Reklama u neziskových organizácií

z pohľadu dane z príjmov

Neziskové organizácie využívajú na svoju činnosť príjmy z rôznych zdrojov, pričom jedným z nich sú aj príjmy z reklamy. Neziskové organizácie majú osobitne vymedzený predmet dane a týka sa ich aj podstatná časť príjmov, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Medzi príjmy oslobodené od dane patria aj príjmy z reklamy, a to u vymedzeného okruhu týchto organizácií za zákonom ustanovených podmienok. Ktoré organizácie sa považujú za neziskové?

Vymedzenie neziskových organizácií

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) vymedzuje neziskové organizácie (nepodnikateľské subjekty) ako daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie v § 12 ods. 3. Za takýchto daňovníkov nepovažuje obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania, ktoré sa riadia režimom zákona platným pre podnikateľské subjekty.

Nepodnikateľské subjekty sú rozčlenené do dvoch skupín, pričom k tomuto rozčleneniu došlo od roku 2018 práve z dôvodu zavedenia oslobodenia od dane príjmov z reklamy u vybranej skupiny daňovníkov a za určených podmienok.

Do prvej skupiny [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona] patria

občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. U týchto organizácií sú od dane oslobodené príjmy z reklám na podmienok uvedených v § 13 ods. 1 písm. g) zákona.

Podmienky pre vznik a činnosť občianskych združení sú uvedené v zákone č. 83/1990 Zb. v z.n.p.

Postavenie a právne pomery nadácií a vytváranie nadačných fondov sú upravené zákonom č. 34/2002 Z. z. v z.n.p. Zriadenie, vznik, zrušenie, zánik a hospodárenie neinvestičných fondov je legislatívne upravené zákonom č. 147/1997 Z. z. v z.n.p. Právna úprava neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby je vymedzená v zákone č. 213/1997 Z. z. v z.n.p.

Do druhej skupiny patria

záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií a organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli.

Na tieto subjekty sa oslobodenie príjmov z reklám od dane nevzťahuje, ale príjmy z reklamy sú u nich zdaniteľným príjmom.

Vymedzenie zdaniteľných príjmov u neziskových organizácií

Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Neziskové organizácie majú špecificky vymedzený predmet dane v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov ako príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Z predmetu dane sú vylúčené príjmy

uvedené v § 12 ods. 7 zákona rovnako ako u iných právnických osôb. U neziskových organizácií sú to najmä príjmy podľa § 50 (z podielu zaplatenej dane), príjmy získané darovaním (až na niektoré výnimky) alebo dedením, podiely na zisku [s výnimkami uvedenými pod písm. c)].

Príjmy od dane oslobodené sú všeobecne u všetkých právnických osôb vymedzené v § 13 zákona o dani z príjmov. Väčšina príjmov oslobodených od dane sa týka neziskových organizácií. U tejto skupiny daňovníkov sú predovšetkým oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na účel ktorej vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom. Táto „hlavná“ činnosť je vymedzená rozdielne u jednotlivých typov subjektov.

Môže byť uvedená priamo v príslušnom zákone, na základe ktorého subjekt vznikol, v stanovách (napr. u občianskych združení), v štatútoch, v zriaďovacích listinách (napr. rozpočtové a príspevkové organizácie), zakladateľskými listinami (napr. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby).

U niektorých neziskových organizácií sú ešte oslobodené ďalšie príjmy, napríklad:

•    v rozpočtových organizáciách príjmy z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

•    u obcí a vyšších územných celkov príjmy z prenájmu a predaja ich majetku

•    u cirkví výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam

•    u bytových družstiev úhrady za výkon správy bytov v ich vlastníctve a nimi spravovaných, u spoločenstiev vlastníkov bytov úhrady za výkon správy bytov

•    u záujmových združení právnických osôb, profesijných komôr, občianskych združení (vrátane odborových organizácií), politických strán a hnutí členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín.

Vždy sa zdaňujú príjmy z podnikania a príjmy uvedené v § 43 zákona, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Oslobodenie príjmov z reklám od dane

V zmysle § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sa u občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby oslobodzujú od dane príjmy plynúce z reklamy určenej na charitatívne účely, a to do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Zákon ustanovuje hornú hranicu príjmov z reklám, ktoré sú za príslušné zdaňovacie obdobie oslobodené od dane z príjmov, a to v úhrne do výšky 20 000 eur bez ohľadu na počet daňovníkov, od ktorých vyššie vymedzený nepodnikateľský subjekt príjmy z reklamy prijal.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Produktom sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Ustanovenie § 2 ods. 2 tohto zákona obsahuje vymedzenie, čo nie je možné považovať za reklamu.

Oslobodenie príjmov z reklám je podmienené spôsobom použitia a lehotou, do ktorej je povinný daňovník príjmy z reklamy použiť.

Zákon ustanovuje povinnosť vymedzeného daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie použiť oslobodené príjmy iba na účel

§ 50 ods. 5 zákona. Ide o rovnaký účel, na ktorý je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane vybranému prijímateľovi, a to:

•    ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb

•    podpora a rozvoj športu

•    poskytovanie sociálnej pomoci

•    zachovanie kultúrnych hodnôt

•    podpora vzdelávania

•    ochrana ľudských práv

•    ochrana a tvorba životného prostredia

•    veda a výskum

•    organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Zákon neuvádza konkrétne prípady použitia príjmov plynúcich z reklamy a neuvádza ani konkrétne výdavky (náklady), ktoré zodpovedajú účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona. Musí však ísť o výdavky (náklady) súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určenému účelu. style='font-family:"Times New Roman",serif'>Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov podmieňuje oslobodenie príjmov z reklám určených na charitatívne účely tiež tým, že tieto príjmy na vymedzený účel použije len daňovník, ktorému tieto príjmy plynú.

Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z reklamy

na účely podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov musí daňovník splniť najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal. Ak daňovník nepoužije oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, je povinný najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo o ich nepoužitú časť na vymedzené účely.

Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaúčtovaný príjem je súčasťou základu dane vo výške a v období, v ktorom ovplyvnil rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Ak účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva a pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia, vymedzenie zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa zahŕňajú príjmy (výnosy) z reklám do jej základu dane je osobitne upravené v § 17 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením sa u vymedzených nepodnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva príjmy plynúce z reklamy (nielen oslobodené od dane) nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovali do výnosov, ale zahŕňajú sa do základu dane až v zdaňovacom období, v ktorom tento príjem prijali (napr. na bankový účet).

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Daňovník podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorému plynú príjmy z reklám, na ktoré uplatní oslobodenie podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona, uplatní pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na tieto príjmy nezahŕňané do základu dane postup podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona, t. j. vylúči z daňových výdavkov výdavky na príjmy od dane oslobodené (r. A14 ako súčasť riadku 130 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby č. MF/016108/2022-721).

Postup u objednávateľa reklamy

Na to, aby výdavky na reklamu mohli byť u objednávateľa reklamy uznané ako daňové výdavky, musia v prvom rade spĺňať podmienky uvedené vo všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona. Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňovník preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdavku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Výdavok (náklad) musí byť správne zaúčtovaný v súlade s postupmi účtovania alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov z hľadiska uznateľnosti daňového výdavku na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje

aby výdavok (náklad):

•    bol vynaložený za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov,

•    súvisel s činnosťou daňovníka,

•    bol vynaložený so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Výkonom samotnej reklamy nie je priamo dosahovaný príjem, ale očakáva sa, že náklady vynaložené na reklamnú činnosť sa vrátia v budúcich príjmoch dosahovaných z činnosti daňovníka. Zákon o dani z príjmov nevymedzuje ani formy reklamy. V praxi sa využívajú najmä tieto formy:

•    grafická reklama prostredníctvom inzerátov v novinách a časopisoch, reklamných plagátov, transparentov, prospektov, katalógov

•    obrazová a zvuková reklama v elektronických médiách, najmä rozhlasové a televízne reklamné šoty

•    reklamné akcie ako sú prednášky, predvádzanie výrobkov, reklamné filmy, reklamné, predajné a žrebovacie akcie, reklamné súťaže

•    vystavovanie výrobkov na veľtrhoch, výstavách

•    poskytovanie vzoriek, ochutnávky výrobkov

•    poskytnutie výhier do reklamných, predajných súťaží a do žrebovacích akcií

•    poskytovanie reklamných predmetov

•    nosiče reklamných nápisov.

Na strane daňovníka, objednávateľa reklamy vykonanej prostredníctvom zákonom vymedzenej právnej formy daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, sú tieto výdavky daňovými výdavkami až po ich zaplatení [§ 17 ods. 19 písm. i)].

RADA! Podmienka zaplatenia musí byť splnená pre plnú výšku výdavkov vzniknutých v zdaňovacom období, zákon neustanovuje podmienku zaplatenia len na sumu 20 000 eur, ktorá je oslobodená od dane. Výdavok (náklad) na reklamu je u daňovníka, ktorý si reklamu objednal, uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení bez ohľadu na splnenie podmienok pre oslobodenie u vymedzenej neziskovej organizácie. Ing. Ivana Valterová