Reklama a propagácia

Pre uznanie nákladov na reklamu do daňových výdavkov musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., t. j. musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli, musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti.

Osobitné podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov)

vynaložených na reklamu do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov upravuje v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame. V súlade so spomínanými ustanoveniami musia pre daňovo efektívnu uplatniteľnosť výdavkov vynaložených na reklamné účely splnené nasledujúce podmienky:

•    reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka,

•    reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

•    reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame.

Ak teda dôjde k splneniu uvedených podmienok, výdavky na reklamu budú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na jej formu. Reklama má totiž mnoho podôb, napríklad vývesný štít, billboardy, spoty v televízii, či inzeráty v novinách. Podľa druhu média možno reklamu deliť na internetovú (reklamné bannery, sponzorovanie webových stránok atď.), televíznu, tlačovú, svetelnú, rozhlasovú, mobilnú a podobne.

Príklad 1

Stavebná spoločnosť ALFA, a. s. podpísala zmluvu o reklame s obecným športovým klubom, pričom tento klub sa v zmluve zaviazal, že počas najbližšej futbalovej sezóny umiestni na tričkách hráčov obchodné meno firmy ALFA, a. s. plus nápis „stavebná činnosť“.

Budú takto vynaložené náklady na spomínanú formu reklamy daňovým výdavkom spoločnosti ALFA, a. s.?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou ALFA, a. s. na prezentáciu jej obchodného mena ako aj jej nosnej činnosti bude v predmetnom prípade uplatniteľným daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad 2

Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania.

Sú ceny odovzdané výhercom zlosovateľnej súťaže uznaným daňovým výdavkom?

Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Popri reklamách objavujúcich sa v médiách, existuje aj alternatívny spôsob propagácie, ktorým je tzv. „public relation“. Ide o budovanie imidžu firmy alebo výrobku pomocou rôznych seminárov, akcií pre spotrebiteľov, či súťaží. Tento typ reklamy je oveľa menej násilný a nemá tak veľký apel na potenciálnych spotrebiteľov. Existuje osem základných typov propagácie, ktorými sú celonárodné, maloobchodné, politické, zoznamovacie, objednávkové, tzv. reklama „podnik – podnik“, inštitucionálne a propagácia verejných služieb. Tzv. maloobchodné reklamy sa zameriavajú na jednotlivé výrobky maloobchodnej siete, ktoré ponúkajú.

Príklad 3

Spoločnosť pôsobiaca v oblasti maloobchodného predaja zorganizovala akciu na podporu predaja svojich výrobkov. Akcia spočívala v tom, že ak zákazník vrátil obal predmetného výrobku, tento bol zahrnutý do zlosovania.

Bude môcť obchodná spoločnosť uplatniť výdavky spojené s obstaraním cien pre výhercov zlosovateľnej súťaže?

V predmetnom prípade budú výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad 4

Obchodná spoločnosť zakúpila koncom roka nové auto. Následne si objedala u reklamnej agentúry polep auta reklamou, na ktorej boli vyobrazené základné produkty, ktoré spoločnosť predáva.

Je nutné o náklady na spomínanú službu (grafická príprava + samotný polep auta) zvýšiť cenu automobilu alebo sú to služby, ktoré sa účtujú na účet 518?

Na základe ustanovenia § 29 ods. 1 ZDP sa technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku je však možné považovať aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

V predmetnom prípade však nejde o výdavky, ktoré by mali charakter dokončenej nadstavby, prístavby, resp. stavebných úprav, rekonštrukcie alebo modernizácie. Rekonštrukciou sa totiž na uvedené účely rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov a modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

V uvedenom prípade tak pôjde o výdavky na reklamné služby v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, ktoré sú účtované na účet 518 a ktoré za predpokladu splnenia podmienok ustanovených prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov budú daňovo uplatniteľné.

Príklad 5

Spoločnosť ALFA, a. s., zaoberajúca sa predajom motorových vozidiel, poskytuje svojim zákazníkom bonusy pri splnení konkrétnych podmienok, napr. zákazník pri kúpe akciového auta dostane k tomuto autu pneumatiky zdarma alebo mu bude poskytnutá predĺžená záruka za zvýhodnenú cenu 1 euro. Sú takto poskytnuté zľavy, resp. bonusy u predajcu uznané za daňové výdavky?

V zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ je zľava z ceny súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie. V nadväznosti na uvedené, ak spoločnosť poskytne zákazníkovi pri kúpe auta:

-   pneumatiky zadarmo, nejedná sa v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ o zľavu z ceny. Vyradenie pneumatík z účtovníctva účtovná jednotka zaúčtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť;

-   predĺženú záruku za zvýhodnenú cenu, ide o zľavu z ceny, ktorá je v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ súčasťou tržieb z predaja tejto služby.

-   V súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Poskytnutie tovaru zadarmo (pneumatiky zadarmo), ktoré predajca motorových vozidiel poskytne zákazníkovi pri kúpe auta pri splnení konkrétnych podmienok, je možné považovať za marketingový nástroj vynaložený predajcom za účelom podpory predaja, z dôvodu ovplyvnenia správania zákazníka, aby aj v budúcnosti využil jeho služby a možno ho považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Poskytnutie zľavy z ceny (predĺženie záruky za zvýhodnenú cenu) je u predajcu motorových vozidiel súčasťou tržieb a do základu dane vstupuje v súlade s účtovníctvom v nadväznosti na § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

V súvislosti s podporou predaja tovaru je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) bod 1 zákona o dani z príjmov, ktoré umožňuje ako daňový náklad uplatniť odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

Príklad 6

Pivovar poskytol svojim vybraným odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v cene 2 000 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa každý z odberateľov zaviazal využívať toto zariadenie na chladenie plechovkových pív a zároveň sa zaviazal ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá tohto tovaru.

Pivovar zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania odberateľom do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v príslušnej odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú síce priamo používané pivovarom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Z tohto dôvodu budú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) bodu 1 zákona o dani z príjmov uplatniteľným daňovým výdavkom.

Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom a neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby

V zmysle ustanovenia v rámci § 13 ods. 1 písm. g) ZDP sú od dane z príjmov právnických osôb oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely u daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv atď.), a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

Príjmy z reklám u vybraných právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom boli daňovníkom prijaté.

Pre daňovníka, ktorému vznikli výdavky (náklady) na reklamu prostredníctvom vymedzených právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa ustanovuje, že takéto výdavky (náklady) zahrnie do základu dane až po zaplatení. Podmienka zaplatenia musí byť splnená pre plnú výšku výdavkov (nákladov) vzniknutých v zdaňovacom období.

Reklamné predmety
v zákone o dani z príjmov

Za mimoriadne typ reklamy možno tiež považovať reklamné predmety realizované s cieľom zviditeľniť meno podnikateľa. Vymedzujúcu definíciu pojmu „reklamný predmet“ však neobsahuje žiadny právny predpis platný v Slovenskej republike. Aj pre účely vymedzenia reklamných predmetov sa teda možno oprieť o zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je v najvšeobecnejšom zmysle slova reklamou ako takou prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Produkt je v súvislosti s tým definovaný ako tovar, služba, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

Na základe doteraz spomínaného je tak možné vysloviť záver, že za reklamné predmety sa považujú všetky vecné predmety prezentujúce činnosť podnikateľa, tovar, služby, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochrannú známku, obchodné označenie výrobkov alebo iné práva a záväzky súvisiace s činnosťou podnikateľa s cieľom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov.

V kontexte so zákonom o dani z príjmov sú výdavky na reklamné predmety daňovo uplatniteľné za predpokladu, že hodnota jedného kusa reklamného predmetu nepresahuje sumu 17 eur. Zákon o dani z príjmov ďalej v rámci ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) z okruhu reklamných predmetov striktne vylučuje

•    darčekové reklamné poukážky,

•    tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

•    alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Ak aj pôjde o reklamný predmety, avšak jeho hodnota prevyšuje 17 eur za jeden kus (t. z. najmenej 17,01 eur za kus) nie je možné výdavok naň uplatniť medzi daňovými výdavkami a tieto výdavky budú zvyšovať výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane.

Príklad 7

Spoločnosť OMEGA, s. r. o. si dala vyrobiť reklamnej agentúre dáždniky, ktoré obsahovali obchodné meno spoločnosti. Tieto poskytla vybraným zamestnancom jej obchodných partnerov.

Môže si spoločnosť daňovo uplatniť aspoň sumu 3 eura/­kus, keďže cena za jeden kus dáždnika aj s potlačou bola 20 eur?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou OMEGA, s. r. o. na prezentáciu jej obchodného mena prostredníctvom reklamného predmetu – dáždnika s potlačou nemôže byť uplatniteľným daňovým výdavkom v žiadnej sume – t.z. ani z rozdielu medzi skutočnou cenou za 1 kus dáždnika a zákonom ustanoveným limitom vo výške 17 eur/­ks. Takýto postup zákon o dani z príjmov totiž neumožňuje.

Príklad 8

Spoločnosť si každoročne dáva vyhotoviť špeciálnu edíciu fliaš vína, ktoré spĺňajú podmienku 17 eur/kus a ktoré používa ako reklamné predmety pre svojich obchodných partnerov.

U daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, a to ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov. Výnimku však tvorí víno, ktorý možno u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti za reklamný predmet uznať v prípade, že hodnota 1 ks neprevyšuje 17 eur. Náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet však nesmú v úhrne presiahnuť 5 % so základu dane daňovníka.

Príklad 9

Podnikateľ poskytol ku koncu roku svojim obchodným partnerom reklamné predmety vo forme fľašovaného vína v cene 15 €/­ks. U podnikateľa nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Podnikateľ si objednal 300 ks spomínaných fliaš.

Ako sa uvedené prejaví pri vyplňovaní daňového priznania, ak základ dane za tento rok dosiahne podnikateľ vo výške 32 000 €?

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu okrem výdavkov (nákladov) na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa okrem iného nepovažujú ani alkoholické nápoje okrem vína (alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Tzn., že u podnikateľa, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Výdavky podnikateľa súvisiace s obstaraním spomínaných fliaš vína činili teda 4 500 €. Nakoľko 5 % zo základu dane z príjmov predstavuje sumu 1 600 €, len do tejto výšky si bude môcť podnikateľ ponechať výdavky na tieto reklamné predmety ako daňovo efektívne. Zvyšná suma 2 900 € bude tak jeho nedaňovým výdavkom.

Príklad 10

Spoločnosť je výrobcom vína.

Môže si spoločnosť uplatňovať vlastné výrobky (víno), ktoré poskytuje ako reklamné predmety (v hodnote do 17 eur za jeden predmet) obchodným partnerom bez obmedzenia, aj v prípade, že vykáže účtovnú a daňovú stratu?

Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn. aj v prípade vykázania daňovej straty si môže uplatniť ako reklamné predmety alkoholické nápoje z vlastnej produkcie.

Reklama a propagácia
z pohľadu DPH

Pri obstaraní služieb charakteru reklamy je možné uplatniť odpočítanie DPH za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 a § 51 zákona č. 222/­2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Miesto dodania reklamných služieb sa určuje spravidla podľa všeobecného princípu v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Miestom dodania reklamných služieb sa určuje podľa § 16 ods. 15 zákona o DPH len v prípade, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie. V takomto prípade je miesto dodania reklamnej služby miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Uvedené platí v zmysle § 16 ods. 16 písm. b) zákona o DPH.

Príklad 11

Slovenský platiteľ si objednal reklamné služby u podnikateľa, registrovaného na DPH a usadeného v Maďarsku. Maďarská zahraničná osoba tieto služby fakturovala bez DPH.

Má slovenský platiteľ cezhraničné služby samozdaniť?

Áno, miesto dodania reklamných služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania je v SR (podľa usadenia odberateľa). Slovenský platiteľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH – t. z. samozdaní túto službu.

Príklad 12

Spoločnosť – platiteľ DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru.

Je možné DPH na výstupe, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD.

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Na základe doteraz uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe.

Ing. Ján Mintál