Ročné vysporiadanie DPH

Koniec kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností platiteľov DPH nevyhnutne spojený so zákonom ustanovenými povinnosťami, medzi ktoré pre takých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH patrí v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH povinnosť vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok.

Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou

podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

V prípadoch, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely výpočtu koeficientu sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok – čo znamená, že platiteľ dane vykonáva ročné vysporiadanie odpočítanej DPH pomerným odpočítaním nie za obdobie kalendárneho roka, ale za obdobie hospodárskeho roka, ktorý má určený ako svoje účtovné obdobie. Na lepšie priblíženie spomínanej problematiky je na úvod príspevku vhodné uviesť základné zásady a pojmy samotného odpočítavania dane z pridanej hodnoty.

V zásade treba inštitút odpočítania dane chápať ako odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp tzv. vecnej súvislosti dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá.

Prijatý tovar alebo službu platiteľ dane posudzuje v závislosti od toho, či je tovar alebo služba prijatá:

a)  výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť,

b)  výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH (samozrejme s výnimkou uvedenou v § 49 ods. 3 zákona o DPH),

c)  na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH.

Inštitút pomerného odpočítavania DPH sa uplatňuje v prípadoch, keď platiteľ dane prijaté tovary a služby použije jednak na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, ako aj na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez nároku na odpočítanie dane. Spomínanú pomernú výšku odpočítateľnej dane platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor, napr. vypočítaný koeficient 0,5481 sa zaokrúhli na 0,55, vypočítaný koeficient 0,5426 sa zaokrúhli tiež na 0,55.

Koeficient sa na základe ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o DPH vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok.

Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu v zmysle druhej vety ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o DPH neuvádzajú výnosy (príjmy) z:

a)  predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b)  predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

Pri predaji majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho podnikania vzniká platiteľovi dane daňová povinnosť. Hodnotu z predaja majetku okrem zásob platiteľ dane neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Hodnotu z predaja zásob platiteľ dane vždy zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvedie hodnotu z predaného majetku, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH a hodnotu z predaného osobného automobilu, pri ktorom platiteľ dane nemohol odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH platného do 31. 12. 2009 (v tejto súvislosti pozri prechodné ustanovenie § 85i ods. 2 zákona o DPH).

c)  finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

Príležitostné finančné služby, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu sú také transakcie, ktoré:

-   nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane,

-   netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane,

-   platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období),

a pri ktorých

-   platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady,

-   súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Vyššie uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

b)  príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti,

Ak platiteľ dane príležitostne prevedie nehnuteľnosť alebo príležitostne prenajme nehnuteľnosť bez ohľadu na skutočnosť, či jej predaj alebo nájom bol oslobodený od dane podľa § 38 zákona o DPH alebo dani podliehal, dosiahnutú hodnotu z príležitostného prevodu nehnuteľnosti ani z príležitostného nájmu nehnuteľnosti neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Kritérium „príležitostnosti“ sa posudzuje rovnako ako u vyššie spomínaných finančných služieb.

Do čitateľa a menovateľa koeficientu však platiteľ dane zahrnie aj:

a)  Hodnotu z dodania tovarov alebo služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku, a to aj v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku,

To znamená, že do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvádza napr. hodnotu z dodania tovarov a služieb dodaných organizačnou zložkou umiestnenou v inom členskom štáte. V daňovom priznaní platiteľ dane neuvádza hodnotu dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku. Napriek tomu takúto hodnotu z dodania tovarov a služieb, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku platiteľ dane zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu, ak ide o dodania tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH. Pri uvádzaní hodnoty z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku do čitateľa aj do menovateľa koeficientu vychádza platiteľ dane zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH.

Hodnota z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku pri ktorých nie je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH (napr. dodanie tovaru a služieb podľa § 28 až 42 zákona o DPH oslobodených od dane, pri ktorých platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie dane), platiteľ dane uvedie len do menovateľa koeficientu.

b)  hodnotu dodaného tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu,

Prvý odberateľ pri trojstrannom obchode neuvádza v daňovom priznaní hodnotu tovaru fakturovanú druhému odberateľovi, keďže podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Hodnotu dodania tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu prvý odberateľ zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu napriek tomu, že podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota z dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, pričom nadobudnutie tovaru u prvého dodávateľa v rámci trojstranného obchodu sa považuje za zdanené a prvý odberateľ v podstate nemôže nič odpočítať. Pri uvádzaní hodnoty dodania tovaru druhému odberateľovi pri trojstrannom obchode do čitateľa aj do menovateľa koeficientu vychádza prvý odberateľ zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH.

Čo sa týka aplikácie koeficientu, zákon o DPH ustanovuje v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka povinnosť platiteľovi používať koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Samozrejme nie vždy je táto povinnosť splniteľná. Z logických dôvodov totiž platiteľ dane nemôže pri predbežnom odpočítaní dane použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Je tak z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nevykonával zdaniteľné obchody oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane a nepočítal koeficient alebo aj v prípadoch ak ide o novozaregistrovaného platiteľa dane, ktorý nemá ročný koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka a pod. Za týchto podmienok určí platiteľ dane koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Pred udelením súhlasu s koeficientom navrhnutým platiteľom dane si daňový úrad môže vyžiadať od platiteľa dane napr. predpokladané výnosy pre príslušný kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a celkové predpokladané výnosy pre príslušný kalendárny rok, príp. môže platiteľa dane požiadať o zdôvodnenie ním navrhnutého koeficientu. Ak platiteľ dane požiada daňový úrad o súhlas k použitiu navrhovaného koeficientu, daňový úrad vyjadrí svoj súhlas písomným oznámením platiteľovi dane o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom dane alebo spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z.n.p. (tzv. „daňový poriadok“), ak je vyjadrenie súhlasu daňového úradu predmetom rokovania na daňovom úrade.

Platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom postupuje pri ročnom zúčtovaní DPH rovnakým – vyššie uvedeným spôsobom podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH, pričom je povinný vykonať vysporiadanie DPH odpočítavanej pomerným odpočítaním len za obdobie od 1. januá­ra kalendárneho roka do konca jeho posledného zdaňovacieho obdobia. Takýto postup je povinný samozrejme aplikovať len v prípade, ak sa ho spomínaná povinnosť dotýka – t. j. ak v priebehu kalendárneho roka, v ktorom prestal byť platiteľom DPH v niektorom zo zdaňovacích období tohto roka odpočítaval daň tzv. „pomerným odpočítavaním“ podľa § 50 zákona o DPH. Ak je účtovným obdobím takéhoto platiteľa hospodársky rok, pre účely aplikácie problematiky ročného vysporiadania DPH platí aj v tomto prípade, že kalendárnym rokom sa rozumie hospodársky rok.

U takého platiteľa dane, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka zaregistroval za platiteľa dane a uplatňoval pomerný spôsob odpočítavania platí principiálne obdobný postup ako u platiteľa pri zrušení registrácie. To znamená, že platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka začal byť platiteľom postupuje pri ročnom zúčtovaní DPH spôsobom uvedeným rovnako v rámci § 50 ods. 4 zákona o DPH, pričom je povinný vykonať vysporiadanie DPH odpočítavanej pomerným odpočítaním len za obdobie v ktorom mal postavenie platiteľa dane – t. j. od 1. dňa kalendárneho mesiaca od ktorého mal status platiteľa dane do konca kalendárneho roka. Aj pre takéto prípady sa aplikuje spôsob ročného vysporiadania odpočítanej DPH v prípade hospodárskeho roka rovnako ako v predchádzajúcom prípade.

Príklad 1

Akciová spoločnosť GAMA, a.s. podniká od roku 2021. Platiteľom DPH sa stala od 1. júna 2024. Okrem zdaniteľných obchodov, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť vykonáva aj plnenia oslobodené od dane, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Akciová spoločnosť určí koeficient odhadom podľa charakteru svojej činnosti a so súhlasom správcu dane podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH. Po skončení kalendárneho roka 2024 pri výpočte koeficientu za celý kalendárny rok podľa § 50 ods. 2 a 4 zákona o DPH uvedie akciová spoločnosť v čitateli aj v menovateli koeficientu výnosy (príjmy) za obdobie kalendárneho roka, v ktorom je registrovaná za platiteľa dane, t. j. výnosy (príjmy) od 1. júna 2024 do 31. decembra 2024.

Podľa zákona o dani z príjmov možno ako daňový náklad resp. výdavok uplatniť pomernú časť dane z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie nemá nárok, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa zákona o DPH.

Príklad 2

Spoločnosť ALFA, s.r.o. – štvrťročný platca DPH, mala v roku 2023 ročný koeficient „0,60“, ktorý aplikovala na výpočet predbežného odpočítania dane podľa § 50 zákona o DPH počas roku 2024. Spoločnosť ALFA, s.r.o. dosiahla počas roku 2024 nasledujúce zdaniteľné obchody:

I. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila len zdaniteľné plnenia, pri ktorých jej vznikla daňová povinnosť vo výške 14 700 eur, DPH 20 % = 2 940 eur. Spoločnosť prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 6 300 eur, DPH 20 % = 1 260 eur. Daň na vstupe si spoločnosť ALFA, s.r.o. – platiteľ dane vykázala v daňovom priznaní teda vo výške 1 260 eur.

II. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

-   predala tuzemským odberateľom svoje výrobky v hodnote 13 650 eur, DPH 20 % 2 730 eur,

-   predala dubióznu výpočtovú techniku v hodnote 4 200 eur, DPH 20 % = 840 eur,

-   v októbri 2023 jednorázovo poskytla pôžičku inému platiteľovi dane vo výške 10 500 eur, dohodnutý úrok vo výške 1 470 eur mal byť zaplatený do 30. apríla 2024.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala nasledovné tovary a služby:

-   na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 5 460 eur, DPH 20 % = 1 092 eur,

-   v súvislosti s poskytnutou pôžičkou ako aj v súvislosti s riešením obchodných problémov pri riešení svojich pohľadávok prijala poradenské služby od právnika – platiteľa DPH v hodnote 1 260 eur, DPH 20 % = 252 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s.r.o. použila koeficient z roku 2023, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku: 1 092 + 252 = 1 344 eur.

Odpočítateľná daň: 1 092 + (252 x 0,60) = 1 092 + 151,20 = 1 243,20 eur.

III. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 16 800 eur, DPH 20 % = 3 360 eur.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 10 500 eur, DPH 20 % = 2 100 eur.

IV. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

-   predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 12 600 eur, DPH 20 % = 2 520 eur,

-   predala nehnuteľnosť – skladové priestory, pričom tento predaj bol oslobodený od dane vo výške 105 000 eur.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala nasledovné tovary a služby:

-   na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 8 400 eur, DPH 20 % = 1 680 eur,

-   na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a zároveň na zdaniteľné obchody oslobodené od dane vo výške 6 300 eur, DPH 20 % = 1 260 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s.r.o. použila koeficient z roku 2023, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku 1 680 + 1 260 = 2 940 eur.

Odpočítateľná daň 1 680 + (1 260 x 0,60) = 1 680 + 756 = 2 436 eur.

Skutočne odpočítaná daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2024 = predbežné odpočítanie dane 7 039,20 eur (1 260,00 + 1 243,20 + 2 100,00 + 2 436,00).

Po skončení kalendárneho roka 2024 spoločnosť ALFA, s.r.o. vypočíta koeficient podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH a vypočíta odpočítateľnú daň za celý kalendárny rok 2024. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu spoločnosť ALFA, s.r.o. neuvedie výnosy z predaja majetku, ktorý používala na účely svojho podnikania okrem zásob (t. j. v danom prípade predaj výpočtovej techniky), výnosy z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich poskytla príležitostne (v konkrétnom prípade príjem úrokov z pôžičky) a ani výnosy z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti (konkrétne predaj skladových priestorov v IV. štvrťroku 2024).

-   Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku za celý kalendárny rok 2024 = 7 644,00 eur (1 260 + 1 092 + 252 + 2 100 + 1 680 + 1 260).

-   Odpočítateľná daň za celý kalendárny rok 2024 = 6 132,00 + (1 512,00 x 1) = 7 644,00 eur.

-   Skutočne odpočítaná daň v roku 2024 = 7 039,20 eur.

Kladný rozdiel vo výške 604,80 eur uvedie spoločnosť ALFA, s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za IV. štvrťrok 2024 ako súčasť riadku 21 tlačiva daňového priznania za 4. štvrťrok 2024, čím si zároveň uplatní na ťarchu štátneho rozpočtu zvýšenie hodnoty odpočítania dane celkom.

Ing. Ján Mintál

ZÁKON č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)  voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b)  ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c)  ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d)  zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

(5) Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.

(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)  kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b)  prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9) Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré ...