Reklama a propagácia

>   Právne minimum

Pojem reklamy má viacero definícií, ktorých spoločnou teóriou je využitie reklamy ako procesu šírenia informácií s cieľom zaujať prijímateľa produktu. Najvšeobecnejšia definícia vymedzuje reklamu ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, vedúcich k žiaducim činnostiam. Základným a samozrejmým cieľom reklamy je upútať príjemcu dostatočne na to, aby si kúpil propagovaný produkt.

Pri oficiálnom definovaní pojmu reklama je potrebné vychádzať zo zákona č. 147/­2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý v rámci § 2 ods. 1 písm. a) definuje reklamu ako predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Reklama teda predstavuje publikovanie, podporu a komunikáciu informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh.

Na druhej strane zákon č. 147/­2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. v rámci § 2 ods. 2 ustanovuje, čo sa za reklamu nepovažuje. Konkrétne ide o:

a)  označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb,

b)  označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,

c)  označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a pod.),

d)  zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.

V aplikačnej praxi sú najčastejšími nositeľmi, resp. „médiami“ reklamy televízia, internet, rozhlas, noviny, brožúry, pútače a každé z týchto médií ovplyvňuje nielen výsledok, ale aj samotný spôsob propagácie.

V uvedenej súvislosti možno spomenúť napr. zákon č. 264/­2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V rôznych médiách sa dá reklama samotná stvárniť vizuálne odlišne, čo môže prilákať inú cieľovú skupinu spotrebiteľov, ktoré sa počíta. Reklama v médiách je nákladná, osloví však veľké množstvo potenciálnych spotrebiteľov. Jej hlavným cieľom je presvedčiť verejnosť o výhodnosti ponúkaného tovaru, a aby o ňom spotrebitelia získali isté povedomie.

>   Reklama a propagácia z pohľadu ZDP

Pre uznanie nákladov na reklamu do daňových výdavkov musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“), t. j. musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli, musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti.

Osobitné podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) vynaložených na reklamu do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov upravuje v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame. V súlade so spomínanými ustanoveniami musia pre daňovo efektívnu uplatniteľnosť výdavkov vynaložených na reklamné účely splnené nasledujúce podmienky:

•    reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka,

•    reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

•    reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame.

Ak teda dôjde k splneniu uvedených podmienok, výdavky na reklamu budú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na jej formu. Reklama má totiž mnoho podôb, napríklad vývesný štít, billboardy, spoty v televízii, či inzeráty v novinách. Podľa druhu média možno reklamu deliť na internetovú (reklamné bannery, sponzorovanie webových stránok atď.), televíznu, tlačovú, svetelnú, rozhlasovú, mobilnú a podobne.

Príklad

Stavebná spoločnosť ALFA, a. s. podpísala zmluvu o reklame s obecným športovým klubom, pričom tento klub sa v zmluve zaviazal, že počas najbližšej futbalovej sezóny umiestni na tričkách hráčov obchodné meno firmy ALFA, a. s. plus nápis „stavebná činnosť“.

Budú takto vynaložené náklady na spomínanú formu reklamy daňovým výdavkom spoločnosti ALFA, a. s.?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou ALFA, a. s. na prezentáciu jej obchodného mena ako aj jej nosnej činnosti bude v predmetnom prípade uplatniteľným daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad

Daňovník  organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania.

Sú ceny odovzdané výhercom zlosovateľnej súťaže uznaným daňovým výdavkom?

Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Popri reklamách objavujúcich sa v médiách, existuje aj alternatívny spôsob propagácie, ktorým je tzv. „public relation“. Ide o budovanie imidžu firmy alebo výrobku pomocou rôznych seminárov, akcií pre spotrebiteľov, či súťaží. Tento typ reklamy je oveľa menej násilný a nemá tak veľký apel na potenciálnych spotrebiteľov. Existuje osem základných typov propagácie, ktorými sú celonárodné, maloobchodné, politické, zoznamovacie, objednávkové, tzv. reklama „podnik - podnik“, inštitucionálne a propagácia verejných služieb. Tzv. maloobchodné reklamy sa zameriavajú na jednotlivé výrobky maloobchodnej siete, ktoré ponúkajú.

Príklad

Spoločnosť pôsobiaca v oblasti maloobchodného predaja zorganizovala akciu na podporu predaja svojich výrobkov. Akcia spočívala v tom, že ak zákazník vrátil obal predmetného výrobku, tento bol zahrnutý do zlosovania.

Bude môcť obchodná spoločnosť uplatniť výdavky spojené s obstaraním cien pre výhercov zlosovateľnej súťaže?

V predmetnom prípade budú výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad

Obchodná spoločnosť zakúpila koncom roka nové auto. Následne si objedala u reklamnej agentúry polep auta reklamou, na ktorej boli vyobrazené základné produkty, ktoré spoločnosť predáva.

Je nutné o náklady na spomínanú službu (grafická príprava + samotný polep auta) zvýšiť cenu automobilu alebo sú to služby, ktoré sa účtujú na účet 518?

Na základe ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku je však možné považovať aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

V predmetnom prípade však nejde o výdavky, ktoré by mali charakter dokončenej nadstavby, prístavby, resp. stavebných úprav, rekonštrukcie alebo modernizácie. Rekonštrukciou sa totiž na uvedené účely rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov a modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

V uvedenom prípade tak pôjde o výdavky na reklamné služby v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, ktoré sú účtované na účet 518 a ktoré za predpokladu splnenia podmienok ustanovených prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov budú daňovo uplatniteľné.

Príklad

Spoločnosť ALFA, a. s., zaoberajúca sa predajom motorových vozidiel, poskytuje svojim zákazníkom bonusy pri splnení konkrétnych podmienok, napr. zákazník pri kúpe akciového auta dostane k tomuto autu pneumatiky zdarma alebo mu bude poskytnutá predĺžená záruka za zvýhodnenú cenu 1 euro.

Sú takto poskytnuté zľavy, resp. bonusy u predajcu uznané za daňové výdavky?

V zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ je zľava z ceny súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie. V nadväznosti na uvedené, ak spoločnosť poskytne zákazníkovi pri kúpe auta:

•    pneumatiky zadarmo, nejedná sa v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ o zľavu z ceny. Vyradenie pneumatík z účtovníctva účtovná jednotka zaúčtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť;

•    predĺženú záruku za zvýhodnenú cenu, ide o zľavu z ceny, ktorá je v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ súčasťou tržieb z predaja tejto služby.

V súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Poskytnutie tovaru zadarmo (pneumatiky zadarmo), ktoré predajca motorových vozidiel poskytne zákazníkovi pri kúpe auta pri splnení konkrétnych podmienok, je možné považovať za marketingový nástroj vynaložený predajcom za účelom podpory predaja, z dôvodu ovplyvnenia správania zákazníka, aby aj v budúcnosti využil jeho služby a možno ho považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Poskytnutie zľavy z ceny (predĺženie záruky za zvýhodnenú cenu) je u predajcu motorových vozidiel súčasťou tržieb a do základu dane vstupuje v súlade s účtovníctvom v nadväznosti na § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

V súvislosti s podporou predaja tovaru je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) bod 1 zákona o dani z príjmov, ktoré umožňuje ako daňový náklad uplatniť odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

Príklad

Pivovar poskytol svojim vybraným odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v cene 2 000 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa každý z odberateľov zaviazal využívať toto zariadenie na chladenie plechovkových pív a zároveň sa zaviazal ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá tohto tovaru.

Pivovar zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania odberateľom do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v príslušnej odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú síce priamo používané pivovarom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Z tohto dôvodu budú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) bodu 1 zákona o dani z príjmov uplatniteľným daňovým výdavkom.

Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom a neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby

V zmysle ustanovenia v rámci § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnických osôb oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely u daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv atď.), a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

To znamená, že príjmy z reklám u vybraných právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom boli daňovníkom prijaté.

Pre daňovníka, ktorému vznikli výdavky (náklady) na reklamu prostredníctvom vymedzených právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa ustanovuje, že takéto výdavky (náklady) zahrnie do základu dane až po zaplatení. Podmienka zaplatenia musí byť splnená pre plnú výšku výdavkov (nákladov) vzniknutých v zdaňovacom období.

Reklamné predmety v zákone o dani z príjmov

Za mimoriadne typ reklamy možno tiež považovať reklamné predmety realizované s cieľom zviditeľniť meno podnikateľa. Vymedzujúcu definíciu pojmu „reklamný predmet“ však neobsahuje žiadny právny predpis platný v Slovenskej republike. Aj pre účely vymedzenia reklamných predmetov sa teda možno oprieť o zákon č. 147/­2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je v najvšeobecnejšom zmysle slova reklamou ako takou prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Produkt je v súvislosti s tým definovaný ako tovar, služba, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

Na základe doteraz spomínaného je tak možné vysloviť záver, že za reklamné predmety sa považujú všetky vecné predmety prezentujúce činnosť podnikateľa, tovar, služby, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochrannú známku, obchodné označenie výrobkov alebo iné práva a záväzky súvisiace s činnosťou podnikateľa s cieľom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov.

