Zamestnanec o ročné zúčtovanie za rok 2023 požiadal zamestnávateľa, pre ktorého začal vykonávať závislú činnosť od 1. 1. 2024. Zamestnanec mal do 31. 12. 2023 uzatvorený pracovný pomer s iným zamestnávateľom, právnickou osobou, ktorá naďalej existuje.

Možno aj takto vykonané ročné zúčtovanie akceptovať?

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa úpravou ustanovenia § 38 ods. 1 ZDP zamestnancovi umožňuje požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ktorý tomuto zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem počas zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 1 ZDP má povinnosť ročné zúčtovanie vykonať. Ak však zamestnanec z určitých dôvodov požiada o ročné zúčtovanie zamestnávateľa, ktorý mu počas zdaňovacieho obdobia nevyplácal zdaniteľný príjem, tento zamestnávateľ nemá povinnosť podľa § 38 ZDP zamestnancovi ročné zúčtovanie vykonať. Ak by však zamestnávateľ tomuto zamestnancovi ročné zúčtovanie vykonal, nemožno automaticky takto vykonané ročné zúčtovanie považovať za vykonané v rozpore s § 38 ZDP, čo by znamenalo, že aj takto vykonané ročné zúčtovanie možno v odôvodnených prípadoch akceptovať.

2. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len tomu zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové ­priznanie

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2023 je povinný podať daňovník,

- ak za rok 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 2 461,41 €, s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP [do sumy 2 461,41 € sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 ZDP) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP],

- ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 2 461,41 €, ale vykazuje daňovú stratu,

- ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, presahujúce 2 461,41 €, ak:

a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane,

- ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a) príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.

 

Môže zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie za rok 2023, ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2023 poberal:	Áno/Nie
okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, aj príjmy z prenájmu nehnuteľností v úhrnnej sume 400 €?	Áno – príjmy z prenájmu do 500 € sú oslobodené od dane, ktoré do ročného zúčtovania nevstupujú
príjmy zo závislej činnosti na území SR presahujúce sumu 2 461,41 € a v mesiaci september pracoval v zahraničí, t. j. plynuli mu aj zdaniteľné príjmy od zahraničného zamestnávateľa?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa presahujúce sumu 2 461,41 € a v máji prevzal cenu z verejnej súťaže, ktorej hodnota je 500 €?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa, ktorého požiadal o ročné zúčtovanie 2. 2. 2024, ale potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od iného zamestnávateľa doručil až 21. 2. 2024?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 písm. d) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa presahujúce sumu 2 461,41 € a nezdanenú odmenu za prácu 500 € od spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú príkaznú zmluvu?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a z podnikateľskej činnosti príjmy síce nedosiahol, ale mal s touto činnosťou spojené výdavky, t. j. vykázal daňovú stratu?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP
nepeňažné plnenie v hodnote 3 000 € od zamestnávateľa, u ktorého bol celý rok 2023 práceneschopný? Iný zdaniteľný príjem nepoberal, ale z tohto nepeňažného plnenia mu zamestnávateľ nezrazil preddavok na daň (daň).	Áno – ak ho zamestnanec o ročné zúčtovanie požiada

 

3. Povinnosti zamestnávateľa pri ročnom zúčtovaní

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na NČZD na daňovníka, na NČZD na manželku (manžela), na NČZD na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus na vyživované dieťa a na daňový bonus na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. 2. 2024 požiadal o vykonanie ročného zúčtovania a podpísal žiadosť o ročné zúčtovanie.

V súlade s § 38 ods. 4 ZDP zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie je povinný pri výpočte dane prihliadnuť aj na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie (sumu na r. 01 ročného zúčtovania zvyšuje o tieto sumy). Zamestnávateľ posúdi splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie oslobodenia daných príjmov na základe údajov uvedených v predložených potvrdeniach o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (na riadkoch 05 až 09 potvrdenia), vystavených podľa § 39 ods. 5 ZDP (ďalej len „potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“), ktoré mu zamestnanec priloží k žiadosti o ročné zúčtovanie a údajov na mzdovom liste. Ide o príjmy uvedené:

–   v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, poskytnuté formou produktov vlastnej výroby, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadkoch 01c a 05,

–   v § 5 ods. 7 písm. l) ZDP, poskytnuté ako sociálna výpomoc zo sociálneho fondu (na ustanovený účel), ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v úhrnnej výške 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadku 06,

–   v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na rekreáciu, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadkoch 07 a 07a,

–   v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadku 08,

–   v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, poskytnuté ako nepeňažné plnenie, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadku 09.

?   Príklad č. 2

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2023 v ustanovenej lehote a k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží dve potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie z priložených potvrdení zistí, že zamestnanec má v jednom potvrdení na riadku 05 sumu 200 € a v druhom potvrdení na riadku 05 sumu 120 €. Znamená to, že obidvaja zamestnávatelia aplikovali oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, čím prekročili ustanovený limit na oslobodenie.

Ako postupuje zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. k) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov. V tomto prípade pri sume 120 € neboli splnené podmienky pre jej oslobodenie, a preto vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 ZDP, zamestnávateľ o túto sumu zvýši zamestnancovi v ročnom zúčtovaní úhrn zdaniteľných príjmov.

?   Príklad č. 3

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2023 v ustanovenej lehote a k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží dve potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie, z priložených potvrdení zistí, že zamestnanec má v jednom potvrdení na riadku 06 sumu 900 € a v druhom potvrdení má na riadku 06 sumu 1 500 €, t. j. obidvaja zamestnávatelia aplikovali na tieto sumy oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP.

Ako postupuje zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. l) ZDP od dane z príjmov je oslobodená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa,, a preto zamestnancovi mala byť suma 900 € alebo 1 500 € zdanená. ZDP neustanovuje, ktorú sumu má zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní pripočítať zamestnancovi k úhrnu príjmov, ale výhodnejšie bude, ak zamestnancovi v ročnom zúčtovaní zdaní nižšiu sumu, čo je 900 €.

?   Príklad č. 4

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2023 v ustanovenej lehote a k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží dve potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie, z priložených potvrdení zistí, že zamestnanec má v jednom potvrdení na riadku 09 sumu 480 € a v druhom potvrdení má na riadku 09 sumu 220 €, t. j. obidvaja zamestnávatelia na tieto sumy aplikovali oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Ako postupuje zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP od dane z príjmov je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, a preto sumu prevyšujúcu 500 €, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 ZDP, pripočíta zamestnancovi v ročnom zúčtovaní k úhrnu zdaniteľných príjmov.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa ZDP, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. 2. 2024. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnancovi vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR a uverejnilo na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk v apríli 2023 (pozri prílohu č. 3).

Upozornenie!

Finančné riaditeľstvo SR v apríli 2023 určilo na zdaňovacie obdobie roku 2023 nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch POT395v23 a upozornilo na použitie vzoru tlačiva POT39_5v22/daňový bonus platného na zdaňovacie obdobie 2022 určeného v decembri 2022, ktoré sa akceptuje, ak zamestnávateľom bolo vystavené v období, keď vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch na rok 2023 nemali k dispozícii, čo je do 30. 4. 2023.

Zamestnávateľ v tlačive platnom za rok 2023:

– na r. 10, do úhrnnej sumy zahrnie aj sumu zamestnávateľom zrazených príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, ktoré za zamestnancov odvádzal zamestnávateľ,

– na r. 13, uvedie údaje o vyživovaných deťoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil nárok na daňový bonus; ak dieťa zamestnanca nemá rodné číslo, uvedie dátum narodenia dieťaťa v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom uvedie RRRR,

– na r. 13 uvedie aj úhrnnú sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu za všetky vyživované deti po jednotlivých mesiacoch.

4. Sumy vyplývajúce z ročného zúčtovania

Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok 2023 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. 3. 2024. Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2024 (t. j. do 31. 5. 2024) vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca (suma uvedená na r. 20 ročného zúčtovania) a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus na vyživované dieťa alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, t. j. do 31. 12. 2024, alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 40 ods. 8 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie vyplatených preplatkov vyplývajúcich z ročného zúčtovania samostatnou žiadosťou. O vyplatené daňové bonusy alebo ich časti zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka (31. 12. 2024), alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie týchto súm žiadosťou, ktorá je súčasťou tlačiva prehľad (§ 39 ods. 9 ZDP).

?   Príklad č. 5

Z ročného zúčtovania za rok 2023, ktoré zamestnávateľ vykoná vo februári 2024, plynie zamestnancovi preplatok v sume 210 € a suma daňového bonusu na zaplatené úroky v sume 400 €.

Je zamestnávateľ povinný uvedené sumy vyplatiť zamestnancovi v jednom mesiaci?

Zamestnávateľ sumy vyplývajúce z ročného zúčtovania nemusí zamestnancovi vyplatiť v jednom mesiaci, musí byť však dodržaná lehota, t. j. v súlade s § 38 ods. 6 ZDP zamestnávateľ uvedené sumy vyplatí zamestnancovi najneskôr v aprílovej mzde, čo je do 31. 5. 2024. Preplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 210 € vyplatí zamestnancovi, napr. v marci a sumu daňového bonusu na zaplatené úroky v apríli 2024.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania (suma uvedená na r. 19 ročného zúčtovania) presahujúci sumu 5 € zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia (31. 12. 2024). Zamestnávateľ odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. rozhodne sa poukázať podiel zaplatenej dane, potom zamestnávateľ zamestnancovi v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €.

?   Príklad č. 6

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, v ktorom zamestnancovi vypočíta nedoplatok na dani v sume 0,12 €. Zamestnávateľ tento nedoplatok nezrazí zo mzdy zamestnanca do dňa vystavenia potvrdenia o zaplatení dane, čo v potvrdení aj uvedie.

Je tento zamestnávateľ povinný nedoplatok na dani vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 0,12 € zamestnancovi zraziť po vystavení potvrdenia o zaplatení dane? Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží takéto potvrdenie, poukáže správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi?

Zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania aj v sume nižšej ako je 5 €, ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. aj po vystavení potvrdenia o zaplatení dane. Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží potvrdenie o zaplatení dane, v ktorom je uvedené, že nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v nižšej sume ako 5 € mu nebol zrazený, potom správca dane v súlade s ustanoveniami § 50 ZDP poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorého uviedol zamestnanec vo vyhlásení (za daňový nedoplatok na účely § 50 ZDP sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 €).

V tlačive ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2023 je na r. 19 Nedoplatok dane – neupravený doplnený odkaz 3, podľa ktorého sa na tomto riadku uvádza nula, ak suma nedoplatku dane je 5 € alebo nižšia ako 5 €, pričom zamestnávateľ tento nedoplatok dane nezníži o sumu daňového bonusu podľa § 33 ZDP a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP a zamestnanec neuplatní postup podľa § 50 ZDP. Znamená to, ak zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023 vypočíta na r. 19 nedoplatok na dani nižší alebo rovný 5 €, nulu na tomto riadku uvedie len vtedy, ak tento nedoplatok neznižuje o priznané daňové bonusy a zamestnanec nepoukazuje podiel zaplatenej dane.

?   Príklad č. 7

Zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie za rok 2023 zamestnancovi, ktorý si neuplatňuje daňové bonusy, a ani nepoukazuje podiel zaplatenej dane. Zamestnávateľ na r. 06 ročného zúčtovania vypočítal daň v sume 1 000 €, na r. 18 uviedol úhrn preddavkov na daň v sume 998 a na r. 19 daňový nedoplatok v sume 2 €.

Uvedie nedoplatok na dani v sume 2 € na r. 19?

Zamestnávateľ na r. 19 uvedie nulu a 2 € od zamestnanca nevyberie z dôvodu, že zamestnanec nepoukazuje podiel zaplatenej dane a neuplatňuje si daňové bonusy.

Upozornenie!

Zamestnávateľ po prvýkrát v zdaňovacom období 2024, pri podávaní prehľadu podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP za január 2024 má možnosť na r. 8, vyznačiť krížikom nové zaškrtávacie pole „Uplatňujem postup podľa § 40 ods. 8 ZDP“. Uvedené pole zaškrtne len vtedy, ak v predchádzajúcich mesiacoch odviedol preddavky na daň vyššou sumou a tieto preddavky chce použiť „kompenzovať“ na úhradu preddavkov na daň (dane) v nasledujúcich mesiacoch. Toto políčko zamestnávateľ nezaškrtne, ak by podľa § 40 ods. 8 ZDP požiadal správcu dane o vrátenie preplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania.

5. Nezdaniteľné časti základu dane

Zamestnanec si môže v ročnom zúčtovaní za rok 2023 uplatniť tri NČZD, ak mu na tieto NČZD vznikne nárok. Sú to:

NČZD na daňovníka podľa § 11 ods. 2 ZDP,

NČZD na manželku/manžela (ďalej len „manželka“) podľa § 11 ods. 3 ZDP,

NČZD na príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (ďalej len „CODP“) a na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“) podľa § 11 ods. 8 ZDP.

5.1 NČZD na daňovníka (4 922,82 €) – r. 04a ročného zúčtovania

Zamestnanec, ktorý za ustanovených podmienok podal zamestnávateľovi vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, mal možnosť si uplatniť v priebehu roka 2023 NČZD na daňovníka v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, čo mesačne predstavovalo 410,24 €. Zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní prihliada na túto NČZD v nadväznosti a výšku dosiahnutého základu dane zamestnanca. Presahujúci základ dane sumu 21 754,18 € znamená, že NČZD na daňovníka 4 922,82 € sa znižuje. Výpočty NČZD na daňovníka za rok 2023 sú nasledovné:

–   ak základ dane sa rovná alebo je nižší ako 21 754,18 €, NČZD na daňovníka = 4 922,82 €,

–   ak základ dane je vyšší ako 21 754,18 €, NČZD na daňovníka = 10 361,36 – (základ dane : 4).

?   Príklad č. 8

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023, na r. 03 vypočíta základ dane v sume 16 147 €. Ide o zamestnanca, ktorý nepoberá dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 ZDP.

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní, na r. 04a uvedie NČZD na daňovníka v sume 4 922,82 €.

?   Príklad č. 9

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023, na r. 03 vypočíta základ dane v sume 22 000 €. Ide o zamestnanca, ktorý nepoberá dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 ZDP.

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní, na r. 04a uvedie NČZD na daňovníka v sume 4 861,36 €. Výpočet NČZD je nasledovný: 10 361,36 – (22 000 : 4) = 10 361,36 – 5 500 = 4 861,36 €.

Nezabudnite, že postupné zaokrúhľovanie je prípustné, a preto sa zaokrúhľujú jednotlivé výpočty.

Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý zamestnanec, s výnimkou zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj zamestnanec, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku za rok 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 €, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou 4 922,82 € a vyplatenou sumou dôchodku.

?   Príklad č. 10

Zamestnanec celý rok 2023 poberal starobný dôchodok v úhrnnej sume 4 022,82 € a 13. dôchodok v sume 140 €. Zamestnávateľ mu počas roka neuplatňoval NČZD na daňovníka, nakoľko zamestnanec na túto NČZD nemal nárok.

Vzniká zamestnancovi nárok na NČZD na daňovníka pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 11 ods. 6 ZDP zamestnancovi vzniká nárok na NČZD na daňovníka v sume 900 € (4 922,82 € – 4 022,82 €; do úhrnnej sumy dôchodku sa 13. dôchodok nezapočíta). O túto NČZD môže požiadať prostredníctvom žiadosti o ročné zúčtovanie, v ktorej vyplní bod 2 v časti II tohto tlačiva. Nárok na túto NČZD preukazuje zamestnanec v súlade s § 37 ods. 1 písm. b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Upozornenie!

Ak ide o zamestnávateľa, ktorý má v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne, v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok, potom zamestnanec takémuto zamestnávateľovi nemusí k žiadosti prikladať žiadny doklad, t. j. nárok na túto NČZD nepreukazuje rozhodnutím o priznaní dôchodku, ani dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku (§ 37 ods. 3 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2021). Poberanie daného dôchodku si zamestnávateľ preverí sám, prostredníctvom uvádzaného informačného systému.

Nárok na NČZD na daňovníka má aj zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

5.2 NČZD na manželku (4 500,86 €) – r. 04b ročného zúčtovania

NČZD na manželku si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia a za dvanásť kalendárnych mesiacov roka 2023 je to suma 4 500,86 €. Na uplatnenie tejto NČZD má vplyv nielen dosiahnutá výška základu dane zamestnanca, ale aj výška vlastného príjmu manželky a splnenie aspoň jednej podmienky ustanovenej v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP.

Zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní prihliada na túto NČZD v nadväznosti a výšku dosiahnutého základu dane zamestnanca. Ak základ dane zamestnanca presahuje sumu 41 445,46 €, potom NČZD na manželku v sume 4 500,86 € sa zamestnancovi pri splnení všetkých ustanovených podmienok znižuje. Výpočty NČZD na manželku za rok 2023, pri splnení všetkých ustanovených podmienok sú nasledovné:

–   ak základ dane zamestnanca sa rovná alebo je nižší ako 41 445,46 € a manželka nemá vlastné príjmy, potom NČZD na manželku za dvanásť kalendárnych mesiacov = 4 500,86 €,

–   ak základ dane zamestnanca je vyšší ako 41 445,46 € a manželka nemá vlastné príjmy, potom NČZD na manželku za dvanásť kalendárnych mesiacov = 14 862,23 € – (základ dane zamestnanca : 4).

?   Príklad č. 11

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023, na r. 03 vypočíta základ dane v sume 29 817 €. Zamestnancova manželka v roku 2023 nemala žiadny vlastný príjem a celý rok bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná.

Na r. 04b ročného zúčtovania zamestnávateľ uvedie NČZD na manželku v sume 4 500,86 €.

?   Príklad č. 12

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023, na r. 03 vypočíta základ dane v sume 42 000 €. Zamestnancova manželka v roku 2023 nemala žiadny vlastný príjem a celý rok bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná.

Na r. 04b uvedie NČZD na manželku v sume 4 362,23 € [výpočet NČZD na manželku je nasledovný: 14 862,23 – (42 000 : 4) = 14 862,23 – 10 500 = 4 362,23 €]. Nezabudnite, že pri výpočte tejto NČZD je potrebné zaokrúhliť jednotlivé výpočty.

Za manželku zamestnanca sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP na účely uplatnenia tejto NČZD považuje manželka, ktorá žije so zamestnancom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období splní aspoň jednu z nasledovných podmienok:

–   manželka sa starala o vyživované maloleté dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby), alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe,

–   manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vyplácaný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“),

–   manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením
§ 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“),

–   manželka sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti. Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného, t. j. občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

–   manželka sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, v súlade s ktorým ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Upozornenie!

S účinnosťou od 30. 5. 2023 sa úpravou zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) rozširuje okruh osôb, pri ktorých možno uplatniť NČZD na manželku, a to o zamestnanca, ktorého manželka sa starala o vyživované dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom toto dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Povinné predprimárne vzdelávanie upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. V súlade s § 28a ods. 1 citovaného zákona pre dieťa, ktoré dosialo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. V súlade s § 28a ods. 2 tohto zákona povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak. Pri uplatnení NČZD na manželku za zdaňovacie obdobie 2023 sa postupuje v súlade s § 11 ZDP v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku v platnom znení pre príslušné obdobie, t. j.

- za mesiace január až máj 2023 v súlade s § 11 ZDP, v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku v znení účinnom do 29. 5. 2023,

- za mesiace jún až december 2023 v súlade s § 11 ZDP, v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 30. 5. 2023.

?   Príklad č. 13

Zamestnanec s manželkou vyživujú jedno dieťa, ktoré 18. 7. 2023 dovŕšilo päť rokov. Manželka je druhý rok dobrovoľne nezamestnaná a nepoberá žiadny príjem.

Môže si zamestnanec za splnenia aj ostatných podmienok v ročnom zúčtovaní za rok 2023 uplatniť NČZD na manželku?

Zamestnanec si v ročnom zúčtovaní za rok 2023 môže uplatniť NČZD na manželku, ale len pomernou časťou, a to za mesiace jún až august. Za mesiace január až máj 2023 nemá nárok na NČZD na manželku v súlade s § 11 ZDP v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku v znení účinnom do 29. 5. 2023. Rovnako podmienky nespĺňa ani v mesiacoch september až december, kedy postupuje v súlade s § 11 ZDP v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 30. 5. 2023. Dieťa 1. 9. 2023 začalo plniť povinné predprimárne vzdelávanie.

Vlastným príjmom manželky sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP rozumie príjem manželky znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky sa zahŕňajú všetky príjmy, ktoré manželka dosiahla v roku 2023, t. j. aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy oslobodené od dane. Výnimku predstavujú len príjmy, ktorými sú zamestnanecká prémia, daňový bonus na vyživované dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a štátne sociálne dávky. Štátnymi sociálnymi dávkami sú: príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok, príspevok na pohreb, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príplatok k dôchodku politickým väznom, príspevok športovému reprezentantovi, kompenzačný príspevok baníkom a 13. dôchodok.

Zamestnanec, ktorý si môže uplatniť NČZD na manželku len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o NČZD na manželku zodpovedajúcu jednej dvanástine NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD.

?   Príklad č. 14

Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023, na r. 03 vypočíta základ dane v sume 42 000 €. Zamestnancova manželka v roku 2023 dosiahne vlastný príjem 1 000 € a dieťa sa jej narodilo 3. 1. 2023.

Na akú sumu NČZD na manželku prihliadne zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní?

