Registračná povinnosť na DPH

Registračné podmienky nie sú stanovené rovnako v členských štátoch EÚ, pretože smernica o DPH neupravuje registráciu. Ak teda slovenský podnikateľ uskutočňuje činnosti zasahujúce do iných členských štátov EÚ, musí si preveriť ako zákon o DPH príslušného členského štátu, ktorý upravuje povinnosť registrácie.

Tuzemská zdaniteľná osoba

Stane sa platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Z uvedeného platí výnimka, teda zdaniteľná osoba sa stane platiteľom skôr vo viacerých prípadoch.

•    Ak v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur, platiteľom dane sa stane už týmto dodaním tovaru a služby.

•    Stane sa právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie.

•    Nadobudne podnik alebo jeho časť v tuzemsku a v rámci toho hmotný majetok a nehmotný majetok platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku.

•    Premenou pri odštiepení premenou pri cezhraničnom odštiepení, ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením.

•    Dodaním stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ak sa z dodania má presiahnuť obrat 62 500 eur, alebo prijatím platby pred dodaním stavby alebo stavebného pozemku.

•    Dodaním tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu podľa § 8 ods. 7, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území EÚ pri internetových obchodoch.

•    Dodaním tovaru alebo služby, alebo nadobudnutím tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

•    Dodaním tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom dane uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do piatich pracovných dní

V žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej bola žiadoť povinná podať, a aj deň, keď uvedená skutočnosť nastala. Spolu so žiadosťou je povinná predložiť aj doklady osvedčujúce predmetnú skutočnosť. Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur a vznikla jej povinnosť podať aj žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, je povinná oznámiť daňovému úradu túto skutočnosť pred tým, než nastane.

Táto osoba sa bude považovať do 31. 12. prebiehajúceho kalendárneho roka za osobu registrovanú podľa § 7 alebo § 7a. V takom prípade daňový úrad rozhodnutie nevydáva. Zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň a má už IČ DPH podľa § 7, § 7a alebo, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí to isté IČ DPH. 

Dobrovoľná registrácia

Žiadosť o registráciu pre daň môže podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona o DPH podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat (tzv. dobrovoľná registrácia). Žiadosť o registráciu predkladá na rovnakom tlačive ako osoba, pre ktorú zo zákona vyplynula povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad rozhodne o žiadosti do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii a týmto dňom nadobúda platnosť IČ DPH.

Príklad

Dobrovoľná registrácia a prekročenie obratu

Spoločnosť dosiahla od 1. 1. 2025 do 15. 12. 2025 obrat vo výške 20 000 eur. Dňa 17. 12. 2025 podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre DPH. Daňový úrad v rozhodnutí o registrácii uviedol, že spoločnosť sa stáva platiteľom DPH odo dňa 3. 1. 2026 (daňový úrad vydá rozhodnutie podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH v lehote do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu). Spoločnosť dňa 30. 12. 2025 dodala služby vo výške 30 500 eur, čím presiahla obrat 50 000 eur, na základe čoho by sa mala stať platiteľom od 1. 1. 2026. Spoločnosť je povinná prekročenie obratu 50 000 eur oznámiť daňovému úradu do 5 pracovných dní. Daňový úrad zruší rozhodnutie o registrácii k 3. 1. 2026 a vydá nové rozhodnutie, v ktorom uvedie, že IČ DPH je platné už od 1. 1. 2026.

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody

avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane.

Novozaložená spoločnosť, ktorá má záujem o registráciu na DPH, by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi. Takými môžu byť napríklad vykázané prvé investičné náklady vynaložené s cieľom podnikania (rozsudok SD EÚ C-268/83), prípade preukázanie príprav na podnikanie.

Novozaložená obchodná spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Novozaložená spoločnosť by mala vedieť preukázať zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť

ako sa pripravuje na podnikanie, kde má sídlo a priestory určené na podnikanie, či bude mať zamestnancov, zoznam budúcich obchodných partnerov, výšku predpokladaného obratu a podobne.

Ak žiadateľ o registráciu pre DPH nevykonáva ekonomickú činnosť a dôkazy ním predložené nedostatočne preukazujú jeho zámer vykonávať ekonomickú činnosť, nevie preukázať postavenie zdaniteľnej osoby. Ak žiadateľ o registráciu dostatočným spôsobom nepreukáže svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť a teda skutočnosť, že je zdaniteľnou osobou, správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti žiadosti o registráciu pre DPH nevyhovie.

Prevádzkareň podľa zákona o DPH

Z definície prevádzkarne uvedenej v § 4 ods. 14 písm. b) zákona o DPH vyplýva, že má ísť o stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem (vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, resp. opakovane), a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta (napr. kancelárske priestory, v ktorých alebo z ktorých poskytuje svoje plnenia) a na strane druhej personálnym vybavením (personál, resp. zamestnanci, ktorí sú stále k dispozícii na uvedenom mieste) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta.

