Fyzická osoba v zdaňovacom období 2025 poberala príjem zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov, a to od zamestnávateľa (s. r. o.), u ktorého je v pracovnoprávnom pomere a od zamestnávateľa, pre ktorého vykonáva funkciu poslanca.

Ktorého zamestnávateľa môže požiadať o ročné zúčtovanie?

Fyzická osoba poberajúca príjem zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca. Zamestnanec, ktorý nie je príslušníkom SIS ani zamestnancom MO SR môže podľa § 38 ods. 1 prvej vety ZDP o ročné zúčtovanie požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, t. j. buď toho, u ktorého je v pracovnoprávnom vzťahu, alebo toho, pre ktorého vykonáva funkciu poslanca.

?   Príklad 2

Fyzická osoba v zdaňovacom období 2025 poberala príjem zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov, a to od zamestnávateľa, ktorým je MO SR a od zamestnávateľa, pre ktorého vykonáva funkciu poslanca.

Ktorého zamestnávateľa môže požiadať o ročné zúčtovanie?

Fyzická osoba poberajúca príjem zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca. Ak tento zamestnanec je zamestnancom MO SR, potom podľa § 38 ods. 1 druhej vety ZDP môže o ročné zúčtovanie požiadať len zamestnávateľa podľa OP, ktorým je MO SR.

Nie každý zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania preverí, či v priebehu roka 2025 postupoval v súlade s ustanoveniami ZDP, napr.:

–   či správne zaradil príjem zo závislej činnosti medzi príjem ktorý nie je predmetom dane,

–   či správne zaradil príjem zo závislej činnosti medzi príjem oslobodený od dane, resp. ak pri príjme oslobodenom od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, či zrazil preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri ročnom zúčtovaní,

–   či správne prihliadol na nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) a daňové bonusy.

V nasledujúcom texte uvádzame vybrané ustanovenia § 5 ods. 5 ZDP týkajúce sa príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, s poukázaním na praktické príklady, ak zamestnávateľ omylom zaradí medzi príjmy vylúčené z predmetu dane zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely [§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP].

?   Príklad 3

Zamestnávateľ v roku 2025 poskytuje zamestnancom príspevok 100 €/mesiac na udržiavanie pracovného oblečenia. Príspevok nezdaňuje, nakoľko toto plnenie zaradil medzi príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane [§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP].

Postupoval zamestnávateľ správne?

Zamestnávateľ nepostupoval správne, a preto je potrebné, aby pred vykonaním ročného zúčtovania príjem zaradený medzi príjem, ktorý je vylúčený z predmetu dane zdanil. Keďže zamestnávateľ v priebehu roka 2025 nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa ZDP, zrazí tento nedoplatok na preddavku dodatočne v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) ZDP najneskôr do 31. 3. 2026, t. j. do lehoty na vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ tohto titulu nemá povinnosť podať opravný prehľad. Sumu dodatočne zrazenú uvedie v prehľade, ktorý bude podávať v mesiaci vykonania opravy. Príspevok vstupuje do ročného zúčtovania ako súčasť úhrnu zdaniteľných príjmov. Príspevok by bolo možné vylúčiť z predmetu dane len vtedy, ak by zamestnanec mesačne preukazoval výdavky vynaložené na udržiavanie pracovného oblečenia.

Predmetom dane nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom [§ 5 ods. 5 písm. e) ZDP].

?   Príklad 4

Zamestnávateľ poskytol vedeniu päťdňový rehabilitačný pobyt v kúpeľoch. Hodnota pobytu pre jednu osobu predstavuje 700 €. Iný zamestnávateľ (škola, z dôvodu zvýšeného výskytu ochorenia hepatitídy, uhradil zamestnancom výdavky na očkovanie proti tomuto ochoreniu.

Postupovali zamestnávatelia správne, ak hodnotu rehabilitačného pobytu a preplatenie výdavkov za očkovanie zaradili medzi príjmy vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP?

Obidvaja zamestnávatelia nepostupovali správne, nakoľko ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Príjem vo forme poskytnutia rehabilitačného pobytu v kúpeľoch možno vylúčiť z predmetu dane len vtedy, ak by tento pobyt bol zamestnancovi poskytnutý za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Preplácanie vakcín možno považovať za preventívne opatrenie na zníženie chorobnosti a zabezpečenie kontinuity výučby, ale aj za prevenciu prenosných ochorení. Za splnenia ustanovených podmienok podľa osobitných predpisov sa školám poskytujú finančné prostriedky súvisiace so starostlivosťou o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca na úhradu vakcíny nielen proti hepatitíde, ale aj proti chrípke. Školy potom zamestnancom uhrádzajú preukázané výdavky na vakcíny, resp. ich časť. Predmetom dane nie je hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale týka sa to len plnenia, ktoré je poskytnuté v nepeňažnej forme, a preto finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi na tento účel nemožno zaradiť medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane. Obidvaja zamestnávatelia dodatočne zrazia z hodnoty poskytnutého plnenia (z hodnoty rekondičného pobytu a zo sumy preplatených výdavkov za očkovanie) nedoplatok na preddavku najneskôr do 31. 3. 2026, t. j. do lehoty na vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ nepodá opravný prehľad, ale sumu dodatočne zrazeného preddavku na daň z tejto hodnoty uvedie v prehľade podávanom v mesiaci vykonania opravy.

Predmetom dane nie je náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov [§ 5 ods. 5 písm. f) ZDP].

?   Príklad 5

Zamestnanec pri upratovaní vo firme používal svoj vysávač. Zamestnávateľ mu mesačne poskytoval 50 €, ako náhradu za používanie vlastného náradia, ktorú zaradil medzi príjmy uvedené v § 5 ods. 5 písm. f) ZDP, t. j. príjmy vylúčené z predmetu dane. Po skončení zdaňovacieho obdobia zistil, že náhradu mal zdaniť, nakoľko výška tejto náhrady nebola určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca.

Môže zamestnávateľ rozdiel na preddavku na daň opraviť v ročnom zúčtovaní za rok 2025?

Zamestnávateľ v priebehu roka 2025 nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa ZDP, preto je potrebné, aby zamestnávateľ vykonal opravu preddavku na daň po jednotlivých mesiacoch. Do úhrnnej sumy zdaniteľných príjmov zahrnie aj tzv. náhradu 50 €. Znamená to, že opravu nevykoná v rámci ročného zúčtovania, ale rozdiel na nedoplatku na preddavku na daň po jednotlivých mesiacoch dodatočne zrazí podľa § 40 ods. 3 písm. b) ZDP najneskôr do 31. 3. 2026. Úhrnná suma tzv. náhrady bude v ročnom zúčtovaní zahrnutá v zdaniteľných príjmov.

V pokračujúcom texte sú vybrané ustanovenia § 5 ods. 7 ZDP vymedzujúce príjmy oslobodené od dane, s poukázaním na praktické príklady, ak zamestnávateľ omylom zaradil medzi takéto príjmy aj zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Príjmom oslobodeným od dane je suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem [§ 5 ods. 7 písm. a) ZDP].

?   Príklad 6

Zamestnávateľ v máji 2025 všetkým zamestnancom, ktorí absolvovali kurz anglického jazyka, preplatil preukázateľné výdavky na tento kurz (od 200 do 1 500 €). Príjem zamestnanca zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, a to aj napriek tomu, že takéto vzdelávanie nesúvisí s činnosťou zamestnanca, ani s podnikaním zamestnávateľa.

Môže zamestnávateľ vykonať opravu v rámci ročného zúčtovania?