V kontexte so zákonom o dani z príjmov sú výdavky na reklamné predmety daňovo uplatniteľné za predpokladu, že hodnota jedného kusa reklamného predmetu nepresahuje sumu 17 eur. Zákon o dani z príjmov ďalej v rámci ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) z okruhu reklamných predmetov striktne vylučuje

•    darčekové reklamné poukážky,

•    tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

•    alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Znamená to, že ak aj pôjde o reklamný predmety, avšak jeho hodnota prevyšuje 17 eur za jeden kus (t. z. najmenej 17,01 eur za kus) nie je možné výdavok naň uplatniť medzi daňovými výdavkami a tieto výdavky budú zvyšovať výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane.

Príklad

Spoločnosť OMEGA, s. r. o. si dala vyrobiť reklamnej agentúre dáždniky, ktoré obsahovali obchodné meno spoločnosti. Tieto poskytla vybraným zamestnancom jej obchodných partnerov.

Môže si spoločnosť daňovo uplatniť aspoň sumu 3 eura/­kus, keďže cena za jeden kus dáždnika aj s potlačou bola 20 eur?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou OMEGA, s. r. o. na prezentáciu jej obchodného mena prostredníctvom reklamného predmetu – dáždnika s potlačou nemôže byť uplatniteľným daňovým výdavkom v žiadnej sume – t.z. ani z rozdielu medzi skutočnou cenou za 1 kus dáždnika a zákonom ustanoveným limitom vo výške 17 eur/­ks. Takýto postup zákon o dani z príjmov totiž neumožňuje.

Príklad

Spoločnosť si každoročne dáva vyhotoviť špeciálnu edíciu fliaš vína, ktoré spĺňajú podmienku 17 eur/­kus a ktoré používa ako reklamné predmety pre svojich obchodných partnerov.

U daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, a to ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov. Výnimku však tvorí víno, ktorý možno u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti za reklamný predmet uznať v prípade, že hodnota 1 ks neprevyšuje 17 eur. Náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet však nesmú v úhrne presiahnuť 5 % so základu dane daňovníka.

Príklad

Podnikateľ poskytol ku koncu roku svojim obchodným partnerom reklamné predmety vo forme fľašovaného vína v cene 15 €/­ks. U podnikateľa nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Podnikateľ si objednal 300 ks spomínaných fliaš.

Ako sa uvedené prejaví pri vyplňovaní daňového priznania, ak základ dane za tento rok dosiahne podnikateľ vo výške 32 000 €?

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu okrem výdavkov (nákladov) na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa okrem iného nepovažujú ani alkoholické nápoje okrem vína (alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Tzn., že u podnikateľa, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Výdavky podnikateľa súvisiace s obstaraním spomínaných fliaš vína činili teda 4 500 €. Nakoľko 5 % zo základu dane z príjmov predstavuje sumu 1 600 €, len do tejto výšky si bude môcť podnikateľ ponechať výdavky na tieto reklamné predmety ako daňovo efektívne. Zvyšná suma 2 900 € bude tak jeho nedaňovým výdavkom.

Príklad

Spoločnosť je výrobcom vína.

Môže si spoločnosť uplatňovať vlastné výrobky (víno), ktoré poskytuje ako reklamné predmety (v hodnote do 17 eur za jeden predmet) obchodným partnerom bez obmedzenia, aj v prípade, že vykáže účtovnú a daňovú stratu?

Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn. aj v prípade vykázania daňovej straty si môže uplatniť ako reklamné predmety alkoholické nápoje z vlastnej produkcie.

>   Reklama a propagácia z pohľadu DPH

Pri obstaraní služieb charakteru reklamy je možné uplatniť odpočítanie DPH za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 a § 51 zákona č. 222/­2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Miesto dodania reklamných služieb sa určuje spravidla podľa všeobecného princípu v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Miestom dodania reklamných služieb sa určuje podľa § 16 ods. 15 zákona o DPH len v prípade, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie. V takomto prípade je miesto dodania reklamnej služby miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Uvedené platí v zmysle § 16 ods. 16 písm. b) zákona o DPH.

Príklad

Slovenský platiteľ si objednal reklamné služby u podnikateľa, registrovaného na DPH a usadeného v Maďarsku. Maďarská zahraničná osoba tieto služby fakturovala bez DPH.

Má slovenský platiteľ cezhraničné služby samozdaniť?

Áno, miesto dodania reklamných služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania je v SR (podľa usadenia odberateľa). Slovenský platiteľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH – t. z. samozdaní túto službu.

Príklad

Spoločnosť - platiteľ DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru.

Je možné DPH na výstupe, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD.

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Na základe doteraz uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe.

Reklamné predmety v zákone o DPH

Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 222/­2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) okrem iného platí, že ak platiteľ dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V súvislosti s posudzovaním režimu DPH pri reklamných predmetoch je však dôležitá druhá veta spomínaného ustanovenia, v zmysle ktorej nie je bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek považované za dodanie tovaru za protihodnotu.

Príklad

Spoločnosť vyrábajúca kozmetiku posiela svojim zákazníkom vzorky zadarmo.

Na bezodplatné dodanie obchodných vzoriek tovaru platiteľa sa limit 17 €/­ks nevzťahuje, t. j. v súvislosti s ich nadobudnutím vzniká nárok na odpočítanie dane, ale daňová povinnosť nevzniká.

Ak teda dôjde k bezodplatnému dodaniu reklamných predmetov, a hodnota 1 ks nepresiahne 17 eur bez dane nepôjde o dodanie tovaru za protihodnotu, a takéto plnenie nepodlieha zdaneniu. Bezodplatné dodanie reklamných predmetov je totiž potrebné chápať za obchodný účel, keďže pod týmto pojmom sa rozumie ekonomická činnosť smerujúca k dosiahnutiu, zabezpečeniu alebo udržaniu príjmov, a v súvislosti s reklamnými predmetmi ide predovšetkým o propagáciu firmy, výrobkov, tovaru alebo služieb s cieľom zvýšiť ich predajnosť. V súvislosti s problematikou odpočítania DPH je však treba pripomenúť, že pri nákupe reklamných predmetov má platiteľ nárok na odpočítanie DPH (t. j. bez ohľadu na ich hodnotu), a to za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala diáre v hodnote 4,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú jej z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, pričom hodnota 1 ks diáru nepresiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda nevznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH však pri obstaraní spomínaných diárov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

V prípade, ak by hodnota reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane za 1 kus, považovalo by sa jeho bezodplatné odovzdanie dodaním tovaru za protihodnotu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a teda takéto plnenie zdaneniu podlieha. Aj v takýchto prípadoch však platí, že pri nákupe reklamných predmetov má platiteľ nárok na odpočítanie DPH, za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala reklamné predmety v hodnote 17,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú jej z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo síce o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, avšak hodnota 1 ks reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa teda považuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda vznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH pri obstaraní spomínaných reklamných predmetov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

Reprezentácia

Daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú:

•    darčekové reklamné poukážky,

•    tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

•    alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Výdavky na reprezentáciu teda nie sú daňovými výdavkami. Vyplýva to z ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Patria sem najmä výdavky, ktoré sú vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary pri obchodných jednaniach, poradách, firemných oslavách a podobne.

Príklad

Stavebná spoločnosť usporiadala pre kľúčových manažérov svojich dodávateľských firiem stretnutie v reštaurácii, kde sa vykomunikovali ďalšie možnosti a rozšírenie vzájomnej spolupráce týchto firiem.

Možno výdavky spojené s obedom a iným občerstvením pre obchodných partnerov stavebnej spoločnosti daňovo uplatniť?

V uvedenom prípade ide o výdavok na reprezentáciu, ktorý nie je možné daňovo efektívne uplatniť v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Pre účely posúdenia režimu DPH pri výdavkoch na reprezentáciu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH, v zmysle ktorého platiteľ pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy nemôže odpočítať DPH.

Príklad

Platiteľ DPH nakúpil občerstvenie pre svojich obchodných partnerov. Nemá nárok na odpočítanie DPH z nakúpeného občerstvenia.

Môže platiteľ túto zaplatenú DPH zahrnúť do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že výdavky na reprezentáciu nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami, aj zaplatená DPH nie je daňovým výdavkom.

Príklad

Spoločnosť zorganizovala prezentáciu svojich výrobkov  za účasti obchodných partnerov. Organizovaním akcie bola poverená externá firma, ktorá si vyúčtovala náklady na  poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových nákladov za akciu. Išlo o nasledovné druhy nákladov:

-    ubytovanie, podanie obeda a večere vrátane nápojov,

-    prenájom priestorov za účelom  zorganizovania prezentácie a prednášky  a ich výzdoba, výdavky na propagačný materiál,

-    výdavky na gala večer – prenájom, technické zabezpečenie (video technika, zvuk, svetlá, technický personál), výdavky na umelcov, konferenciera programu.

Sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom?

Z jednotlivých fakturovaných položiek za prezentačnú akciu je potrebné vylúčiť  tie , ktoré majú charakter osobnej spotreby  a  výdavky na reprezentáciu. Preto uznaným daňovým výdavkom nie sú náklady na poskytnutie občerstvenia (podanie obeda a večere vrátane nápojov), ubytovanie hostí a celkové výdavky na gala večer.

>   Reklama a propagácia z pohľadu PÚ

Náklady na reklamné služby vynaložené na účely prezentácie podnikateľskej činnosti účtovnej jednotky sa účtujú prostredníctvom účtu 518 – Ostatné služby.

Náklady na obstaranie reklamných predmetov sa účtujú prostredníctvom účtov zásob v prípade, ak ide o reklamné predmety, ktoré sú daňovo uplatniteľné. V prípade reklamných predmetov v ocenení za kus v hodnote 17,01 € a viac sa použije účet 513 – Náklady na reprezentáciu.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. obstarala kúpou reklamné predmety, ktorými boli kalendáre a dáždniky s potlačou loga firmy. Konkrétne zakúpila 1 000 ks pier po 1 €/­kus a 150 ks dáždnikov za 25 €/­kus. Uvedené ceny predstavujú ceny bez DPH.

Keďže poskytnuté perá sú v hodnote do 17 € bez DPH, ich dodanie ako reklamných predmetov sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH. Vzniknutý náklad je podľa zákona o dani z príjmov daňovo uznateľný. Nakoľko dáždniky majú hodnotu vyššiu ako 17 € bez DPH, považujú sa za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda je potrebné uplatniť DPH. Vzniknutý náklad nie je daňovo uplatniteľný.

Náklady na reprezentáciu vrátane vlastných výkonov účtovnej jednotky, ktoré sa použijú na účely reprezentácie sa účtujú na účte 513 – Náklady na reprezentáciu. Prostredníctvom tohto účtu sa tak účtuje použitie materiálu, tovaru, výrobkov, ale aj nakupované a vlastné služby použité na reprezentačné účely. Vlastné výkony účtovnej jednotky (vlastné služby), ktoré účtovná jednotka použije na účely reprezentácie sa účtujú prostredníctvom aktivácie (MD 513 /­ D 622).

Súčasťou nákladov na reprezentáciu je aj daň z pridanej hodnoty, ktorú platiteľ dane nemôže v zmysle § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH odpočítať pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy.

>   Reklama a propagácia z pohľadu JÚ

V jednoduchom účtovníctve sa výdavky na reklamu, ktoré sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uplatniteľné zaúčtujú nasledovne:

•    Prijatá faktúra sa zaeviduje do knihy záväzkov v celkovej fakturovanej sume (napr. 246 eur),

•    Úhrada faktúry sa zaúčtuje v peňažnom denníku nasledovne:

•    Bankové účty - výdaj celkom (246 eur),

•    výdavky ovplyvňujúce základ dane – služby (200 eur),

•    výdavky neovplyvňujúce základ dane – DPH na vstupe (46 eur).

Nákup reklamných predmetov v cene najviac 17 eur/­kus sa v jednoduchom účtovníctve zaeviduje nasledovne:

•    Do knihy záväzkov sa zaeviduje celková fakturovaná suma (napr. 184,50 eur),

•    V skladovej evidencii sa vystaví príjemka na sklad (150 eur).

Úhrada dodávateľskej faktúry sa zaúčtuje v peňažnom denníku nasledovne:

•    bankové účty - výdaj celkom (184,50 eur),

•    výdavky ovplyvňujúce základ dane – zásoby v sume (150 eur),

•    výdavky neovplyvňujúce základ dane – DPH na vstupe (34,50 eur).

Odovzdanie reklamných predmetov sa zaeviduje vystavením výdajky zo skladu a odpísaním zo skladovej karty.

Výdavky charakteru reprezentácie v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov sa v peňažnom denníku zaúčtujú (spolu s prípadnou DPH) medzi výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov účtovnej jednotky.