manželov ako dvoch samostatných podnikateľských subjektov je podnikanie, pri ktorom obidvaja manželia vlastnia vlastný živnostenský list alebo iné povolenie na výkon podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len povolenie na podnikanie). Manželia – podnikatelia, vystupujú ako dve nezávislé fyzické osoby.

Manžel aj manželka, ktorí vystupujú z pohľadu daňového a aj účtovného ako dve nezávisle podnikajúce fyzické osoby, si môžu aj navzájom medzi sebou fakturovať, napríklad za poskytnuté služby, predaný tovar, výrobky a podobne. Obaja manželia vedú svoje účtovníctvo a aj každý z manželov – podnikateľov, podáva svoje daňové priznanie dane z príjmov fyzických osôb. Ak majú povinnosť evidovať tržby elektronickou registračnou pokladnicou (ERP), každý z nich má svoju vlastnú ERP.

Využívanie majetku v BSM obidvoma manželmi v podnikaní súčasne

Pri podnikaní môžu využívať manželia aj majetok, ktorý je v ich BSM. Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na podnikanie obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj prípadný príjem z ich predaja.

Rovnako odpisy z hmotného a nehmotného majetku odpisovaného, ktorý je v BSM si zahrnie do svojich výdavkov každý z manželov v pomere v akom tento majetok využíval v zdaňovacom období na podnikanie.

Z právneho hľadiska je potrebné odlišovať vlastnícke právo manželov k hnuteľným a nehnuteľným veciam od zahrnutia týchto vecí do obchodného majetku niektorého z manželov v rámci jeho podnikania a z toho vyplývajúceho účtovania na daňové účely.

Sama skutočnosť, že jeden z manželov ako podnikateľ zahrnul do svojho obchodného majetku určitú vec, ktorá je v BSM, nemá v zásade vplyv na zmenu vlastníckeho práva, teda druhý z manželov zostáva naďalej jej spoluvlastníkom a je oprávnený túto vec podľa vzájomnej dohody naďalej používať, a to aj na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Príklad 1

Rodič jedného z manželov odkázal na základe závetu obom manželom osobný automobil. Automobil sa stal podielovým spoluvlastníctvom oboch manželov, a to aj v prípade, že ho jeden z podnikajúcich manželov zahrnul do svojho obchodného majetku a na podnikanie ho využíva aj manželka.

Manželia v niektorých prípadoch, ak to je pre nich výhodné, využívajú majetok v BSM pri podnikaní, do obchodného majetku ho však nezaradia. Môže ísť o využívanie osobného automobilu, nehnuteľnosti ako miesto podnikania a podobne.

Manželia, ktorí motorové vozidlo v BSM nezahrnuli do svojho obchodného majetku, sú, každý z nich, oprávnení toto vozidlo používať na cestovanie v súvislosti s podnikaním, a teda si môžu v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uplatňovať výdavky za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, aj keď je v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii motorového vozidla zapísaný len jeden z nich.

Manželia môžu využívať majetok v BSM celkom len na podnikanie alebo ho môžu používať na podnikanie len čiastočne. V takomto prípade aj výdavky vynaložené na prevádzku a údržbu majetku si zahŕňajú do daňových výdavkov len v pomere v akom majetok využívajú na podnikanie.

Príklad 2

Obaja manželia podnikajú, pričom každý pri svojej činnosti využíva auto, ktoré majú v BSM. Automobil súčasne používajú aj na osobnú potrebu Ako budú uplatňovať daňové výdavky?

Ak obaja manželia využívajú majetok v BSM pri podnikaní, budú si deliť výdavky súvisiace so spoločným užívaním veci v súlade s § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov v takom pomere, v akom tento majetok využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti. Do daňových výdavkov si podnikatelia nemôžu zahrnúť výdavky na prevádzku automobilu pripadajúce na používanie automobilu na osobnú potrebu. Uvedené sa vzťahuje na uplatňovanie daňových odpisov a taktiež aj na ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu.

Podnikanie manželov v združení bez právnej subjektivity

Ak chcú manželia spoločne vykonávať podnikateľskú činnosť, môžu si ako fyzické osoby za týmto účelom vytvoriť združenie a deliť si príjmy a výdavky v súlade podľa zmluvy o združení. Spoločné podnikanie manželov v združení je spôsob podnikania, ktorý sa v praxi vyskytuje nielen medzi manželmi, ale aj medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi – fyzickými osobami.

Zmluvu o združení legislatívne upravuje Občiansky zákonník v § 829 až § 841. Zmluvou o združení sa podnikatelia – manželia, združujú za účelom dosiahnutia spoločného účelu podnikania.

Združenie podľa citovaného ustanovenia nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nemôže nadobudnúť živnostenské oprávnenie, ani iné oprávnenie na podnikateľskú činnosť, nemôže byť zapísané do obchodného registra. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, subjektom práv a povinností sú jednotliví členovia združenia, t. j. obaja manželia.

Manželia spoločne podnikajúci na základe zmluvy o združení, musia mať, každý z nich živnostenský list alebo iné oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti. Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nemá pridelené IČO a IČ DPH.

Občiansky zákonník nevyžaduje od účastníkov združenia písomné uzatvorenie zmluvy o združení. Ak sa združenie vytvára za účelom podnikania, je vhodné uzatvoriť písomnú zmluvu z dôvodu potreby preukázania požadovaných skutočností pre daňové účely.

Ako výhody spoločného podnikania v združení je možné označiť:

- pomerne rýchle a bezproblémové získanie živnostenského oprávnenia, ktoré je potrebné k podnikaniu fyzickej osoby v združení, vznik združenia je po stránke právnej aj formálnej jednoduchý,  pri vzniku združenia neukladá Občiansky zákonník vložiť do združenia kapitál, združenie môže založiť ľubovoľný počet osôb, t. j. manželia – členovia združenia, môžu priberať nových členov do združenia, všetci účastníci združenia sú povinní zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti združenia, majetok získaný počas spoločného podnikania je v spoločnom vlastníctve všetkých účastníkov združenia, účastníci združenia sú pri rozhodovaní a riadení rovnoprávni, zo združenia môže účastník kedykoľvek vystúpiť (nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných ak nejde o vážne dôvody), združenie môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva.

Nevýhody podnikania manželov v združení sú:

-    účastníci združenia ručia za záväzky vznikajúce v združení celým svojím majetkom, u manželov to bude majetok oboch manželov, účastníci združenia sú zodpovední aj po vystúpení, alebo po ukončení činnosti združenia za záväzky združenia, ktoré vznikli do dňa ich vystúpenia/­ukončenia činnosti.

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je účtovnou jednotkou v zmysle zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“), účtovnými jednotkami sú v zmysle Zákona o účtovníctve jednotliví členovia združenia. Každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.

Manželia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení ako fyzické osoby, účtujú podľa § 9 ods. 2 Zákona o účtovníctve v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri účtovaní sa riadia platnou legislatívou, t. j. Zákonom o dani z príjmov, Zákonom o účtovníctve a Postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Na konci účtovného obdobia, po uzavretí účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky združenia sa uskutoční rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia podľa podielov stanovených v zmluve o združení. Rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia by malo byť vyhotovené písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva.

Každý člen združenia zaúčtuje svoj podiel na príjmoch a výdavkoch zo združenia do svojho účtovníctva, v peňažnom denníku bude účtovať tieto údaje v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je ani daňovníkom. Daňovníkmi, v zmysle § 2 ods. a) Zákona o dani z príjmov, sú jednotliví členovia združenia. Príjmy, ktoré dosiahne daňovník pri spoločnom podnikaní alebo pri spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení a daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, sa rozdeľujú v súlade s § 10 ods. 2 Zákona o dani z príjmov medzi daňovníkov rovnakým dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Pri podnikaní manželov v združení nevzniká rodinný podnik, keďže rodinným podnikom môže byť výlučne iba fyzická osoba – podnikateľ, obchodná spoločnosť alebo družstvo. Využitie združenia na tento účel zákon neumožňuje.