Zamestnancovi vznikol nárok na NČZD na manželku za 11 mesiacov, nakoľko na začiatku mesiaca január nebola splnená podmienka ustanovená v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP (manželka sa až od 3. 1. 2023 stará o dieťa do troch rokov veku). Na r. 04b zamestnávateľ uvedie NČZD na manželku v sume 3 082,09 €. Výpočet tejto NČZD je nasledovný: 14 862,23 – (42 000 : 4) = 14 862,23 – 10 500 = 4 362,23 €. Od tejto sumy je potrebné odpočítať vlastný príjem manželky, t. j. 4 362,23 – 1 000 = 3 362,23 €. Pomerná časť NČZD za jedenásť mesiacov sa vypočíta nasledovne: (3 362,23 : 12) × 11 = 280,19 × 11 = 3 082,09 €. Nezabudnite na to, že je potrebné zaokrúhliť jednotlivé výpočty.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku, vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie NČZD na manželku.

V praxi to znamená, že pri uplatnení NČZD na manželku, skoro vždy zamestnanec k žiadosti o ročné zúčtovanie prikladá doklad, ktorým preukazuje nárok. Môže ísť o nasledovné doklady: sobášny list, rodný list dieťaťa, posudok dieťaťa, potvrdenie z úradu práce o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie z úradu práce o zaradení manželky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, doklad o tom, že manželka sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím. Zamestnanec nemá povinnosť preukázať vlastný príjem manželky, ale v žiadosti o ročné zúčtovanie výšku tohto príjmu uvedie.

5.3 NČZD na príspevky na CODP a DDS – r. 04c ročného zúčtovania

     NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP sú príspevky:

- na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

- na DDS podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a na príspevky na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 € ročne.

Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 ZDP:

–   príspevky na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP zaplatil zamestnanec na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu [Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení],

–   zamestnanec nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.

O NČZD na príspevky na CODP a DDS sa znižuje aj základ dane zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto NČZD vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na CODP alebo na DDS zamestnávateľ.

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 si bude môcť zamestnanec, ktorý je sporiteľom prostredníctvom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, uplatniť formou NČZD aj tieto príspevky. Ak by však zamestnanec mal uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, či už u jedného alebo viacerých poskytovateľov doplnkového dôchodkového sporenia alebo celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, príspevky zamestnanca z týchto zmluvných vzťahov v zdaňovacom období si bude môcť odpočítať od základu dane v preukázateľnej výške, v úhrne najviac do 180 € za rok.

?   Príklad č. 15

Zamestnávateľ zamestnancovi celý rok 2023 zrážal príspevok na DDS v sume 17 €, ktorý odvádzal za zamestnanca príslušnej spoločnosti. Zamestnanec požiada v ročnom zúčtovaní o uplatnenie NČZD na príspevky DDS, ktoré mu zamestnávateľ v priebehu roka 2023 zrazil v úhrne 204 €.

V akej sume mu môže zamestnávateľ uplatniť NČZD na DDS za rok 2023?

Ak zamestnanec spĺňa všetky ustanovené podmienky, zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní na r. 04c uplatní zamestnancovi NČZD na DDS v sume 180 €, čo je maximálna suma, ktorá sa môže za zdaňovacie obdobie uplatniť. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ odvádzal príspevky na DDS za zamestnanca, zamestnanec za rok 2023 nemá povinnosť preukázať nárok na túto NČZD.

?   Príklad č. 16

Zamestnanec celý rok 2023 platil príspevky na DDS na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej v roku 2010 (dávkový plán zrušil na základe zmeny účastníckej zmluvy v roku 2014). Zamestnanec si každý rok uplatňuje NČZD, ktorou sú príspevky uhradené v príslušnom roku v sume 180 €. V auguste 2023 bol zamestnancovi vyplatený predčasný výber, no účastnícka zmluva nebola zrušená. Zamestnanec si aj naďalej platí príspevky na DDS.

Môže si zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2023 uplatniť NČZD, ktorou sú príspevky na DDS zaplatené v roku 2023, ak mu v tomto roku bol vyplatený predčasný výber?

Zamestnancovi za zdaňovacie obdobie vzniká nárok na NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, ktoré si platil v roku 2023, max. v sume 180 €. K uplatneniu tejto NČZD mu nebráni ani to, že v roku 2023 mu bol vyplatený predčasný výber. Podľa § 11 ods. 11 ZDP je tento zamestnanec povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia roka 2023 o sumu, ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, t. j. o príspevky, o ktoré si v rokoch 2014 až 2022 znižoval základ dane.

6. Daňové bonusy

6.1 Daňový bonus na vyživované dieťa – r. 09 ročného zúčtovania

Vzhľadom na legislatívne zmeny ustanovení ZDP pri uplatnení daňového bonusu postupuje zamestnanec a zamestnávateľ od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2024 podľa § 52zzp ods. 4 a 5 a § 33 ods. 2 až 11 ZDP.

V súlade s § 52zzp ods. 4 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2023, zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti so zamestnancom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je:

a)  50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo

b)  140 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu [§ 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zn. n. p.]. Pozor na zmenu, od 1. 5. 2023 sa pri uplatnení daňového bonusu už neprihliada na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

Pri uplatnení daňového bonusu za zdaňovacie obdobie 2023 už nemusí byť dodržaná podmienka dosiahnutia zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nárok na daňový bonus podľa § 52zzp ods. 4 ZDP je limitovaný, t. j. možno ho uplatniť maximálne do výšky ustanoveného percenta zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti (pri jednom dieťati je to 20 %, pri dvoch deťoch 27 %, pri troch deťoch 34 %, pri štyroch deťoch 41 %, pri piatich deťoch 48 %, pri šiestich a viac deťoch 55 %).

Za vyživované dieťa zamestnanca, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“). Za vyživované dieťa zamestnanca sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa, ktorým je plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Ak vyživované dieťa (deti) vyživujú v domácnosti okrem zamestnanca aj iné osoby, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Môže si však jeden z nich uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia na všetky vyživované deti a druhý z nich po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac osôb a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Znamená to, že podmienky na uplatnenie daňového bonusu môže splniť matka dieťaťa, otec dieťaťa alebo iná (druhá) oprávnená osoba. Druhou oprávnenou osobou môže byť, napr. matkin manžel, otcova manželka, osoba, ktorej dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak by podmienky na uplatnenie daňového bonusu okrem otca (zamestnanca) spĺňala aj matka dieťaťa, a aj otcova (zamestnancova) manželka, a ak by sa na uplatnení daňového bonusu nedohodli, potom daňový bonus sa uplatní v poradí matka, otec, otcova manželka.

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

Zamestnanec, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia 2023, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za zdaňovacie obdobie 2023 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 4 922,82 €.

?   Príklad č. 17

Zamestnanec si u zamestnávateľa uplatňuje daňový bonus na dcéru, ktorá sa 5. 10. 2023 vydala. Dcéra naďalej žije s rodičmi v jednej domácnosti.

Môže si zamestnanec na túto dcéru uplatniť daňový bonus aj po októbri 2023, ak študuje na vysokej škole dennou formou a jej manžel za zdaňovacie obdobie 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy v úhrne 3 200 €?

Zamestnanec uvedenú skutočnosť oznámi zamestnávateľovi, ktorý mu od novembra daňový bonus na túto dcéru neprizná. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie a výšku zdaniteľných príjmov dcérinho manžela v sume 3 200 € preukáže, čo je menej ako je NČZD na daňovníka (4 922,82 €), potom zamestnávateľ môže tomuto zamestnancovi priznať a vyplatiť daňový bonus aj za mesiace november a december 2023.

Ak bol zamestnancovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa ZDP ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus (§ 33 ods. 11 ZDP).

?   Príklad č. 18

Zamestnanec si u zamestnávateľa uplatnil daňový bonus (DB) v roku 2023 na tri vyživované deti. Dve deti vo veku do 18 rokov celý rok a jedno dieťa nad 18 rokov do augusta 2023. Za zdaňovacie obdobie 2023 zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v úhrne 7 850 € a vykázal základ dane v sume 6 798,10 €. Zamestnanec vykonával závislú činnosť celý rok, ale pre nízky príjem mu nebol daňový bonus vyplácaný v plnej sume (3760 €), ale v sume 2 196,20 €.

V akej sume mu zamestnávateľ prizná daňový bonus v ročnom zúčtovaní?

     Tabuľka – údaje zo mzdového listu

	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	SPOLU
Príjem	650	650	650	650	700	1100	900	650	650	650	300	300	7 850
ZD	562,9	562,9	562,9	562,9	606,2	952,6	779,4	562,9	562,9	562,9	259,8	259,8	6 798,10
DB	191,39	191,39	191,39	191,39	206,11	323,88	265,00	191,39	151,98	151,98	70,15	70,15	2 196,20

 

Výpočet DB v ročnom zúčtovaní:

- nárok na DB za január až august 140 € × 2 deti + 50 € × 1 dieťa × 8 mesiacov = 2 640 €; max. 34 % zo 6 798,10 € = 2 311,35 €; 2 311,35 / 12 = 192,61 €; 192,61 € × 8 = 1 540,88 €,

- nárok na DB za september až december 140 € × 2 deti × 4 mesiace = 1 120 €; max. 27 % zo 6 798,10 € = 1 835,49 €; 1 835,49 € / 12= 152,96 €; 152,96 × 4 = 611,84 €.

Nárok na DB spolu predstavuje sumu 2 152,72 €.

V ročnom zúčtovaní zamestnávateľ vypočítal zamestnancovi nárok na DB v sume 2 152,72 €, čo je menej, ako v priebehu roka 2023 zamestnancovi priznal a vyplatil v súlade s ustanoveniami ZDP. Zamestnanec v ročnom zúčtovaní nestráca nárok na DB, ktorý mu zamestnávateľ v priebehu roka vyplatil, a preto zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní na r. 09 uvedie v súlade s § 33 ods. 11 ZDP sumu DB 2 196,20 €, ktorá bola zamestnancovi podľa ZDP vyplatená v roku 2023 (pozri Tabuľku).

Poznámka

Zamestnávateľ sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu v priebehu roka 2023 preverí buď na mzdovom liste alebo v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch, ktoré zamestnanec priloží k žiadosti o ročné zúčtovanie od iných zamestnávateľov.

V súlade s § 37 ods. 2 ZDP nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:

–   predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a

–   potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

–   potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané.

Upozornenie!

Potvrdenie školy a potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v zn. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. v zn. n. p.), ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR. Vzťahuje sa to na tých zamestnávateľov, ktorí majú poskytnutý prístup do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov a centrálneho registra študentov.

Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa.

?   Príklad č. 19

Zamestnanec si v žiadosti o ročné zúčtovanie (časť III.) uplatní nárok na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa narodilo 31. 1. 2023.

Akým dokladom zamestnanec preukáže nárok na daňový bonus?

V súlade s § 37 ods. 2 ZDP zamestnanec preukáže nárok na daňový bonus na vyživované dieťa, napr. rodným listom dieťaťa, čím preukáže, že daňový bonus si uplatňuje na vlastné dieťa.

?   Príklad č. 20

Zamestnanec, ktorý od januára do septembra 2023 bol nezamestnaný, dňa 1. 10. 2023 sa zamestnal. Daňový bonus na jedno vyživované dieťa si v priebehu roka neuplatnil. V žiadosti o ročné zúčtovanie si za celý rok 2023 uplatní daňový bonus na toto dieťa, ktoré študuje na vysokej škole, druhý stupeň. Zamestnanec splní všetky podmienky na uplatnenie daňového bonusu v súlade s ustanoveniami ZDP.

Akými dokladmi preukazuje nárok na daňový bonus, ak ide o zamestnávateľa, ktorý podľa osobitných predpisov má prístup do centrálneho registra študentov?

Zamestnanec nárok preukazuje v súlade s § 37 ZDP, a to dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa, t. j. napr. rodným listom, ak ho zatiaľ zamestnávateľovi nepredložil. Zamestnávateľ si sám overí sústavnú prípravu tohto dieťaťa prostredníctvom informačných systémov verejnej správy. Zamestnanec síce nemusí predkladať potvrdenie zo školy, ale naďalej je povinný oznámiť zmeny, ktoré sú rozhodujúce na priznanie daňového bonusu.

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa § 33 ods. 6 ZDP v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých zamestnanec vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus (§ 33 ods. 10 ZDP). Uvedený postup platí aj v prípade zmene počtu detí 6 a viac, t. j. ak ustanovené percento je pri zmene počtu detí rovnaké 55 %.

?   Príklad č. 21

Zamestnanec v roku 2023 vyživoval 5 mesiacov sedem detí a 7 mesiacov šesť detí. Všetky deti sú vo veku nad 18 rokov.

Aký nárok na daňový bonus vznikne tomuto zamestnancovi v ročnom zúčtovaní, ak mu zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní na r. 03 vypočítal základ dane v sume 6 990 €?

Zamestnávateľ nevypočíta nárok na DB ako 55 % zo sumy 6 990 €, čo je 3 844,50 €, ale aj v tomto prípade je povinný vypočítať nárok na daňový bonus v súlade s § 33 ods. 10 ZDP, t. j.:

- za mesiace január až máj 2023 v sume 1 601,90 € (7 detí × 50 €; 350 € × 5 = 1 750 €; max 55 % z 6 990 € = 3 844,50; 3 844,50 € / 12 mesiacov = 320,38 €; 320,38 × 5 mesiacov = 1 601,90 €) a

- za mesiace jún až december 2023 v sume 2 242,66 € (6 detí × 50 €; 300 × 7 = 2 100 €; max 55 % z 6 990 € = 3 844,50 €; 3 884,50 € / 12 mesiacov = 320,38 €; 320,38 × 7 mesiacov = 2 242,66 €.

Pri sčítaní takto prepočítaných nárokov zamestnancovi vzniká nárok na daňový bonus v sume 3 844,56 €. Zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní na r. 09 uvedie v súlade s § 33 ods. 10 ZDP sumu daňového bonusu 3 844,56 €, nakoľko ustanovenie § 33 ods. 10 ZDP nevylučuje z tohto prepočtu situácie, ak dôjde k zmene počtu detí, kde sa ustanovené percento nemení.