Pri posudzovaní prevádzkarne na účely zákona o DPH sa teda ako jediné kritérium neberie do úvahy samotný zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do Obchodného registra v SR, ale skúmajú sa aj ďalšie faktory nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne (nezávislé vykonávanie ekonomickej činnosti, personálne a materiálne vybavenie).

 Registrácia organizačnej zložky
zahraničnej osoby v SR

Ak má organizačná zložka zahraničnej osoby personálne a materiálne vybavenie na to, aby mohla v tuzemsku vykonávať samostatnú ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, spĺňa kritériá prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty. Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. len pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí.

Za vyššie uvedeného predpokladu sa na uvedenú osobu vzťahuje registračná povinnosť podľa § 4 zákona o DPH, t. j. registrácia zdaniteľnej osoby, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň (registruje ju miestne príslušný daňový úrad).

V opačnom prípade, teda ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podniká v zahraničí, nespĺňa v tuzemsku kritériá prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty (a nemá v tuzemsku ani sídlo, ani miesto podnikania) a začne v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane, je táto osoba povinná registrovať sa podľa § 5 zákona o DPH na Daňovom úrade Bratislava (bez ohľadu na výšku obratu).

Sídlo ekonomickej činnosti

Podľa článku 10 vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „nariadenie 282/2011“), sa za miesto, kde má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, považuje miesto, kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy podniku.

Zohľadní sa pritom miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku, a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie.

Ak tieto kritériá neumožňujú s istotou určiť sídlo ekonomickej činnosti, uprednostní sa ako kritérium miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku.

Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby.

Zdaniteľná osoba neusadená
v zahraničí

Pojem zdaniteľná osoba neusadená v zahraničí (neetablovaná v zahraničí) predpokladá postavenie platiteľa dane, ktorý nemá sídlo na území iného štátu, t. j. nemá v ňom v rozhodujúcom období žiadne spájajúce prvky. Na prvom mieste týchto prvkov sa nachádza sídlo hospodárskej činnosti a existencia stálej prevádzkarne, prostredníctvom ktorej sa vykonávajú obchodné transakcie.

Pri určení sídla hospodárskej činnosti sa zohľadní súhrn faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto (obvykle totožné), kde sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike.

Iné faktory, ako napríklad bydlisko riadiacich osôb a miesto konania valného zhromaždenia, sa môžu v druhej fáze taktiež zohľadniť, pokiaľ ide o určenie skutočného sídla spoločnosti s fiktívnym usadením, ktoré charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“.

V prípade fyzickej osoby sa za jej trvalé bydlisko podľa článku 12 Nariadenia č. 282/2011 považuje adresa, ktorú daná osoba poskytla príslušným daňovým úradom, ak neexistujú dôkazy o tom, že táto adresa nezodpovedá skutočnosti.

Miestom, kde sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je miesto, kde táto fyzická osoba obvykle žije z dôvodu osobných a profesionálnych väzieb (článok 13 Nariadenia č. 282/2011). V prípade, ak sú profesionálne väzby v inom štáte, ako sú osobné väzby, alebo ak žiadne profesionálne väzby nie sú, miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava, sa určí podľa osobných väzieb, ktoré preukazujú úzke väzby medzi fyzickou osobou a miestom, kde žije.

Obrat na účely registrácie
pre DPH

Na účely DPH je pojem „obrat“ osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR (§ 4 ods. 15 zákona o DPH) sa započítava hodnota dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Do obratu sa nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe definície platnej od 1. 1. 2019 sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

Do obratu sa nezahŕňa hodnota tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, ide o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

Taktiež sa do obratu nezahŕňa hodnota poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby, ak sú poskytované ako hlavné služby, do obratu sa zahrnú.

Do obratu sa zahŕňa aj hodnota z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH – s výnimkou, ak by išlo o dodanie nehnuteľnosti príležitostné.

Pri zisťovaní výšky obratu nie je účelom zahŕňať doň jednorazové, náhodné činnosti

Pre účely DPH je vylúčená z obratu hodnota príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupuje ani hodnota z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. hodnota z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania.

Príklad

Prekročenie obratu výlučne z dodaní oslobodených od dane

Spoločnosť poskytuje výlučne finančné služby, ktoré sú v zmysle zákona o DPH oslobodené od dane. V období od 1. 1. 2025 do 15. 5. 2025 dodala finančné služby s miestom dodania v SR vo výške 52 000 eur. Od 1. 1. 2025 sa na spoločnosť vzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu na DPH, napriek tomu že poskytuje len služby oslobodené od DPH. Pri podaní žiadosti musí spoločnosť uviesť, že dosiahla obrat výlučne z dodaní oslobodených od dane. Daňový úrad jej následne pridelí IČ DPH.

