Rehabilitácia a rekondičný pobyt

Pri vybraných povolaniach je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou. Túto úlohu zamestnávateľa upravuje § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení (ďalej len „zákon o BOZP“). Účelom rekondičných pobytov je hlavne predchádzanie vzniku chorôb z povolania pri rizikovej práci. Ktorí zamestnanci sú povinní zúčastniť sa rekondičných pobytov? Kedy hovoríme o rehabilitácií?

Riziková práca je práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou. Zákon o BOZP v §11 odsek 2 a 3 hovorí, že vybranými povolaniami sú povolania, v ktorých sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie. Podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia nie je splnená, ak je zamestnanec pri práci exponovaný (vystavovaný) niektorému z faktorov pracovného prostredia, a to faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie, biologickému faktoru, elektromagnetickému žiareniu, ultrafialovému žiareniu, infračervenému žiareniu a laseru. Pri týchto faktoroch nemá rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou žiadny význam.

HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK vplývajúcich na zdravie osôb objasňuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon o verejnom zdraví“). Zákon o verejnom zdraví v § 31 delí zdravotné riziká podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia.

Do tretej kategórie patria práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi. Na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Ďalej sem patria práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca znížená technickými opatreniami na úroveň ustanovených limitov, ale vzájomná kombinácia faktorov práce môže poškodiť zdravie zamestnancov. V neposlednom rade ide o práce, pri ktorých nie sú stanovené limity, ale expozícia faktorom práce môže spôsobiť poškodenie zdravia a práce vykonávané v kontrolovanom pásme. Jedná sa o práce, pri ktorých faktory neprekračujú ustanovené limity.

Do štvrtej kategórie spadajú práce, pri ktorých nie je možné nežiaduce faktory znížiť, prípadne sa faktory kombinujú s faktormi z tretej kategórie a to zvyšuje riziko poškodenia zdravia. Na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci je potrebné vykonať technické a iné špecifické opatrenia vrátane použitia osobných ochranných prostriedkov. Rovnako sem patria práce, pri ktorých zamestnanci vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu a toto ožiarenie prekračuje ustanovené limity. Táto kategória sa vyhlasuje na obmedzený čas, najviac na obdobie jedného roka. Podľa § 58 Zákonníka práce, na výkon prác v 4. rizikovej kategórii nie je možné dohodnúť dočasné pridelenie. Vyhláška č.  448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení zákona č. 98/2016 Z. z. a zákona č. 283/2016 Z. z. stanovuje podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Náležitosti návrhu na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie sú uvedené v prílohe č. 2 uvedenej Vyhlášky. O zaradení respektíve nezaradení prác do kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu úradu. Z dôvodu, že táto kategória sa vyhlasuje iba na obmedzený čas je povinnosťou zamestnávateľa predložiť každoročne k 15. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich odstránenie. V liste zamestnávateľ uvedie údaje v podobnom rozsahu ako sú požadované v návrhu na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie. Okrem toho je povinnosťou zamestnávateľa oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zmenu podmienok výkonu práce, ktoré by mali vplyv na zaradenie práce do príslušnej kategórie, a zároveň viesť a archivovať evidenciu o pracovníkoch, ktorý vykonávajú rizikovú prácu.

POVINNOSŤ ÚČASTI NA REKONDIČNÝCH POBYTOCH majú zamestnanci, ktorí pracujú dlhšie ako päť rokov na pozícii patriacej do tretej kategórie a dlhšie ako štyri roky v štvrtej rizikovej kategórii. Na uvedené nadväzuje povinná pravidelnosť absolvovania rekondičného pobytu, v závislosti od počtu odpracovaných rokov v rizikovom povolaní a počtu pracovných zmien v ohraničenom období. Aj preto sa zamestnávateľom odporúča evidovať zoznam zamestnancov, ktorých sa týka poskytovanie rekondičných pobytov ako aj evidenciu odpracovaných zmien a rokov v rizikovom povolaní. Výrazné zmeny v uvedených podmienkach priniesla novela zákona o BOZP v odseku 12 - 14 § 11.

Zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a po dohode so zástupcami zamestnancov a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť navrhuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a vypracováva zoznam zamestnancov, ktorých sa opatrenie bude týkať.

OBSAH REKONDIČNÉHO POBYTU je zamestnancovi oznámený pred nástupom na pobyt a vypracováva ho lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zástupcom zamestnancov a zástupcom pre bezpečnosť. Lekár pred nástupom na pobyt overuje zdravotný stav zamestnanca z hľadiska indikácií a kontraindikácií. Ďalšie vyšetrenie sa robí pri nástupe a pred ukončením rekondičného pobytu, na overenie efektivity a účinnosti. Lekár odporučí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu. Zamestnávateľ na základe informácií určí čerpanie zamestnancovi. Dĺžka pobytu má byť najmenej sedem dní. Počas tejto doby je pre zamestnanca zabezpečený program, zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie. Za priebeh a program rekondičného pobytu zodpovedná odborný zdravotnícky pracovník v odbore fyzioterapia, balneológia a liečebná rehabilitácia. Zdravotnícky pracovník ďalej spolupracuje s pracovníkmi z odboru preventívneho pracovného lekárstva, verejného zdravotníctva a psychológie.

Program má byť obohatený rehabilitačnými a relaxačnými cvičeniami, prechádzky do prírody, športovými aktivitami a ďalšími procedúrami s pozitívnymi účinkami na zdravie osôb. Treba si však uvedomiť, že rekondičné pobyty nie sú liečebnými pobytmi. Tieto sú určené hlavne zdravým zamestnancom ako prostriedok na predchádzanie vzniku chorôb z povolania vzhľadom na vykonávanú prácu. Úlohou rekondičného pobytu je okrem pozitívneho vplyvu na zdravie zamestnanca aj zlepšovanie jeho fyzickej kondície, zvyšovanie odolnosti voči stresu a psychickej záťaži, ale aj napomôcť pri úprave stravovacích návykov, v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, ako uvádza Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu v platnom znení. Pobyt môže byť doplnený prednáškou so zameraním na zvyšovanie povedomia a osvojovanie si správnych postupov k ochrane zdravia pri práci. Doprava na a z rekondičného pobytu má podmienky ako pri pracovnej ceste, teda zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi cestovné náhrady. Avšak tým, že zamestnanec má mať zabezpečenú celodennú stravu, stravné na pracovnej ceste je bez úhrady.

NÁKLADY NA REKONDIČNÝ POBYT, teda náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa § 6 odsek 11 zákona o BOZP znáša zamestnávateľ. Predmetom dane nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov a rehabilitácií. Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti prehliadka, ktorá je povinná zo zákona, jej uhradenie resp. preplatenie poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane. Ak by išlo o nadštandardnú starostlivosť zamestnávateľa na základe jeho sociálnej politiky, už sa jedná o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v zmysle § 35 odsek 1 Zákona o dani z príjmov č.  595/2003 Z. z. v platnom znení.

O REHABILITÁCII v súvislosti s prácou hovoríme vtedy, ak prebieha najmenej počas osemdesiatich pracovných hodín, v rámci pracovných zmien, v priebehu dvoch rokov. Počas rehabilitácie nie je nutnosť splniť podmienky ohľadom zabezpečenia ubytovania a celodenného stravovania. Z tohto dôvodu je tejto spôsob rekondície finančne menej náročný pre zamestnávateľa.

ÚČASŤ ZAMESTNANCA NA REKONDIČNOM POBYTE JE POVINNÁ. Podľa Zákonníka práce § 138 ods. 1 „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.“ Z uvedeného je zrejmé, že účasť na pobyte sa rozumie ako prekážka v práci z dôvodu všeobecného záujmu. Rekondičný pobyt trvá minimálne sedem dní čo znamená, že prebieha aj počas víkendu. Zamestnanci by mali mať primerane aj na tieto dni rozdelené liečebné procedúry a zdržiavať sa v rekondičnom zariadení, podľa pokynov zodpovedného lekára. Zamestnanec dostáva na celý pobyt harmonogram procedúr a tento by mal mať k dispozícii aj zamestnávateľ. Na základe neho vie určiť, či zamestnanec mal procedúry aj počas víkendu, prípadne počas dní, ktoré by neboli podľa rozpisu zmien jeho pracovným dňom. Rozpis vykonávania rehabilitácie pre jednotlivých zamestnancov, slúžiť ako doklad pre výpočet náhrady za tieto dni. V kolektívnej zmluve alebo v internej smernici si má zamestnávateľ špecifikovať, akým spôsobom bude zamestnancovi poskytovať náhradu príjmu počas rekondičného pobytu, ak tento vyšiel na dni kedy by mu podľa rozpisu zmien nevyšla pracovná zmena. Zamestnancovi môže byť poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy.

ZÁVER - Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, rozumie sa tým napríklad pracovný úraz, ktorý je definovaný v § 195 Zákonníka práce, zodpovedná zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Účasťou na rekondičnom pobyte sa rozumie plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti je cesta tam aj späť, stravovanie, osobné voľno v objekte, nepatrí sem napríklad vychádzka, ktorú neorganizuje poskytovateľ rekondičného pobytu.

Ing. Ľudmila Kohútová

K rubrike Bezpečnosť na pracovisku sme publikovali:

- Zákon o správe daní (daňový poriadok) (č.  563/2009 Z. z.)

- Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (č.  582/2004 Z. z.)

  Zákony I časť A/2018

- Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.)

- Zákon o BOZP (č. 124/2006 Z. z.)

- Zákon o ochrane osobných údajov
(č.  428/2002 Z. z.)

- Zákon o inšpekcii práce (č. 125/2006 Z. z.)

  Zákony III časť A/2018

- Občiansky zákonník (č.  40/1964 Zb.)

- Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (č.  382/2004 Z. z.)

  Zákony II časť A/2018

- Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (č.  233/1995 Z. z.)

  Zákony II časť B/2018

- BOZP - mesačník 1000 riešení 11/2017

- BOZP v daňových výdavkoch
- mesačník DUO 11/2017