Rekreačné príspevky na prelome rokov
Príspevok sa venuje aktuálnej téme a to nárokom na príspevok na rekreáciu pre zamestnancov v zmysle ustanovení § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej v príspevku len Zákonník práce) a Usmernenia Finančnej správy Slovenskej republiky. Príspevok je spracovaný prehľadne formou častých a dopytovaných otázok a stručných odpovedí na ne pre účely aplikovania ustanovení zákona do praxe na prelome kalendárnych rokov 2023 a 2024.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, v súlade s ustanovením § 152a ods. 1 Zákonníka práce, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.
Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok (t. j. trvajúci pracovný pomer viac ako 24 mesiacov, povinnosť požiadania do lehoty 30 dní od ukončenia rekreovania, či ubytovania, predloženia preukázateľných dokladov a dodržanie povinnosti ubytovania na minimálne dve noci) majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.
Je potrebné odčleniť od rekreačných príspevkov športové príspevky. Základná zásada pri poskytovaní športových príspevkov znie, v zmysle Zákonníka práce, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
Žiadosť musí byť zamestnávateľovi doručená/zaslaná najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Lehota 30 dní teda termín 30 kalendárnych dní (t. j. nie pracovných dní).
Rovnako dôležité je, aby účtovný doklad obsahoval:
1. popis poskytnutých služieb,
2. časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež
3. informácie o cene,
4. informáciu o dátume úhrady za pobyt a
5. samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa spolu s
6. menom a priezviskom zamestnanca (t. j. objednávateľa, klienta, ubytovaného)
Pokiaľ súčasťou dokladu nie je označenie zamestnanca, tento doklad slúži ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru alebo doklad o ubytovaní, či iný doklad (objednávku). Pripomínam, že primárne musí byť predložený zamestnávateľovi účtovný doklad.
Zákonník práce priamo ustanovuje, že musí ísť o dieťa, ktoré navštevuje ročníky základnej školy alebo i prvé štyri ročníky osemročného gymnázia. Treba upozorniť, že zamestnanec dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo strednú školu, nemá nárok na rekreačný príspevok pri využití viacdennej aktivity počas prázdnin. Školské prázdniny sú vždy zverejnené na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a teda ak by dieťa malo tábor či sústredenie (ako viacdenné) počas prázdnin, pričom by jeho koniec zasahoval do obdobia mimo prázdnin, zamestnávateľ pomerne (alikvotne) kráti nárok na príspevok. Príspevok sa teda týka obdobia školských prázdnin. Pre viacdenné aktivity detí zamestnancov neplatí povinnosť prenocovania. Nárok na preplatenie vzniká zamestnancovi dieťaťa, a to na základe dokladu, ktorý je účtovným dokladom (faktúra, paragón alebo pokladničný doklad). Ak sa dieťa zúčastní i samo na viacdennej aktivite, stále má zamestnanec nárok na preplatenie (t. j. na rekreačný príspevok).
Z praxe je zrejmé, že časté problémy vznikajú pri preukazovaní prítomnosti dieťaťa na viacdennej aktivite. Má byť teda meno a priezvisko dieťaťa uvedené priamo na faktúre alebo pokladničnom doklade? Postačí uvedenie mena a priezviska zamestnanca? Je potrebné uviesť, že Zákonník práce bližšie o tejto skutočnosti nepojednáva, pričom iba všeobecne uvádza, že zamestnanec predloží spolu so žiadosťou zamestnávateľovi kópie účtovných dokladov, kde bude figurovať meno a priezvisko zamestnanca.
Metodické usmernenie Finančnej správy ustanovuje, že rovnako spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu. Cieľom je, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce. Súčasťou takéhoto dokladu sa akceptuje napríklad aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť na rekreácii týchto osôb.
|
? |
Príklad 1
Má nárok na príspevok na rekreáciu aj starosta obce/primátor mesta?
Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Kolektívna zmluva ale môže takýto okruh osôb rozšíriť a priznať im nárok.
|
? |
Príklad 2
Má nárok na príspevok aj zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti?
Nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
|
? |
Príklad 3
Ako postupovať, ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov naraz?
Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich.
Čo všetko má účtovný doklad k predmetnej rekreácii povinne obsahovať
Náležitosti účtovného dokladu po formálnej stránke uvádza priamo normatívny právny akt – zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 10 uvádza, že účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia.
Ďalej musí účtovný doklad obsahovať aj podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje (postačí predkontácia).
Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý nie je účtovným dokladom a skôr je objednávkou alebo potvrdením o nároku na ubytovanie. Bude potrebné predložiť faktúru alebo pokladničný doklad, či doklad z elektronickej registračnej pokladnice a súčasne doklad o ubytovaní (aby bolo uvedené meno a priezvisko na niektorom z dokladov).
Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať a nebude zarátaná do vymeriavacieho základu pre odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Následne sa pozrieme ako správne zaúčtovať príspevok na rekreáciu do nákladov a výdavkov, ak príspevok bude vyplácať cez mzdu zamestnanca.
Organizácia účtuje rekreačný príspevok pre zamestnancov hradený podľa ustanovenia § 152a Zákonníka práce podľa § 59 Opatrenia na ťarchu účtu a teda na účet 527 – Zákonné sociálne náklady, nakoľko ide o sociálny náklad podľa osobitného predpisu a súvzťažne s účtom 331. Plnenia nad rámec osobitného predpisu (t. j. úhradu vyššiu ako 275 EUR ročne na zamestnanca) sa účtuje na ťarchu účtu 528 (predkontácia: 527/331)
Zamestnávateľ pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so
zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce.
Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa. Interná smernica zamestávateľa je dobrovoľná a odporúčam uviesť do praxe jednotný spôsob požadovania zo strany zamestnancov, t. j. či pôjde o žiadosť písomnú, elektronickú a podobne.
Ako postupovať v prípade, ak zamestnávateľ má pochybnosť, či ide o ubytovacie zariadenie
Odporúčam pre tieto účely preveriť charakter ubytovacieho zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (pozn. autora: uvedené upravuje pre aktuálne roky priamo zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Kategórie sú nasledovné a to spravidla:
• hotel
• horský hotel
• kongresový hotel
• wellness hotel
• kúpeľný hotel
• apartmánový hotel
• motel
• botel
• penzión
• apartmánový dom
• turistická ubytovňa
• chatová osada
• kemping
• prázdninový byt.
PhDr. Jozef Sýkora, MBA