Podnikanie súčasne v združení aj mimo združenia

V podnikateľskej praxi môže nastať aj taká situácia, že jeden z manželov bude okrem spoločného podnikania s partnerom v združení podnikať aj ako fyzická osoba v ďalšej činnosti.

Príklad 3

Manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť - vedenie účtovníctva spoločne na základe uzavretej zmluvy o združení. V písomnej zmluve o združení sa účastníci združenia dohodli na rozdelení príjmov a výdavkov medzi sebou na polovicu. Manžel súčasne podniká aj samostatne ako daňový poradca. V roku 2022 dosiahli v združení príjmy 40 000 eur a výdavky 26 000 eur. Manžel vo svojej podnikateľskej činnosti vykázal príjmy 30 000 eur a výdavky 10 000 eur.

Manželia postupovali nasledovne:

–   za združenie viedli samostatné jednoduché účtovníctvo. Platby do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne si odvádzali samostatne a účtovali do svojho účtovníctva. Dôvodom takéhoto postupu je to, že pri rozdelení výdavkov v pomere 50 % a 50 % by došlo aj k rozdeleniu platieb do zdravotnej a sociálnej poisťovne v tomto pomere, čo by nezodpovedalo skutočnosti,

–   Manžel si viedol samostatné účtovníctvo o svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva on sám. Vo svojom účtovníctve účtoval aj o platbách do ZP a SP za seba,

–   Manželka viedla samostatne účtovníctvo za seba, do ktorého účtovala o platbách do zdravotnej a sociálnej poisťovne za seba,

–   k 31. 12. 2022 uzavreli účtovné knihy, vykázali hospodársky výsledok a rozdelili príjmy a výdavky zo združenia podľa zmluvy na polovicu.

Rozdelenie príjmov a výdavkov združenia za rok 2022:

Na konci účtovného obdobia si manželka zaúčtovala svoj podiel príjmov a výdavkov do svojho peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií a následne vypočíta základ dane.

Rovnako manžel si na konci účtovného obdobia zaúčtoval svoj podiel príjmov a výdavkov do svojho peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií a následne vypočítala celkový základ dane.

Podnikanie zamestnávaním manželky (manžela)

Drobní podnikatelia – živnostníci pri svojom podnikaní často potrebujú výpomoc rodinných príslušníkov, aby dokázali zabezpečiť plynulý chod svojej malej prevádzky. Súčasne platný zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) nezakazuje vzájomné zamestnávanie manželov, umožňuje uzavrieť medzi manželmi nielen pracovný pomer ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pri svojej činnosti však nesmú zabúdať na právne podmienky stanovené zákonom č. 82/­2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci“), ktorý vo vzťahu k občanom SR žiada vo všeobecnosti od zamestnávateľa splnenie dvoch základných podmienok:

–   založenie pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá pre neho vykonáva závislú prácu.

     a súčasne

–   prihlásenie osoby vykonávajúcej závislú prácu pre zamestnávateľa do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Postup, ktorý musí zamestnávateľ pre splnenie týchto dvoch podmienok dodržať je presne stanovený v Zákonníku práce a v zákone č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V podnikateľskej praxi je zamestnávanie manželky (manžela) na základe uzavretého pracovného pomeru málo rozšírené. Nevýhodou takého vzťahu je pomerne vysoká odvodová povinnosť partnera – zamestnávateľa, a aj náročnosť z hľadiska vedenia mzdovej evidencie, ktorá sa prejaví hlavne vtedy, ak manžel (manželka) – podnikateľ, zamestnáva v pracovnom pomere len svojho partnera (prihlásenie na daňový úrad a do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, mesačné platby do poisťovní, zasielanie výkazov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, hlásení a prehľadov na daňový úrad a podobne).

Výhody zamestnávania manželov

Medzi výhody tohto druhu spoločného podnikania manželov je možné zaradiť:

•    manžel – zamestnanec, má pravidelný príjem,

•    manžel – zamestnanec v prípade práceneschopnosti dostáva peňažné dávky,

•    manžel – podnikateľ, znižuje vyplatenými mzdami a odvodmi do Sociálnej a zdravotnej základ dane a tým aj svoju daňovú povinnosť,

•    manžel – podnikateľ, využíva svojho partnera na tie práce, ktoré už sám nestíha a môže sa na neho spoľahnúť.

Nevýhody vzájomného zamestnávania manželov

•    vysoká odvodová povinnosť zamestnávateľa za manžela – zamestnanca,

•    administratívna náročnosť – vystavovanie mesačných výkazov do poisťovní a na daňový úrad, štvrťročných prehľadov a ročných hlásení na daňový úrad a podobne, prácnosť pri vedení mzdového účtovníctva, ak mzdové účtovníctvo nevedie podnikateľ sám, finančná náročnosť v prípade, že mu ho vedie iná fyzická osoba alebo právnická osoba,

•    platenie prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Zamestnávanie jedného z manželov druhým formou uzavretia pracovnej zmluvy je administratívne a finančne náročnejšie, ako keby manželia spolu podnikali inou formou, napríklad v združení alebo ako dva samostatné podnikateľské subjekty.

V podnikateľskej praxi sa môžeme stretnúť s tým, že jeden z partnerov zamestnáva druhého na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Tento spôsob je možné využiť najmä vtedy, ak partner, ktorý vypomáha partnerovi – podnikateľovi, je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa. Zamestnávanie na dohodu je vhodné najmä, ak jeden z manželov je zamestnaný a svojmu partnerovi len vypomáha, napríklad pri nárazových prácach, rôznych akciách a podobne.

Pri podnikaní jedného manžela samostatne so zamestnávaním druhého manžela alebo niektorého ďalšieho člena rodiny vzniká rodinný podnik, keďže podmienkou existencie rodinného podniku fyzickej osoby – podnikateľa, je skutočnosť, že najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Vypomáhanie podnikajúcemu manželovi (manželke)

Spoločné podnikanie manželov formou vypomáhania manželkou (manželom), ktorý nie je podnikateľom (podnikateľkou) – fyzickou osobou umožňuje Zákon o nelegálnej práci. Podnikateľovi – fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu:

–   manžel (manželka),

–   príbuzní v priamom rade – otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka,

–   súrodenec.

Súčasne však pre nich platia tieto podmienky:

–   musia byť dôchodkovo poistení alebo

–   sú poberateľmi dôchodku, alebo

–   ide o žiaka alebo študenta do 26 rokov veku.

Podľa uvedeného Zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. Rodinným príslušníkom sa myslí príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel fyzickej osoby – podnikateľa.

Aby bolo teda možné uplatniť pre rodinného príslušníka výnimku z nelegálneho zamestnávania resp. z nelegálnej práce, musia byť v súčasnosti splnené viaceré podmienky, a to:

–   práca je týmto rodinným príslušníkom vykonávaná pre fyzickú osobu – podnikateľa,

–   existencia definovaného príbuzenského vzťahu a

–   rodinný príslušník je dôchodkovo poistený, alebo je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom vo veku do 26 rokov.

Príklad 4

22 ročný syn, študent vysokej školy, pomáha svojmu otcovi, živnostníkovi, ktorý má stavebnú firmu, a to počas letných prázdnin každý deň vždy minimálne 8 hodín. S otcom však nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a vzhľadom na druh práce a odpracovaný čas nie sú splnené ani podmienky pre výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študenta. Vzhľadom na výnimku zo Zákona o nelegálnej práci nejde o nelegálne zamestnávanie ani o výkon nelegálnej práce.

Tento spôsob spoločného podnikania je výhodný v prípade nárazových prác u podnikateľa, nerovnomerného rozsahu prác v určitých časových obdobiach. Podnikajúci manžel môže v takýchto prípadoch využiť na splnenie nárazových prác výpomoc manžela (manželky), prípadne iného rodinného príslušníka. Výhodou tohto systému spoločného podnikania je operatívnosť a prakticky žiadna administratívna náročnosť.

Nevýhodou tohto spôsobu spoločného podnikania manželov je, že podnikajúci manžel (manželka) nevypláca vypomáhajúcemu manželke (manželovi) žiadnu mzdu a ani inú odmenu, preto si nemôže uplatniť do daňových výdavkov žiadne náklady.

Vypomáhajúci manžel získa príjem z tohto spôsobu podnikania len nepriamym spôsobom. V prípade, že manželia nemajú upravené (zúžené) BSM, príjem manžela – podnikateľa z podnikania je súčasťou BSM.

Ak majú manželia zrušené BSM a podnikajúci manžel vykonáva podnikateľskú činnosť spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. Ak manželia takúto zmluvu neuzatvorili rozdelia sa príjmy rovným dielom. Takýto spôsob delenia príjmov medzi manželom podnikateľom a vypomáhajúcim manželom upravuje Občiansky zákonník v § 148a ods. 3.

Príklad 5

Manželia sú zamestnaní na základe pracovného pomeru. Manželka má okrem hlavného zamestnania aj živnosť, pri ktorej jej manžel vypomáha. Aký je správny postup pri rozdelení príjmov a výdavkov na konci roka?

Podľa súčasne platného Zákona o dani z príjmov si už manželia nemôžu deliť príjmy a výdavky na vypomáhajúcu osobu. Ak chcú manželia naďalej spoločne podnikať a deliť si dosiahnuté príjmy z podnikania musí si manžel vybaviť živnostenské oprávnenia a môžu uzatvoriť združenie. Iným spôsobom spoločného podnikanie je možnosť zamestnať manžela napr. na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

V prípade, že budú manželia aj naďalej podnikať doterajším spôsobom (bez uzatvorenia niektorej zo zmlúv), celý príjem bude zdaňovať manželka a tento sa stáva súčasťou BSM.

Príklad 6

Manželia sú zamestnaní v pracovnom pomere. Manželka má okrem hlavného zamestnania aj živnosť, pri ktorej jej manžel vypomáha. Manželia majú zrušené BSM. Aký je správny postup pri rozdelení príjmov a výdavkov na konci roka?

Ak majú manželia zrušené BSM a podnikajúci manžel vykonáva podnikateľskú činnosť spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. Ak manželia takúto zmluvu neuzatvorili rozdelia sa príjmy rovným dielom. Takýto spôsob delenia príjmov medzi manželom podnikateľom a vypomáhajúcim manželom umožňuje ustanovenie § 148a, ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ak po zániku BSM manželovi podnikateľovi vypomáha pri podnikaní druhý manžel, podnikajúci manžel by mal uzatvoriť s vypomáhajúcim manželom písomnú dohodu, zvlášť v prípade, že rozsah práce vypomáhajúceho manžela pri dosahovaní príjmov je v zjavnom nepomere k rozsahu práce podnikajúceho manžela.

Manželka si zaradí tento príjem v daňovom priznaní medzi ostatné príjmy podľa § 8, ods. 1, písm. a) Zákona o dani z príjmov.

Pri podnikaní jedného manžela samostatne so súčasným využívaním vypomáhajúceho druhého manžela alebo niektorého ďalšieho člena rodiny nevzniká rodinný podnik. Podmienkou existencie rodinného podniku fyzickej osoby – podnikateľa, je skutočnosť, že najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Rodinné podnikanie prostredníctvom obchodnej spoločnosti

Zákonom č. 494/­2022 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch), sa s účinnosťou od 1. 7. 2023 doplnili nové ustanovenia týkajúce sa rodinných podnikov, čím rodinné podnikanie nadobudlo samostatný právny rámec s dôrazom na existenciu rodinných väzieb. Tieto väzby sú pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania, ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie. Po prvýkrát tak oficiálne vstupuje do našej legislatívy termín „rodinný podnik“.

Pre rodinné podniky sa nevytvára nová samostatná právna forma, ale ustanovili sa znaky rodinného podniku pre existujúce právne formy podnikania. Rodinný podnik môže byť obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak spĺňajú nižšie uvedené kritériá. Rodinný podnik, ktorým je obchodná spoločnosť/­družstvo, je obchodná spoločnosť/­družstvo, v ktorom

a)  najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo

b)  najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti/­družstva spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení alebo

c)  jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo jediným akcionárom obchodnej spoločnosti a súčasne je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a najmenej jeden iný člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo členom dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti alebo je v pracovnoprávnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou.

Rodinný podnik, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ, ak najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Rodinný podnik si môžu založiť členovia spoločnej rodiny. Nimi podľa novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sú:

–   manželia,

–   príbuzní v priamom rade (napr. potomkovia),

–   súrodenci a 

–   osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a ich manželia (napr. strýko a neter, bratranci).

Už v doterajšej praxi sa často vyskytujú manželské rodinné firmy, súrodenecké rodinné firmy i firmy rodičov a detí. Rodinný podnik je obchodná spoločnosť, družstvo alebo aj fyzická osoba – podnikateľ, ktorí sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rodinným podnikom nemôže byť subjekt, ktorý nebol zriadený s cieľom podnikania alebo ktorý nevykonáva hospodársku činnosť, ktorá nemá charakter podnikania. Okrem dosahovania zisku sa už medzi legitímne podnikateľské ciele zaraďuje zachovanie rodinných väzieb, hodnôt a tradície.

Kolektívnym orgánom rodinného podniku je rada rodinného podniku, ktorého vnútornú organizáciu a fungovanie upravuje štatút rady rodinného podniku schválený obchodnou spoločnosťou, družstvom alebo fyzickou osobou – podnikateľom. Rada rodinného podniku má najmenej troch členov. Väčšinu členov rady rodinného podniku tvoria členovia spoločnej rodiny.

Rodinný podnik môže mať status:

–   evidovaný rodinný podnik, ak bol zaradený do evidencie rodinných podnikov,

–   registrovaný rodinný podnik, ak prešiel procesom registrácie a bol mu priznaný štatút registrovaného rodinného podniku,

–   rodinná farma, ak vykonáva poľnohospodársku činnosť vrátane hospodárskeho chovu rýb alebo produkuje, spracováva a obchoduje s poľnohospodárskymi surovinami a výrobkami,

pričom evidencia aj registrácia rodinného podniku je dobrovoľná.

Zákon umožňuje aj pri s. r. o. vypomáhanie rodinných príslušníkov. Ak pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonáva prácu bez zmluvného vzťahu

–   príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel niektorého z týchto spoločníkov, ak tento

–   je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku,

nejedná sa o nelegálne zamestnávanie. Pokiaľ však nie sú splnené ostatné podmienky rodinného podniku samotným vypomáhaním rodinného príslušníka v s. r. o. rodinný podnik nevzniká.

Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou BSM. Ak jeden z manželov obchodný podiel nadobudol pred uzavretím manželstva, tento nie je predmetom BSM. Do BSM však patria výnosy z takéhoto obchodného podielu (napr. podiel na zisku, za predpokladu, že bol vyplatený).

RADA!

Každý z uvádzaných spôsobov podnikania má svoje výhody a aj nevýhody. Vo všetkých prípadoch sa musia rodinní príslušníci rozhodnúť, ktorý z možných spôsobov spoločného podnikania je pre nich najvýhodnejší a budú ho pre seba využívať. Pri výbere by mali zvážiť všetky výhody a nevýhody vyplývajúce zo spoločného podnikania ako aj svoje individuálne okolnosti.

Ing. Anton Kolembus

§ 829 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

§ 830 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

§ 831 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

§ 832 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

§ 148a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník
citácia na strane 71

(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.
citácia na strane 67

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3. vzdelávanie zamestnanca,ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,