Riešenie sporov týkajúcich sa zdanenia – nový zákon

Od 1. 7. 2019 vstúpi do platnosti nový zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Týmto zákonom sa transponuje Smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje tiež postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie.

Predmet úpravy zákona

Nový zákon ďalej upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.

Zákonom sa ustanovujú pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.

Predmetom zákona sú pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdaneniavzniknúťSlovenskouaštátom, členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú.

Pravidlá riešenia sporov upravuje druhá časť zákona

(konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

Tretia časť zákona ustanovuje

základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.

Predmetom štvrtej časti zákona

sú pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.

Štvrtá časť zákona upravuje pravidlá pre konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.

Pojmy používané novým zákonom

Zákon upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými sú:

•    dvojité zdanenie,

•    zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia,

•    dotknutý daňový subjekt,

•    sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona,

•    príslušný orgán Slovenskej republiky,

•    príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu,

•    komisia pre riešenie sporov.

Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona. Spornou otázkou v zmysle druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru. Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru.

Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.) alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony.

Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť

že svoje rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia vydané podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, avšak len v tom prípade, ak s tým súhlasí aj dotknutý daňový subjekt. Ak s takýmto zverejnením ministerstvo financií alebo príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia, zverejní sa len jeho abstrakt.

Abstrakt obsahuje opis spornej otázky, dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, príslušné zdaňovacie obdobie, právny základ, odvetvie, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt, stručný opis konečného výsledku, t. j. ako sa sporná otázka vyriešila a druh postupu riešenia spornej otázky, t. j. postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupu alternatívneho riešenia sporov (mediácia, expertíza, atď.).

Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt ešte pred jeho zverejnením. Dotknutý daňový subjekt môže do 60 dní po tomto doručení požiadať ministerstvo financií, aby sa v abstrakte nezverejnili také informácie, zverejnením ktorých by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Abstrakt ministerstvo financií bezodkladne doručí Európskej komisii.

Hlavným cieľom zavedenia
tohto právneho predpisu

Zákon sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Transponovaná smernica, a teda aj nový zákon, vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, avšak rozširuje sa jeho pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov. Zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2019.

Jedným z najväčších problémov, ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične v súčasnosti čelia, je dvojité zdanenie

Pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existujú. Ide o postupy vzájomnej dohody, ktoré sa predpokladajú v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia ako aj v Dohovore č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v znení zmien a doplnení.

Existujúce pravidlá riešenia sporov však nie vždy vedú k uspokojivému riešeniu dvojitého zdanenia. Preto bolo potrebné ich zlepšiť, najmä pokiaľ ide o prístup daňových subjektov k nim, oblasť, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť.

Tradičné metódy riešenia sporov o zamedzení dvojitého zdanenia už nie celkom zodpovedali zložitosti a rizikám súčasného globálneho daňového prostredia.

Hlavným cieľom sprecizovania pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia bolo zvýšenie účinnosti a efektívnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

Účinné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia celkovo zlepšia podnikateľské prostredie v EÚ, resp. mimo neho a podporí investície, rast a zamestnanosť.

Zákon povedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty

a tým poskytne stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí.

Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížia sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilní celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

Zefektívnením riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských alebo zmluvných štátov, znížia sa administratívne náklady, posilní sa celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

Nový zákon predpokladá pozitívny vplyv, ak v spore Slovenská republika uspeje a dosiahne, že právo zdaniť príjem bude mať Slovenská republika. Zároveň je možné predpokladať negatívny vplyv zákona, ak v spore Slovenská republika neuspeje a právo na zdanenie príjmu bude mať druhý členský štát alebo v prípade vzniku povinnosti uhradiť trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. náklady spojené s účasťou na konaní podľa tretej časti zákona.

Zákon sa tiež týka aj postupu riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v planom znení.

Na koho sa zákon vzťahuje

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa bude vzťahovať na fyzické a právnické osoby, ktorých zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou.

S prihliadnutím na to, že nie je možné vopred stanoviť počet subjektov, ktoré sa rozhodnú riešiť možný spor týkajúci sa dvojitého zdanenia, nie je možné vopred stanoviť ani počet subjektov, ktorí uplatnia postup podľa nového zákona.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak sa preukáže, že nedošlo k oprávneniu uplatnenia jeho nároku podľa zákona.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak bude mať povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania podľa druhej časti zákona alebo náklady, ktoré mu môžu vzniknúť v zmysle tretej časti zákona.

V prípade, že sa dotknutý daňový subjekt rozhodne riešiť spornú otázku postupom podľa nového zákona, je povinný podať Ministerstvu financií SR a tiež aj príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa niektorej časti nového zákona, čo mu prinesie určitú administratívnu záťaž.

Z druhej časti zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb

Zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne. Tiež nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Zmena neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

Z druhej časti zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny.

Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

§ Judikatúra

Nový zákon je upravený v práve EÚ v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k európskej únii:

•    rozsudok Súdneho dvora vo veci C-489/13, Ronny Verest a Gaby Gerards proti Belgische Staat [2014], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá môže pri uplatnení výhrady progresívnosti nachádzajúcej sa v dohode o zamedzení dvojitého zdanenia viesť k zvýšenej sadzbe dane z príjmu iba z dôvodu, že metóda určenia príjmov z nehnuteľností vedie k tomu, že tieto príjmy pochádzajúce z neprenajatých nehnuteľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte sú ohodnotené vyššou sumou než príjmy z takýchto nehnuteľností nachádzajúcich sa v prvom členskom štáte. Vnútroštátny súd musí overiť, či má právna úprava, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, takýto účinok,

•    rozsudok Súdneho dvora vo veci C-303/12, Guido Imfeld, Nathalie Garcet proti État belge, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá znemožňuje manželskému páru s bydliskom v tomto štáte a s príjmom pochádzajúcim tak z tohto štátu, ako aj z iného členského štátu, aby si uplatnil konkrétnu daňovú výhodu z dôvodu spôsobov jej uplatnenia, hoci by daný manželský pár na túto výhodu mal nárok, ak by ten z manželov, koho príjmy sú vyššie, nepoberal celý svoj príjem v inom členskom štáte,

•    rozsudok Súdneho dvora vo veci C-168/11, Manfred Beker a Christa Beker proti Finanzamt Heilbronn, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej v režime, ktorého cieľom je zamedziť dvojitému zdaneniu v prípade, že osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou zaplatia zo zahraničných príjmov v štáte ich pôvodu daň porovnateľnú s daňou z príjmu vyberanou uvedeným členským štátom, sa započítanie uvedenej zahraničnej dane na sumu dane z príjmu v tomto členskom štáte uskutoční tak, že sa suma dlžnej dane na základe zdaniteľných príjmov v tom istom členskom štáte vrátane zahraničných príjmov vynásobí pomerom uvedených zahraničných príjmov k celkovým príjmom, pričom celkové príjmy nezohľadňujú osobitné výdavky a mimoriadne náklady, akými sú výdavky súvisiace s osobným životom alebo výdavky súvisiace s osobnou či rodinnou situáciou.

Zdroj: www.nrsr.sk

Mgr. Mariana Matulková