To, či zamestnávateľ vykoná opravu v priebehu roka alebo v ročnom zúčtovaní, závisí od toho, kedy túto chybu zistil. Ak zamestnávateľ nesprávne zaradenie príjmu zistil v priebehu roka 2025, potom mal postupovať v súlade s § 35 ods. 3 ZDP, t. j. preddavok a daň mal dodatočne zraziť pri najbližšom peňažnom plnení. Ak zamestnávateľ nesprávne zaradenie príjmu zistil až po skončení zdaňovacieho obdobia, potom postupuje podľa § 38 ods. 4 ZDP, t. j. príjmy oslobodené od dane zahrnie medzi úhrn zdaniteľných príjmov v ročnom zúčtovaní, z ktorých zamestnancovi v rámci ročného zúčtovania dodatočne zrazí vypočítaný rozdiel na dani.

Príjmom oslobodeným od dane je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce), suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152b Zákonníka práce [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP].

?   Príklad 7

Zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravu v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce v sume 6 € (5,12 € povinný príspevok + 0,88 € príspevok zo sociálneho fondu). Tento príspevok mesačne zaraďuje medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. V decembri 2025 sa rozhodol, že okrem tohto príspevku zamestnancom poskytne jednorazovo príspevok na stravu zo sociálneho fondu v sume 300 € a rovnako aj tento príspevok zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Postupoval zamestnávateľ správne?

Príspevok na stravu možno oslobodiť od dane, ak zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie postupuje v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, v zmysle ktorého má byť príspevok na stravovanie poskytnutý vopred a má byť viazaný na deň, kedy zamestnancovi vznikol nárok na príspevok, napr. na pracovnú zmenu. V danom prípade je príspevok poskytnutý za predchádzajúce obdobie a viaže sa k celému roku. Znamená to, že zamestnávateľ nepostupoval správne, a preto opravu nesprávne zaradeného príjmu vykoná v súlade s § 38 ods. 4 ZDP. Príspevok na stravu poskytnutý v decembri 2025 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v ročnom zúčtovaní, z ktorého zrazí vypočítaný rozdiel na dani.

V tabuľke sú dôležité sumy súvisiace s poskytnutím príspevku na stravu v roku 2025

Obdobie	Suma stravného	Maximum	Minimum	Hodnota stravovacej poukážky
1. 9. 2024 – 31. 3. 2025	8,30 €	4,57 €	3,43 €	6,23 €
1. 4. 2025 – 30. 11. 2025	8,80 €	4,84 €	3,63 €	6,60 €
1. 12. 2025 –	9,30 €	5,12 €	3,84 €	6,98 €

 

Nezabudnite aj na príspevok na rekreáciu alebo príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktorý môže byť v jednom zdaňovacom období poskytnutý a oslobodený od dane len od jedného zamestnávateľa. Ak by mal zamestnanec poskytnutý jeden z týchto príspevkov a k žiadosti o RZ by priložil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od iného zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi za toto obdobie poskytol rovnaký príspevok (pozri r. 7 a r. 8 v priloženom potvrdení o zdaniteľných príjmoch), potom aj pri tomto príjme by neboli splnené podmienky na oslobodenie a zamestnávateľ by v ročnom zúčtovaní dodatočne zrazil daň z tohto príjmu.

Príjmom oslobodeným od dane je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku [§ 5 ods. 7 písm. c) ZDP].

?   Príklad 8

Zamestnávateľ v roku 2025 mesačne poskytuje zamestnancom príspevok na nealkoholické nápoje v sume 20 €, na ktorý aplikuje oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP. Postupoval zamestnávateľ správne?

Príjmom oslobodeným od dane je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných na spotrebu na pracovisku (nepeňažná forma). Zamestnávateľ nepostupoval správne, ak finančný príspevok na nealkoholické nápoje oslobodil od dane, nakoľko nešlo o nepeňažnú formu. Príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Ak zamestnávateľ túto skutočnosť zistil až po skončení zdaňovacieho obdobia, príspevky v úhrnnej sume 240 € zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v rámci ročného zúčtovania. Pri týchto príjmoch neboli splnené podmienky pre ich oslobodenie.

Príjmom oslobodeným od dane je použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky/la [§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP],

?   Príklad 9

Zamestnávateľ vlastní fitness centrum, ktoré poskytuje zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, ale aj verejnosti. Pre verejnosť je vstup 10 €/hod., pričom zamestnanec a jeho rodinný príslušník využíva fitness centrum bezplatne. Hodnotu použitia športového zariadenia u zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov zamestnávateľ zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Po skončení zdaňovacieho obdobia zistil, že športové zariadenie využívali nielen zamestnanci, ich manželky, manželia, resp. deti zamestnanca, ale aj iné osoby (súrodenci, rodičia).

Môže zamestnancovi nezdanený príjem zahrnúť do ročného zúčtovania?

Keďže ide o osoby, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP, zamestnávateľ je povinný hodnotu tohto plnenia (10 €/hod. za každú neoprávnenú osobu) zdaniť. Dodatočné zdanenie tohto príjmu vykoná v rámci ročného zúčtovania. Zamestnancom, ktorí nepožiadajú o ročné zúčtovanie, hodnotu dodatočne zdaní v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) ZDP najneskôr do 31. 3. 2026.

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. k) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 €, do základu dane (ČZD) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia [§ 5 ods. 7 písm. l) ZDP].

?   Príklad 10

Zamestnávateľ, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, sumarizuje doklady na vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025. Zamestnancovi, ktorý podal žiadosť o RZ, v priebehu roka poskytol vlastné produkty v hodnote 100 € [príjem zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP]. V priebehu roka tomuto zamestnancovi poskytol aj príspevok so sociálneho fondu 2 500 € z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca. Sumu 2 000 € oslobodil od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP a presahujúcu sumu 500 € zamestnancovi zdanil. Zamestnanec k žiadosti o RZ priložil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti od druhého zamestnávateľa, ktorý na r. 05 tohto potvrdenia uviedol úhrn príjmov oslobodených od dane v sume 100 € a na r. 06 úhrn príjmov oslobodených od dane v sume 800 €.

Boli v tomto prípade u obidvoch zamestnávateľov splnené podmienky na oslobodenie tohto príjmu?

Pri nepeňažnom plnení, ktoré zamestnávatelia poskytli zamestnancovi formou produktov vlastnej výroby, boli splnené ustanovené podmienky, t. j. max. suma na oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, v úhrne od všetkých zamestnávateľov je 200 €. V prípade poskytnutia sociálnej výpomoci so sociálneho fondu je ustanovená podmienka na oslobodenie len u jedného zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že zamestnancovi poskytli a oslobodili od dane sociálnu výpomoc dvaja zamestnávatelia, zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie, postupuje podľa § 38 ods. 4 ZDP. V ročnom zúčtovaní zvýši zamestnancovi úhrn zdaniteľných príjmov o sumu 800 €.

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP presiahne sumu 60 €, do základu dane (ČZD) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 € mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v prvej časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie [§ 5 ods. 7 písm. n) ZDP].

?   Príklad 11

Zamestnávateľ vybraným zamestnancom zabezpečoval dopravu do zamestnania a späť osobnými motorovými vozidlami. Preukázateľne vynaložené prostriedky na túto dopravu na jedno miesto, v päťmiestnom osobnom motorovom vozidle predstavuje 60 €, a preto zamestnávateľ toto plnenie poskytnuté zamestnancovi zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP. Okrem uvedeného zamestnávateľ niektorým zamestnancom, ktorí vykonávajú sezónne práce na dohodu o vykonaní práce, zabezpečil ubytovanie v penzióne, ktorého hodnota predstavuje 180 €/mesiac na jedného zamestnanca. Zamestnávateľ časť nepeňažného plnenia 100 € zaradil medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP a zostávajúcu sumu 80 € zamestnancom zdanil.

Postupoval zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami ZDP?