Daňový bonus si môže uplatniť aj zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Ak takýto zamestnanec v daňovom priznaní navyšuje svoj základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby (ide o postup podľa § 33 ods. 8 ZDP; pozri nižšie upozornenie), musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a so zamestnancom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Zamestnanec (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) do úhrnu zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR započíta všetky príjmy, ktoré sú zdaniteľné na území SR a do úhrnu všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, započíta všetky celosvetové príjmy, ktoré sú v štáte rezidencie tohto zamestnanca zdaniteľné podľa daňových právnych predpisov platných na území tohto štátu.

Upozornenie!

Postup podľa § 33 ods. 8 ZDP môže zamestnanec uplatniť len v daňovom priznaní, a to po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 (na účely výpočtu daňového bonusu si svoj základ dane navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby). Daňové priznania za zdaňovacie obdobie 2023 sú upravené tak, že zamestnanec v III. Oddiele daňového priznania uvádza nové údaje potrebné pre správne uplatnenie nároku na daňový bonus, napr.:

- osobné údaje druhej oprávnenej osoby (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

- mesiace, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

- prostredníctvom zaškrtávacieho pola oznamuje, akým dokladom vie preukázať výšku základu dane druhej oprávnenej osoby (zaškrtávacie polia pod r. 32 DP typ A, pod r. 34 DP typ B),

- základ dane druhej oprávnenej osoby (r. 32a DP typ A, r. 34a DP typ B),

- navýšený základ dane slúžiaci na výpočet sumy daňového bonusu (r. 56a DP typ A, r. 116a DP typ B).

?   Príklad č. 22

Zamestnanec so svojou manželkou celý rok 2023 vyživovali vlastné dieťa vo veku do 18 rokov. Zamestnanec má za rok 2023 nárok na daňový bonus v sume 1 680 € (140 € ×12 mesiacov), ale zamestnávateľ mu v priebehu roka vyplatil daňový bonus len v sume 680 €. Zamestnancova manželka poberala v zdaňovacom období 2023 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a požiadala zamestnávateľa o ročné zúčtovanie.

Ako má zamestnanec postupovať, aby mu bol daňový bonus doplatený, ak jeho zdaniteľné príjmy mu nepostačovali na vyplatenie daňového bonusu v plnej sume a jeho manželka je druhou oprávnenou osobu na uplatnenie daňového bonusu?

Zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, ale podá DP typ A, kde uplatní postup podľa § 33 ods. 8 ZDP. V DP typ A na r. 56a svoj základ dane navýši o manželkin základ dane (manželkin základ dane z r. 03 ročného zúčtovania uvedie na r. 32a DP typ A). Daňový bonus si vypočíta z takto navýšeného základu dane. Rozdiel na daňovom bonuse mu na základe vyplnenej žiadosti správca dane poukáže v ustanovenej lehote. Zamestnanec v tomto prípade k DP priloží aj kópiu prvej strany ročného zúčtovania manželky, čím preukáže výšku jej základu dane.

Zamestnanec v súvislosti s navyšovaním základu dane bude v niektorých prípadoch povinný k daňovému priznaniu priložiť nielen kópie dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienky na uplatnenie daňového bonusu druhou oprávnenou osobou (napr. ak pôjde o dieťa druhého z manželov, takýmto dokladom môže byť sobášny list), ale aj kópiu dokladu preukazujúceho výšku základu dane druhej oprávnenej osoby, ktorá daňové priznanie nepodala. Ak by zamestnanec uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 8 ZDP v čase podania daňového priznania nevedel preukázať výšku základu dane druhej oprávnenej osoby, postup navyšovania základu dane uplatní až po získaní takého dokladu, napr. podaním dodatočného daňového priznania.

6.2 Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP – r. 15 ročného zúčtovania

V súlade s § 9 ods. 2 písm. n) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby je oslobodená suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie s odkazom na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona o bankách (ďalej len „zákon o úveroch“) podľa § 33a ZDP a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Zamestnanec má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má

a)  najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

b)  priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Štatistický úrad SR na svojom webovom sídle zverejnil, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2022 dosiahla 1 304 €, z čoho vyplýva, že 1,3 násobok tejto sumy predstavuje 1 695,20 €. Ak zamestnanec uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie v roku 2023, na splnenie tejto podmienky by jeho priemerný mesačný príjem za rok 2022 nemal byť vyšší, ako je suma 1 695,20 €.

Ak je zamestnanec dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (spoludlžníkmi), podmienku veku musí spĺňať aj spoludlžník a rovnako spoludlžník musí splniť aj podmienku priemerného mesačného príjmu, a to tak, že priemerný mesačný príjem dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nikdy nevzniká. Podmienky priemerného mesačného príjmu dlžníka a spoludlžníkov musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

Zamestnanec, ktorý je dlžníkom, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie, sám si zistí, či on alebo jeho spoludlžník (spoludlžníci) prekročili alebo neprekročili ustanovenú sumu príjmu pre vznik nároku na daňový bonus na zaplatené úroky.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká zamestnancovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 € na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky sa prvýkrát použil pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. 12. 2017. Ak bol zamestnancovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

V súlade s § 26a zákona o úveroch veriteľ (banka) je povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie, na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky (ďalej len „potvrdenie z banky podľa § 26a“), a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom (vzor potvrdenia tvorí prílohu č. 4 k zákonu o úveroch a má predpísané náležitosti). Za splnenia ustanovených podmienok zamestnávateľ prizná zamestnancovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky len vtedy, ak zamestnanec k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží potvrdenie z banky podľa § 26a na predpísanom tlačive (pozri prílohu č. 4).

Zamestnanec vyplní v žiadosti o ročné zúčtovanie potrebné údaje, ktoré bude mať uvedené v potvrdení z banky podľa § 26a. V potvrdení z banky podľa § 26a bude okrem iného uvedený deň, od ktorého je úver na bývanie úročený a taktiež výška úrokov zaplatených v kalendárnom roku z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 €.

?   Príklad č. 23

Zamestnanec, ktorý prevažnú časť roka 2023 bol nezamestnaný, požiadal zamestnávateľa, u ktorého pracoval dva mesiace na dohodu o vykonaní práce, o ročné zúčtovanie za rok 2023. Jeho úhrnný príjem za rok 2023 predstavoval 190 €. K žiadosti o ročné zúčtovanie priložil potvrdenie z banky podľa § 26a (predpísané tlačivo), v ktorom bola uvedená suma zaplatených úrokov za rok 2023 vo výške 652,10 €. Úver sa začal úročiť v roku 2019.

V akej sume zamestnávateľ vyplatí tomuto zamestnancovi daňový bonus na zaplatené úroky? Je zamestnávateľ povinný preveriť vek alebo priemerný mesačný príjem tohto zamestnanca?

Na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa vek zamestnanca preveruje len raz, a to ku dňu podania žiadosti o úver (možno predpokladať, že to bolo v roku 2019, keďže úver sa začal úročiť práve v tomto roku). Čo sa týka priemerného mesačného príjmu, ten si zamestnanec preveruje sám, za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie. Aj v tomto prípade by to mal byť rok 2019. Vzhľadom na to, zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní za rok 2023 tieto skutočnosti nepreveruje. Zamestnancovi v ročnom zúčtovaní za rok 2023 na r. 15 prizná daňový bonus na zaplatené úroky v sume 326,05 €, čo je 50 % zo zaplatených úrokov.

?   Príklad č. 24

Zamestnanec zaplatil za rok 2023 úroky v sume 800 €.

Akú sumu mu zamestnávateľ prizná v ročnom zúčtovaní, ak splnil všetky ustanovené podmienky a úročenie úveru začalo v septembri 2023?

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 € za rok. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má zamestnanec nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 €, pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Vzhľadom na výšku zaplatených úrokov, zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní za rok 2023 na r. 15 prizná zamestnancovi daňový bonus na zaplatené úroky v sume 133,32 € (400/12 × 4), čo je pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky za mesiace september až december 2023 (mesiace, v ktorých sa úver úročil).

Nezabudnite, že postupné zaokrúhľovanie je prípustné, a preto pri výpočte daňového bonusu na zaplatené úroky je potrebné zaokrúhliť aj jednotlivé výpočty.

Zamestnanec, ktorý si uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v ročnom zúčtovaní, v žiadosti o ročné zúčtovanie uvedie výšku úrokov zaplatených v roku 2023 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac však zo sumy 50 000 €, počet kalendárnych mesiacov, v ktorých mu vzniká nárok a dátum, kedy sa úver začal úročiť. Tieto údaje zamestnanec nájde v potvrdení z banky podľa § 26a.

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 môže nastať situácia, že zamestnancovi uplatňujúcemu daňový bonus na zaplatené úroky uplynie päťročná lehota, počas ktorej si mohol tento daňový bonus uplatniť. Napríklad zamestnancovi, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie v roku 2018 a úver sa začal úročiť od marca 2018, vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky od marca 2018 do februára 2023.

?   Príklad č. 25

Zamestnanec uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie v roku 2018 a úver sa začal úročiť od februára 2018. Päťročná lehota v tomto prípade uplynie v januári 2023.

V akej sume vznikne zamestnancovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2023, ak úroky zaplatil v sume 760 €?

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za zdaňovacie obdobie 2023 vznikne zamestnancovi v sume 31,67 € (50 % zo sumy 760 € = 380 €; 380 € / 12 = 31,67 €, čo je nárok za jeden mesiac).

     Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie za rok 2023

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa do ZDP doplnila možnosť uplatnenia daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku (ďalej len „DB zo zvýšenia splátky“). Zamestnancovi podľa § 52zzy ZDP vzniká nárok na DB zo zvýšenia splátky, vypočítaný z poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami, ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za zdaňovacie obdobie 2022, najviac vo výške 2 086,40 € (1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2022). DB zo zvýšenia splátky je suma vo výške 75 % z rozdielu medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období 2022 a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2023, najviac však do výšky 1 800 € za rok. Ak k zmene výšky splátky došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník má nárok na pomernú časť DB zo zvýšenia splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 €. Primerane sa postupuje aj pri uplatnení pomernej časti maximálnej sumy DB zo zvýšenia splátky za zdaňovacie obdobie.

Zamestnanec, ktorý za rok 2023 uplatňuje nárok na DB zo zvýšenia splátky u svojho zamestnávateľa, uvedie túto skutočnosť v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania v VIII. časti Miesto pre osobitné záznamy zamestnanca a časť IV. Uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky nevyplní. K žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, na preukázanie nároku na DB zo zvýšenia splátky, zamestnanec predloží zamestnávateľovi kópiu potvrdenia banky vystaveného podľa § 26b zákona o úveroch (ďalej len „potvrdenie banky podľa § 26b“), ktoré nájdeš v prílohe č. 5 tohto článku.

?   Príklad č. 26

Zamestnanec v dôsledku nárastu úrokových sadzieb od júla 2023 platil zvýšenú splátku úveru. Banka tomuto zamestnancovi v potvrdení banky podľa § 26b uviedla na r. 3 kladný rozdiel medzi zaplatenou splátkou úveru oproti referenčnej splátke v roku 2022 v sume 250 € v mesiacoch júl až december.

Ako si môže zamestnanec uplatniť DB zo zvýšenia splátky u svojho zamestnávateľa?

Zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania v VIII. časti Miesto pre osobitné záznamy zamestnanca uvedie:

Uplatňujem si nárok na DB zo zvýšenia splátky, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky a na preukázanie nároku prikladám potvrdenie banky podľa § 26b.

DB zo zvýšenia splátky = 150 €/mesiac (75 % zo sumy 250 € = 187,50 €; max. 150 €).

Suma DB zo zvýšenia splátky za rok 2023 predstavuje sumu 900 € (150 € × 6 mesiacov).

Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi v ročnom zúčtovaní prizná nárok na DB zo zvýšenia splátky v sume 900 € a túto sumu uvedie na r. 15 ročného zúčtovania. Nasledujúce riadky 16 a 17, zamestnávateľ vyplní nadväzne.

     Zhrnutie

Za zdaňovacie obdobie 2023 si tak zamestnanec môže v ročnom zúčtovaní vybrať, ktorý z daňových bonusov zameraných na podporu bývania si uplatní, a to buď:

- daňový bonus za platené úroku podľa § 33a ZDP (vyplní IV. časť v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, prílohou ktorej bude potvrdenie banky podľa § 26a) alebo

- DB zo zvýšenia splátky podľa § 52zzy ZDP (vyplní VIII. časť v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, prílohou ktorej bude potvrdenie banky podľa § 26b).

Zvolený spôsob výpočtu daňového bonusu sa použije za celé zdaňovacie obdobie 2023 a nie je možné ho meniť v priebehu roka.

7. Zamestnanecká prémia – r. 07 ročného zúčtovania

V žiadosti o ročné zúčtovanie, ako aj v ročnom zúčtovaní sa stále uvádza zamestnanecká prémia. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2023 môže vzniknúť ojedinele, a to len tomu zamestnancovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Môže ísť len o takého zamestnanca, ktorý za rok 2023 dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 8 400 €, čo je 12-násobok minimálnej mzdy a poistné a príspevky zaplatil vo vyššej sume.

8. Poistné a príspevky

Zamestnancovi možno zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížiť len o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Poistné a príspevky sú v ZDP vymedzené v § 5 ods. 7 písm. e), ako poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu. Pokiaľ si zamestnanec takéto poistné alebo príspevky platil sám, potom v V. časti žiadosti o ročné zúčtovanie môže požiadať zamestnávateľa o uplatnenia takéhoto poistného alebo príspevkov. Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti možno znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, napr. nedoplatok zaplatený zamestnancom, ktorý mu plynul z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov zo závislej činnosti. Nárok na odpočítanie takéhoto poistného zamestnanec vždy preukáže dokladom, ktorým preukáže výšku zaplateného poistného a popis poistného, t. j. či poistné, ktoré si v ročnom zúčtovaní uplatňuje, súvisí s príjmami zo závislej činnosti.

9. Potvrdenie o zaplatení dane

Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 ZDP najneskôr do 15. 4. 2024 (§ 39 ods. 7 ZDP). Finančné riaditeľstvo SR ponechalo v platnosti vzor tohto tlačiva za zdaňovacie obdobie 2023, ktorý platil aj pre rok 2022, t. j. vzor platný za zdaňovacie obdobie 2023 sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenil (pozri prílohu č. 6).

?   Príklad č. 27

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, v ktorom zamestnancovi vypočíta nedoplatok na dani v sume 4 €. Zamestnanec požiada zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane. Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec už u neho nepracuje a nedoplatok vyplývajú z ročného zúčtovania odstúpi na daňový úrad v súlade s § 40 ods. 5 ZDP.

Zamestnávateľ je povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na žiadosť zamestnanca, a preto tomuto zamestnancovi potvrdenie o zaplatení dane vystaví. Na vystavenie takéhoto potvrdenia nemá vplyv to, či zamestnanec u zamestnávateľa naďalej pracuje alebo nie. Rovnako nemá vplyv ani to, či zamestnávateľ zamestnancovi nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zrazí alebo nezrazí, no uvedenú skutočnosť je povinný uviesť do potvrdenia o zaplatení dane.

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 ZDP, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie, sa nezmenilo a v takej podobe, ako platilo za rok 2022, platí aj za rok 2023. Vzor tohto tlačiva, platný za rok 2023 nájdeš v prílohe č. 7.

10.   Špeciálne ustanovenia

10.1   Doručovanie tlačív

Doručovanie tlačív podľa § 39 ods. 5 až 7 ZDP elektronickými prostriedkami závisí od dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. To platí aj pri doručovaní dokladu o ročnom zúčtovaní. Pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na elektronickom doručovaní, zamestnávateľ je povinný doručovať zamestnancovi uvádzané tlačivá v listinnej podobe. Elektronická komunikácia, vrátane doručovania, by sa mala medzi zamestnávateľom a zamestnancom uskutočňovať spôsobom vopred dohodnutým. Potrebné je dohodnúť podrobnosti o elektronickej komunikácii vrátane doručovania a musia sa identifikovať podmienky, na základe ktorých sa doručovanie bude realizovať, napr. akým spôsobom sa bude generovať potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré bude obsahovať informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu.

Vzhľadom na možnosť elektronického doručovania aj do e-mailovej schránky zamestnanca, kedy z rôznych príčin sa o tomto doručení zamestnanec nemusí dozvedieť, je potrebné, aby zamestnávateľ vždy pri elektronickej komunikácii vopred identifikoval moment doručenia tlačív, t. j., či za doručenie tlačiva sa bude považovať čas, keď sa správa s prílohou uloží na server emailovej schránky zamestnanca alebo iný moment. Dôležité je dbať aj na to, aby elektronický doklad obsahoval ustanovené náležitosti, ktoré nie je možné dodatočne meniť ani upravovať.

10.2   Sankcie

Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa ZDP, správca dane postupuje v súlade s § 38 ods. 9 ZDP (zamestnávateľovi uloží sankciu).

10.3   Súhrnné vyúčtovanie pre vybranú skupinu zamestnancov

Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8 ZDP. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

10.4   Oprava ročného zúčtovania

Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za rok 2023 a v ročnom zúčtovaní:

- svojim zavinením v nesprávnej sume vypočítal daň alebo v nesprávnej sume vyplatil daňový bonus na vyživované dieťa alebo v nesprávnej sume vyplatil daňový bonus na zaplatené úroky, potom vykoná opravu tejto sumy v súlade s § 40 ZDP,

- zavinením zamestnanca v nesprávnej sume vypočítal daň alebo v nesprávnej sume vyplatil daňový bonus na vyživované dieťa alebo v nesprávnej sume vyplatil daňový bonus na zaplatené úroky, potom je potrebné vychádzať zo vzájomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Znamená to, že buď zamestnávateľ vykoná opravu sumy podľa § 40 ZDP alebo zamestnanec je povinný podať daňové priznanie v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) v nadväznosti na ustanovenie § 32 ZDP.

?   Príklad č. 28

Zamestnanec v žiadosti o ročné zúčtovanie požiada zamestnávateľa o uplatnenie NČZD na manželku. Zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie za rok 2023, v ktorom zamestnancovi zabudne uplatniť NČZD na manželku. Zamestnávateľ až v máji 2024 zistí, že pri tomto ročnom zúčtovaní urobil chybu.

Môže zamestnávateľ vykonať opravu ročného zúčtovania alebo je zamestnanec povinný podať daňové priznanie?

V súlade s § 40 ods. 1 ZDP zamestnávateľ, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa ZDP, vráti tomuto zamestnancovi rozdiel na dani, nakoľko podľa daňového poriadku lehota na vrátenie tejto sumy neuplynula. Zamestnávateľ v súlade s týmto ustanovením opraví daň vyplývajúcu z ročného zúčtovania za rok 2023. O vrátený preplatok dane zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

?   Príklad č. 29

Zamestnávateľ ročné zúčtovanie za rok 2023 vykonal zamestnancovi, ktorému v mesiacoch január a február 2023 vyplácal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a v mesiacoch marec až december 2023 na základe pracovnej zmluvy. Do ročného zúčtovania zamestnávateľ zahrnul len tie zdaniteľné príjmy, ktoré zamestnancovi vyplácal na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanec po obdržaní dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní upozornil zamestnávateľa, že úhrn zdaniteľné príjmov v ročnom zúčtovaní je v nižšej sume, ako za toto zdaňovacie obdobie prijal.

Aký je ďalší postup zamestnávateľa a zamestnanca?

Zamestnanec nemá žiadne povinnosti, ale zamestnávateľ opraví ročné zúčtovanie tak, že do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca zahrnie aj príjmy, ktoré zamestnanec dosahoval na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ po oprave vypočíta rozdiel na dani, potom tento rozdiel vyrovná nielen so zamestnancom, ale aj so správcom dane pri najbližšom termíne výplaty.

?   Príklad č. 30

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, v ktorom zamestnancovi uplatní NČZD na manželku v plnej sume, t. j. v sume 4 500,86 €, pričom zamestnanec má nárok na túto NČZD len v pomernej časti za mesiace júl až december. Zamestnanec v žiadosti uvedie, že si NČZD na manželku uplatňuje za 12 mesiacov, ale na chybu, ktorú mal v žiadosti o ročné zúčtovanie, zamestnanec upozorní zamestnávateľa až v máji 2024. Zamestnanec požiada zamestnávateľa, aby mu vykonal opravu ročného zúčtovania.

Ako má zamestnávateľ postupovať?

Ide o chybu, ktorú spôsobil zamestnanec. Ak by zamestnávateľ nesúhlasil s postupom podľa § 40 ods. 4 písm. a) ZDP (daň zavinením zamestnanca zrazil v nesprávnej výške a môže ju dodatočne zraziť v súlade s týmto ustanovením), nakoľko dôvodom nesprávne vypočítanej dane sú nesprávne uvedené údaje v žiadosti o ročné zúčtovanie, potom zamestnancovi vystaví doplnený doklad o ročnom zúčtovaní podľa § 38 ods. 6 ZDP (druhú stranu ročného zúčtovania). Znamenalo by to, že zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný opravu vykonať, ale zamestnanec je povinný v súlade s ustanoveniami daňového poriadku podať daňové priznanie, ktoré sa podľa § 32 ods. 9 ZDP bude považovať za dodatočné daňové priznanie.

Príloha č. 1 –    žiadosť o ročné zúčtovanie

Príloha č. 2 –    ročné zúčtovanie

Príloha č. 3 –    potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2023

Príloha č. 4 –    potvrdenie z banky podľa § 26a

Príloha č. 5 –    potvrdenie z banky podľa § 26b

Príloha č. 6 –    potvrdenie o zaplatení dane

Príloha č. 7 –    vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane