Ročné zúčtovanie

pomerne odpočítanej DPH

Koniec kalendárneho roka je už tradične spojený s vyúčtovaním rôznych oblastí a činností, ktoré sa udiali v priebehu roka. U platiteľov DPH je posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka spojené s dvoma povinnosťami v súvislosti s odpočítaním DPH. O aké povinnosti ide?

Ide o povinnosť vykonania ročného zúčtovania tej DPH, ktorá bola v priebehu kalendárneho roka odpočítavaná pomernou časťou (bola prepočítaná koeficientom) a povinnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, ak došlo k zmene účelu jeho použitia, alebo k zmene rozsahu jeho použitia na podnikateľský účel. Uvedené povinnosti sa však nevzťahujú na všetkých platiteľov.

Podstata ročného zúčtovania DPH

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p (ďalej len „zákon o DPH“) neukladá všetkým platiteľom DPH povinnosť vykonávať ročné zúčtovanie. Ročné zúčtovanie DPH sa v SR vykonáva v súvislosti s daňou, ktorá sa viaže k nákupom platiteľa (v praxi je zaužívaný pojem „vstupná daň“, ktorý bol používaný predchádzajúcim zákonom o DPH). „Výstupná daň“ (neoficiálne označenie dane súvisiacej s dodávanými tovarmi a službami), t.j. daň ktorá predstavuje daňovú povinnosť platiteľa, zúčtovaniu nepodlieha.

Zúčtovanie vstupnej dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na všetkých platiteľov, ale len na tých, ktorý prijali na účely svojho podnikania plnenia určené čiastočne aj na činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie.

U ostatných platiteľov, ktorých sa netýka povinnosť zúčtovania odpočtu dane, sa považuje ich vzťah voči štátnemu rozpočtu za príslušný rok za vyrovnaný. Prípadné zmeny v dani vzniknuté na základe podania dodatočného daňového priznania, alebo vyrubenia dodatočnej dane správcom dane, zakladajú novú splatnosť zisteného rozdielu v dani, i keď sa týkajú uplynulých zdaňovacích období.

Pomerné odpočítanie dane má 2 etapy:

1. predbežné odpočítanie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka

2. ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane

Predbežné odpočítanie DPH priebehu roku 2022

•    sa nevzťahovalo na tých platiteľov, ktorí:

-   Neprijali v kalendárnom roku 2022 plnenie s uplatnenou DPH za účelom uskutočňovania svojich vlastných dodaní oslobodených od dane v zmysle § 28 až § 42 zákona o DPH v uvedenom roku, alebo v ďalších rokoch. Títo platitelia si uplatnili odpočet dane v plnej výške.

-   V kalendárnom roku 2022 prijali plnenie s uplatnenou DPH za účelom dodania svojich plnení oslobodených od dane v zmysle § 28 až § 42 zákona o DPH, pričom tieto prijaté tovary alebo služby, nemajú byť zároveň použité na dodania, ktoré nie sú oslobodené v zmysle uvedených ustanovení. Títo platitelia si uplatňovali odpočet buď v plnej výške, alebo si ho neuplatnili vôbec. Nemajú preto dôvod vykonávať ročné zúčtovanie dane.

•    sa vzťahovalo na tých platiteľov, ktorí:

-   Prijali v roku 2022 plnenie s uplatnenou DPH, pričom tovar alebo služba, ktoré boli prijaté za účelom uskutočnenia oslobodenej činnosti od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, boli zároveň prijaté aj na iný účel – na inú činnosť podliehajúcu dani s nárokom na odpočítanie. Títo platitelia si z došlých faktúr uplatňovali odpočet DPH v plnej výške, alebo v pomernej výške, alebo si ho nemohli uplatniť vôbec.

Pre posúdenie odpočítateľnosti dane nie je podstatné, či „výstupy“ platiteľa, ku ktorým sa vzťahuje „vstupná“ daň, boli uskutočnené v príslušnom roku, alebo ešte len budú uskutočnené v ďalších rokoch.

Prvým predpokladom k tomu, aby vôbec mohol platiteľ „uvažovať“ o odpočítaní dane a výške odpočítania, je podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, resp. u neho samotného, ak má povinnosť ako odberateľ pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, alebo pri prijatí služby zo zahraničia, resp. pri tuzemskom prenose daňovej povinnosti platiť daň (princíp „samozdanenia“). Určenie výšky odpočítanej dane vyplýva z ustanovení § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH, v zmysle ktorých každý platiteľ nákupy tovarov a služieb posudzuje – vecne priraďuje účelu ich použitia.

Rozdelenie došlých faktúr

Došlé faktúry, resp. doklady ktoré spĺňajú obsahové náležitosti faktúry pre účely DPH a pri ktorých je uplatnená daň, platiteľ v podstate rozdelí do najviac troch skupín – koľko týchto skupín faktúr vytvorí, závisí od jeho činnosti.

1. skupina = faktúry za prijaté tovary a služby, ktoré budú požité výlučne na účel podnikania, pri ktorom vzniká platiteľovi daňová povinnosť, alebo dochádza k oslobodeniu od dane takého typu, ktorý umožňuje plné odpočítanie dane. Z týchto faktúr je daň odpočítateľná v plnej výške.

2. skupina = faktúry za prijaté tovary a služby, ktoré budú použité výlučne na účel podnikania platiteľa, pri ktorom dochádza k oslobodeniu od dane – a to takému typu oslobodenia, ktoré neumožňuje odpočítanie dane (§ 28 až § 41 zákona o DPH). Daň z týchto faktúr je neodpočítateľná.

3. skupina = faktúry za prijaté tovary a služby, ktoré budú použité na taký účel podnikania, ktorý je kombináciou vyššie uvedených účelov, to znamená, že prijatý tovar alebo služba má byť zároveň použitá na účel podľa bodu 1. a súčasne aj podľa bodu 2. Daň z týchto faktúr je odpočítateľná čiastočne. Vypočíta sa ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH a zaokrúhleného na 2 desatinné miesta nahor.

Predbežný koeficient

Platiteľ, ktorý bol registrovaný k 1. 1. 2022a v roku predchádzajúcom používal koeficient, pri predbežnom odpočítaní použije ročný koeficient z predchádzajúceho roku (r. 2021).

Platiteľ, ktorý nebol registrovaný k 1. 1.kalendárneho roku, stal sa platiteľom v priebehu roku alebo bol registrovaný ale nemal dôvod použiť koeficient, pri predbežnom odpočítavaní výšku koeficienta určí podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH odhadom údajov o predpokladaných výnosoch podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Súhlas správca dane môže vyjadriť písomným oznámením o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom, alebo v prípade rokovania na daňovom úrade spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Pred udelením súhlasu si správca dane môže od platiteľa vyžiadať údaje týkajúce sa predpokladaných obchodov, na základe ktorých platiteľ vychádzal pri určení koeficienta.

V súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi – nákupmi tovarov a služieb, ktoré sú prijaté výlučne na účely poskytovania oslobodenej činnosti, nevzniká nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, teda nevzniká žiadny nárok, ani prepočítaný koeficientom.

Platiteľ, ktorý vykonáva činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie a zároveň aj inú činnosť podliehajúcu DPH, musí v súvislosti s prijatými tovarmi a službami vykonávať ich tzv. vecné priraďovanie k „výstupom“, t.j. musí vedieť k akej činnosti sa prijaté zdaniteľné plnenie bude vzťahovať.

Nárok na odpočet prepočítaný koeficientom vzniká podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH z tých prijatých plnení, ktoré sú prijaté súčasne na účel uskutočňovania zdaniteľných plnení platiteľa bez nároku na odpočítanie aj na účel plnení s nárokom na odpočítanie.

Napríklad z prijatých služieb (stavebné práce, strážna služba a ďalšie), ktoré sa vzťahujú na celú nehnuteľnosť a v tejto nehnuteľnosti okrem nájmu oslobodeného od dane vykonáva platiteľ aj inú činnosť (napr. obchodnú, alebo v súvislosti s inou svojou činnosťou má v budove administratívne priestory) má platiteľ nárok na odpočet pomernej časti DPH – prepočítanej koeficientom.

Prepočítanie vstupnej dane koeficientom vykoná v tých prípadoch a v tých zdaniteľných obdobiach, v ktorých budú prijaté také tovary, alebo služby, ktoré sa viažu na činnosť oslobodenú bez nároku na odpočítanie aj na činnosť ostatnú. K tomu, aby vznikla povinnosť vykonať ročný prepočet pomerne odpočítanej dane (počítať ročný koeficient), stačí ak k použitiu koeficienta došlo v jednom zdaňovacom období kalendárneho roka.

Môže však nastať aj taká situácia, že platiteľ v kalendárnom roku neprijal také tovary a služby, ktoré by mali byť určené zároveň na obidva druhy jeho zdaniteľných plnení – v takom prípade koeficient nebude v priebehu kalendárneho roka vôbec používať, t.j. nie je ani dôvod k výpočtu ročného koeficientu.

Výpočet koeficienta

Koeficient vyjadruje prostredníctvom výšky hodnoty z dodaných tovarov a služieb platiteľa pomer tej jeho podnikateľskej činnosti, pri ktorej je daň odpočítateľná, k jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Charakterizuje teda platiteľa z pohľadu odpočítateľnosti dane.

Do koeficientu sa uvádza

•    Do čitateľa a menovateľa koeficientu platiteľ uvádza hodnotu bez DPH z dodaných tovarov a služieb z dodávok ním uskutočnených.

