Riadenie rizík vo verejnej správe

Príspevok reaguje na Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/­011160/­2024-1411 k riadeniu rizík pre súčasný rok 2025 z pohľadu faktorov, ktoré ovplyvňujú riadenie rizík a tiež k možnosti/­potrebe interného aktu riadenia. Riadenie rizík patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu subjektu verejnej správy a to v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 357/­2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte príspevku len zákon o finančnej kontrole a audite).

Úvodom treba spomenúť, že za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy (starosta, predseda, minister, primátor, či v zriadenej organizácii riaditeľ). V tejto súvislosti je odporúčané spracovať si internú smernicu.

Na úvod tohto príspevku je vhodné spomenúť charakter riadenia rizík. Riadením rizík sa myslí opakujúci sa proces navzájom previazaných činností, ktorých cieľom je riadiť potenciálny vznik rizika, teda obmedziť pravdepodobnosť výskytu rizika alebo znížiť jeho vplyv s cieľom predchádzať nepriaznivým výsledkom či negatívnym javom v činnosti orgánu subjektu verejnej správy/­samosprávy/­úradu a zamedziť vzniku nezrovnalostí a podvodom.

Každej ľudskej činnosti, teda aj pri stavebnej činnosti úradu, resp. pracovníkov obecných úradov a mestských úradov, dominujú procesy, pre ktoré je charakteristická určitá miera neistoty. Neistota je spôsobená množstvom zasahujúcich nekontrolovateľných a náhodných faktorov. Neistota môže prameniť z objektívnych príčin, rovnako zo subjektívnych príčin (napr. neschopnosť obsiahnuť a porozumieť všetkým väzbám medzi zvoleným správaním poskytovateľa a jeho dopadmi na prijímateľa). Ak sa kombinuje neistota s nejakým potenciálne nežiaducim účinkom, vzniká riziko.

Riziko nesie v sebe potenciálnu možnosť narušenia bezpečia ľudí, objektov alebo procesov a je s ním spojená určitá pravdepodobnosť, že môže jeho vplyvom dôjsť ku krízovému javu (krízovej situácii, nežiaducej udalosti) a jeho nežiaducemu dôsledku. Nie každé riziko však vedie ku vzniku krízovej/­nežiaducej situácie.

Analýza rizík znamená systematické využívanie všetkých dostupných informácií na identifikáciu nebezpečenstva a na odhad rizika. Hodnotenie rizík znamená postup založený na analýze rizík s cieľom určiť, či sa dosiahla prijateľná úroveň rizika Posudzovanie rizík znamená celkový proces obsahujúci analýzu rizík a hodnotenie rizík. Riadenie rizík znamená systematické uplatňovanie politík, postupov a praxe riadenia na úlohy týkajúce sa analýzy, hodnotenia a kontroly rizík. Ciele a úlohy orgánov verejnej správy sú určené osobitnými zákonmi, na ich zabezpečenie interne vypracujú organizačnú štruktúru a nastavia jednotlivé procesy. V rámci jednotlivých procesov je potrebné identifikovať priamo riziká prirodzené riziká, ktoré daný proces môžu ovplyvňovať a k týmto rizikám priradiť spôsob zmiernenia a riadenia týchto rizík.

Kritériá akceptovania rizík znamenajú referenčný rámec, v ktorom sa posudzuje prijateľnosť konkrétneho rizika. Tieto kritériá sa používajú s cieľom určiť, či je úroveň rizika natoľko nízka, aby nebolo potrebné prijímať žiadne okamžité opatrenie na jeho ďalšie zníženie. Každý systém riadenia si vyžaduje dôslednú a pravidelnú kontrolu formou vykonania auditu. Interný audit no najmä jeho závery slúžia hlavne na zdokonalenie účinnosti celého systému riadenia. Definícia vnútorného auditu vypovedá o systematickom a nezávislom skúmaní výsledkov činnosti manažmentu s prihliadnutím k plánovaným zámerom.

Vzhľadom na ťažkosti pri dokazovaní podvodného konania a náprave poškodenia dobrého mena dotknutých subjektov je žiaduce, aby sa zabránilo podvodnému konaniu prostredníctvom preventívnych opatrení. Základom prevencie v oblasti boja proti podvodom sú účinné právne predpisy, systémy riadenia, nástroje riadenia rizík a kontroly zamerané na ochranu verejných záujmov, ktoré obsahujú prvky posilňujúce riadne finančné hospodárenie.

Trvalé úlohy v oblasti prevencie na strategickej úrovni:

–   pravidelne overovať systémy riadenia a kontroly s cieľom preveriť systém riadenia rizík

–   zabezpečiť implementáciu sofistikovaných analytických softvérových nástrojov

–   aktualizovať manuály a usmernenia týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie, ako aj Etický kódex a súčasne posilňovať a zefektívňovať spoluprácu a výmenu skúseností v rámci subjektov verejnej správy navzájom. Aj samotné riadenie rizík je potrebné zachytiť v písomnej/­elektronickej forme. Zákon č. 357/­2015 Z. z. ukladá subjektu verejnej správy povinnosť vykonávať v rámci finančného riadenia aj riadenie rizík, ktoré je potrebné pri audite/­kontrole preukázať dostatočným spôsobom.

Prevencia vzniku rizík

Vzhľadom na ťažkosti pri dokazovaní podvodného konania a náprave poškodenia dobrého mena dotknutých subjektov je žiaduce, aby sa zabránilo podvodnému konaniu prostredníctvom preventívnych opatrení. Základom prevencie v oblasti boja proti podvodom sú účinné právne predpisy, systémy riadenia, nástroje riadenia rizík a kontroly zamerané na ochranu verejných záujmov, ktoré obsahujú prvky posilňujúce riadne finančné hospodárenie. Trvalé úlohy v oblasti prevencie smerujú na pravidelné overovanie systémov riadenia a kontroly s cieľom preveriť systém riadenia rizík. Tiež smerujú na cieľ zabezpečiť implementáciu sofistikovaných analytických softvérových nástrojov. Je vhodné spomenúť aj úlohu interných aktov riadenia, respektíve Etického kódexu subjektu verejnej správy.

Interný akt riadenia v oblasti riadenia rizík – nepovinná smernica

Odporúča sa mať k oblasti riadeniu rizík vo Vašom subjekte verejnej správy vypracovaný interný akt riadenia (smernicu alebo príkaz štatutára, či zásady) k riadeniu rizík, nakoľko formalizácia procesov vykonávaných subjektom, napríklad vo forme vnútorného predpisu, prispieva k lepšiemu pochopeniu samotného procesu nielen pre zamestnancov, ktorí uvedený proces vykonávajú, ale predovšetkým umožňuje včasné odhalenie rizík, ktoré môžu v súvislosti s vykonávaným procesom nastať, a tak zabezpečiť prijatie adekvátnych opatrení na odstránenie, respektíve zníženie potenciálnych rizík.

Pri identifikácii rizika je potrebné brať do úvahy interné faktory, ako je štruktúra orgánu verejnej správy, charakter činností, kvalita ľudských zdrojov, organizačné zmeny a fluktuácia zamestnancov, ako aj externé faktory, ako sú zmeny v odvetví a technologický pokrok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie cieľov subjektu verejnej správy/­samosprávy/­úradu (pozn.: nastavenie a riadenie rizík nie je zodpovednosťou priamo zamestnancom subjektu územnej samosprávy/­verejnej správy a patrí plne do kompetencií štatutárneho orgánu podľa zákona o finančnej kontrole a audite).

Frekventované zásady riadenia rizík

1. Štatutárny orgán je zodpovedný za určenie internej kontroly (auditu) v zmysle organizačnej štruktúry subjektu. V rámci posudzovania rizík má interná kontrola (audit) prinášať systematický a metodický prístup k zlepšovaniu efektívnosti riadenia rizík vyplývajúcich z činnosti povinnej osoby pri kontrolách (alebo auditoch) podľa zákona o finančnej kontrole alebo audite a podľa Vašej internej smernice o finančnej kontrole.

2. Subjekt verejnej správy a jej organizačné zložky, či úseky alebo referáty v zmysle Organizačného poriadku subjektu sú povinné vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečujú riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení ich zámerov a cieľov predchádzalo porušovaniu zákona o finančnej kontrole a audite, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia.

3. Štatutárny orgán a príslušní vecne zodpovední vedúci zamestnanci sú zodpovední za zabezpečenie fungovania vnútorného kontrolného systému, ktorý je schopný včas zisťovať, vyhodnocovať a minimalizovať prevádzkové, finančné, legislatívne a iné riziká vznikajúce v súvislosti s plnením schválených cieľov a úloh.

4. Vedúci zamestnanci vykonávajú riadenie rizík ako súčasť plnenia schválených zámerov a cieľov, a to najmä:

a)  navrhujú, zavádzajú systém riadenia podľa tejto smernice a dikcie štatutárneho orgánu a tiež

b)  podporujú, a monitorujú systém riadenia rizík v rámci vlastnej riadiacej pôsobnosti.

5. Pri riadení rizík sa nadväzuje na Etický kódex, resp. Etický kódex volených predstaviteľov (pozn. autora: napr. orgány obce, t. j. starosta a obecné zastupiteľstvo a samostatne ako ostatný vedúci zamestnanec hlavný kontrolór v zmysle zákona č. 369/­1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Je vhodné v tejto časti upozorniť tiež na informovanosť príslušného vedúceho zamestnanca o zistených rizikách a spôsob tejto informovanosti (pozn. autora: elektronicky, osobne, interným listom, cez intranet, spoločný priečinok a podobne).

6. Uvedený proces (podľa predošlých bodov orientačných zásad pre Vás, respektíve do internej úpravy v rámci vnútornej smernice) môže spočívať prakticky v tom, že jednotlivým organizačným útvarom úradu je zaslaný písomne, respektíve elektronicky dotazník. Dotazník na zhodnotenie rizík vedúcim zamestnancom, prípadne zodpovedným zamestnancom (sekretariátu, odboru, oddeleniu alebo referátu), v ktorom ich vedenie požiada o zhodnotenie, v ktorých oblastiach fungovania príslušného útvaru vidia zodpovední zamestnanci možné riziká.

Dr. Jozef Sýkora, MBA, DSc.