Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Tak ako každý rok, majú zamestnávatelia povinnosť vykonať zamestnancom ročné
 zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej „ročné zúčtovanie“) a činnosti spojené s vysporiadaním daňovej povinnosti týchto zamestnancov. Aké sú povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania? Kto vykoná ročné
zúčtovanie zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú?

FORMU A SPÔSOB VYSPORIADANIA ROČNEJ DAŇOVEJ POVINNOSTI upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon“), ktorého posledná novela bola schválená dňa 22. septembra 2015 a pod číslom 253/2015 Z. z. bola vydaná v Zbierke Zákonov.

ROČNÉ ZÚČTOVANIE VYKONÁ ZAMESTNÁVATEĽ len na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorej vzor predpisuje Finačné riaditeľstvo SR. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona.

Ak zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie ak:

•    dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona, t. j. sumu 1 901,67 €

•    vykazuje daňovú stratu, napr. ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane najneskôr do 31. 3. 2016, ak zamestnanec najneskôr do 15. 2. 2016 (po uplynutí zdaňovacieho obdobia) požiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov zo závislej činnosti.

ZAMESTNANEC, KTORÝ PÍSOMNE POŽIADA ZAMESTNÁVATEĽA O VYKONANIE ROČNÉHO ZÚČTOVANIA za rok 2015 najneskôr do 15. 2. 2016, si bude môcť znížiť príjmy zo závislej činnosti a následne upraviť základ dane o nezdaniteľné časti základu dane (v praxi používaný aj ako pojem „daňové úľavy“). Ide v podstate o daňové zvýhodnenia, ktorými si zamestnanec môže znížiť čiastkový základ dane dosiahnutý zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, a znížiť si tak svoju daňovú povinnosť. Súčasná právna úprava umožňuje daňovníkom uplatniť si nárok tieto nezdaniteľné časti základu dane:

•    nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZDD“), nárok, ktorý si daňovník môže uplatňovať každý mesiac alebo až po uplynutí zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní, príp. pri podaní daňového priznania,

•    nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera (ďalej len „NČZDM“), nárok na ktorú si daňovník môže uplatniť po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky, v ročnom zúčtovaní, príp. pri podaní daňového priznania,

•    „dočasná“ nezdaniteľná časť základu dane na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „NČZDSDS“), nárok na ktorú si daňovník môže uplatniť po uplynutí zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní, príp. pri podaní daňového priznania (tento druh daňovej úľavy si bude môcť daňovník odpočítať od základu dane len za zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016),

•    nezdaniteľná časť základu dane z titulu zaplatenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „NČZDDDS“); tento druh daňovej úľavy bolo možné uplatniť prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2014, t.j. pri minuloročnom vysporiadaní daňovej povinnosti.

Na základnú nezdaniteľnú časť základu dane má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňový nerezident (ktorou je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní). Na ostatné nezdaniteľné časti (okrem starobného dôchodkového sporenia) má tento daňovník nárok, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % jeho „celosvetových“ príjmov.

NÁROK NA NČZDD si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Ide o zákonný nárok, ktorého sa nie je možné vzdať, bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec poberá príjem zo závislej činnosti časť roka alebo celý kalendárny rok.

•    Nárok nie je možné uplatniť mesačne (t.j. v priebehu zdaňovacieho obdobia), ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku (účinné od 1. 1. 2016) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „poberateľ dôchodkovej dávky“).

•    Ročná výška daňovej úľavy závisí od dosiahnutého ročného základu dane daňovníka, a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodkovej dávky, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky - nárok na daňovú úľavu na daňovníka vzniká v tomto prípade len vo výške rozdielu medzi vypočítanou ročnou nezdaniteľnou sumou základe dane na daňovníka a vyplatenou úhrnnou sumou príslušnej dôchodkovej dávky.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „životné minimum“). Určí sa ako 19,2-násobok životného minima. Suma životného minima sa k 1. 1. 2015 uplatňovala vo výške 198,09 €, preto je daňová úľava na daňovníka pre rok 2015 nasledovná:

•    ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je vo výške 3 803,33 €

•    mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkaje je vo výške 316,94 €.

Pri mesačnom uplatňovaní NČZDD výška dosiahnutého základu dane zamestnanca nie je rozhodujúca, ale v rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti sa uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. V praxi to znamaná, že výška NČZDD sa rastom základu dane daňovníka postupne znižuje, až do úplného zániku na jej nárok.

Ak zamestnanec dosiahne ročný základ dane daňovníka do výšky 100-násobku životného minima (vrátane), zamestnanec bude mať nárok na daňovú úľavu na daňovníka v plnej výške zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima, t.j. pre rok 2015 vo výške 3 803,33 €.

Ak bude ročný základ dane daňovníka vyšší ako 100-násobok životného minima, daňová úľava na daňovníka nebude vo výške 3 803,33 €, ale sa vypočíta ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a štvrtiny dosiahnutého základu dane daňovníka. Skutočná suma NČZD sa vyčísli u jednotlivých daňovníkov podľa ich dosiahnutého ročného základu dane, samozrejme po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. od 1. 1. 2015 poberateľom nižšie uvedených dôchodkov:

•    starobného dôchodku (ďalej aj „SD“) a predčasného starobného dôchodku (ďalej aj „PSD“) zo sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a dôchodku zo zahraničného poistenia rovnakého druhu,

•    výsluhového dôchodku (ďalej aj „VD“) nemal v roku 2015 nárok na mesačné uplatňovanie NČZDD.

Ak dôchodca poberal dôchodok k 1. 1. 2015 alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2015, príp. skôr, tak po uplynutí kalendárneho roka má nárok na NČZDD, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka a vyplateným ročným úhrnom dôchodku. Ak je ročný úhrn vyplateného dôchodku vyšší ako vypočítaná NČZDD, nárok na nezdaniteľné minimum dôchodcovi ako daňovníkovi nevznikne.

NÁROK NA NČZD NA MANŽELA/MANŽELKU (ďalej aj „daňová úľava na manželku“) si daňovník môže uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového obdobia.

1. podmienka: Pri uplatnení nezdaniteľnej sumy na manžela/manželku musí ísť o jej vyživovanie, t.j. nemôže sa uplatniť na druha/družku, a musí byť splnená podmienka žitia v spoločnej domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby (podmienkou nie je teda ani rovnaký trvalý pobyt manžela a manželky).

2. podmienka: Počnúc rokom 2013 sa podmienky na uplatňovanie tejto daňovej úľavy sprísnilia uvedené platí aj pre zdaňovacie obdobie roku 2015. Uplatniť si ju bude môcť daňovník na manželku, ktorá splní okrem prvej vyššie uvedenej podmienky, aspoň jednu z nasledujúcich podmienok, t.j. manželka sa počas zdaňovacieho obdobia:

–   Starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

–   Poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“).

–   Bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie podľa § 33 zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

–   Považovala sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti.

–   Považovala sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nároku na NČZDM vystaveného oprávneným subjektom [§ 37 ods. 1 písm. a) zákona] a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanec dokladuje oprávnenosť nároku na zníženie základu dane predložením sobášneho listu a dokladov, ktoré preukazujú nárok na splnenie ďalších podmienok [§ 11 ods. 4 písm. a) zákona]:

–   rodný list dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku, potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, posudok, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Splnenie všetkých podmienok sa posudzuje vždy k začiatku každého kalendárneho mesiaca!

Pri uplatnení nároku na NČZDM sa podobne ako pri daňovej úľave na daňovníka uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. Nárok na zákonom stanovenú výšku NČZDM sa rastom základu dane daňovníka postupne znižuje, až do úplného zániku nároku.

Ak zamestnanec dosiahne ročný základ dane do výšky 176,8-násobku životného minima (vrátane), zamestnanec bude mať nárok na daňovú úľavu na manželku v plnej výške, zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima, poníženú o vlastný príjem na manželku (ak počas zdaňovacieho obdobia takýto príjem poberal). Ak bude základ dane daňovníka vyšší ako 176,8-násobok životného minima, daňová úľava na manželku sa vypočíta ako rozdiel 63,4-násobku životného minima a štvrtiny dosiahnutého základu dane daňovníka. Vypočítaná suma daňovej úľavy na manželku sa zníži o vlastný príjem manželky (ak počas zdaňovacieho obdobia takýto príjem poberal). Za vlastný príjem manželky sa považuje príjem znížený o zaplatené povinné poistné a príspevky, ktoré bola manžeka povinná zaplatiť z tohto príjmu v príslušnom zdaňovacom období.

Od roku 2013 sa od vlastného príjmu manželky neodpočítava dobrovoľne poistné na sociálne poistenie, preddavky a nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia tzv. kategórie samoplatiteľa na účely zdravotného poistenia. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku za bezvládnosť, štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie (okrem doktorandského štipendia), daňový bonus, zamestnanecká prémia a štátne sociálne dávky.

Krátenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera pre rok 2015

NÁROK NA NČZD VO VÝŠKE PREUKÁZATEĽNE ZAPLATENÝCH DOBROVOĽNÝCH PRÍSPEVKOV NA STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE - II. PILIER (ďalej aj „príspevky na SDS“) si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového obdobia. Rok 2015 je predposledným rokom, kedy si daňovník môže uplatniť daňovú úľavu vo výške preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS. Pre uplatnenie tejto daňovej úľavy je dôležité, akú sumu dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaplatil daňovník v čase od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, pričom nie je rozhodujúce či platil príspevky pravidelne mesačne alebo nepravidelne niekoľkými platbami počas roka, príp. ich zaplatil jednorazovo. Maximálna výška tejto daňovej úľavy je „dvojnásobne“ limitovaná. Daňovník si môže uplatniť znížiť základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, ale:

•    najviac do výšky 2 % z dosiahnutého čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca(hrubý príjem zo zamestnania – poistné na zdravotné a sociálne poistenie)

•    najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane, t.j. za zdaňovacie obdobie roku 2015 môže byť uplatnená suma najviac vo výške 988,80 €.

Ako doklad o zaplatení dobrovoľných príspevkov na SDS je určený výpis z osobného účtu zaslaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorý je zasielaný sporiteľom vždy do konca januára za predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude tento príspevok odvádzať počas zdaňovacieho obdobia za zamestnanca zamestnávateľ, pri podaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania zamestnanec doklad o zaplatení dobrovoľných príspevkov nepredkladá.

Ak daňovník poruší podmienky pri uplatňovaní tejto daňovej úľavy, je povinný v zákonnej lehote zvýšiť základ dane o tú sumudobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v minulosti znižoval základ dane. Uvedený postup je možné vykonať len formou podania daňového priznania, nie v rámci ročného zúčtovania. K porušeniu podmienok dôjde v prípadoch:

•    ak správcovská spoločnosť vyplatí sporiteľovi plnenie podľa§ 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) ZSDS, kedy je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v minulosti základ dane znižoval, a to do troch rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bolo plnenie vyplatené,

•    ak daňovník uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 4 ZSDS, kedy je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v minulosti základ dane znižoval, a to za zdaňovacie obdobie, kedy bola táto dohoda uzatvorená, alebo bezprostredne za nasledujúce zdaňovacie obdobie,

•    ak daňovníkovi v období od 15. 3. 2015 do 15. 6. 2015 zaniklo z vlastného podnetu postavenie sporiteľa SDS podaním písomného oznámenia Sociálnej poisťovni podľa § 123aq ods. 2 ZSDS, kedy je zamestnanec v súlade s § 52ze zákona, povinný zvýšiť základ dane o sumu dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v minulosti znižoval základ dane, a to za zdaňovacie obdobie, kedy bola táto suma vyplatená alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie; sumu si môže rozdeliť (v akomkoľvek pomere) aj do týchto dvoch zdaňovacích období.

Počnúc rokom 2014 sa zaviedla NČZD vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov na DDS (III. pilier) v zdaňovacom období podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v z.n.p. (ďalej len „zákon o DDS“) a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Nárok na túto daňovú úľavu si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia ak spĺňa zákonom ustanovené podmienky:

•    príspevky musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo upustenie od dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy) a súčasne

•    daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky. V prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na NCZDDDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.

Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.

Ako doklad o zaplatení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je určený výpis z osobného účtu zaslaný dôchodkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorý bude zasielaný sporiteľom vždy do konca januára za predchádzajúci kalendárny rok. Pri vysporiadaní daňovej povinnosti formou podania daňového priznania bude tento doklad potrebný na kontrolné účely.