•    Zdaniteľné obchody dodané platiteľom z miesta jeho podnikania v tuzemsku, pri ktorých dochádza k prenosu miesta dodania zo SR do iného členského štátu (do daňového priznania sa neuvádzajú, pretože nie sú predmetom dane v SR). Hodnota z takýchto zdaniteľných obchodov sa však do koeficientu zahrnie, pretože je dosiahnutá z činnosti platiteľa, pri ktorej je daň odpočítateľná, ako to vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 6 zákona. Platiteľ pritom vychádza zo záznamov vedených podľa § 70 zákona, v ktorých je povinný uvádzať všetky svoje dodania.

•    Výnosy z podnikania v zahraničí bez možnosti odpočítania dane (napr. finančné činnosti) sa uvádzajú len do menovateľa koeficientu.

(Ak má platiteľ v zahraničí vytvorenú prevádzkareň, z ktorej dodáva tovary alebo služby, je v príslušnom štáte osobou podliehajúcou dani. Obchody sú potom predmetom dane v danom štáte, kde podáva i daňové priznania pre DPH, a nie v SR.)

•    Podľa § 50 ods. 2 zákona platí, že do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota z dodaných tovarov a služieb bez dane, pri ktorých je daň odpočítateľná. Špecifickým prípadom je trojstranný obchod, pri ktorom prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru sa uňho považuje za zdanené. Prvý odberateľ výnosy z dodania druhému odberateľovi zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu.

Do koeficientu sa neuvádza

•    Hodnota prijatých tovarov a služieb, pri ktorých platiteľ vykonal samozdanenie ako osoba povinná platiť daň v SR (ide o prijaté plnenia, nie uskutočnené).

•    Premiestnenie tovaru platiteľa do iného členského štátu (§ 8 ods. 4 zákona), ktoré sa síce považuje pre účely DPH za dodanie tovaru za protihodnotu, ale platiteľ pri premiestnení nedosahuje výnosy (príjmy) – ide len o presun vlastného tovaru. (Premiestnenie sa nezahŕňa ani do obratu pre účely DPH.)

•    Cieľom pri výpočte koeficientu je, aby bol vyjadrením hlavnej, nie vedľajšej činnosti platiteľa. Do koeficientu sa preto neuvádza:

-   predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

-   príležitostný predaj majetku používaného na účely podnikania okrem zásob,

-   príležitostne poskytnuté finančné služby oslobodené od dane podľa § 39 zákona (napr. prevod obchodného podielu, príležitostne poskytnutá pôžička),

-   príležitostný prevod nehnuteľnosti a príležitostný nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 38 zákona.

Za príležitostnú transakciu sa pre účel výpočtu koeficientu považuje taká transakcia, ktorá:

•    nemá charakter hlavnej činnosti platiteľa,

•    netvorí značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa,

•    platiteľ ju nevykonáva opakovane,

•    platiteľovi pri nej nevznikajú opakované náklady,

•    súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Pre posúdenie príležitostnej transakcie nemusia vždy platiť súčasne všetky podmienky, posudzovanie je v každom prípade individuálne a vykonáva sa za dlhšie obdobie, spravidla za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Na to, aby platiteľ mohol vypočítať koeficient, musí vychádzať nielen z údajov uvedených v daňových priznaniach za všetky zdaňovacie obdobia roku, ale aj z údajov uvedených v evidencii pre DPH podľa § 70 zákona, ktoré neuvádza v daňovom priznaní.

Ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane

Výšku ročného koeficientu platiteľ dane vypočíta z riadkov daňových priznaní jednotlivých zdaňovacích období, rovnako ako pri predbežnom odpočítaní.

Osoba, ktorá sa stane platiteľom DPH v priebehu kalendárneho roku, vypočíta koeficient z údajov za obdobie, v ktorom mala postavenie platiteľa dane. Rovnako osoba, ktorá v priebehu kalendárneho roku prestane byť platiteľom dane, vypočíta koeficient z údajov za obdobie, kedy bola platiteľom.

Platiteľ zistí definitívne odpočítanie dane za rok 2020, keď vypočítaným ročným koeficientom vynásobí daň z tovarov a služieb, pri ktorých v rámci roku predbežne odpočítaval daň – teda ročnému vysporiadaniu podrobí faktúry z 3. skupiny.

Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (predbežným odpočítaním) a daňou vypočítanou za celý kalendárny rok (definitívnym odpočítaním) vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Rozdiel väčší ako 0 je vysporiadaný v prospech ŠR, rozdiel menší ako 0 je vysporiadaný na ťarchu ŠR. Ročné vysporiadanie odpočítanej dane sa uvedie v riadku 21 daňového priznania za posledné zdaňovanie obdobie.

Rovnako postupuje i platiteľ, ktorému v priebehu roku bola zrušená registrácia – vysporiadanie dane vykoná v zdaňovacom období, ktoré bolo správcom dane určené ako posledné zdaňovacie obdobie. U platiteľov, ktorých účtovným obdobím je hospodársky rok, na účely § 50 ods. 2 až 4 zákona sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Ing. Naďa Vašková