Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti u zamestnávateľa

Zákon o dani z príjmov upravuje aj spôsob vyrovnania ročnej daňovej povinnosti zamestnanca, platenia a vyberania dane, ak zamestnanec poberal len príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, prípadne od viacerých zamestnávateľov.

Zamestnanec

Na účely ZDP sa za zamestnanca považuje každý daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a za zamestnávateľa tá osoba, ktorá je platiteľom týchto príjmov, t. j. osoba, ktorá zamestnancovi vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjmy zo závislej činnosti.

Vyplatením príjmov zo závislej činnosti sa zamestnávateľ dostáva do pozície platiteľa dane

ktorým na účely ZDP je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Upravené sú všetky základné informácie potrebné k správnemu postupu vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) za zdaňovacie obdobie 2025. Legislatívny rámec ročného zúčtovania nájdeme v § 38 ZDP.

Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“), na žiadosť zamestnanca, a to len tomu zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP.

V súlade s § 38 ods. 1 ZDP zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 ZDP a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP (vyplatenie predčasného výberu), môže najneskôr do 15. 2. 2026 požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Zamestnanec, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby (zákon č. 73/­1998 Z. z. v zn. n. p.), profesionálnym vojakom (zákon č. 281/­2015 Z. z. v zn. n. p.) alebo zamestnancom Ministerstva obrany SR (ďalej len „zamestnanec podľa OP“), ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy [zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v zn. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), zákon č. 552/­2003 Z. z. v zn. n. p., zákon č. 55/­2017 Z. z. v zn. n. p.), len toho zamestnávateľa, ktorý tohto zamestnanca zamestnáva podľa osobitného predpisu, ktorými sú Zákonník práce, zákon č. 73/­1998 Z. z. v zn. n. p., zákon č. 552/­2003 Z. z. v zn. n. p., zákon č. 281/­2015 Z. z. v zn. n. p., zákon č. 55/­2017 Z. z. v zn. n. p. (ďalej len „zamestnávateľ podľa OP“).

Za zdaňovacie obdobie 2025 o ročné zúčtovanie môže požiadať

podľa:

-    § 38 ods. 1 prvej vety ZDP zamestnanec (okrem zamestnanca podľa OP) ktoréhokoľvek zamestnávateľa, od ktorého poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti,

-    § 38 ods. 1 druhej vety ZDP zamestnanec podľa OP len zamestnávateľa podľa OP.

Zamestnávateľom podľa OP je

Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“) a Ministerstvo obrany SR (ďalej len „MO SR“). Zamestnancom podľa OP je príslušník SIS, ktorý je v štátnej službe podľa zákona č. 73/­1998 Z. z. v zn. n. p., profesionálny vojak, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa zákona č. 281/­2015 Z. z. v zn. n. p., zamestnanec MO SR, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravuje Zákonník práce alebo zákon č. 552/­2003 Z. z. v zn. n. p. alebo zákon č. 55/­2017 Z. z. v zn. n. p.

Zamestnanec SIS, ktorý nie je príslušníkom SIS, nie je zamestnancom podľa OP a môže o ročné zúčtovanie požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, od ktorého poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Zamestnanec, vrátane zamestnanca podľa OP, ak poberal v zdaňovacom období len príjmy zo závislej činnosti, má možnosť sám sa rozhodnúť po skončení zdaňovacieho obdobia, či ročnú daňovú povinnosť vyrovná sám podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“) alebo prostredníctvom zamestnávateľa, ktorého požiada o ročné zúčtovanie.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania

(ďalej len „žiadosť o RZ“) doručí zamestnanec, vrátane zamestnanca podľa OP zamestnávateľovi (zamestnávateľovi podľa OP) v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Vzor žiadosti o RZ platný za zdaňovacie obdobie 2025 určilo FR SR a zverejnilo na svojej webovej stránke v decembri 2025 (pozri prílohu č. 1). Žiadosť o RZ na inom tlačive, resp. na tlačive platnom za predchádzajúce zdaňovacie obdobia nie je platná, a preto zamestnávateľ akceptuje žiadosť o RZ len na tlačive platnom za rok 2025.

Ak zamestnanec podľa OP za zdaňovacie obdobie 2025 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov

potom má možnosť o ročné zúčtovanie požiadať len svojho zamestnávateľa podľa OP, v opačnom prípade je podľa § 32 ods. 2 písm. e) ZDP povinný podať daňové priznanie. Ak zamestnanec bol v zdaňovacom období 2025 zamestnancom podľa OP len časť roka a do lehoty na podanie žiadosti o RZ už nie je v právnom vzťahu k zamestnávateľovi podľa OP, ustanovenie § 38 ods. 1 druhá veta ZDP sa na neho nevzťahuje a môže požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, od ktorého v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Vyššie uvádzaná legislatívna zmena účinná od 1. 1. 2026, súvisiaca so zmenou týkajúcou sa len zamestnancov podľa OP, bola vykonaná v súvislosti s poukazovaním podielu zaplatenej dane rodičovi podľa § 50aa ZDP (podiel zaplatenej dane pre rodiča zamestnanca podľa OP bude zabezpečovať zamestnávateľ podľa OP).

Nie každý zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania preverí, či v priebehu roka 2025 postupoval v súlade s ustanoveniami ZDP

napr.:

–   či správne zaradil príjem zo závislej činnosti medzi príjem ktorý nie je predmetom dane,

–   či správne zaradil príjem zo závislej činnosti medzi príjem oslobodený od dane, resp. ak pri príjme oslobodenom od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, či zrazil preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri ročnom zúčtovaní,

–   či správne prihliadol na nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) a daňové bonusy.

Ustanovenie § 5 ods. 5 ZDP sa týka príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, ak zamestnávateľ omylom zaradí medzi príjmy vylúčené z predmetu dane zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely [§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP].

Predmetom dane nie je hodnota

poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom [§ 5 ods. 5 písm. e) ZDP].

Predmetom dane nie je náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov [§ 5 ods. 5 písm. f) ZDP].

Vybrané ustanovenia § 5 ods. 7 ZDP vymedzujú príjmy oslobodené od dane, ak zamestnávateľ omylom zaradil medzi takéto príjmy aj zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Príjmom oslobodeným od dane je suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem [§ 5 ods. 7 písm. a) ZDP].

V tabuľke sú dôležité sumy súvisiace s poskytnutím príspevku na stravu v roku 2025

Príjmom oslobodeným od dane je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce), suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152b Zákonníka práce [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP].

Nezabudnite aj na príspevok na rekreáciu alebo príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktorý môže byť v jednom zdaňovacom období poskytnutý a oslobodený od dane len od jedného zamestnávateľa. Ak by mal zamestnanec poskytnutý jeden z týchto príspevkov a k žiadosti o RZ by priložil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od iného zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi za toto obdobie poskytol rovnaký príspevok (pozri r. 7 a r. 8 v priloženom potvrdení o zdaniteľných príjmoch), potom aj pri tomto príjme by neboli splnené podmienky na oslobodenie a zamestnávateľ by v ročnom zúčtovaní dodatočne zrazil daň z tohto príjmu.

Príjmom oslobodeným od dane je

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku [§ 5 ods. 7 písm. c) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky/­la [§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP],

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. k) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 €, do základu dane (ČZD) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia [§ 5 ods. 7 písm. l) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP presiahne sumu 60 €, do základu dane (ČZD) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP].

Príjmom oslobodeným od dane je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 € mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v prvej časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie [§ 5 ods. 7 písm. n) ZDP].

Podľa nového ustanovenia § 5 ods. 7 písm. r) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2026 medzi príjmy oslobodené od dane patrí príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) a m) ZDP plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov.

Ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Toto ustanovenie sa aplikuje prvýkrát pri príjmoch plynúcich z činnosti vykonávanej trénerom po 31. 12. 2025.

Súčasťou základu dane zamestnanca za zdaňovacie obdobie 2025 sú

len tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnancovi plynuli za toto obdobie najdlhšie do 31. 1. 2026 (§ 4 ods. 3 ZDP), napr. ak zamestnávateľ mzdu za december 2025 vyplatí zamestnancovi 10. 1. 2026, potom táto mzda vstupuje do základu dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2025. Ak by zamestnávateľ mzdu za december 2025 vyplatil vo februári 2026, potom by zamestnávateľ túto mzdu do ročného zúčtovania za rok 2025 nezahrnul, ale až do základu dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2026.

Pokiaľ by zamestnanec v priebehu zdaňovacieho obdobia vrátil zamestnávateľovi príjem zo závislej činnosti alebo jeho časť za zdaňovacie obdobie 2025 (napr. nesprávne vypočítaný príjem z preplatenej dovolenky), potom aj tento vrátený príjem ovplyvňuje základ dane zamestnanca v ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie 2025.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde

(§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. 2. 2026. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne aj na zrazené preddavky na daň, na NČZD na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) ZDP, na NČZD na manželku/­la podľa § 11 ods. 3 ZDP, na NČZD podľa § 11 ods. 6 a 8 ZDP, na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ZDP a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP, ak zamestnanec do 15. 2. 2026 žiada o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ v priebehu zdaňovacieho obdobia 2025 mohol mesačne prihliadať na NČZD na daňovníka alebo na daňový bonus na vyživované dieťa, ak zamestnanec podpísal vyhlásenie podľa § 36 ZDP. Vzor tohto vyhlásenia na zdaňovacie obdobie 2026 sa nemení (pozri prílohu č. 2).

Pri vykonávaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 môže zamestnávateľ prihliadnuť na:

NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)

NČZD na daňovníka je suma, na ktorú má nárok každý zamestnanec, okrem zamestnanca, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia 2025 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej aj „dôchodok”), alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka, čo je 5 753,79 €. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 5 753,79 €, zníži sa základ dane v ročnom zúčtovaní len vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 € a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Na NČZD nemá vplyv, či zamestnanec poberal príjmy zo závislej činnosti celý rok alebo len niekoľko mesiacov

Táto nezdaniteľná časť sa uplatňuje v plnej sume 5 753,79 €, ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2025 nedosiahne základ dane vyšší ako je suma 25 426,27 €. Ak jeho základ dane je vyšší, vtedy sa NČZD na daňovníka postupne znižuje. NČZD ročne na daňovníka je v takom prípade suma zodpovedajúca rozdielu 12 110,36 € a jednej štvrtiny základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, NČZD ročne na daňovníka sa rovná nule.

Zamestnanec, ktorý neuplatňoval NČZD na daňovníka v priebehu roka 2025, zamestnávateľ uplatní NČZD na daňovníka pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec v žiadosti o RZ nevyznačí krížikom vyhlásenie, že je poberateľom aspoň jedného z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

NČZD na manželku/­la (§ 11 ods. 3 až 5 ZDP)

NČZD na manželku/­la (ďalej len „manželka”) sa uplatňuje pomernou časťou, ak si zamestnanec uplatňuje NČZD na manželku len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, potom si zníži základ dane o NČZD zodpovedajúcu jednej dvanástine NČZD na manželku, a to za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého splnil ustanovené podmienky.

Rovnako ako aj NČZD na daňovníka, tak aj NČZD na manželku sa pri dosiahnutí určitej výšky základu dane postupne znižuje, napr. ak zamestnanec v zdaňovacom období 2025 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 48 441,43 € a jeho manželka žijúca s sním v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD ročne na manželku je suma 5 260,61 €.

Ak má vlastný príjem nepresahujúci sumu 5 260,61 €, NČZD ročne na manželku predstavuje rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky. Pri presiahnutí tejto sumy NČZD na manželku sa rovná nule. Ak zamestnanec dosiahne základ dane vyšší ako je suma 48 441,43 € a jeho manželka žijúca so zamestnancom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD ročne na manželku je suma zodpovedajúca rozdielu 17 370,97 € a jednej štvrtiny základu dane tohto zamestnanca. Ak táto suma je nižšia ako nula, NČZD na manželku sa rovná nule. Ak má vlastný príjem, NČZD sa o túto sumu zníži.

