Registrácia pre DPH

Podnikatelia, ktorí nie sú registrovaní pre DPH by mali poznať zákonné podmienky, pri splnení ktorých sa nich vzťahuje povinnosť registrácie, ako aj základné pojmy a ich význam v súvislosti s registráciou tejto nepriamej dane. Tiež je dôležité, aby vedeli o možnostiach – typoch registrácie a právach a povinnostiach spojených s jednotlivými druhmi registrácie. Podnikatelia, ktorí uvažujú nad dobrovoľnou registráciou pre DPH, by mali vo vzťahu k svojmu konkrétnemu predmetu podnikania zvažovať výhody a nevýhody, ktoré z prípadnej registrácie príslušného typu pre nich vyplývajú. Aké typy registrácie zákon o DPH rozlišuje?

Registrácia pre DPH v SR

podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa môže týkať tuzemských aj zahraničných osôb, typy registrácii a podmienky za akých môže k registrácii dôjsť, upravujú ustanovenia § 4, 4a, 4b, 5, 6, 7 a7a citovaného zákona.

Tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré sa registrujú na DPH, nadobudnú postavenie platiteľa, ak sú registrované podľa § 4 zákona o DPH.

Tuzemské osoby, ktoré sú registrované

podľa § 7 (z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov EÚ), alebo podľa § 7a (z titulu prijatia alebo dodania cezhraničných služieb z alebo do členských štátov), nemajú postavenie platiteľa DPH. To znamená, že tieto registrované osoby majú povinnosť v určitých prípadoch priznať a odviesť DPH do štátneho rozpočtu SR, ale nemajú právo na odpočítanie DPH.

V niektorých prípadoch môže byť preto výhodnejšie pre zdaniteľnú osobu, aby sa namiesto povinnej registrácie podľa § 7 alebo § 7a rozhodla pre dobrovoľnú registráciu podľa § 4 zákona o DPH. Rozhodovanie o type registrácie je individuálne a záleží na konkrétnej činnosti, ktorú zdaniteľná osoba vykonáva.

Registrácia platiteľov podľa § 4 zákona o DPH

Nie každý podnikateľ má záujem byť platiteľom DPH. Postavenie platiteľa DPH nenadobúdajú automaticky všetky osoby registrované pre DPH, ale v rámci tuzemských osôb tie, ktoré sú registrované podľa § 4 zákona. Platitelia DPH na rozdiel od ostatných registrovaných osôb, ktoré nemajú postavenie platiteľov, majú právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, či podnikateľ bude registrovaný na DPH závisí:

1.  Od toho, či dosiahne zákonom stanovenú výšku obratu, ak ju dosiahne, už nemá možnosť rozhodovať sa o registrácii, dôjde k registrácii povinnej. Rozhodovať sa o registrácii nemôže v prípade, ak sa stane platieľom dane zo zákona, t.j. keď nadobudne od platiteľa podnik, alebo časť podnikualebo sa stane právnym nástupcom platiteľa zaniknutého bez likvidácie, resp. ak dodá stavbu alebo pozemok, z ktorého má byť dosiahnutý obrat 49 790 eur.

2.  Ak nedosiahne zákonom stanovený obrat, môže sa rozhodovať o registrácii, jeho rozhodovanie ovplyvňuje:

•    aké sú jeho prijaté plnenia na účely podnikania (vstupy) – z dôvodov možnosti odpočítania,

•    či je dôležité z pohľadu jeho odberateľov, aby bol platiteľom DPH (aby si odberatelia mohli odpočítavať DPH z jeho faktúr).

Základné pojmy v súvislosti s registráciou na DPH

Zdaniteľná osoba

(§ 3 zákona o DPH) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomická činnosť (podnikanie)– je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH

(§ 3 ods. 2 zákona o DPH). Vykonávanie ekonomickej činnosti znamená predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t.j. aj fyzickou osobou nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmu v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je

(§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávisle vykonávanie činnosti.

Obrat

na účely DPH je pojem „obrat“ osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR (§ 4 ods. 7 zákona o DPH) sa započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Zdaniteľná osoba zahŕňa výnosy (príjmy) do obratu za kalendárny mesiac, do ktorého je povinná tieto výnosy (príjmy) zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi, inak za mesiac, v ktorom prijala platbu. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb.

Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, jedná sa o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňajú výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.

Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy

(príjmy) z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH s výnimkou, ak by sa jednalo o dodanie nehnuteľnosti príležitostné. Pre účely DPH sú vylúčené z obratu výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupujú ani výnosy (príjmy) z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. výnosy z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania.

Pri určení toho, či zdaniteľná osoba dosiahla obrat pre zákonnú registráciu, je potrebné zahrnúť do výšky obratu i zálohové platby, t.j. sumy za budúce dodania tovarov a služieb, ale len v prípade, ak sú tieto platby viazané ku konkrétnym budúcim dodávkam.

Povinná (zákonná) registrácia

podľa § 4 zákona o DPH má každá zdaniteľná osoba, t.j. tuzemská alebo zahraničná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR, resp. má bydlisko v SR, alebo sa tu obvykle zdržiava, a ktorá dosiahne za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49 790 eur. Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať na miestne príslušnom daňovom úrade do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla uvedený obrat.

Platiteľom dane sa stáva na základe zákona, t.j. bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu tiež:

•    právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa§ 476 až § 488 Obchodného zákonníka.

Osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa

sa stáva platiteľom dane odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Fyzická alebo právnická osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Samotný predaj nehnuteľnosti nie je predajom podniku, resp. jeho časti. Nadobudnutie postavenia platiteľa dane overuje daňový úrad na základe predložených dokladov.

Až následne správca dane vydá osvedčenie o registrácii. Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

•    Platiteľom dane na základe zákona sa stane aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, kedy sa stala právnym nástupcom.

•    Platiteľom dane sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, alebo jej časť, alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, ak sa má z dodania dosiahnuť obrat vo výške 49 790 eur.

Tieto osoby majú povinnosť do 10 dní odo dňa vzniku uvedených skutočností oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Forma oznámenia nie je zákonom stanovená. Aj v prípade, že oznámenie je podané oneskorene resp. vôbec, osoba sa stane platiteľom ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti, alebo ku dňu, kedy sa stala právnym nástupcom. Daňový úrad registruje osobu na základe oznámenia, o registrácii vydá osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň.

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať

aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat 49 790 eur za najviac dvanásť predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Avšak aj v prípade, ak zdaniteľná osoba nemá záujem o registráciu, je povinná sledovať svoj obrat za posledných dvanásť mesiacov, aby zistila, či jej nevznikla povinnosť zákonnej registrácie.

Daňový úradne registruje zdaniteľnú osobu

so spätným dátumom, t.j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade (uvedené sa nevzťahuje na osoby, ktoré oznamujú, že sa stali platiteľmi dane).

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane (vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie). Ide väčšinou o prípady, kedy by mal podnikateľ nevýhodné podstavenie na trhu z dôvodu, že obchoduje alebo bude obchodovať s platiteľmi dane (jeden stupeň v obchodnom reťazci by bol narušený, čo môže mať dôsledky najmä na konečnú cenu pre spotrebiteľa). Ak daňový úrad overením údajov v žiadosti zistí, že žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky pre registráciu, žiadosť o registráciu sa zamietne.

O registrácii pre daň vydá daňový úrad zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH). Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Každý novoregistrovaný platiteľ dane má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a to minimálne prvých dvanásť mesiacov.

Preukázanie zámeru vykonávať ekonomickú činnosť

Novozaložená spoločnosť, ktorá má záujem o registráciu na DPH, by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi. Takým dôkazom môže byť napríklad aj vykázanie prvých investičných nákladov vynaložených za účelom podnikania, prípadne preukázanie príprav na podnikanie. Spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Novozaložená spoločnosť, ktorá žiada o registráciu na DPH, by správcovi dane tiež mala poskytnúť informácie o sídle a priestoroch určených na podnikanie, informácie o tom, či plánuje mať zamestnancov, zoznam budúcich obchodných partnerov, výšku predpokladaného obratu a podobne.

Ak žiadateľ o registráciu dostatočným spôsobom nepreukáže svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť a teda skutočnosť, že je zdaniteľnou osobou, správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, žiadosti o registráciu pre DPH nevyhovie. Dôvodom je skutočnosť, že nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej osoby.

Správca dane – daňový úrad

v zmysle § 67 ods. 4 daňového poriadku preveruje údaje uvedené v žiadosti o registráciu. Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov uvedených v žiadosti o registráciu, vyzve žiadateľa o registráciu, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil a zároveň určí lehotu, v ktorej je žiadateľ o registráciu povinný výzve vyhovieť. Ak žiadateľ o registráciu pre DPH výzve nevyhovie, daňový úrad žiadosť o registráciu pre DPH zamietne z dôvodu, že daňový subjekt výzve nevyhovel.

Základným podkladom pre posúdenie oprávnenosti registrácie pre DPH sú údaje uvedené v žiadosti o registráciu. Okrem týchto údajov daňový úrad pri rozhodovaní o registrácii pre DPH môže využívať aj doplňujúce informácie, ktoré môže získať od tretích strán alebo z vlastnej vyhľadávacej činnosti.

Lehoty na vykonanie registrácie

Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti v prípade, ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1.

•    21-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré:

-   dosiahli zákonom stanovený obrat, žiadajú o povinnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH (na základe uvedeného ustanovenia sa zisťuje prepojenie žiadateľa s inými subjektmi, za účelom zistenia, či žiadateľ v minulosti nespôsobil vznik nedoplatku na DPH minimálne vo výške 1 000 eur),

-   nedosiahli zákonom stanovený obrat, avšak evidentne vykonávajú zdaniteľné obchody a žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH.

•    60-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré spadajú do okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH, pričom nie je rozhodujúce, či ide o registráciu zo zákona, alebo dobrovoľnú (s výnimkou novovzniknutých podnikateľov, ktorí zatiaľ vykonávajú len prípravnú činnosť).

Ing. Naďa Vašková

Zákon č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník

citácia na str. 34

Zmluva o predaji podniku

§ 476

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

§ 477

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

(2) Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

(3) Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

(4) Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

§ 478

(1) Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

(2) Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

(3) Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

§ 479

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.

(2) K prechodu práva podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv.

§ 480

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

§ 481

(1) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.

(2) Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní.

§ 482

Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.

§ 483

(1) Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

(2) Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

(3) Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.

§ 484

Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej podľa § 483 ods. 1 upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ...