Rekreácie zamestnancov v daňových výdavkoch

V zmysle § 152a Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas

sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa vyššie uvedeného zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi sa rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Treba tiež poznamenať, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Oprávnenými výdavkami pre uvedené účely sú

preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na:

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu

zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Rekreácie z pohľadu ZDP

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov môže zamestnávateľ do svojich daňových výdavkov (nákladov) uplatniť v rámci výdavkov (nákladov) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie aj výdavky (náklady) na príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v rámci § 152a Zákonníka práce.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov. Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť.

Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia, dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).

Na strane zamestnanca sa takýto príjem považuje v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov za príjem oslobodený od dane z príjmov.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov

v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Pre podnikateľov – fyzické osoby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa tohto ustanovenia v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môže výdavky (náklady) na rekreáciu uplatniť

do daňových výdavkov dvoma spôsobmi, a to prostredníctvom,

•    účtovného dokladu znejúceho na meno daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (daňový výdavok na rekreáciu daňovníka, je výdavkom vynaloženým na osobnú spotrebu daňovníka, nie je preto nevyhnutné, aby účtovný doklad v tomto prípade obsahoval IČO, resp. DIČ daňovníka) preukazujúceho vynaloženie oprávnených výdavkov (nákladov) podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce,

•    rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu vydaného pre tohto daňovníka.

Rekreácie z pohľadu účtovníctva

Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu.

Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu

Ak zamestnávateľ požaduje predloženie originálu, zamestnanec mu ho predloží len k nahliadnutiu.

Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad slúži ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod.

Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na vochery zaplatí.

Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.

Rekreácie z pohľadu PÚ

Účtovanie transakcií ohľadom príspevkov na rekreáciu závisí od skutočnosti, či zamestnávateľ poskytne rekreačný poukaz alebo preplatí zamestnancovi predložený účtovný doklad.

Účtovanie kúpy a odovzdania rekreačných poukazov zamestnancovi

Pri nákupe rekreačných poukazov sa účtuje o nákupe cenín. Pri odovzdaní zamestnancovi, do výšky maximálne 275 eur za kalendárny rok, ide o náklad účtovaný na účte zákonných sociálnych nákladov.

Účtovanie príspevku na rekreáciu – preplatenie na základe predloženia dokladov zamestnancom

V prípade, že zamestnávateľ nenakúpi rekreačné poukazy a rozhodne sa preplácať zamestnancom účtovné doklady (spravidla faktúry, nakoľko musia obsahovať meno zamestnanca), pri predložení dokladov účtuje zamestnávateľ náklad na účte zákonných sociálnych nákladov. Súvzťažným účtom sú ostatné záväzky voči zamestnancom. Doklady je potrebné predložiť do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie.

Rekreácie z pohľadu JÚ

Účtovanie transakcií ohľadom príspevkov na rekreáciu závisí od skutočnosti, či zamestnávateľ poskytne rekreačný poukaz alebo preplatí zamestnancovi predložený účtovný doklad.

Účtovanie kúpy a odovzdania rekreačných poukazov zamestnancovi

Nadobudnutie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov.

V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) druhého bodu postupov účtovania – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Služby“.

Dobitie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických rekreačných poukazov a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických rekreačných poukazov, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Ostatné výdavky“,

b)  vo výške príspevku zamestnanca podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania – tzn. medzi „Výdavky ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na rekreáciu, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania – tzn. Ako „Príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov alebo ako zrážka zo mzdy“.

Účtovanie príspevku na rekreáciu – preplatenie na základe predloženia dokladov zamestnancom

V prípade, že zamestnávateľ nenakúpi rekreačné poukazy a rozhodne sa preplácať zamestnancom účtovné doklady (spravidla faktúry, nakoľko musia obsahovať meno zamestnanca), pri predložení dokladov účtuje zamestnávateľ záväzok v Knihe záväzkov. Samotné vyplatenie príspevku na rekreáciu zaúčtuje v peňažnom denníku medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Mzdy“.

Účtovanie výdavkov na rekreáciu u SZČO, ktorá nie je zamestnávateľom

V účtovnej jednotke, ktorá nie je zamestnávateľom, sa výdavky na rekreáciu účtujú v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Ostatné výdavky“.

Ing. Ján Mintál