Riešenie insolvenstnosti podnikateľa

Ako náhle sa dostane podnikateľský subjekt do úpadku, má v zásade len dve možnosti riešenia svojej insolventnosti. Jednou z nich je reštrukturalizácia, kedy podnikateľský subjekt zostáva na trhu a spláca svoje záväzky veriteľom podľa schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu a druhá možnosť je likvidačný konkurz, kedy je predmetom speňaženia všetok majetok úpadcu.

Reštrukturalizácia

Upravená je zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších noviel. Ide o ozdravný proces pod dohľadom súdu, reštrukturalizačného správcu a veriteľov. Reštrukturalizovať možno len právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, za predpokladu, že v reštrukturalizácii možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako by dosiahli v likvidačnom konkurze. Zároveň sa zachováva podstatná časť prevádzky podniku dlžníka.

Proces reštrukturalizácie

je orientovaný na schválenie reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov a následné potvrdenie tohto schváleného reštrukturalizačného plánu súdom. Reštrukturalizačný plán, jeho schválenie a potvrdenie je to o čo v reštrukturalizácii dlžníka ide. Reštrukturalizačný plán predstavuje zjednodušene dohodu medzi dlžníkom a jeho veriteľmi.

Plnenie reštrukturalizačného plánu začína po potvrdení plánu a skončení reštrukturalizácie. Treba teda odlíšiť reštrukturalizáciu dlžníka od obdobia plnenia reštrukturalizačného plánu.

Plnenie reštrukturalizačného plánu je spravidla rozložené na 5 rokov, počas ktorých najčastejšie v splátkach dlžník uspokojuje svojich veriteľov. Reštrukturalizačný plán, aby bola reštrukturalizácia reštrukturalizáciou by nemal byť len o „odpísaní“ časti záväzkov, ale aj o zmenách v reštrukturalizovanej spoločnosti, ktoré budú viesť k tomu, aby sa už neopakovala situácia kedy sa firma (dlžník) dostala do úpadku, alebo je úpadok hrozil. V každom prípade zmena výšky a splatnosti záväzkov je hlavný hnací motor v motivácií podnikateľských subjektov absolvovať reštrukturalizáciu.

Nie každý podnikateľský subjekt, ktorý je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí, sa dá reštrukturalizovať

alebo je preň reštrukturalizácia vhodná. O tom či je podnikateľský subjekt reštrukturalizovateľný rozhodujú jeho záväzky a jeho schopnosť tieto záväzky plniť. Ak má napríklad dlžník väčšinu veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, jeho reštrukturalizácia bude dosť otázna, a to z dôvodu, že veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci sú podľa zákona nesúhlasiaci s plánom, ibaže súhlasia s plánom v súlade s predpismi upravujúcimi poskytnutie štátnej pomoci, prípadne sa v pláne pre nich naprojektuje, že budú plánom budú ich pohľadávky nedotknuté. Iná situácia bude, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť zabezpečení veritelia, iná situácia nastane, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť nezabezpečení veritelia.

Či je reštrukturalizácia pre dlžníka vhodná, záleží od toho o čo všetko sa má v reštrukturalizácii zabojovať. Ak má spoločnosť neprenosné certifikáty, ktoré je veľmi ťažké získať a sú veľmi drahé, asi je o čo stáť. Rovnako ako keď je v spoločnosti veľa nehnuteľného a hnuteľného majetku.

Naproti tomu, ak sú v majetku spoločnosti napríklad len pohľadávky, o ktorých je pochybnosť, že sa vymôžu, asi veľmi nie je o čo bojovať. Dôležitou otázka je to ako vysoké záväzky dlžník má. Samotná tvorba reštrukturalizačného posudku a plánu nie je zadarmo a reštrukturalizačný proces tiež. Musí byť zodpovedaná otázka, či sa oplatí alebo neoplatí. Na druhej strane váh je majetok, certifikáty a pod. Na to, aby podnikateľ mal istotu, či je pre neho reštrukturalizácia vhodná a reálna, sa odporúča poradiť sa s odborníkom, ktorý sa reštrukturalizácii venuje a zodpovedne skonštatuje, či je alebo nie je to pre neho vhodné riešenie úpadku alebo hroziaceho úpadku.

Konkurz

Ide o dobrovoľný postup, ak je spoločnosť predlžená. V prípade, že spoločnosť je len platobná neschopná, teda nie je schopná plniť aspoň dva svoje záväzky v lehote 30 dní po lehote splatnosti, dlžník ešte nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak má tu možnosť. Túto možnosť majú aj jeho veritelia. V prípade predĺženia dlžník už je zákonom nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Predlžený

je podľa zákona ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Tu nie je rozhodujúce, či záväzky sú splatné, alebo nie. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva, alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, pričom sa prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak je odôvodnené predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo prevádzkovaní podniku pokračovať. 

Dlžník v predlžení je povinný

podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol o svojom predlžení. Nie je teda na mieste argument, že ja som to nevedel, lebo niekto iný mi vedie účtovníctvo a podobne. Povinnosť neustále sledovať a vyhodnocovať svoje hospodárske parametre je zákonom daná.

V prípade konkurzu je správca povinný veľmi presne vysledovať kedy nastalo predlženie a na základe toho podať, alebo nepodať návrh na súd, či si dlžník plnil, alebo nesplniť zákonnú povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia má rovnako štatutárny orgán (konateľ), člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou

Konkurz je pre podnikateľa poslednou možnosťou riešenia úpadku, pri ktorej nemá na výber. Zákon za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu hrozí štatutárnym zástupcom a ďalším povinným osobám vysokými sankciami. Okrem pokuty môže mať takéto konanie pre povinné osoby aj trestnoprávne dôsledky a tiež povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Naproti tomu je reštrukturalizácia procesom ozdravenia zadlženej spoločnosti, ktoré môže spoločnosť dobrovoľne podstúpiť a zachrániť svoje podnikanie. Nie vždy sa ale oplatí. Ak sa spoločnosť dostane do problémov, je preto hneď v úvode vhodné konzultovať možné riešenia zo skúseným odborníkom.

Riešenie hroziaceho úpadku

V súlade so základnými cieľmi smernice sa od 17. 7. 2022 zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

Preventívnym konaním sa rozumie

verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje

len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach.

Výber špeciálnych správcov

K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v z.n.p., pričom právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

Zmena reštrukturalizácie

V súvislosti s novým zákonom dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach.

Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Kauzálna príslušnosť súdu

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že zákonom dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa zavádzajú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

Poradenstvo

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.

Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná, a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania.

Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu poradcu, ktoré zabezpečia výber vhodného poradcu spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu.

Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Uvedená povinnosť má svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne sú tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení svojej situácie. Poradca by mal v takejto situácii odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Okrem uvedeného má dlžník informatívnu povinnosť voči veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a voči veriteľskému výboru pri každej zmene poradcu.

Informačná povinnosť

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. Dlžník je preto povinný v koncepte plánu ako aj vo verejnom pláne vymedziť všetky skutočnosti týkajúce sa poradcu a jeho odmeny.

V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, sú vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára. Všetky povinnosti a úlohy poradcu by tak mali byť jednoznačným spôsobom určené a vymedzené v zmluve (písomnej), ktorú poradca uzatvára s dlžníkom, pričom všetky práva a povinnosti, ako aj niektoré právne následky tohto záväzkovoprávneho vzťahu, sú predmetom hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v Obchodnom zákonníku v závislosti od druhu zmluvy, ktorú má medzi sebou poradca s dlžníkom.

Povinnosti poradcu

Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov).

Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní.

Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze. Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať. Napríklad v prípade, ak by išlo o poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p., poradca musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom pre poskytovanie právnych služieb.

Štatutárny orgán dlžníka a aj jeho členovia majú v bežných pomeroch dlžníka v zásade dve povinnosti

a to postup s odbornou starostlivosťou a potrebnou lojalitou. Tieto povinnosti sa nazývajú tiež fiduciárne povinnosti. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, postup s odbornou starostlivosťou je potrebné zvýrazniť do tej miery, že zahŕňa aj proaktívne konanie. Ak štatutárny orgán dlžníka využije poskytovanú možnosť riešiť svoju situáciu verejnou preventívnou reštrukturalizáciou podľa ustanovení tohto zákona, je povinný poskytovať veriteľom všetky potrebné informácie, najmä informácie o svojej situácii, možnostiach riešenia, aktuálnom stave financií a financovania, aktuálnom stave riešenia hroziaceho úpadku, atď., ktoré sú nevyhnutné k prijatiu ich rozhodnutí v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie na účely dosiahnutia cieľa sledovaného týmto preventívnym konaním. Vo svojej podstate tak má štatutárny orgán dlžníka poskytnúť veriteľom všetky podstatné informácie, ktoré sú veriteľmi požadované, ako aj tie, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie veriteľov pokračovať vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, prípadne prijať iné rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť jej priebeh. Štatutárny orgán teda musí konať a aktívne spolupracovať s veriteľmi na riešení hroziaceho úpadku tak, aby sa predišlo úpadku dlžníka, došlo k včasnej „reštrukturalizácii“ podniku na účely zabezpečenia jeho riadneho fungovania na trhu včas.

Povinnosti týkajúce sa plánu

Súčasne sa upravujú povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka súvisiace s plnením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu, kedy je štatutárny orgán povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a nesmie realizovať úkony, ktoré sú spôsobilé zmariť jeho riadne a včasné plnenie. Ide o všeobecnú povinnosť, ktorá má zabrániť konaniu, ktoré by bolo v rozpore s účelom verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie v každom jej štádiu, vrátane plnenia potvrdeného verejného plánu alebo neverejného plánu.