Ročné zúčtovanie preddavkov na daň
z príjmov zo závislej činnosti za rok 2013
z príjmov zo závislej činnosti za rok 2013
Zamestnanec, ktorý poberal v roku 2013 príjmy zo závislej činnosti môže ročnú povinnosť k dani z týchto príjmov vysporiadať prostredníctvom zamestnávateľa ročným zúčtovaním preddavkov alebo v daňovom priznaní podanom na daňový úrad. V ktorých prípadoch nevzniká povinnosť vbysporiadania a v ktorých prípadoch vyplýva zamestnancom povinnosť podať daňové priznanie bez možnosti vysporiadania dane z príjmov zo závislej činnosti v ročnom zúčtovaní vykonanom zamestnávateľom?
Zamestnanec, ktorý poberal v roku 2013 zdaniteľné príjmy
zo závislej činnosti vyššie ako 1 867,97 eura, musí mať tieto príjmy vysporiadané buď ročným zúčtovaním preddavkov alebo podaním daňového priznania.
Ak príjmy zo závislej činnosti sú jedinými zdaniteľnými príjmami fyzickej osoby a za rok 2013 nepresiahli výšku 1 867,97 eura, nemusia byť vysporiadané ani ročným zúčtovaním, ani podaním daňového priznania. Zamestnanec však aj v tomto prípade môže dobrovoľne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa vykoná podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Ak príjmy zo závislej činnosti sú jedinými zdaniteľnými príjmami fyzickej osoby a za rok 2013 nepresiahli výšku 1 867,97 eura, nemusia byť vysporiadané ani ročným zúčtovaním, ani podaním daňového priznania. Zamestnanec však aj v tomto prípade môže dobrovoľne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa vykoná podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania
V súlade s § 38 ods. 1 zákona môže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona.
Zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. Príjmy zo závislej činnosti sú vymedzené v § 5 ods. 1 až ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. Príjmy zo závislej činnosti sú vymedzené v § 5 ods. 1 až ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane sú vymedzené v § 3 ods. 2 tohto zákona a pre závislú činnosť aj v § 5 ods. 5 zákona. Príjmy oslobodené od dane sú všeobecne vymedzené v § 9 zákona o dani z príjmov a v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti v § 5 ods. 7 zákona.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy od dane oslobodené nepodliehajú ročnému zúčtovaniu preddavkov. Príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkou sú vymenované v § 43 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Daňová povinnosť z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ako to vyplýva z § 43 ods. 6 zákona. U príjmov taxatívne vymenovaných v § 43 ods. 6 písm. a) až d) zákona je možné považovať zrazenú daň za preddavok na daň, ktorý si daňovník môže v súlade s § 43 ods. 7 zákona odpočítať od dane v daňovom priznaní. Fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike môže považovať zrazenú daň za preddavok len u príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak sa daňovník u týchto príjmov rozhodne nepostupovať podľa § 43 ods. 7 zákona, vybraním dane zrážkou sa príjem považuje za daňovo vysporiadaný a daňovník môže svojho zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania.
O vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať
zamestnávateľa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa zákonné podmienky.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR) je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava. Medzi daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou ďalej patria fyzické osoby, ktoré sa na území SR obvykle zdržiavajú len na účely štúdia alebo liečenia a fyzické osoby, ktoré hranice do Slovenskej republiky prekračujú denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
O vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať aj zdravotnícky pracovník, ktorý v roku 2013 nedodržal podmienky ďalšieho vzdelávania ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z § 52j ods. 4 zákona o dani z príjmov mu vyplýva povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnené úhrady.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR) je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava. Medzi daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou ďalej patria fyzické osoby, ktoré sa na území SR obvykle zdržiavajú len na účely štúdia alebo liečenia a fyzické osoby, ktoré hranice do Slovenskej republiky prekračujú denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
O vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať aj zdravotnícky pracovník, ktorý v roku 2013 nedodržal podmienky ďalšieho vzdelávania ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z § 52j ods. 4 zákona o dani z príjmov mu vyplýva povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnené úhrady.
O ročné zúčtovanie môže požiadať napríklad
- zamestnanec, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti len príjem z peňažnej výhry, z ktorej organizátor súťaže zrazil daň podľa § 43 zákona; vykonanou zrážkou je daň z výhry vysporiadaná,
- zamestnanec, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti príjem z podielu na zisku vykázaného za rok 2008, ktorý nie je predmetom dane,
- zamestnanec, ktorý je držiteľom živnostenského oprávnenia, ale v roku 2013 nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy. Ak by ale vykázal daňovú stratu, je povinný podať daňové priznanie,
- zamestnanec, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti príjem z prenájmu bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve. Príjem si s manželkou rozdelil tak, že zostatok príjmu po uplatnení oslobodenia od dane pripadajúceho vo výške 500 eur na každého z manželov zdaní manželka.
- zamestnanec, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti príjem z podielu na zisku vykázaného za rok 2008, ktorý nie je predmetom dane,
- zamestnanec, ktorý je držiteľom živnostenského oprávnenia, ale v roku 2013 nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy. Ak by ale vykázal daňovú stratu, je povinný podať daňové priznanie,
- zamestnanec, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti príjem z prenájmu bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve. Príjem si s manželkou rozdelil tak, že zostatok príjmu po uplatnení oslobodenia od dane pripadajúceho vo výške 500 eur na každého z manželov zdaní manželka.
Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky môže písomne požiadať o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov najneskôr do 15. februára 2014 vyplnením príslušného tlačiva žiadosti. Pokiaľ zákon vyžaduje k uplatneniu niektorých nárokov predloženie dokladov, musia byť predložené do tohto termínu.
Ak bol zamestnanec počas roka zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, musí do 5. februára 2014 požiadať ostatných zamestnávateľov o vystavenie „Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti („daňový bonus“) za obdobie (kalendárny rok) 2013“. Toto potvrdenie je každý zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. februára 2014.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov môže zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúčtovania posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak si zamestnanec neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich (§ 38 ods. 2 zákona). Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, vyplýva mu z § 38 ods. 8 zákona povinnosť podať daňové priznanie.
Príklady
- K 31. 8. 2013 bol zamestnanec prepustený zo zamestnania, zamestnal sa od januára 2014. O vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať bývalého zamestnávateľa. Nový zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie nemôže vykonať, lebo mu v roku 2013 nevyplácal príjmy.
- Zamestnanec od 1. 7. 2013 zmenil zamestnanie. U oboch zamestnávateľov si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. O vykonanie ročného zúčtovania požiada druhého zamestnávateľa.
- Spoločnosť, v ktorej je zamestnanec v pracovnom pomere sa zrušila bez likvidácie s právnym nástupcom, pričom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na právneho nástupcu. Zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania požiada právneho nástupcu.
- Zamestnanec od 1. 7. 2013 zmenil zamestnanie. U oboch zamestnávateľov si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. O vykonanie ročného zúčtovania požiada druhého zamestnávateľa.
- Spoločnosť, v ktorej je zamestnanec v pracovnom pomere sa zrušila bez likvidácie s právnym nástupcom, pričom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na právneho nástupcu. Zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania požiada právneho nástupcu.
Podanie daňového priznania
O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov nemôže požiadať zamestnanec, ktorý poberal príjem zo závislej činnosti
- a tento príjem alebo jeho časť plynula zo zdrojov v zahraničí.
Príjmy, ktoré plynuli zamestnancovi zo zdrojov v zahraničí nepodliehajú ročnému zúčtovaniu preddavkov.
Ak príjem zo závislej činnosti, resp. jeho časť plynul zamestnancovi v priebehu roka zo zdrojov v zahraničí, vyplýva mu z § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov povinnosť podať daňové priznanie.
- a mal aj iné zdaniteľné príjmy v § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov. Podľa § 32 ods. 3 písm. b) zákona má takýto zamestnanec povinnosť podať daňové priznanie. Výnimkou z tejto povinnosti sú prípady, keď tieto príjmy boli zdanené zrážkou a daň vybraná zrážkou sa považuje za vysporiadanú, alebo zamestnanec sa rozhodol neuplatniť postup podľa § 43 ods. 7 zákona, resp. podľa § 52b ods. 11 zákona.
Podľa § 52b ods. 11 zákona sa zrážka dane vykoná aj z podielových listov obstaraných do 31. 12. 2003, pričom daňovník môže v súlade s § 52 ods. 20 zákona využiť na tento príjem oslobodenie od dane v podanom daňovom priznaní.
- a je povinný zvýšiť si základ dane z dôvodu porušenia podmienok uvedených v § 11 ods. 10 a 11 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2010. Daňovník, ktorý si v rokoch 2005 až 2010 odpočítal od základu dane nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky zaplatené daňovníkom na účelové sporenie a poistné zaplatené daňovníkom na životné poistenie a ktorý do 31. 12. 2010 porušil podmienky uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 12 zákona. V tom zdaňovacom období (obdobiach), v ktorom sa rozhodne zvýšiť základ dane, nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, ale musí podať daňové priznanie. Ak boli porušené podmienky v roku 2010, rok 2013 je posledným rokom, v ktorom sa musí zvýšiť základ dane o uplatnené nezdaniteľné časti základu dane.
- a uplatňuje ustanovenie o minimálnej výške dane. Podľa § 46 zákona sa daň nevyrubí alebo neplatí, ak nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu v roku 2013 sumu 1 867,97 eura. Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je, že daňovník si nenárokuje daňový bonus.
- a uplatňuje ustanovenie o minimálnej výške dane. Podľa § 46 zákona sa daň nevyrubí alebo neplatí, ak nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu v roku 2013 sumu 1 867,97 eura. Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je, že daňovník si nenárokuje daňový bonus.
Daňovník, ktorý chce uplatniť ustanovenie § 46 zákona o minimálnej výške dane a chce vrátiť zrazený preddavok na daň, môže to urobiť len v rámci daňového priznania. Tento postup sa vzťahuje aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona o dani z príjmov) v roku 2013 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Ročnému zúčtovaniu podliehajú zdaniteľné príjmy
zo závislej činnosti, ktoré plynuli zamestnancovi zo zdrojov na území Slovenskej republiky a boli v priebehu roka zdanené preddavkami na daň.
Ročnému zúčtovaniu preddavkov nepodlieha príjem podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov v prípade, ak bol zdanený zrážkou. Ide o preplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2012 vrátený zdravotnou poisťovňou. Daň z tohto preplatku vybrala zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov a zamestnanec obdržal preplatok znížený o zrazenú daň. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Ročnému zúčtovaniu preddavkov nepodlieha príjem podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov v prípade, ak bol zdanený zrážkou. Ide o preplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2012 vrátený zdravotnou poisťovňou. Daň z tohto preplatku vybrala zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov a zamestnanec obdržal preplatok znížený o zrazenú daň. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Ak preplatok z ročného zúčtovania zúčtoval so zamestnancom jeho zamestnávateľ, započítal preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdanil preddavkovým spôsobom. Tento preplatok sa ako súčasť zdaniteľných príjmov zahrnie do ročného zúčtovania preddavkov.
Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa § 39 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov, dokladov preukazujúcich nároky zamestnanca a potvrdení od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. marca 2014.
Ak nie sú dodržané podmienky pre vykonanie ročného zúčtovania alebo tieto podmienky sú dodržané, ale zamestnanec o ročné zúčtovanie nepožiadal, alebo nepredložil v ustanovenom termíne požadované doklady, musí podať daňové priznanie. Ročné zúčtovanie nemožno vykonať zamestnancovi, ktorý počas roka 2013 zomrel. Daňové priznanie je za príslušnú časť roka je povinný podať dedič v súlade s § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Do ročného zúčtovania sa zahrnú všetky príjmy zo závislej činnosti v peňažnej aj nepeňažnej forme vrátane príjmov zo sociálneho fondu a doplatkov za minulé roky zúčtované a vyplatené najdlhšie do 31. januára 2014 (§ 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Príjmy zúčtované do konca roka 2013, ale nevyplatené do 31. 1. 2014 nemožno zahrnúť do ročného zúčtovania za rok 2013 bez ohľadu na to, aké účtovníctvo vedie zamestnávateľ. Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, do úhrnu príjmov sa započítajú aj sumy z potvrdení týchto zamestnávateľov.
Ak nie sú dodržané podmienky pre vykonanie ročného zúčtovania alebo tieto podmienky sú dodržané, ale zamestnanec o ročné zúčtovanie nepožiadal, alebo nepredložil v ustanovenom termíne požadované doklady, musí podať daňové priznanie. Ročné zúčtovanie nemožno vykonať zamestnancovi, ktorý počas roka 2013 zomrel. Daňové priznanie je za príslušnú časť roka je povinný podať dedič v súlade s § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Do ročného zúčtovania sa zahrnú všetky príjmy zo závislej činnosti v peňažnej aj nepeňažnej forme vrátane príjmov zo sociálneho fondu a doplatkov za minulé roky zúčtované a vyplatené najdlhšie do 31. januára 2014 (§ 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Príjmy zúčtované do konca roka 2013, ale nevyplatené do 31. 1. 2014 nemožno zahrnúť do ročného zúčtovania za rok 2013 bez ohľadu na to, aké účtovníctvo vedie zamestnávateľ. Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, do úhrnu príjmov sa započítajú aj sumy z potvrdení týchto zamestnávateľov.
Príklady
- Zamestnávateľ vyplatil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zamestnancovi mzdu za december 2012 až 8. februára 2013. Tento príjem nemohol byť zahrnutý do ročného zúčtovania za rok 2012, pretože je príjmom zo závislej činnosti za rok 2013, kedy sa zahrnie do ročného zúčtovania.
- Zamestnanec dostal vyplatenú mzdu za január 2014 predčasne z dôvodu odchodu na dlhodobú dovolenku už 31. januára 2014. Tento príjem je príjmom zo závislej činnosti za rok 2014 a zahrnie sa do ročného zúčtovania za toto zdaňovacie obdobie.
- Zamestnávateľ vyplatil odmenu 150 eur za december 2013 na základe dohody o vykonaní práce dňa 7. januára 2014. Zamestnávateľ zahrnie tento príjem do ročného zúčtovania za rok 2013.
- Zamestnanec dostal vyplatenú mzdu za január 2014 predčasne z dôvodu odchodu na dlhodobú dovolenku už 31. januára 2014. Tento príjem je príjmom zo závislej činnosti za rok 2014 a zahrnie sa do ročného zúčtovania za toto zdaňovacie obdobie.
- Zamestnávateľ vyplatil odmenu 150 eur za december 2013 na základe dohody o vykonaní práce dňa 7. januára 2014. Zamestnávateľ zahrnie tento príjem do ročného zúčtovania za rok 2013.
Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa vypočíta z úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov znížených o úhrn zaplateného poistného podľa § 5 ods. 8 zákona a to poistného zrazeného zamestnávateľom, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie, poistného z potvrdení od iných zamestnávateľov, ako aj poistného zaplateného zamestnancom. Do úhrnu zaplateného poistného sa uvedie aj poistné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ako aj nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie z ročného zúčtovania tohto poistného za rok 2012 v prípade, že si zamestnanec ročné zúčtovanie vykonal a aj nedoplatok uhradil sám. O uvedených skutočnostiach musí priložiť doklad s výškou zaplateného poistného. Základ dane sa zvýši o sumu uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na ich uplatnenie. Základ dane zaokrúhlený na eurocenty nadol sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane vo výške, na akú má zamestnanec nárok podľa § 11 zákona o dani z príjmov a to na daňovníka, na manželku (manžela) a na príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
sa vypočíta podľa § 11 ods. 2 zákona v závislosti od výšky základu dane daňovníka. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok každý daňovník bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku odpracoval, resp. poberal zdaniteľný príjem. Nárok sa nepreukazuje a ak si ho zamestnanec neuplatnil v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, uplatní si ho dodatočne pri ročnom zúčtovaní.
Ak zamestnanec bol k 1. januáru 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov (starobný, predčasný starobný a obdobný dôchodok zo zahraničia, výsluhový dôchodok) a úhrnná výška jeho dôchodku nepresiahla sumu 3 735,94 eura, má nárok na nezdaniteľnú časť vo výške rozdielu medzi touto sumou a ročnou výškou dôchodku. Úhrnnú sumu dôchodku uvedie v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania a priloží príslušné doklady podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona. Predpokladom uplatnenia rozdielu medzi vypočítanou sumou a úhrnom dôchodku je predloženie posledného rozhodnutia o priznaní dôchodku alebo dokladu o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.
Ak zamestnanec bol k 1. januáru 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov (starobný, predčasný starobný a obdobný dôchodok zo zahraničia, výsluhový dôchodok) a úhrnná výška jeho dôchodku nepresiahla sumu 3 735,94 eura, má nárok na nezdaniteľnú časť vo výške rozdielu medzi touto sumou a ročnou výškou dôchodku. Úhrnnú sumu dôchodku uvedie v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania a priloží príslušné doklady podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona. Predpokladom uplatnenia rozdielu medzi vypočítanou sumou a úhrnom dôchodku je predloženie posledného rozhodnutia o priznaní dôchodku alebo dokladu o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.
Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona v priebehu roka, od základu dane si môže odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške vypočítanej podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si zamestnanec uplatní v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v ktorej vykoná čestné vyhlásenie o výške vlastných príjmov manželského partnera, uvedie ich úhrn a počet mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v závislosti od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera. Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželského partnera považuje jeho príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré v príslušnom zdaňovacom období bol povinný zaplatiť.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v závislosti od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera. Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželského partnera považuje jeho príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré v príslušnom zdaňovacom období bol povinný zaplatiť.