Zamestnávateľ nepostupoval správne v prípade zaradenia nepeňažného plnenia, ktoré poskytol zamestnancom za účelom zabezpečenia dopravy do zamestnania a späť, nakoľko takéto plnenie môže byť oslobodené od dane len vtedy, ak doprava verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a doprava je zabezpečovaná motorovými vozidlami, ktoré sú zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3 (motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb). Nepeňažné plnenie poskytnuté v hodnote 60 € je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Rovnako aj nepeňažné plnenie poskytované zamestnancom za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom v plnej sume, nakoľko nie je splnená jedna z ustanovených podmienok. Títo zamestnanci neboli v pracovnom pomere (nevykonávali práce na základe pracovnej zmluvy). Oslobodenie sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí vykonávajú práce na základe pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ pri výpočte dane v ročnom zúčtovaní prihliadne (zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov) aj na tieto príjmy, t. j. na príjmy, ktoré nemal zamestnávateľ oslobodiť od dane.

Neprehliadnite nové stanovenie § 5 ods. 7 písm. r) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2026, podľa ktorého medzi príjmy oslobodené od dane patrí príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) a m) ZDP plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov. Ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Toto ustanovenie sa aplikuje prvýkrát pri príjmoch plynúcich z činnosti vykonávanej trénerom po 31. 12. 2025.

Súčasťou základu dane zamestnanca za zdaňovacie obdobie 2025 sú len tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnancovi plynuli za toto obdobie najdlhšie do 31. 1. 2026 (§ 4 ods. 3 ZDP), napr. ak zamestnávateľ mzdu za december 2025 vyplatí zamestnancovi 10. 1. 2026, potom táto mzda vstupuje do základu dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2025. Ak by zamestnávateľ mzdu za december 2025 vyplatil vo februári 2026, potom by zamestnávateľ túto mzdu do ročného zúčtovania za rok 2025 nezahrnul, ale až do základu dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2026.

Pokiaľ by zamestnanec v priebehu zdaňovacieho obdobia vrátil zamestnávateľovi príjem zo závislej činnosti alebo jeho časť za zdaňovacie obdobie 2025 (napr. nesprávne vypočítaný príjem z preplatenej dovolenky), potom aj tento vrátený príjem ovplyvňuje základ dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2025.

?   Príklad 12

Zamestnávateľ v decembri 2025 zistil, že zamestnancovi bola v máji 2025 dvakrát vyplatená štvrťročná odmena.

Ovplyvní ročné zúčtovanie za rok 2025 vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny, ak zamestnanec odmenu vráti v decembri 2025 alebo v marci 2026?

Na úhrn zúčtovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2025 má vplyv len tá odmena, ktorú zamestnanec vráti v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v decembri 2025. Vrátená odmena sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa pôvodne účtovalo o zdaniteľných príjmoch. Odmena vrátená zamestnávateľovi v nasledujúcom zdaňovacom období, t. j. v marci 2026, už nemá vplyv na ročné zúčtovanie za rok 2025, ale nebude mať vplyv ani na ročné zúčtovanie za zdaňovacie obdobie 2026.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. 2. 2026. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne aj na zrazené preddavky na daň, na NČZD na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) ZDP, na NČZD na manželku/la podľa § 11 ods. 3 ZDP, na NČZD podľa § 11 ods. 6 a 8 ZDP, na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ZDP a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP, ak zamestnanec do 15. 2. 2026 žiada o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ v priebehu zdaňovacieho obdobia 2025 mohol mesačne prihliadať na NČZD na daňovníka alebo na daňový bonus na vyživované dieťa, ak zamestnanec podpísal vyhlásenie podľa § 36 ZDP. Vzor tohto vyhlásenia na zdaňovacie obdobie 2026 sa nemení (pozri prílohu č. 2).

Pri vykonávaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 môže zamestnávateľ prihliadnuť na:

1. NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)

NČZD na daňovníka je suma, na ktorú má nárok každý zamestnanec, okrem zamestnanca, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia 2025 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej aj „dôchodok”), alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka, čo je 5 753,79 €. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 5 753,79 €, zníži sa základ dane v ročnom zúčtovaní len vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 € a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Na NČZD nemá vplyv, či zamestnanec poberal príjmy zo závislej činnosti celý rok alebo len niekoľko mesiacov. Táto nezdaniteľná časť sa uplatňuje v plnej sume 5 753,79 €, ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2025 nedosiahne základ dane vyšší ako je suma 25 426,27 €. Ak jeho základ dane je vyšší, vtedy sa NČZD na daňovníka postupne znižuje. NČZD ročne na daňovníka je v takom prípade suma zodpovedajúca rozdielu 12 110,36 € a jednej štvrtiny základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, NČZD ročne na daňovníka sa rovná nule.

Zamestnanec, ktorý neuplatňoval NČZD na daňovníka v priebehu roka 2025, zamestnávateľ uplatní NČZD na daňovníka pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec v žiadosti o RZ nevyznačí krížikom vyhlásenie, že je poberateľom aspoň jedného z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (pozri vyhlásenie nižšie)

Vyhlasujem, že som poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“) na začiatku zdaňovacieho obdobia, za ktoré podávam žiadosť, resp. mi bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia

☐ (vyznačí sa x)

 

?   Príklad 13

Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2025. V nasledujúcej tabuľke sú rôzne prípady z praxe, s vypočítanou sumou NČZD na daňovníka, na ktorú zamestnancovi vznikne nárok, ak dosiahne základ dane v rôznych sumách, resp. ak by bol poberateľom rôznych dôchodkov.

NČZD na daňovníka	Popis – príjmy a výška dosiahnutého základu dane za rok 2025
5 753,79 €	Zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku a v druhom polroku 2025 dosiahol základ dane 4 900 € z príjmov zo závislej činnosti.
	Poberanie invalidného dôchodku a príjmov zo závislej činnosti len časť roka, nemá vplyv na výšku NČZD na daňovníka, preto zamestnanec má nárok na NČZD na daňovníka v plnej sume.
5 753,79 €	Zamestnanec je od 1. 7. 2025 poberateľom starobného dôchodku. Jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje 15 000 €.
	Začatie poberania starobného dôchodku od 1. 7. 2025 nemá vplyv na NČZD na daňovníka za rok 2025. Zamestnanec má nárok na NČZD na daňovníka v plnej sume. Od 1. 1. 2026 zamestnanec nemá nárok na túto NČZD, ale môže si časť tejto NČZD uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia 2026, ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku bude nižšia ako je suma NČZD na daňovníka.
753,79 €	Zamestnanec celý rok poberal príjmy zo závislej činnosti a aj starobný dôchodok. Základ dane predstavuje 16 000 € a úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku 5 000 €.
	Zamestnanec má nárok na NČZD na daňovníka v sume 753,79 €, čo je rozdiel medzi NČZD na daňovníka a úhrnnou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
0 €	Zamestnanec je od 1. 7. 2024 poberateľom výsluhového dôchodku (za rok 2025 v úhrne 8 000 €). Základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje sumu 16 000 €.
	Úhrnná suma dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, preto zamestnanec nemá nárok na NČZD na daňovníka.
4 860,36 €	Zamestnanec celý rok poberal príjmy zo závislej činnosti. Základ dane = 29 000 €.
	Zamestnanec dosiahol základ dane vyšší ako je suma 25 426,27 €, preto výpočet NČZD na daňovníka = 12 110,36 € – (29 000 € : 4); 12 110,36 € – 7 250 € = 4 860,36 €.
0 €	Zamestnanec celý rok poberal príjmy zo závislej činnosti. Základ dane = 49 000 €.
	Zamestnanec dosiahol základ dane vyšší ako je suma 25 426,27 €, preto výpočet NČZD na daňovníka = 12 110,36 € – (49 000 € : 4); 12 110,36 € – 12 250 € = 0 €.