Na účely uplatnenia NČZD na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže zamestnanec uplatniť NČZD

manželka:

-    žijúca so zamestnancom v domácnosti, ktorá sa v zdaňovacom období 2025 starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/­­2009 Z. z. v zn. n. p. žijúce so zamestnancom v domácnosti,

Dieťaťom je dieťa do troch rokov veku alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce sociálnych vecí a rodiny). Dieťaťom na uvedené účely je aj dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (výchova a vzdelávanie sú založené na princípoch práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku; pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné; povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak zákon neustanovuje inak) alebo

-    ktorá v zdaňovacom období 2025 poberala peňažný príspevok na opatrovanie (§ 40 zákona č. 447/­­2008 Z. z.; pričom nárok na výplatu peňažného príspevku vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o priznaní peňažného príspevku), alebo

-    ktorá bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 33 zákona č. 5/­2004 Z. z.), alebo

-    ktorá sa považuje za občana so zdravotným postihnutím (§ 9 zákona č. 5/­2004 Z. z., pričom na účely tohto zákona ide o občana uznaného za invalidného podľa zákona č. 461/­­2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. osoba ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzikou osobou), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

a súčasne vlastný príjem manželky je príjem manželky znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka v zdaňovacom období 2025 bola povinná z tohto príjmu zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č. 600/­2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa”)].

Legislatívna zmena zákona  č. 571/­2009 Z. z. v zn. n. p. sa týka splnenia podmienky od 1. 1. 2025 v prípade uplatnenia NČZD na manželku, ak sa stará o dieťa do šiestich rokov veku. Ak dieťa dovŕšilo tri roky k 31. 8. 2025 a nevyužilo právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, potom manželka nespĺňa ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku.

Ak dieťa využilo právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, ale na základe rozhodnutia príslušného orgánu nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie

do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy, potom podmienka na uplatnenie NČZD na manželku je splnená, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (nárok na NČZD na manželku, ktorá sa stará o dieťa od 3 do 6 rokov veku, preukáže zamestnanec, napr. rozhodnutím riaditeľa MŠ o neprijatí a oznámením druhostupňového orgánu).

Základ dane sa znižuje o NČZD na manželku aj u zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. V tomto prípade zamestnanec vyznačí krížikom vyhlásenie nachádzajúce sa v žiadosti o RZ.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku vystaveného oprávneným subjektom (napr. sobášny list, doklad preukazujúci poberanie príspevku na opatrovanie alebo zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. doklad preukazujúci, či manželka je občanom so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím) a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky, ktoré je súčasťou žiadosti o RZ.

NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Podľa § 11 ods. 8 a 10 ZDP.

NČZD sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (CODP) podľa zákona č. 129/­­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na CODP v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) podľa zákona č. 650/­­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a príspevky na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Príspevky zamestnanca na CODP a DDS je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 € za rok. Na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené dve podmienky. Za prvé, zamestnanec platí príspevky na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o CODP podľa osobitného predpisu. Za druhé, zamestnanec nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v prvom bode.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi

predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na CODP alebo DDS vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok zamestnávateľ.

Základ dane sa znižuje o NČZD, ktorou sú príspevky na CODP a DDS aj u zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. V tomto prípade zamestnanec uvedené vyhlási v žiadosti o RZ.

RADA!

Ak si zamestnanec uplatňoval v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach NČZD na DDS a bol mu v zdaňovacom období 2025 vyplatený predčasný výber, potom je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Zamestnanec tak urobí podaním daňového priznania. Vyplatenie predčasného výberu nemá vplyv na uplatnenie NČZD v príslušnom zdaňovacom období, ak účastnícka zmluva naďalej trvá a zamestnanec si stále platí príspevky na DDS.

Ing. Zita Kajanovičová