Od roku 2013 sa obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
len na manželku (manžela), ktorá (ý) žila so zamestnancom v roku 2013 v domácnosti a ktorá (ý):
- sa starala o vyživované maloleté dieťa (§ 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov žijúce s daňovníkom v domácnosti,
- poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
- poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatní v plnej výške alebo vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou a vlastným príjmom zníženým o povinné poistné len v prípade, ak sú splnené podmienky počas celého roka. Ak sú splnené podmienky len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže sa znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jej uplatnenie.
Predpokladom priznania tejto nezdaniteľnej časti základu dane je predloženie dokladu o oprávnenosti nároku podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (sobášny list). Zo zákona nevyplýva povinnosť predložiť zamestnávateľovi doklady o príjmoch manželského partnera, podkladom pre zamestnávateľa je čestné vyhlásenie zamestnanca v žiadosti, pričom zodpovednosť za správnosť uvedených údajov má zamestnanec.
Prvýkrát za rok 2013 sa môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Úhrn preukázateľne zaplatených príspevkov v roku 2013 uvedie zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania a na preukázanie nároku priloží doklad vystavený oprávneným subjektom v prípade, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ.
Ak si daňovník uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, nemôže si uplatniť žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane. Zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane sa sadzbou 19 % a zo základu dane prevyšujúceho 34 401,74 eura sadzbou 25 % vypočíta daň, ktorá sa zaokrúhli na eurocenty nadol.
O priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie žiada zamestnanec
ak spĺňa podmienky všetky podmienky uvedené v § 32a zákona o dani z príjmov. Výška zamestnaneckej prémie závisí od výšky „posudzovaných príjmov“ a počtu mesiacov poberania týchto príjmov. Ak zamestnanec poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za tie kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
V žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania si zamestnanec uplatní nárok na daňový bonus na vyživované dieťa (deti) a priloží príslušné doklady podľa § 37 ods. 2 zákona. Zamestnanec si mohol daňový bonus uplatňovať u svojho zamestnávateľa už v priebehu roka na základe podpísaného vyhlásenia. Ak jeho príjmy nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň zákonom požadovanú minimálnu sumu 168,85 eura a daňový bonus mu nebol priznaný, môže si uplatniť zostávajúcu časť do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov v § 5 dosiahne zákonom požadovanú výšku. Za rovnakých podmienok si uplatní daňový bonus aj zamestnanec, ktorý si daňový bonus neuplatňoval u žiadneho zamestnávateľa. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva.
Zamestnávateľ vypočíta ročnú nárokovú výšku daňového bonusu na všetky vyživované deti a zohľadní úhrnnú sumu daňových bonusov vyplatených všetkými zamestnávateľmi. Podkladom je mzdový list zamestnávateľa, potvrdenia od iných zamestnávateľov a žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, ak si zamestnanec uplatňuje nárok, resp. jeho časť dodatočne. Výsledkom je daňový bonus na vyplatenie alebo daňový bonus na vybratie od zamestnanca (ak nárok je nižší ako vyplatený daňový bonus). Na základe údajov zo mzdového listu zamestnávateľa a potvrdení iných zamestnávateľov zistí zamestnávateľ úhrn preddavkov zrazených všetkými zamestnávateľmi zamestnanca podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Porovnaním vypočítanej dane a zrazených preddavkov vyjde nedoplatok alebo preplatok dane. Po zohľadnení daňového bonusu vznikne nedoplatok, resp. preplatok z ročného zúčtovania.
V žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania si zamestnanec uplatní nárok na daňový bonus na vyživované dieťa (deti) a priloží príslušné doklady podľa § 37 ods. 2 zákona. Zamestnanec si mohol daňový bonus uplatňovať u svojho zamestnávateľa už v priebehu roka na základe podpísaného vyhlásenia. Ak jeho príjmy nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň zákonom požadovanú minimálnu sumu 168,85 eura a daňový bonus mu nebol priznaný, môže si uplatniť zostávajúcu časť do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov v § 5 dosiahne zákonom požadovanú výšku. Za rovnakých podmienok si uplatní daňový bonus aj zamestnanec, ktorý si daňový bonus neuplatňoval u žiadneho zamestnávateľa. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva.
Zamestnávateľ vypočíta ročnú nárokovú výšku daňového bonusu na všetky vyživované deti a zohľadní úhrnnú sumu daňových bonusov vyplatených všetkými zamestnávateľmi. Podkladom je mzdový list zamestnávateľa, potvrdenia od iných zamestnávateľov a žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, ak si zamestnanec uplatňuje nárok, resp. jeho časť dodatočne. Výsledkom je daňový bonus na vyplatenie alebo daňový bonus na vybratie od zamestnanca (ak nárok je nižší ako vyplatený daňový bonus). Na základe údajov zo mzdového listu zamestnávateľa a potvrdení iných zamestnávateľov zistí zamestnávateľ úhrn preddavkov zrazených všetkými zamestnávateľmi zamestnanca podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Porovnaním vypočítanej dane a zrazených preddavkov vyjde nedoplatok alebo preplatok dane. Po zohľadnení daňového bonusu vznikne nedoplatok, resp. preplatok z ročného zúčtovania.
Vysporiadanie rozdielov
Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca (preplatok) vráti a zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2014 (v májovom výplatnom termíne).
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2014. Nedoplatok vo výške 5 eur a menej sa podľa § 38 ods. 7 zákona vyberie v dvoch prípadoch:
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2014. Nedoplatok vo výške 5 eur a menej sa podľa § 38 ods. 7 zákona vyberie v dvoch prípadoch:
– ak zamestnávateľ uplatnil zamestnancovi daňový bonus (jeho časť) pri ročnom zúčtovaní,
– ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 %, resp. 3 % podielu zaplatenej dane a to najneskôr do 30. apríla 2014.
– ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 %, resp. 3 % podielu zaplatenej dane a to najneskôr do 30. apríla 2014.
Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania alebo nemôže vybrať vyššiu sumu daňového bonusu z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ zašle na tento účel všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju zamestnávateľ zistil (§ 40 ods. 5 zákona), ak je nedoplatok vyšší ako 5 eur.
Ak je nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná alebo nižšia ako 5 eur, tento postup sa nepoužije, s výnimkou daňovníkov, ktorí podajú vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane, kedy sa rozdiel musí vysporiadať.
O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania, vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a vyplatenú zamestnaneckú prémiu zamestnávateľ:
- zníži odvod preddavkov na daň najneskôr do konca roka 2014, alebo
- požiada správcu dane o poukázanie preplatku z ročného zúčtovania, ktoré zamestnancom vrátil z vlastných prostriedkov. Správca dane vráti túto sumu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, alebo
- požiada o vyplatenie časti daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, ktoré vyplatil zo svojich prostriedkov prostredníctvom prehľadu. Správca dane vráti túto sumu do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.
- požiada správcu dane o poukázanie preplatku z ročného zúčtovania, ktoré zamestnancom vrátil z vlastných prostriedkov. Správca dane vráti túto sumu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, alebo
- požiada o vyplatenie časti daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, ktoré vyplatil zo svojich prostriedkov prostredníctvom prehľadu. Správca dane vráti túto sumu do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.
| Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka | |||
| - ak je základ dane rovný alebo nižší ako 19 458 € | 3 735,94 € | ||
| - ak je základ dane vyšší ako 19 458 € | 8 600,436 € - 1/4 základu dane | ||
| Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) | |||
| - ak základ dane daňovníka sa rovná alebo je nižší ako 34 401,74 € | - manželka nemá príjem | 3 735,94 € | |
| - manželka má príjem menej ako 3 735,94 € | 3 735,94 € - príjem manželky | ||
| - manželka má príjem 3 735,94 € a viac | 0 | ||
| - ak je základ dane daňovníka vyšší ako 34 401,74 € | - manželka nemá príjem | 12 336,372 € - 1/4 základu dane | |
| - manželka má príjem | 12 336,372 € -1/4 základu dane - príjmy manželky | ||
| Nezdaniteľná časť základu dane príspevky na starobné dôchodkové sporenie | maximálne 943,20 | ||
| Daňový bonus/1 dieťa | |||
| - výška | 254,64 € | ||
| - minimálne príjmy | 2 026,20 € | ||
| Zamestnanecká prémia | |||
| - posudzované príjmy od 2 026,20 € do 4 052,40 € | 42,98 € | ||
| - posudzované príjmy 4 052,40 € a viac | (3 735,94 € - základ dane) x 19 % | ||
| Sadzba dane | |||
| - zo základu dane do 34 401,74 € vrátane | 19 % | ||
| - zo základu dane presahujúceho 34 401,74 € | 25 % | ||
Ing. Ivana Valterová
§ 5 Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Príjmy zo závislej činnosti
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.
j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.
(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3) Príjmom zamestnanca je aj
(3) Príjmom zamestnanca je aj
a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,...