 

Nárok na NČZD na daňovníka zamestnanec nepreukazuje, okrem zamestnanca, ktorý je k 1. 1. 2025 poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP vrátane 13. dôchodku a ich úhrn nepresahuje sumu NČZD na daňovníka. Vtedy zamestnanec uplatňujúci si rozdiel medzi NČZD na daňovníka 5 753,79 € a úhrnnou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku, predloží zamestnávateľovi posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Tieto doklady zamestnanec nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/­2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v zn. n. p., zákon č. 55/­2017 Z. z. v zn. n. p.), t. j. zamestnávateľovi, ktorý má prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec nemá povinnosť preukazovať výšku 13. dôchodku, nakoľko sumy 13. dôchodku za rok 2025 sú zverejnené na Internete podľa jednotlivých druhov dôchodkových dávok nasledovne:

–   starobný, predčasný starobný, invalidný po dovŕšení dôchodkové veku           667,30 €,

–   invalidný do 70 %                                                       301,40 €,

–   invalidný nad 70 %, sociálny                                       548,50 €,

–   vdovský                                                                      363,20 €,

–   vdovecký                                                                     300,10 €,

–   sirotský (garantovaná minimálna suma 13. dôchodku) 300,00 €.

2. NČZD na manželku/la
(§ 11 ods. 3 až 5 ZDP)

NČZD na manželku/la (ďalej len „manželka”) sa uplatňuje pomernou časťou, ak si zamestnanec uplatňuje NČZD na manželku len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, potom si zníži základ dane o NČZD zodpovedajúcu jednej dvanástine NČZD na manželku, a to za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého splnil ustanovené podmienky. Rovnako ako aj NČZD na daňovníka, tak aj NČZD na manželku sa pri dosiahnutí určitej výšky základu dane postupne znižuje, napr. ak zamestnanec v zdaňovacom období 2025 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 48 441,43 € a jeho manželka žijúca s sním v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD ročne na manželku je suma 5 260,61 €. Ak má vlastný príjem nepresahujúci sumu 5 260,61 €, NČZD ročne na manželku predstavuje rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky. Pri presiahnutí tejto sumy NČZD na manželku sa rovná nule. Ak zamestnanec dosiahne základ dane vyšší ako je suma 48 441,43 € a jeho manželka žijúca so zamestnancom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD ročne na manželku je suma zodpovedajúca rozdielu 17 370,97 € a jednej štvrtiny základu dane tohto zamestnanca. Ak táto suma je nižšia ako nula, NČZD na manželku sa rovná nule. Ak má vlastný príjem, NČZD sa o túto sumu zníži.

Na účely uplatnenia NČZD na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže zamestnanec uplatniť NČZD, manželka:

- žijúca so zamestnancom v domácnosti, ktorá sa v zdaňovacom období 2025 starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/­2009 Z. z. v zn. n. p. žijúce so zamestnancom v domácnosti,

Dieťaťom je dieťa do troch rokov veku alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce sociálnych vecí a rodiny). Dieťaťom na uvedené účely je aj dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (výchova a vzdelávanie sú založené na princípoch práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku; pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné; povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak zákon neustanovuje inak)

alebo

- ktorá v zdaňovacom období 2025 poberala peňažný príspevok na opatrovanie (§ 40 zákona č. 447/­2008 Z. z.; pričom nárok na výplatu peňažného príspevku vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o priznaní peňažného príspevku), alebo

- ktorá bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 33 zákona č. 5/2004 Z. z.), alebo

- ktorá sa považuje za občana so zdravotným postihnutím (§ 9 zákona č. 5/2004 Z. z., pričom na účely tohto zákona ide o občana uznaného za invalidného podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. osoba ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzikou osobou), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

a súčasne vlastný príjem manželky je príjem manželky znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka v zdaňovacom období 2025 bola povinná z tohto príjmu zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č. 600/­2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa”)].

Neprehliadnite legislatívnu zmenu (z. č. 571/­2009 Z. z. v zn. n. p.), ktorá sa týka splnenia podmienky od 1. 1. 2025 v prípade uplatnenia NČZD na manželku, ak sa stará o dieťa do šiestich rokov veku. Ak dieťa dovŕšilo tri roky k 31. 8. 2025 a nevyužilo právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, potom manželka nespĺňa ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku. Ak dieťa využilo právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, ale na základe rozhodnutia príslušného orgánu nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy, potom podmienka na uplatnenie NČZD na manželku je splnená, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (nárok na NČZD na manželku, ktorá sa stará o dieťa od 3 do 6 rokov veku, preukáže zamestnanec, napr. rozhodnutím riaditeľa MŠ o neprijatí a oznámením druhostupňového orgánu).

Štátne sociálne dávky vymedzuje len pár osobitných predpisov, ktorými sú z. č. 383/­2013 Z. z. v zn. n. p. – príspevok pri narodení dieťaťa, z. č. 571/­2009 Z. z. v zn. n. p. – rodičovský príspevok, z. č. 238/­1998 Z. z. v zn. n. p. – príspevok na pohreb, z. č. 600/­2003 Z. z. v zn. n. p. – prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, z. č. 274/­2007 Z. z. v zn. n. p. – príplatok k dôchodku, z. č. 112/­2015 Z. z. v zn. n. p. – príspevok športovému reprezentantovi, z. č. 385/­2019 Z. z. v zn. n. p. – kompenzačný príspevok baníkom, z. č. 526/­2023 Z. z. v zn. n. p. – príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie.

Základ dane sa znižuje o NČZD na manželku aj u zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. V tomto prípade zamestnanec vyznačí krížikom vyhlásenie nachádzajúce sa v žiadosti o RZ (pozri nižšie).

Vyhlásenia daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou Vyhlasujem: 1. že v zdaňovacom období, za ktoré žiadosť podávam som daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia 2. že úhrn mojich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona) v zdaňovacom období, za ktoré podávam žiadosť, tvorí 90 % a viac zo všetkých príjmov, ktoré mi plynuli zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

☐ (vyznačí sa x) ☐ (vyznačí sa x)

 

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku vystaveného oprávneným subjektom (napr. sobášny list, doklad preukazujúci poberanie príspevku na opatrovanie alebo zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. doklad preukazujúci, či manželka je občanom so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím) a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky, ktoré je súčasťou žiadosti o RZ.

?   Príklad 14

Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2025. V nasledujúcej tabuľke sú vypočítané sumy NČZD na manželku, ak by zamestnanec dosiahol základ dane v rôznej výške, resp. ak by manželka poberala vlastný príjem.

NČZD na manželku	Popis – vlastné príjmy manželky a výška dosiahnutého základu dane za rok 2025
5 260,61 €	Manželka sa celý rok 2025 starala o dieťa, ktoré 5. 9. 2025 dovŕšilo tri roky. Manželka nemala vlastný príjem. Jej manžel dosiahol základ dane 15 000 €.
	Dieťa, ktoré dovŕšilo tri roky po 31. 8. 2025, má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole až od 1. 9. 2026. Vzhľadom na to manželka splnila ustanovenú podmienku starania sa o vyživované dieťa celý rok 2025. Nárok na NČZD zamestnanec preukáže, napr. sobášnym listom a rodným listom dieťaťa.
3 507,04 €	Manželka sa celý rok 2025 starala o dieťa, ktoré dovŕšilo tri roky 5. 3. 2025. Nemala vlastný príjem. Jej manžel dosiahol základ dane 15 000 €.
	Dieťa, ktoré dovŕšilo tri roky do 1. 9. 2025, má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 1. 9. 2025, a preto manželka splnila podmienky na uplatnenie NČZD na manželku do augusta 2025. Ak zamestnanec nepredloží zamestnávateľovi rozhodnutie príslušného orgánu, že dieťa z ustanovených dôvodov nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie, potom vzniká nárok na NČZD na manželku za mesiace január až august v sume 3 507,04 € (5 260,61 / 12 = 438,38; 438,38 × 8). Nárok preukáže, napr. sobášnym listom a rodným listom dieťaťa.
185,46 €	Eva od mája 2025 je občanom so zdravotným postihnutím a od 30. júna manželkou zamestnanca. Jej vlastný príjem predstavuje 4 000 €. Manželov základ dane = 52 000 €.
	Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku boli splnené až od júla, vtedy bola na začiatku mesiaca splnená podmienka manželky. Zamestnanec má nárok na NČZD na manželku za mesiace júl až december v sume 185,46 € (17 370,97 – 13 000 = 4 370,97; 4 370,97 – 4 000 = 370,97; 370,97 / 12 = 30,91 × 6). Nárok preukáže, napr. sobášnym listom a potvrdením, že manželka je osobou so zdravotným postihnutím.
4 822,18 €	Manželka bola celý rok 2025 nezamestnaná, ale do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaradila až 3. 1. 2025. Nedosiahla žiadny príjem. Manželov základ dane predstavuje 16 000 €.
	Keďže na začiatku januára 2025 nebola splnená ustanovená podmienka, zamestnanec má nárok na NČZD na manželku od februára 2025, t. j. v pomernej sume 4 822,18 € (5 260,61 / 12 = 438,38; 438,38 × 11). Nárok preukáže, napr. sobášnym listom a potvrdením z úradu práce, že manželka je zaradená do evidencie záujemcov o zamestnanie.
4 370,97 €	Zamestnanec a aj jeho manželka, sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou. Manželka žijúca v Nemecku sa stará o ich dvojročné dieťa. Manžel dosiahol základ dane v sume 52 000 €.
	Ak zamestnanec v žiadosti o RZ vyhlási, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2025 tvorili najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, potom splnil ustanovené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti. NČZD na manželku sa vypočíta 17 370,97 – 13 000 = 4 370,97 €. Nárok preukáže, napr. sobášnym listom a rodným listom dieťaťa.
0 €	Manželka zamestnanca je od júla 2024 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V roku 2025 dostala z úradu práce kompenzačné dávky v úhrne 800 €. Od januára 2025 bola PN a do júla poberala nemocenské dávky v úhrne 3 500 €, kedy ju zaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od decembra 2025 poberá príjmy zo závislej činnosti (ČZD =1 000 €). Jej manžel dosiahol základ dane v sume 19 000 €.
	Zamestnancova manželka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale jej vlastný príjem je vyšší ako 5 260,61 €. Vzhľadom na to NČZD na manželku sa rovná nule.

 

3. NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 a 10 ZDP)

NČZD sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (CODP) podľa zákona č. 129/­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na CODP v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a príspevky na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Príspevky zamestnanca na CODP a DDS je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 € za rok. Na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené dve podmienky. Za prvé, zamestnanec platí príspevky na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o CODP podľa osobitného predpisu. Za druhé, zamestnanec nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v prvom bode.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na CODP alebo DDS vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok zamestnávateľ.

Základ dane sa znižuje o NČZD, ktorou sú príspevky na CODP a DDS aj u zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. V tomto prípade zamestnanec uvedené vyhlási v žiadosti o RZ.

?   Príklad 15

Zamestnanec si neuplatňuje NČZD na príspevky na DDS, ktoré za neho odvádza zamestnávateľ, nakoľko má uzatvorenú starú účastnícku zmluvu s dávkovým plánom. V roku 2025 uzatvoril zmluvu podľa osobitného predpisu a sám si platí príspevky na CODP.

Má zamestnanec nárok na NČZD na príspevky CODP?

Zamestnanec nemá nárok na NČZD, ktorou sú nim hradené príspevky na CODP, nakoľko má aj naďalej uzatvorenú účastnícku zmluvu na DDS, pri ktorej nie sú splnené ustanovené podmienky.

Ak si zamestnanec uplatňoval v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach NČZD na DDS a bol mu v zdaňovacom období 2025 vyplatený predčasný výber, potom je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Zamestnanec tak urobí podaním daňového priznania. Vyplatenie predčasného výberu nemá vplyv na uplatnenie NČZD v príslušnom zdaňovacom období, ak účastnícka zmluva naďalej trvá a zamestnanec si stále platí príspevky na DDS.

4. Daňový bonus na vyživované dieťa (§ 33 ZDP)

Zamestnanec si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti.

Na účely uplatnenia daňového bonusu sa za vyživované dieťa považuje vlastné dieťa, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom ide o nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o prídavku na dieťa. Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).

?   Príklad 16

Zamestnanec vyživuje 17 ročnú dcéru, ktorá mu bola zverená do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Dňa 10. 8. 2025 sa dcéra vydala, ale naďalej žije v spoločnej domácnosti so zamestnancom (otcom). Dcéra a aj jej manžel sa sústavne pripravujú na povolanie štúdiom a v zdaňovacom období 2025 ani jeden z nich nepoberal zdaniteľný príjem.

Môže si zamestnanec po auguste 2025 uplatniť daňový bonus na dieťa, ktorého starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa?

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. V súlade s ustanovením § 33 ods. 2 ZDP za vyživované dieťa sa považuje a plnoleté nezaopatrené dieťa, t. j. plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Zamestnanec mal v auguste oznámiť zamestnávateľovi pozastavenie poberania daňového bonusu od septembra 2025, z dôvodu dcérinho vydaja. Po skončení zdaňovacieho obdobia má nárok na daňový bonus aj za mesiace september až december 2025 v súlade s § 33 ods. 3 ZDP, nakoľko manžel dieťaťa nedosiahol zdaniteľné príjmy vo vyššej sume ako je NČZD na daňovníka.

V praxi je problematické preukázať spoločnú domácnosť rodiča a dieťa. Problémy nastávajú, ak sú rodičia v rozvodovom konaní. Súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov, vtedy možno predpokladať, že dieťa aj naďalej tvorí spoločnú domácnosť s obidvomi rodičmi. Ak však súd rozhodol tak, že zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, vtedy dieťa tvorí spoločnú domácnosť len s tým rodičom, ktorému bolo zverené. V prípade právoplatného rozhodnutia je potrebné rozhodnutie súdu rešpektovať.

Ak by o ročné zúčtovanie požiadal zamestnanec vo výkone trestu, ktorý v priebehu roka 2025 bol obmedzený na slobode (odňatie slobody alebo výkon väzby), tento zamestnanec podmienku žitia v domácnosti s vyživovaným dieťaťom nespĺňa, a preto takýto zamestnanec nemá nárok na daňový bonus počas tejto doby. Splnenie podmienky žitia v spoločnej domácnosti na účely uplatnenia daňového bonusu v prípade osôb vo výkone trestu nie je možné posudzovať ani individuálne, s prihliadnutím na osobitné skutočnosti prípadu, ktorými môžu byť, napr. spôsob výkonu trestu alebo trest kratšieho trvania.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti obidvaja rodičia, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Môžu si uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac osôb a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Zamestnancovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 2025, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Nezabudnime na výnimku, kedy daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

?   Príklad 17

Zamestnanec vyživuje dieťa, ktoré sa narodilo 2. 2. 2025 a druhé dieťa vo veku päť rokov. Daňový bonus na obidve deti si uplatňuje manželka. Súd v novembri 2025 v rozhodnutí určil, že obidve deti zveruje do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to otcovi (právoplatnosť rozhodnutia 25. 11. 2025).

Od ktorého mesiaca má zamestnanec nárok na daňový bonus na obidve deti?

V súlade s § 33 ods. 5 prvej vety ZDP, nárok na daňový bonus na obidve deti má zamestnanec od decembra 2025, t. j. od kalendárneho mesiaca, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.

Neprehliadnite legislatívnu úpravu od 1. 1. 2025, podľa ktorej daňový bonus si môže uplatniť zamestnanec, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Do konca roka 2024 sa uvedená podmienka vzťahovala len na zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a od 1. 1. 2025 táto podmienka platí aj pre našich občanov, t. j. zamestnancov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a uplatňuje si daňový bonus u svojho zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, vyhlasuje vo vyhlásení podľa § 36 ZDP, že jeho zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období plynú len zo zdrojov na území SR. Ak by v priebehu zdaňovacieho obdobia začal poberať aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, potom by zamestnanec uvedenú zmenu oznámil zamestnávateľovi, ktorý by mu na základe tohto oznámenia prestal priznávať daňový bonus v priebehu roka.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň je 50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku alebo 100 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku (§ 33 ods. 1 ZDP).

Sumu daňového bonusu 50 € alebo 100 € možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti. Ustanovené percento je v nadväznosti na počet vyživovaných detí, a to pri jednom dieťati je to 29 %, dvoch 36 %, troch 43 %, štyroch 50 %, piatich 57 %, šiestich a viac 64 % (§ 33 ods. 6 ZDP).

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2025 sa suma daňového bonusu znižuje aj v nadväznosti na vyššiu sumu dosiahnutého základu dane zamestnanca. Ak je základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus (v roku 2025 je to suma 25 740 €), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti a sumou 25 740 €.

Ak dôjde v priebehu roka 2025 k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých zamestnanec vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

?   Príklad 18

Zamestnanec vyživuje dve deti vo veku do 15 rokov a jedno dieťa 17-ročné.

V akej sume by zamestnancovi vznikol nárok na daňový bonus na tieto deti, ak by dosiahol základ dane 6 000, 6 980, 31 700 alebo 37 750 €?

Suma daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 ZDP na jedno dieťa vo veku do 15 rokov je 100 € a na jedno dieťa od 15 do 18 rokov je 50 €, čo v danom prípade predstavuje sumu 3 000 € (100 × 2 deti + 50 × 1 dieťa ×12 mesiacov).

Ak by zamestnanec dosiahol základ dane v sume:

- 6 000 €, potom daňový bonus podľa § 33 ods. 1 ZDP je v súlade s § 33 ods. 6 ZDP obmedzený na 43 % zo základu dane zamestnanca, čo je suma 2 580 €;

- 6 980 €, potom má nárok na daňový bonus v plnej sume 3 000 € (43 % zo základu dane = 3 001,40 €),

- 31 700 €, potom na daňový bonus má vplyv obmedzenie podľa § 33 ods. 11 ZDP (nie podľa § 33 ods. 6 ZDP); suma daňového bonusu na každé dieťa sa zníži o 596 € (1/10 z 31 700 € – 25 740 € = 596 €) a zamestnancovi by vznikol nárok na daňový bonus 1 212 € [(1 200 € – 596 €) + (1 200 € – 596 €) + (600 € – 596 €) = 1 212 €],

- 37 750 €, potom na daňový bonus má vplyv obmedzenie podľa § 33 ods. 11 ZDP, a to tak, že suma daňového bonusu na každé dieťa sa zníži o 1 201 € (1/10 z 37 750 € – 25 740 €), daňový bonus sa rovná nule.

?   Príklad 19

Zamestnanec v roku 2025 vyživoval jedno dieťa, ktoré v októbri dovŕšilo 18 rokov a druhé dieťa, ktoré sa narodilo v marci. V akej sume mu zamestnávať prizná nárok na daňový bonus v ročnom zúčtovaní, ak by zamestnanec dosiahol základ dane 4 000 € alebo 31 700 €.

Daňový bonus podľa § 33 ods. 1 ZDP = 1 500 € (50 € × 10 mesiacov + 100 € × 10 mesiacov).

Ak by zamestnanec dosiahol základ dane v sume:

- 4 000 € – na sumu daňového bonusu sa aplikuje § 33 ods. 6 ZDP;

     za mesiace január, február, november a december zamestnancovi vzniká nárok na daňový bonus v plnej sume 300 € (29 % zo 4 000 € = 1 160 €; 1 160 / 12 = 96,67 €; 96,67 × 4 = 386,68 €) a za mesiace marec až október sa suma daňového bonusu 1 200 € znižuje na sumu 960 € (36 % zo 4 000 € = 1 440 €; 1 440 / 120 × 8 = 960 €); za celé zdaňovacie obdobie má zamestnanec nárok na daňový bonus v sume 1 260 €,

- 31 700 € – suma daňového bonusu sa znižuje v súlade s § 33 ods. 11 ZDP (nie § 33 ods. 6 ZDP); daňový bonus na každé dieťa sa zníži o 496,70 € (1/10 z 31 700 € – 25 740 € = 596 €; 596/12 = 49,67 ×10 = 496,70 €); za celé zdaňovacie obdobie má zamestnanec nárok na daňový bonus v sume 506,60 € [(1 000 € – 496,70 €) + (500 € – 496,70 €)].

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2025 platí, že nárok na daňový bonus stráca zamestnanec, ak v ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania sa vypočíta daňový bonus v nižšej sume, ako tomuto zamestnancovi priznal zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami ZDP v priebehu roka 2025. Znamená to, že niektorí zamestnanci budú povinní po skončení zdaňovacieho obdobia vrátiť daňový bonus alebo jeho časť.

?   Príklad 20

Zamestnanec si prvý polrok 2025 neuplatňoval daňový bonus na dve deti vo veku 16 rokov z dôvodu vyššieho príjmu. Daňový bonus si uplatnila matka. V druhom polroku zamestnanec zmenil zamestnávateľa, kde zarobil menej, a preto si od júla daňový bonus začal uplatňovať zamestnanec.

V akej sume mu vznikne nárok na daňový bonus na dve vyživované deti za mesiace júl až december 2025 v ročnom zúčtovaní, ak základ dane dosiahol v sume 28 140,70 € a zamestnávateľ mu za druhý polrok vyplatil daňový bonus v plnej sume 600 €?

Keďže v priebehu roka došlo k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých zamestnanec vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus. Zamestnancov základ dane je vyšší ako 25 740 €, preto daňový bonus sa bude znižovať na každé dieťa o sumu 120,06 € (1/10 z 28 140,70 € – 25 740 € = 240,07 €; 240,07 € / 12 × 6 = 120,06 €). Daňový bonus na dve deti po znížení predstavuje sumu 359,88 €, čo je o 240,12 € menej, ako mu zamestnávateľ vyplatil v priebehu roka. Zamestnancovi v ročnom zúčtovaní vznikne nedoplatok na daňovom bonuse v sume 240,12 €.

Navyšovanie základu dane nie je prípustné v ročnom zúčtovaní, ale je možné len v daňovom priznaní, a to vtedy, ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac osôb (napr. matka aj otec) a zamestnanec uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus o základ dane (ČZD – § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrn) druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti a z takto navýšeného základu dane uplatniť nárok na daňový bonus. Ak by druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane zamestnanca uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus navýši len o pomernú časť základu dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

?   Príklad 21

Matka a otec vyživujú tri deti vo veku do 15 rokov. Podľa § 33 ods. 1 ZDP je suma daňového bonusu na deti do 15 rokov 100 €, čo je mesačne na tri deti 300 €. Matkin mesačný základ dane predstavuje sumu 606,20 € (max. suma daňového bonusu pri takomto základe dane je 260,67 € (43 % z 606,20 €), otcov základ dane predstavuje mesačne 2 165 € (max. suma daňového bonusu pri takomto základe je 294 € [300 € – 6 €(3 × 1/10 z 2 165 – 2 145). V priebehu roka si uplatňuje daňový bonus otec.

