Ročné zúčtovanie poistného
– vysporiadanie rozdielov
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného. Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov. Aké sú postupy pri daňovom vysporiadaní rozdielov z ročného zúčtovania u jednotlivých fyzických osôb - platiteľov poistného?
Ročné zúčtovanie poistného
Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „ročné zúčtovanie poistného“) je porovnanie uhradených preddavkových platieb a poistného, ktoré má byť uhradené na základe skutočne dosiahnutých príjmov v danom roku. V prípade zamestnania ide o porovnanie preddavkových platieb, ktoré za zamestnanca uplatnil zamestnávateľ a skutočne dosiahnutých príjmov zamestnanca. Za svojich klientov robí ročné zúčtovanie každá zdravotná poisťovňa spätne za predchádzajúci kalendárny rok.
Ročné zúčtovanie poistného je legislatívne upravené v § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach vo vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje spôsob spracovania a výpočtu ročného zúčtovania zdravotnou poisťovňou. Vysporiadanie rozdielov z ročného zúčtovania poistného pri dani z príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2022 do 30. septembra 2023. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2023.
O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov
(v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného alebo poistenec môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2023 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania z hľadiska dane z príjmov
V zákone o dani z príjmov je osobitne upravené len zdanenie preplatku z ročného zúčtovania poistného. Na uplatnenie nedoplatku sa vzťahujú rovnaké ustanovenia zákona, ktoré upravujú poistné ako výdavok k zdaniteľným príjmom.
Zamestnanec
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec
môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka.
Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov.
Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie
je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia. Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom.
U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky
z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného.
Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
Kapitálové príjmy a ostatné príjmy (§ 7 a § 8 zákona o dani z príjmov)
Fyzická osoba, ktorá zaplatila povinné poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov) a z ostatných príjmov (§ 8 zákona), si môže uplatniť zaplatené poistné z týchto príjmov ako daňový výdavok v súlade s § 7 ods. 7, resp. § 8 ods. 12 zákona.
Poistné zaplatené v roku 2023 (nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022) si môže daňovník uplatniť ako daňový výdavok
v daňovom priznaní za rok 2023. V praxi sa však často stáva, že daňovník v roku, v ktorom uhradil nedoplatok poistného z príjmov v § 7 alebo § 8, takéto príjmy už v roku úhrady nedoplatku poistného nepoberal. V takom prípade si môže uplatniť zaplatené poistné ako daňový výdavok v dodatočnom daňovom priznaní. Ak sa jedná o nedoplatok poistného z ročného zúčtovania za rok 2022 uhradený v roku 2023, podá dodatočné daňové priznanie za rok 2022.
Daňovník si môže uplatniť výhodnejší postup, t. j. ak by aj mal v roku 2023 príjem v § 7 alebo § 8, z ktorého za rok 2022 zaplatil v roku 2023 poistné, ale bolo by to pre neho výhodnejšie, môže podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022.
Tento postup vyplýva z § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov.
Príjmy z dividend
Poistenci, ktorí mali v roku 2022 príjem z vyplatených podielov na zisku (dividend), boli povinní do 31. mája 2023 predložiť zdravotnej poisťovni vyplnené tlačivo Oznámenie o príjmoch za rok 2022. Uvedené sa týka vyplatených dividend za účtovné obdobie rokov 2011 a 2012 bez ohľadu na to, kto ich vyplatil, a dividend za účtovné obdobie rokov 2013, 2014, 2015 a 2016 vyplatených právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky.
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného vznikol v súvislosti s príjmami z dividend podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení platnom do 31. 12. 2016, zaplatený nedoplatok nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, pretože tieto dividendy sú príjmom, ktorý nie je predmetom dane.
Rovnako sa postupuje v prípade príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení platnom do 31. 12. 2016, ktoré boli príjmom oslobodeným od dane. Príjmy zamestnancov z podielov na zisku bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatené týmto zamestnávateľom sú príjmami zo závislej činnosti. Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné v súlade s § 5 ods. 8 zákona znížiť len o také poistné, ktoré sa viaže k zdaniteľným príjmom. Pretože predmetný príjem bol od dane oslobodený (nie je zdaniteľným príjmom), nie je možné odpočítať poistné platené z tohto príjmu ani vtedy, keď zákon o zdravotnom poistení ukladá povinnosť platenia poistného z tohto príjmu.
Poznámka
Dividendy vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 sú u fyzických osôb predmetom dane a nepodliehajú zdravotným odvodom.
Postup pri kombinácii príjmov
Celkový výsledok ročného zúčtovania poistného (nedoplatok alebo preplatok) je súčtom výsledkov ročného zúčtovania podľa jednotlivých platiteľov poistného.
Pokiaľ bolo vykonané ročné zúčtovanie z vymeriavacích základov za viacerých platiteľov poistného (napr. za zamestnanca aj za samostatne zárobkovo činnú osobu) a celkovým výsledkom je preplatok, zdanenie zabezpečí zdravotná poisťovňa zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) alebo p) zákona o dani z príjmov.
Ak celkovým výsledkom ročného zúčtovania poistného je nedoplatok
a súčasne nedoplatok je čiastkovým výsledkom ročného zúčtovania z každého druhu príjmov, nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je výdavkom ku každému druhu príjmu za predpokladu, ak zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že poistné je uznaným daňovým výdavkom.
Ak celkovým výsledkom ročného zúčtovania poistného je nedoplatok, ktorý pozostáva z preplatku u niektorého druhu príjmu (príjmov) a nedoplatku u iného druhu príjmu (príjmov), zákon o dani z príjmov priamo nerieši postup pri zahrnutí nedoplatku do výdavkov. Odporučený postup je uvedený v Metodickom pokyne k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane, ktorý je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.
Ing. Ivana Valterová