V súlade s § 11 ods. 11 zákona príspevky daňovníka na DDS je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok:

•    príspevky uhradené prostredníctvom zamestnávateľa za rok 2015 (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) sú súčasťou úhrnu príspevkov DDS za rok 2015, ak boli zaplatené za zdaňovacie obdobie roku 2015 najneskôr do 31. 1. 2016 (decembrové výplaty uhradené v januárových výplatných termínoch)

•    príspevky preukázateľne zaplatené priamo poistencom (na základe ním zriadeného trvalého príkazu alebo poštovou poukážkou) sú súčasťou úhrnu príspevkov, ak boli zaplatené za zdaňovacie obdobie roku 2015 zaplatené najneskôr do 31. 12. 2015.

DAŇOVÝ BONUS, je daňové zvýhodnenie, ktoré si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá dosahuje aktívne zdaniteľné príjmy, t. j. príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona. Pre rok 2015 bola mesačná suma daňového bonusu vo výške 21,41 € na jedno dieťa a v tejto sume sa bude poskytovať aj počas roka 2016. K zmene môže dôjsť až k 1. 1. 2017, ak sa k 1. 7. 2016 upraví (zvýši) suma životného minima. Suma daňového bonusu na jedno dieťa za celý rok 2015 je 256,92 €

Nárok na daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní. Podmienkou je, že úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2015 bude tvoriť najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (uvedenú skutočnosť potvrdí v žiadosti o vykonanie zúčtovania).

Ak zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca zamestnanec nárok na už priznaný daňový bonus aj vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 2 280 € (príjem vo výške 6-násobku minimálnej mzdy).

Vyplatený daňový bonus znižuje daňovníkovi preddavok na daň, ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus mesačne alebo daň (v ročnom zúčtovaní), ak si nárok na daňový bonus uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň (v ročnom zúčtovaní) alebo preddavky na daň z príjmov len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na daňový bonus v ročnom zúčtovaní, doklady preukazujúce nárok na daňový bonus sú povinnou súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania:

1.  predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa (napr. rodný list),

2.  potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

3.  potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Inštitút zamestnaneckej prémie sa prvýkrát použil pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, príp. pri podaní daňového priznania za rok 2009. Zamestnanecká prémia je založená na princípe negatívnej dane. Nárok na prémiu môže vzniknúť len zamestnancom (nie podnikateľom), ktorí počas roka dosiahnu tak nízky príjem, že si nedokážu uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Pri jej priznaní platia prísne pravidlá. Nárok na zamestnaneckú prémiu si zamestnanec môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania. Postup pri výpočte zamestnaneckej prémie závisí od dosiahnutých posudzovaných zdaniteľných príjmov zamestnanca, ktorých výška je odvodená od platnej minimálnej mzdy pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak zamestnanec za rok 2015 dosiahne posudzované zdaniteľné príjmy v úhrnnej výške zodpovedajúcej aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, t.j. pre rok 2015 vo výške 2 280 € a súčasne v sume nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, t.j. pre rok 2015 vo výške 4 560 €, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % podiel rozdielu ročnej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre kalendárny rok 2015, t.j. vo výške 3 803,33 € a základu dane určeného z ročného príjmu vo výške 12-násobku platnej minimálnej mzdy pre rok 2015, t.j. vo výške 3 948,96 €):

ZP = [19 % z (NČZD 2015 - ZD zo sumy 12-násobku MM)]

ZP = [19 % z (3 803,33 - 3 948,96)]

ZP = 0 €

Výška prémie a jej priznanie do veľkej miery závisí aj od výšky platnej minimálnej mzdy a súčasne od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre zdaňovacie obdobie roku 2014 bola výška zamestnaneckej prémie najviac v sume 27,60 eur, ale pre zdaňovacie obdobie roku 2015 a súčasne roku 2016 sa pri výpočte dostávame do mínusu a nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikne.

Uplatňovanie tohto inštitútu stráca význam. Prečo? Jedným z dôvodov je každoročný nárast minimálnej mzdy – v roku 2015 na sumu 380 eur a v roku 2016 na sumu 405 eura, a skutočnosť, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (daňová úľava) sa nemení a zostáva od 1. 1. 2015 „zamrazená“ (nakoľko k jej úprave dochádza až pri zmene životného minima, ktorého úprava sa nerealizovala). Nožnice sa medzi výškou minimálnej mzdy a ročnou výškou daňovej úľavy roztvárajú, a vzhľadom k tomu, že legislatívny vzorec na výpočet zamestnaneckej prémie sa neupravil, inštitút zamestnaneckej prémie „ako-taký“ stratil význam a rovná sa nule.

Ing. Iveta Matlovičová