Ako majú postupovať po skončení zdaňovacieho obdobia, ak matke v decembrovej mzde zamestnávateľ vyplatil odmenu 500 € (pri základe dane 1 039,20 € by mala nárok na daňový bonus v plnej sume 300 €) a otcovi vyplatil odmenu 2 500 € (pri základe dane 4 330 € otcovi nevznikol nárok na daňový bonus v mesiaci december [300 € – 655,50 € (3 × 1/10 z 4 330 – 2 145)]?

Kto si má uplatniť daňový bonus v ročnom zúčtovaní?

V mesiacoch január až november 2025 matke pri dosahovaní základu dane v sume 606,20 € vzniká mesačne nárok na daňový bonus v sume 260,67 € a otcovi pri dosahovaní základu dane 2 165 €, vzniká mesačne nárok na daňový bonus o 33,33 € viac ako matke. čo je 294 €. V mesiaci december matke pri dosiahnutí základu dane 1 039,20 € vzniká nárok na daňový bonus v plnej sume 300 € a otcovi pri dosiahnutí základu dane v sume 4 330 € nevznikne nárok na daňový bonus. Matke v ročnom zúčtovaní pri základe dane 7 707,40 € vznikne nárok na daňový bonus v sume 3 314,18 € (43 % z 7 707,40 €). Otcovi v ročnom zúčtovaní pri základe dane 28 145 € vznikne nárok na daňový bonus v sume 2 878,50 € (28 145 – 25 740 = 2 405 €; 3 600 – 721,50 = 2 878,50 €). Zamestnávateľ mu v priebehu roka vyplatil daňový bonus v sume 3 234 €, preto v ročnom zúčtovaní má povinnosť vrátiť 355,50 €. Daňový bonus na tri deti sa síce oplatil uplatňovať v priebehu roka otcovi, ale po skončení zdaňovacieho obdobia vyplynulo, že za celé zdaňovacie obdobie sa viac oplatí uplatniť daňový bonus matke. V tomto prípade je možnosť, že otec vo vyhlásení uvedie zmenu v uplatnení daňového bonusu späťne od 1. 1. 2025, t. j. zamestnávateľ mu nárok na daňový bonus v ročnom zúčtovaní neprizná (otec daňový bonus v sume 3 234 € vráti a matka si v ročnom zúčtovaní daňový bonus uplatní za celý rok 2025, t. j. matke zamestnávateľ vyplatí sumu 3 314,18 €. Ak by jeden z rodičov postupoval podľa § 33 ods. 8 ZDP, t. j. zvýšil by si svoj základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby, potom by vznikol nárok na daňový bonus len v sume 566,28 € [(ZD matky 7 707,40 € + ZD otca 28 145 € = navýšený ZD 35 852,40 €); 1/10 z 35 852,40 € – 25 740 € = 1011,24 €]. Navyšovanie základu dane v daňovom priznaní sa týmto rodičom neoplatí.

V súlade s § 37 ods. 2 ZDP nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Okrem uvedeného dokladu predkladá aj potvrdenie príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu.

Pokiaľ si zamestnanec uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje len dokladom o oprávnenosti nároku, t. j. doklad preukazujúci vlastné dieťa (rodný list), osvojené dieťa (rozhodnutie súdu) alebo dieťa druhého z manželov (sobášny list a rodný list dieťaťa).

Ak dieťa zamestnanca splnilo povinnú školskú dochádzku a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou (povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak osobitný predpis neustanovuje inak), potom zamestnanec preukazuje nárok na daňový bonus aj potvrdením zo školy alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus u svojho zamestnávateľa, nemá povinnosť predkladať potvrdenie zo školy alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu, ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR. Ide len o tých zamestnávateľov, ktorí v zmysle zákona č. 177/­2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/­2019 Z. z. majú poskytnutý prístup do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, a centrálneho registra študentov.

Zamestnanec uplatňujúci si daňový bonus na dieťa, ktoré sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, preukazuje nárok na priznanie daňového bonusu napr. potvrdením školy, že dieťa zo zdravotných dôvodov prerušilo štúdium a potvrdením od lekára, že sa nemôže pre chorobu alebo úraz pripravovať na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa.

ZDP neustanovuje, či má zamestnanec povinnosť preukazovať zamestnávateľovi nárok na priznanie daňového bonusu originálmi dokladov alebo kópiami z nich vyhotovenými. V prípade, že zamestnanec predloží zamestnávateľovi len kópie dokladov a zamestnávateľ má pochybnosti o správnosti alebo pravdivosti predložených dokladov, môže požiadať zamestnanca o predloženie originálov týchto dokladov k nahliadnutiu.

V prípade, že zamestnanec pri preukazovaní nárokov predloží zamestnávateľovi doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku, môže zamestnávateľ požiadať zamestnanca o poskytnutie prekladu predloženého dokladu. Ak má zamestnávateľ pochybnosti o správnosti takto predloženého prekladu, môže požiadať zamestnanca o predloženie úradne overeného prekladu aspoň k nahliadnutiu, pričom v súlade s § 37 ods. 6 ZDP si môže na účely ďalšieho spracovania údajov vyhotoviť kópiu predloženého originálu dokladu. Pokiaľ si zamestnávateľ sám vie zabezpečiť preloženie dokladu, potom zamestnanca nemusí žiadať o poskytnutie prekladu predloženého dokladu.

Ak sa zamestnanec v súlade s § 36 alebo § 38 ZDP dohodne so zamestnávateľom na doručovaní ustanovených tlačív elektronickými prostriedkami (§ 36 a 38 ZDP), potom môže zamestnanec doklady, ktorými preukazuje nárok na daňový bonus, doručiť zamestnávateľovi elektronicky.

V súlade s § 37 ods. 6 ZDP na účely preukazovania nároku na daňový bonus, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na daňový bonus, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ je na tieto účely oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

5. Daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a ZDP)

Zamestnávateľ pri uplatnení daňového bonusu na zaplatené úroky bude v ročnom zúčtovaní aplikovať ustanovenie § 33a v znení účinnom:

–   do 31. 12. 2023, ktoré poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023,

–   od 1. 1. 2024, ktoré prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najskôr po 31. 12. 2023.

V súlade s § 33a ods. 1 ZDP daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (§ 116 a 117 zákona č. 40/­1964 Zb. Občiansky zákonník v zn. n. p.), ak má:

–   najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

–   priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 ZDP a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2024 dosiahla 1 524 €, a preto 1,6 násobok tejto sumy predstavuje 2 438,40 €.

Ak je zamestnanec dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi, podmienku veku a priemerného mesačného príjmu musí splniť nielen dlžník ale aj spoludlžník. Podmienky priemerného mesačného príjmu dlžníka a spoludlžníkov musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.

Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 1 200 € za rok. Neprehliadnite, že na zmluvy uzatvorené do 31. 12. 2023, daňový bonus je vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období (úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac zo sumy 50 000 €), najviac však do výšky 400 € za rok.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v § 33a ods. 3 ZDP pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

Banka je povinná za ustanovených podmienok spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť potvrdenie, na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky. Zamestnanec nárok na daňový bonus na zaplatené úroky preukazuje týmto potvrdením z banky.

Rekapitulácia základných podmienok pri uplatnení daňového bonusu na zaplatené úroky zo zmluvy uzatvorenej do 31. 12. 2023 a po 31. 12. 2023

Zmluva o úvere na bývanie uzatvorená do 31. 12. 2023	Zmluva o úvere na bývanie uzatvorená po 31. 12. 2023
Podmienka veku – najmenej 18 a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver	Podmienka veku – najmenej 18 a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver
Podmienka príjmu – najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy	Podmienka príjmu – najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy
Podmienka užívania nie je ustanovená	Podmienka užívania – nehnuteľnosť slúži výlučne na bývanie
Maximálna suma daňového bonusu na zaplatené úroky 400 €	Maximálna suma daňového bonusu na zaplatené úroky 1 200 €
Daňový bonus na zaplatené úroky sa vypočíta z úrokov zaplatených v roku, najviac zo sumy 50 000 € úveru.	Daňový bonus na zaplatené úroky sa vypočíta z úrokov zaplatených v roku.

 

?   Príklad 22

Eva uzatvorila zmluvu o úvere na bývanie v roku 2023. Splnila všetky ustanovené podmienky na to, aby si uplatnila daňový bonus na zaplatené úroky. Jej kamarátka Jana rovnako splnila ustanovené podmienky na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky, ktorá zmluvu o úvere na bývanie uzatvorila v roku 2025. Úročenie začalo v auguste 2025. Banka Eve a Jane vystavila potvrdenie, v ktorom uviedla, že uhradili úroky v sume 1 200 €.

V akej sume im zamestnávateľ prizná daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2025?

Eva má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v sume 400 €, čo je maximum. Zamestnávateľ vypočítal sumu v súlade s legislatívou platnou do 31. 12. 2023. Jana uzatvorila zmluvu v roku 2025, preto pri výpočte daňového bonusu zamestnávateľ aplikoval legislatívu platnú od 1. 1. 2024. Max. suma daňového bonusu na zaplatené úroky zo zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2023 predstavuje 1 200 €. Keďže úver sa začal úročiť od augusta 2025, suma daňového bonusu sa vypočíta pomernou časťou z max. ročnej sumy 1 200 €. Max. nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za jeden mesiac predstavuje 100 €, čo je 1/12 z 1 200 €. Táto suma je kľúčová a zohľadňuje sa pri výpočte v prvom a poslednom roku uplatnenia daňového bonusu. V tomto prípade sa percento (50 % zo zaplatených úrokov) neuplatní, nakoľko mesačný nárok by bol vyšší ako je mesačný strop 100 €. Jana má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v sume 500 € (5 mesiacov × 100 €). Eva a Jana preukážu nárok zamestnávateľovi potvrdením z banky.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. 3. 2026 na tlačive, ktorého vzor určilo MFSR v roku 2025 (pozri prílohu č. 3). Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2026, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí daňové bonusy do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do 31. 12. 2026 alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8 ZDP (zamestnávateľ podá žiadosť o vrátenie preplatku na dani vyplývajúceho z ročného zúčtovania). O vyplatené daňové bonusy zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, t. j. do 31. 12. 2026 alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 € zráža zamestnávateľ, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do 31. 12. 2026. Zamestnávateľ odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumy daňových bonusov a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 alebo § 50aa, zamestnávateľ zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 € alebo nižšej ako 5 € najneskôr do 30. 4. 2026.

Zamestnanec má možnosť v žiadosti o RZ požiadať o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely § 50 a § 50aa ZDP, ktoré je zamestnávateľ povinný vstaviť najneskôr do 15. 4. 2026 na tlačive, ktorého vzor učilo FR SR v decembri 2025 (pozri prílohu č. 4).

Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8 ZDP. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru.

?   Príklad 23

Erik poberal príjem zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa A dosahoval príjmy na základe pracovnej zmluvy a u zamestnávateľa B na základe dohody. V priebehu roka si u zamestnávateľa A uplatňoval NČZD na daňovníka a daňový bonus na dve vyživované deti vo veku do 15 rokov (vyplatený 2 288,08 €). Zamestnávateľa A požiadal o ročné zúčtovanie, kde si uplatňuje:

–   NČZD na manželku, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím od roku 2020; vlastný príjem manželky za zdaňovacie obdobie 2025 pozostával z invalidného dôchodku a 13. dôchodku v úhrne 4 000 €; k žiadosti o RZ nepriložil žiadny doklad, nakoľko potvrdenie o tom, že manželka sa považuje za osobu so zdravotných postihnutím do r. 2027 a sobášny list predložil zamestnávateľovi v roku 2024,

–   NČZD na CODP v sume 180 € a k žiadosti priložil výpis, nakoľko si príspevky uhrádzal sám,

–   daňový bonus v žiadosti o RZ nevyznačil, nakoľko si tento nárok uplatnil v priebehu roka podpísaním vyhlásenia podľa § 36 ZDP,

–   daňový bonus na zaplatené úroky zo zmluvy uzatvorenej v roku 2024, z ktorej v roku 2025 zaplatil úroky v sume 3 100 €; k žiadosti o RZ priložil potvrdenie z banky.

	Zamestnávateľ		SPOLU
	A	B
Úhrn zdaniteľných príjmov	23 600 €	8 000 €	31 600 €
Poistné na SP a ZP	3 162,40 €	1 072 €	4 234,40 €
Z toho poistné na SP	2 218,40 €	752 €	2 970,40 €
Z toho poistné na ZP	944 €	320 €	1 264 €
ČZD	20 437,60 €	6 928 €	27 365,60 €
NČZD na daňovníka	5 753,79 €	0 €	5 753,79 €
Preddavok na daň	2 789,92 €	1 316,32 €	4 106,24 €
Daňový bonus na deti	2 288,08 €	0 €	2 288,08 €

 

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní vypočítal nasledovné sumy:

r. 04a – NČZD na daňovníka v sume 5 268,96 € (12 110,36 – 6 841,40),

r. 04b – NČZD na manželku v sume 1 260,61 € (5 260,61 – 4 000 = 1 260,61),

r. 04c – NČZD na CODP 180 €,

r. 06 –  daň 3 924,65 €,

r. 09 –  daňový bonus na dve deti za celý rok v sume 2 074,88 € [1/10 z 27 365,60 – 25 740 = 162,56 €; 2 400 – (162,56 × 2) = 2 074,88 €],

r. 13 –  daňový bonus na vybratie 213,20 €,

r. 15 –  daňový bonus na zaplatené úroky v sume 1 200 € (50 % z 3 100 € = 1 550 €, max. však len 1 200 €),

r. 20 –  preplatok na dani vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 181,59 € (r. 06 daň 3 924,65 € – r. 18 zrazené preddavky na daň 4 106,24 €),

Zamestnávateľ Erikovi vyplatí sumu 1 168,39 €, ktorá pozostáva z preplatku 181,59 € a daňového bonusu na zaplatené úroky v sume 1 200 € po odpočítaní sumy z r. 13 daňový bonus na vybratie 213,20 €.

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (prvá strana) najneskôr do 30. 4. 2026. Na žiadosť zamestnanca je povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (druhá strana), a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, daňových bonusov vyplývajúcich z tohto ročného zúčtovania. Ak zamestnávateľ vystaví doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potom nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku a daňových bonusov uvedené v tomto doklade (§ 39 ods. 6 ZDP).

ZDP v § 40 ustanovuje okrem iného aj postup pre zamestnávateľa, ak nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom alebo priznal a vyplatil inú sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona. Uvedené ustanovenie aplikuje zamestnávateľ, ktorý pochybí v ročnom zúčtovaní a opravu dane alebo daňového bonusu vo vzťahu k zamestnancovi vykoná v súlade s týmto ustanovením.

Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania alebo daňový bonus vyplývajúci z ročného zúčtovania z dôvodu, že zamestnancovi už nevypláca mzdu, odstúpi potrebné doklady správcovi dane na vymáhanie týchto súm v súlade s § 40 ods. 5 ZDP.

- Príloha č. 1 Žiadosť o RZ

- Príloha č. 2 Vyhlásenie podľa § 36 ZDP

- Príloha č. 3 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

- Príloha č. 4 Potvrdenie o zaplatení dane