Spoločnosť však na základe § 78 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o DPH nebude musieť podávať daňové priznanie (ani kontrolný výkaz), je povinná viesť len podrobné záznamy podľa § 70 zákona o DPH.

Skupinová registrácia

Umožňuje jednoduchšie uplatňovanie DPH. Možnosť takejto registrácie vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku smernice môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Uvedený článok smernice bol implementovaný do slovenského zákona o DPH.

Základným cieľom zavedenia skupinovej registrácie na účely DPH je umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami, zaobchádzalo ako s jednou zdaniteľnou osobou.

Pritom si každý člen takejto skupiny zachováva svoju právnu formu. Výlučne na účely DPH sa vytvorenie skupiny uprednostňuje pred právnymi formami, napr. podľa občianskeho alebo obchodného práva. Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene; len na účely uplatňovania DPH sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu – platiteľa dane.

Daňou z pridanej hodnoty sa teda zdaňujú všetky dodania tovarov a služieb uskutočnené skupinou pre iné osoby ako členov skupiny

t. j. pre tretie osoby.

Všetky dodávky tovarov a služieb poskytnuté jednotlivými členmi skupiny tretím osobám sa považujú na účely DPH za poskytnuté skupinou, nie jednotlivými členmi. Taktiež dodávky tovarov a služieb poskytnuté tretími osobami sa považujú za prijaté skupinou, nie jednotlivými členmi skupiny.

Z ustanovenia § 4a ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že skupinu na účely DPH môžu vytvoriť len zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku (usadené v tuzemsku).

Administratívne zjednodušenie

Možnosť skupinovej registrácie na účely DPH je predovšetkým opatrením vedúcim k administratívnemu zjednodušeniu. Pod administratívnym zjednodušením je možné rozumieť napr., že za skupinu ako jeden celok sa bude podávať len jedno daňové priznanie, jeden súhrnný výkaz a všetky práva a povinnosti týkajúce sa DPH bude plniť zástupca skupiny ako osoba určená ostatnými členmi skupiny.

Ďalšou výhodou, ako aj jedným z najdôležitejších dôsledkov vytvorenia skupiny na účely DPH, je skutočnosť, že dodávky tovarov a služieb uskutočnené vo vnútri skupiny, t. j. medzi jednotlivými členmi skupiny, sa nepovažujú za zdaniteľné obchody, a teda sa nezdaňujú. Tieto dodávky medzi jednotlivými členmi skupiny sa na účely DPH považujú len za „vnútorné dodania“ v rámci jednej osoby, z čoho vyplýva, že na tieto dodávky sa ani neuplatňuje DPH (faktúry medzi jednotlivými členmi skupiny sú navzájom vystavované bez uplatnenia DPH), pretože nie sú predmetom dane.

Skupina sa na účely DPH považuje za jednu zdaniteľnú osobu

má rovnaké práva a povinnosti ako akákoľvek iná zdaniteľná osoba a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia zákona o DPH. Povinnosti sa vzťahujú na skupinu na účely DPH ako takú, nie na jej členov.

O zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena, vystúpenia člena zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku jedného z členov skupiny bez likvidácie daňový úrad vydáva rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa nepovoľuje pristúpenie ďalšieho člena do skupiny, je možné podľa daňového poriadku podať odvolanie.

Účinky rozhodnutia o zmene registrácie skupiny nastávajú taxatívne priamo zo zákona (v prípade pristúpenia ďalšieho člena skupiny alebo zániku člena skupiny bez likvidácie s právnym nástupníctvom), prípadne nastávajú dňom uvedeným v rozhodnutí (pri vystúpení člena skupiny). Ak nastanú účinky zmeny registrácie skupiny dňom uvedeným v rozhodnutí, daňový úrad to musí zohľadniť pri vydaní a doručovaní rozhodnutia. V prípade zániku člena bez likvidácie a prechodu jeho majetku na právneho nástupcu dochádza k vydaniu rozhodnutia o zmene registrácie skupiny na podklade žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ktorú podáva zástupca skupiny. V prípade, ak zaniká bez likvidácie samotný zástupca skupiny, je povinný túto žiadosť podať jeho právny nástupca, a to aj ak nespĺňa podmienky podľa § 4a; žiadosť o zmenu registrácie skupiny musí v tomto prípade obsahovať aj dohodu zostávajúcich členov skupiny na mene nového zástupcu skupiny.

Proti rozhodnutiu o zmene registrácie skupiny, ktorým sa povolí, aby sa právny nástupca stal členom skupiny, nemožno podať odvolanie

V opačnom prípade sa postupuje podľa daňového poriadku.

