Riadenie rizík vo verejnej správe
Riadením rizík sa myslí opakujúci sa proces navzájom previazaných činností, ktorých cieľom je riadiť potenciálny vznik rizika, teda obmedziť pravdepodobnosť výskytu rizika alebo znížiť jeho vplyv s cieľom predchádzať nepriaznivým výsledkom či negatívnym javom v činnosti orgánu štátnej správy a zamedziť vzniku nezrovnalostí a podvodom. Za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy (starosta, primátor, riaditeľ, predseda, minister a podobne).
Príspevok reaguje na Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011160/2024-1411 k riadeniu rizík s účinnosťou od 29. mája 2024 z pohľadu faktorov, ktoré ovplyvňujú riadenie rizík a tiež k možnosti/potrebe interného aktu riadenia. Riadenie rizík patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu subjektu verejnej správy a to v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte príspevku len zákon o finančnej kontrole a audite).
Každej ľudskej činnosti, dominujú procesy, pre ktoré je charakteristická určitá miera neistoty. Neistota je spôsobená množstvom zasahujúcich nekontrolovateľných a náhodných faktorov. Neistota môže prameniť z objektívnych príčin, rovnako zo subjektívnych príčin (napríklad neschopnosť obsiahnuť a porozumieť všetkým väzbám medzi zvoleným správaním poskytovateľa a jeho dopadmi na prijímateľa). Ak sa kombinuje neistota s určitým potenciálne nežiaducim účinkom, vzniká riziko. Riziko nesie v sebe potenciálnu možnosť narušenia bezpečia ľudí, objektov alebo procesov a je s ním spojená určitá pravdepodobnosť, že môže jeho vplyvom dôjsť ku krízovému javu (krízovej situácii, nežiaducej udalosti) a jeho nežiaducemu dôsledku. Nie každé riziko však vedie ku vzniku krízovej/nežiaducej situácie.
Odporúča sa mať k oblasti riadeniu rizík vo Vašom subjekte verejnej správy vypracovaný interný akt riadenia (smernicu alebo príkaz štatutára, či zásady) k riadeniu rizík, nakoľko formalizácia procesov vykonávaných subjektom, napríklad vo forme vnútorného predpisu, prispieva k lepšiemu pochopeniu samotného procesu nielen pre zamestnancov, ktorí uvedený proces vykonávajú, ale predovšetkým umožňuje včasné odhalenie rizík, ktoré môžu v súvislosti s vykonávaným procesom nastať, a tak zabezpečiť prijatie adekvátnych opatrení na odstránenie, respektíve zníženie potenciálnych rizík.
Pri identifikácii rizika je potrebné brať do úvahy interné faktory, ako je štruktúra orgánu verejnej správy, charakter činností, kvalita ľudských zdrojov, organizačné zmeny a fluktuácia zamestnancov, ako aj externé faktory, ako sú zmeny v odvetví a technologický pokrok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie cieľov orgánu štátnej správy (pozn.: nastavenie a riadenie rizík nie je zodpovednosťou priamo zamestnancom subjektu verejnej správy a patrí plne do kompetencií štatutárneho orgánu podľa zákona o finančnej kontrole a audite).
Faktory, ktoré ovplyvňujú riadenie rizík
• Ľudský faktor
– odchody do predčasných dôchodkov po splnení zákonných podmienok
– kriminálne konanie zamestnancov (korupcia, falšovanie, krádež, podvody, vydieranie, sprenevera, rozširovanie informácií poškodzujúcich dobré meno, únik dôverných informácií a ich nedovolené používanie)
– priestupky zamestnancov (nedodržanie pracovných predpisov – napr. pravidlá bezpečnosti)
– neúmyselné konanie zamestnancov (chyby pri zadávaní údajov)
– personálno-právne problémy (porušenie zamestnaneckých zmlúv, diskriminácia, nerovnaké zaobchádzanie na pracovisku)
– protestné akcie zamestnancov a štrajky
– strata alebo nedostatok zamestnancov (výpoveď, úraz zamestnanca, nedostatočne kvalifikovaný personál alebo potenciálna pracovná sila na trhu práce)
– nedbanlivosť, nedodržanie termínov na pracovisku, problémy s dochádzkou
– nadmerná fluktuácia personálu (zamestnancov)
– potreba nahrádzania zamestnancov osobami, ktoré vykonávajú prácu externe na základe zmluvného zabezpečenia, respektíve na základe dohôd mimo pracovného pomeru
– chýbajúci riadiaci prvok, resp. aj zamestnanci s dlhodobou praxou (seniori)
• Systémy
– zlyhanie alebo chyby systémov a infraštruktúry (hardware, software, telekomunikačné a iné siete, kamerový systém)
– nedostupnosť a pochybná integrita dát
– nedostatočná kapacita systémov
– narušenie bezpečnosti systémov
– riziko technologických investícií
– implementácia a vývoj systémov
– chýbajúce aktualizácie systémov
– čoraz väčšie spoliehanie sa na informačné systémy
• Externé faktory
– právna zodpovednosť, zavinenia škodových udalostí
– neprimeraná verejná zodpovednosť (napríklad poškodenie životného prostredia, dopravné nehody, výpadok verejných služieb)
– externé kriminálne aktivity (podvody, vydieranie, lúpeže, falšovanie, pranie špinavých peňazí, fyzické zničenie majetku)
– outsourcing (zlyhanie dodávateľa, porušenie zodpovedností)
– katastrofy a zlyhanie infraštruktúry (zemetrasenia, požiare, povodne)
– externé narušenie fyzickej a systémovej bezpečnosti (terorizmus, vandalizmus, naručenie počítačovými hackermi alebo vírusmi)
– politické riziko
– nepredpokladané zmeny v regulácii
– časový stres pri plnení úloh zamestnancov subjektu verejnej správy
• Verejná politika a legislatíva
– príliš časté legislatívne zmeny
– nedostatočná medzirezortná spolupráca pri legislatívnych/nelegislatívnych návrhoch materiálov
– časté organizačné zmeny na pracovisku
• Nedostatočne nastavené vnútorné kontrolné prostredie
– únik informácií, poskytovanie nesprávnych informácií
– nedostatočné finančné riadenie prostriedkov Európskej únie
– finančné opravy
– neplnenie zmluvných povinností
– chyba pri spracovaní údajov pri žiadosti o platbu
– nesprávne vykonávanie finančnej kontroly
– nezabezpečenie zastupiteľnosti vedúcich zamestnancov/zamestnancov
– nesprávne účtovné postupy
– zatajený konflikt záujmov
– nedodržanie termínov na riešenie úloh
– nezabezpečenie adekvátnych školení pre zamestnancov subjektu (nedostatočná kvalifikácia zamestnancov subjektu)
• Nesprávne administratívne postupy
– nesprávne uchovávanie dokumentácie/archivácia
– nedostatočná reakcia v súvislosti s aktualizáciou interných smerníc vzhľadom na zmenu relevantnej legislatívy
– chyby pri písaní, počítaní, štatistickom spracovaní údajov a tiež
– nezverejňovanie, neskoré zverejňovanie povinných údajov na webovom sídle alebo vo verejných registroch.
Primárne spôsoby a zakotvenia podávania podnetov v rámci riadenia rizík predstavuje v subjekte verejnej správy, vzhľadom na charakter rizík, transparentnosť a etické správane, respektíve prívetivé pracovné prostredie v zmysle Pracovného poriadku alebo Organizačného poriadku a prípadne Protikorupčného plánu Vášho subjektu tiež:
a) podávanie podnetov na vykonanie kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (pozn.: iba v štátnej správe),
b) podávanie podaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ako podnetov vo všeobecnom ponímaní),
c) podávanie sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov,
d) podávanie petícií podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov,
e) podávanie žiadostí o sprístupnenie informácií podľa novelizovaného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a tiež
f) podávanie oznámení o protispoločenskej činnosti v zmysle novelizovaného zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
PhDr. Jozef Sýkora, MBA, DSc.