Podľa prechodného ustanovenia § 85kl ods. 1 v prípade, že dôjde ku vzniku skupiny po 31. 12. 2021 a členmi budú zdaniteľné osoby, ktoré mali vydané osvedčenie o registrácii pre daň ešte pred 31. 12. 2021, budú tieto osoby povinné osvedčenie o registrácii pre daň odovzdať daňovému úradu do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny.

Pri zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny navrhovaný § 4 ods. 5 už taktiež neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň pristupujúceho člena skupiny. Zároveň, ak ide o člena skupiny, ktorý k 31. 12. 2021 mal vydané osvedčenie o registrácii pre daň a po 31. 12. 2021 pristúpi do skupiny, bude povinný odovzdať podľa § 85kl ods. 2 vydané osvedčenie o registrácii daňovému úradu.

Registrácia skupiny z úradnej
moci – nové ustanovenie, účinnosť od 1. 1. 2026

Režim skupinovej registrácie podľa § 4a a 4b zákona o DPH je založený na dobrovoľnej registrácii viacerých, právne nezávislých, zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou na území SR, vzájomne spojených finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami, ktoré možno na účely zákona o DPH považovať za jednu zdaniteľnú osobu bez ohľadu na skutočnosť, že aj naďalej ostávajú samostatnými právnymi subjektmi. Skupina sa po zaregistrovaní stáva platiteľom a práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce zo zákona o DPH a Daňového poriadku prechádzajú na skupinu. Skupina má rovnaké práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iný platiteľ dane.

Od 1. 1. 2026 dochádza k rozšíreniu režimu skupiny ako jednej zdaniteľnej osoby

na účely dane a zavádza sa nový inštitút registrácie skupiny pre DPH z úradnej moci s cieľom zamedziť obchádzanie platenia dane. Podstatou je právomoc správcu dane rozhodnúť o registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb, u ktorých sú dôvody (obchádzanie platenia dane a zachovanie si výhody oslobodenia od dane v rámci podnikania) na registráciu skupiny z úradnej moci, ako jedného platiteľa na účely dane. Existencia týchto dôvodov je teda nevyhnutným predpokladom na registráciu skupiny z úradnej moci.

Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý je príslušný na registračné konanie, vyzve predpokladaných členov skupiny, aby si určili spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci. Ak tak neurobia, určí im ho Daňový úrad Banská Bystrica. Začatie registrácie skupiny z úradnej moci bráni registrácii členov skupiny podľa § 4b zákona o DPH.

Ak nastane dôvod na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica, zašle zástupcovi skupiny, ktorého si predpokladaní členovia zvolia na účely registračného konania, výzvu, aby sa k týmto dôvodom v určenej lehote vyjadril.

Daňový úrad Banská Bystrica je povinný na základe údajov z kontrolnej a operatívnej činnosti preukázať, že finančne, ekonomicky a organizačne prepojené zdaniteľné osoby organizovali výkon svojej ekonomickej činnosti tak, aby sa úmyselne vyhýbali registrácii za platiteľov dane a napríklad z tohto dôvodu cena ich tovarov alebo služieb nepodliehala dani na výstupe, v dôsledku čoho takéto zdaniteľné osoby využívali neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci, t. j. že hlavným cieľom týchto osôb je vyhýbanie sa plateniu daní, znáša Daňový úrad Banská Bystrica. Ak sa v konaní preukáže existencia uvedených dôvodov, Daňový úrad Banská Bystrica z úradnej moci skupinu zaregistruje pre daň, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a určí jej zástupcu. Proti rozhodnutiu o registrácii je možno podať odvolanie do 8 dní od jeho doručenia, podané odvolanie má odkladný účinok.

Skupina sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii skupiny

ktorý je zároveň dňom, kedy nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine z úradnej moci a zaniká platnosť identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny z úradnej moci, ak im boli pridelené.

Daňovým úradom príslušným pre skupinu z úradnej moci bude daňový úrad príslušný pre zástupcu skupiny. Na konanie zástupcu skupiny z úradnej moci, práva a povinnosti a zodpovednosť jednotlivých jej členov sa bude primerane vzťahovať ustanovenie platné pre dobrovoľnú registráciu skupiny, ktorým je § 4b ods. 4.

Následne môže dochádzať k zmene registrácie skupiny z úradnej moci v prípadoch, ak ďalší jej člen spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci alebo prestal spĺňať podmienky podľa § 4a (finančné, ekonomické a organizačné prepojenie). Zástupca skupiny je povinný podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny z úradnej moci, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci alebo ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a. Ak tieto skutočnosti zistí daňový úrad príslušný pre skupinu, bezodkladne rozhodne z úradnej moci o zmene registrácie skupiny.

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie.