Registrácia na DPH

Registrácia slovenských zdaniteľných osôb

Povinnosť registrácie, alebo rozhodovanie sa o registrácii

Nie každý podnikateľ má záujem byť platiteľom DPH. Postavenie platiteľa DPH nenadobúdajú automaticky všetky osoby registrované pre DPH, ale v rámci tuzemských osôb tie, ktoré sú registrované podľa § 4 zákona. Platitelia DPH na rozdiel od ostatných registrovaných osôb, ktoré nemajú postavenie platiteľov, majú právo na odpočítanie dane.

Skutočnosť, či podnikateľ bude registrovaný na DPH závisí

Na základe uvedeného, niektorí podnikatelia z rôznych dôvodov nechcú byť platiteľmi DPH, ak sa ich obrat pohybuje pod hranicou zákonom stanoveného limitu.
Okrem skutočnosti, že po registrácii sa podnikateľ (zdaniteľná osoba) môže stať „zaujímavejším“ pre svojich zákazníkov – platiteľov DPH, je tu i ďalšia výhoda v súvislosti s registráciou a tou je odpočet DPH z majetku, ktorý bude používaný na podnikanie. V prípade, ak podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo, môže v ňom pokračovať aj po registrácii za platiteľa dane.

Zdaniteľná osoba, ekonomická činnosť

V súvislosti s otázkou registrácie, resp. neregistrácie na DPH je dôležité poznať podstatu pojmov „zdaniteľná osoba“ a „ekonomická činnosť“.

Zdaniteľná osoba

(§ 3 zákona o DPH) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Za zdaniteľnú osobu sa podľa zákona o DPH považuje tiež Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.
Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t.j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť pre účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu len z titulu uvedeného predaja. To jej umožňuje uplatniť si právo na odpočítanie dane.

Ekonomická činnosť (podnikanie)

je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH (§ 3 ods. 2 zákona o DPH). Vykonávanie ekonomickej činnosti predstavuje predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t.j. aj FO, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmu v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy FO je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávisle vykonávanie činnosti.

Charakteristiky, ktoré by mala mať činnosť posúdená pre účely systému DPH ako ekonomická činnosť vyplývajú z judikatúry Európskeho súdneho dvora:

Pre posúdenie poskytovania služieb, ktoré sú predmetom dane je nutná priama väzba medzi poskytnutou službou a obdržanou platbou.

Pri transakcii, ktorá má podliehať DPH musí zdaniteľná osoba konať „ako taká“. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení súkromníka (nepodnikateľa) nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH.

Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si v čase nadobudnutia vyhradila na to, že ho nepridelí na podnikanie, pre účely DPH sa má brať do úvahy len tá časť majetku, ktorá sa určila na jej podnikanie a tiež úpravy takýchto odpočtov sa musia obmedziť len na túto časť.

Ak verejnoprávny orgán – napr. obec, v čase nákupu majetku nie je zdaniteľnou osobou a teda nekonala ako taká, právo na odpočítanie dane pri nákupe tohto majetku nevzniklo. Z tohto dôvodu si toto právo nemôže ani dodatočne uplatniť (podľa § 55 zákona o DPH) pri registrácii za platiteľa dane. Uvedený názor je plne v súlade s precedenčným právom ESD, ktorý zdôrazňuje, že len postavenie, v akom príslušný jednotlivec koná v čase kúpy tovaru je rozhodujúce pre existenciu práva na odpočet.
Uvedený argument treba použiť aj na verejnoprávny orgán (obec ak nekoná v postavení zdaniteľnej osoby), ktorý koná v okamihu kúpy investičného majetku ako orgán verejnej správy. Keď tento orgán nekonal ako osoba podliehajúca dani, nemá, podobne ako jednotlivec konajúci pre osobnú spotrebu, žiadne právo na odpočet DPH, ktorá bola zaplatená za tento tovar. Okolnosť, že tento orgán následne konal ako daňovník, nemôže viesť k odpočtu dane (§ 55 zákona o DPH) zaplatenej týmto orgánom v súvislosti s činnosťami uskutočnenými ako orgán verejnej správy a z uvedeného dôvodu nepodliehajúcimi dani.

Ak v konečnom dôsledku nie sú uskutočnené transakcie podliehajúce dani, pričom z prípravných prác bol uplatnený odpočet, nie je povinnosťou platiteľa tento odpočet vrátiť. Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby práva a povinnosti osôb podliehajúcich dani záviseli od faktických skutočností, okolností alebo udalostí, ktoré nastali po tom, čo daňový orgán dospel k rozhodnutiu týkajúcom sa takýchto práv a povinností.
Záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane aby preukázala, že spĺňa podmienky na toto odpočítanie, pričom daňovému orgánu nebráni, aby vyžadoval dôkazy na podporu vyhláseného zámeru začať s hospodárskou činnosťou, ktorá povedie k transakciám podliehajúcim dani. V prípade daňového podvodu alebo zneužitia dane, keď sa daná osoba pod zámienkou, že sa usiluje vykonávať určitú hospodársku činnosť, v skutočnosti usilovala získať tovar ako svoje súkromné aktíva, z ktorých je možné odrátať si daň, daňový úrad si môže vyžiadať vrátenie súm odpočtu z dôvodu, že vznikli na základe nepravdivého daňového priznania.
Ak však daňový úrad akceptoval, že na základe informácií poskytnutých podnikom, tento má postavenie osoby podliehajúcej dani, toto postavenie nie je v zásade možné následne retroaktívne zrušiť na základe toho, či k niektorým udalostiam došlo alebo nedošlo.

Príklad

Činnosti vykonávané orgánmi verejnej moci sú tie, ktoré vykonávajú verejno-právnymi orgánmi v rámci právneho režimu, ktorý im je vlastný, s výnimkou činností, ktoré vykonávajú za rovnakých právnych podmienok ako súkromné hospodárske subjekty.
Členské štáty sú povinné zabezpečiť podliehanie dani verejno-právnych orgánov v rámci činností, ktoré vykonávajú ako orgány verejnej moci, keď tieto činnosti môžu rovnako vykonávať, s nimi v hospodárskej súťaži, súkromné osoby, ak by ich nepodliehanie dani spôsobilo výrazné narušenie hospodárskej súťaže, ale nie sú povinné preniesť toto kritérium doslovne do vnútroštátneho práva, ani nie sú povinné spresniť kvantitatívny limit nepodliehania dani.

Na účely DPH je pojem „obrat“ osobitne definovaný

Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR (§ 4 ods. 9 zákona o DPH) sa započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, jedná sa o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňajú výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.
Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy (príjmy) z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH s výnimkou, ak by sa jednalo o dodanie nehnuteľnosti príležitostné.
Pri zisťovaní výšky obratu nie je účelom zahŕňať do neho jednorazové, náhodné činností. Pre účely DPH sú vylúčené z obratu výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupujú ani výnosy (príjmy) z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. výnosy z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania.
Pri určení toho, či zdaniteľná osoba dosiahla obrat pre zákonnú registráciu, je potrebné zahrnúť do výšky obratu i zálohové platby, t.j. sumy za budúce dodania tovarov a služieb, ale len v prípade, ak sú tieto platby viazané ku konkrétnym budúcim dodávkam.

Príklad

Prenájom nehnuteľnosti manželmi

Prevádzkareň na účely DPH

V súvislosti s registráciou zahraničných osôb, ktoré na území SR vykonávajú podnikateľskú činnosť, zákon o DPH v § 4 ods. 7 definuje pojem prevádzkareň ako stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.
Ak takéto stále miesto podnikania zahraničnej osoby v SR vznikne, t.j. je v SR etablovaná, sleduje sa obrat prevádzkarne dosiahnutý v SR na účely DPH rovnako, ako pri tuzemských zdaniteľných osobách. To znamená, že pri dosiahnutí obratu 49 790 € jej vznikne registračná povinnosť zo zákona, prípadne i pred jeho dosiahnutím sa môže registrovať v SR dobrovoľne.

Príjmy FO na účely registrácie

• príjmy z kapitálových výnosov

Pre posúdenie toho, či má byť kapitálový výnos (úroky v banke, podielové fondy) zahrnutý do obratu fyzickej osoby je dôležité, či ide o fyzickú osobu v postavení zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej osoby. Predmetom DPH je len dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou [§ 2 ods.1 písm. b) zákona o DPH].

• príjmy z poisťovacích a finančných služieb

Ak predmetom podnikania fyzickej osoby (ak ide o jediný príjem) sú poisťovacie a finančné služby – ide o služby, príjem z ktorých sa zahŕňa do obratu na účely registrácie na DPH v zmysle § 4 ods. 9 zákona o DPH, aj keď ide o služby, ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 37 a § 39 zákona o DPH (do obratu by sa nezahŕňali len vtedy, ak by boli poskytované len ako doplnkové služby v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby). V prípade, ak teda tieto služby poskytuje fyzická osoba nezávisle (nie v rámci pracovnoprávneho vzťahu) a dosiahne z titulu ich poskytovania obrat pre zákonnú registráciu, je povinná podať žiadosť o registráciu.
Ako platiteľ DPH z poisťovacích a finančných služieb nebude uplatňovať DPH, zároveň však pri prijatých tovaroch a službách súvisiacich s touto činnosťou nebude mať ani nárok na odpočítanie DPH. Ak teda nebude vykonávať inú činnosť ako poskytovanie poisťovacích a finančných služieb, bude podávať nulové daňové priznania.

• príjmy z prenájmu bytu alebo domu

Ekonomickou činnosťou by sa mala rozumieť činnosť, ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze (rozhodnutie ESD C-230/94). Zákon o DPH síce v § 3 ods. 2 takéto znenie neobsahuje, ale v prípade obratu na účely zákona o DPH ustanovuje, že do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Za ekonomickú činnosť sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Zdaniteľnou osobou sa v takomto prípade môže stať aj fyzická osoba – občan, ak prenajíma byt, dom, chatu a pod. na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku.
V prípade využívania hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku jednoznačne z judikatúry ESD vyplýva, že by sa takéto využívanie malo považovať za podnikanie na účely DPH len v prípade, ak sa tak činí s cieľom získavania pravidelného príjmu z tohto majetku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že príjmy (výnosy) z prenájmu bytu alebo domu sa zahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH v prípade, ak sa prenájom vykonáva na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku.

• honoráre za príspevky do novín a časopisov

Na účely DPH je podstatné či ide o príjem na základe závislého (napr. pracovnoprávneho) alebo nezávislého vzťahu. Podľa § 3 ods. 3 zákona o DPH vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti.
Duševná tvorivá činnosť predstavuje ekonomickú činnosť za predpokladu, že sa z nej dosahuje príjem a je vykonávaná na pokračujúcej báze. V prípade vykonávania činnosti fyzickou osobou na nezávislej báze sa sporadický príjem za príspevky do novín nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH z dôvodu, že nie je splnená podmienka vykonávania činnosti na pokračujúcej báze.

Orgány verejnej moci ako zdaniteľná osoba

Podľa § 3 ods. 4 zákona o DPH štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak

Táto druhá výnimka zo všeobecného vylúčenia orgánov verejnej moci zo systému DPH bola do citovaného ustanovenia doplnená s účinnosťou od 1. 1. 2008. Z tejto druhej výnimky vyplýva, že orgány

Obec a narušenie hospodárskej súťaže

Podliehanie verejnoprávnych subjektov DPH vyplýva z výkonu danej činnosti ako takej nezávisle od otázky, či uvedené subjekty čelia alebo nečelia hospodárskej súťaži na úrovni miestneho trhu, na ktorom vykonávajú túto činnosť – napr. prevádzkovanie platených parkovísk obcou (rozsudok ESD vo veci C-288/07).
Tento záver podporujú všeobecné zásady práva Spoločenstva, ktoré sú uplatniteľné v daňovej oblati, ako je zásada daňovej neutrality a právnej istoty. Zásada daňovej neutrality, ktorá je základom spoločného systému DPH, teda bráni tomu, aby s podnikateľskými subjektami, ktoré vykonávajú rovnako činnosti, bolo v oblati vyberania DPH zaobchádzané odlišne. Hoci je pravda, že smernica uvádza výnimky, ktoré do určitej miery môžu ohroziť uplatnenie zásady daňovej neutrality, keďže umožňuje, aby verejnoprávne subjekty nepodliehali DPH, pokiaľ ich nepodliehanie dani vedie iba k nepatrným narušeniam hospodárskej súťaže, skutočnosťou zostáva, že táto výnika sa musí vykladať tak, aby porušenie ejto zásady bolo čo najmenšie.
Téza, podľa ktorej narušenia hospodárskej súťaže musia byť posudzované vzhľadom na miestny trh, na ktorom miestne orgány ponúkajú prenájom miest na parkoviskách, teda predpokladá systematické prehodnocovanie podmienok hospodárskej súťaže na základe častokrát zložitých ekonomických analýz na mnohých miestnych trhoch, ktorých určenie sa môže ukázať ak mimoriadne zložité, keďže ich vymedzenie sa nevyhnutne nezhoduje s územnou príslušnosťou miestnych orgánov. Takáto situácia v dôsledku toho môže vyvolať početné spory v nadväznosti na akúkoľvek zmenu ovplyvňujúcu podmienky hospodárskej súťaže, ktoré vládnu na danom miestnom trhu. Takýmto spôsobom teda ani miestne orgány, ani súkromní pdnikatelia by neboli schopní s istotou požadovanou na riadenie svojich záležitostí určiť, či na danom miestnom trhu prevádzkovanie parkovísk miestnymi orgánmi bude aleho nebude podliehať DPH. Táto situácia teda vytvára hrozbu porušenia zásad daňovej neutrality a právnej istoty.
Na otázku, či sa pojem „viedlo by“ k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže má vykladať tak, že zohľadňuje výlučne skutočnú hospodársku súťaž, alebo tak, že sa vzťahuje tiež na potenciálnu hospodársku súťaž, ESD dospel k záveru, že nepodliehanie týchto subjektov DPH je prípustné pokiaľ sú tieto činosti zanedbateľné, predpokladajúc, že z nich vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže sú rovnako zanedbateľné. Pojem „výrazné“ v zmysle smernice sa má chápať v tom zmysle, že skutočné aleho potenciálne narušenia hospodárskej súťaže majú byť viac než zanedbateľné.

Súdny exekútor ako zdaniteľná osoba

Prejudiciálna otázka podaná na ESD Najvyšším súdom SR vo veci posúdenia súdneho exekútora

Pojem „orgán verejnej moci“ – vzťahuje sa len na orgány riadiace sa verejným právom – právnické osoby a nevzťahuje sa na orgány riadiace sa verejeným právom – fyzické osoby? Teda za zdaniteľné osoby vzhľadom na činnosti alebo plnenia ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány, sa nepovažujú orgány riadiace sa verejným právom – právnické osoby, ale orgány riadiace sa verejným právom – FO sa za zdaniteľné osoby považujú? Je možné považovať činnosti fyzickej osoby, ako v prípade súdneho exekútora, ktorý vykonáva verejnú moc a je povžovaný vnútroštátnym právnym poriadkom za vrejeného čititeľa, za činnosti orgánu riadiaceho sa verejným právom, teda ho nepovažovať za zdaniteľnú osobu vzhľadom na činosti alebo plnenia, ktorých sa zúčastňuje ak verejný orgán?

Výrok uznesenia ESD (vec C-456/07)

Činnosť vykonávaná jednotlivcom, akou je činnosť súdneho exekútora, nie je oslobodená od DPH iba z dôvodu, že pozostáva z uskutočňovania úkonov, ktoré patria do právomoci orgánov verejnej moci. Aj za predpokladu, že súdny exekútor pri výkone svojej funkcie také úkony uskutočňuje, nevykonáva podľa právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, svoju činnosť vo forme orgánu riadiaceho sa verejným právom, keďže nie je intregrovaný do organizácie verejnej správy, ale vo forme nezávislej hospodárskej činnosti uskutočňovanej v rámci slobodného povolania a preto sa na neho nemôže vzťahovať výnimka zo zdanenia vzťahujúca sa na orgány verejnej moci (článok 13 smernice 2006/112/ES, resp. § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.).

Notári a súdni vykonávatelia

Pokiaľ notári a súdni vykonávatelia, ktorí poskytujú úradné služby, vykonávajú aj nezávislú hospodársku činnosť vo forme služieb tretím stranám za úplatu na vlastný účet, musia sa považovať pre účely DPH za zdaniteľné osoby a to aj napriek tomu, že v dôsledku uplatňovania kompetencií štátneho orgnu z titulu menovania do verejnej funkcie sa na nich nevzťahuje výnimka, pretože hospodársku činnosť vykonávajú v rámci slobodného povolania a nie sú oficiálnou súčasťou štátnej správy.
Smernica 2006/112/ES v článku 13 umožňuje výnimku z uplatňovania DPH (§ 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.) iba pre subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe verejného práva a výnimka sa vzťahuje iba na také činnosti alebo transakcie, v ktorých subjekt vystupuje v úlohe štátneho orgánu.
Teda aj za predpokladu, že činnosť notárov a súdnych vykonávateľov je spojená s uplatňovaním kompetencií verejného orgánu, z titulu menovania do verejného úradu, z toho ešte automaticky nevyplýva, že pre nich platí výnimka z uplatňovania DPH. Dôvodom je skutočnosť, že svoju činnosť vykonávajú nie ako orgán, ktorého činnosť je riadená podľa verejného práva, pretože nie sú súčasťou verejnej správy, ale vo forme nezávislej hospodárskej činnosti v rámci slobodnej profesie (Rozsudok ESD vo veci C-235/85).

Príklad

Dosiahnutie obratu pre registráciu a súčasné zrušenie podnikania.

Povinná (zákonná) registrácia

Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat ich spoločného podnikania. Tieto osoby sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň jednotlivo do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli uvedený obrat. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.

Zdaniteľné osoby, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného člena združenia vedením záznamov podľa § 70 zákona o DPH za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť miestne príslušnému daňovému úradu: poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesto podnikania a miestne príslušný daňový úrad každého účastníka združenia. V prípade, že dôjde k zmenám uvedených skutočností, je oprávnená osoba povinná tieto zmeny oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, kedy zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje faktúry za združenie, vedie za združenie osobitné záznamy(§ 70 zákona),vo svojom daňovom priznaní a v súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie.

Tieto osoby majú povinnosť do 10 dní odo dňa vzniku uvedených skutočností oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Forma oznámenia nie je zákonom stanovená. Aj v prípade, že oznámenie je podané oneskorene resp. vôbec, osoba sa stane platiteľom ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti, alebo ku dňu kedy sa stala právnym nástupcom. Daňový úrad registruje osobu na základe oznámenia, o registrácii vydá osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň.

Žiadosť o registráciu pre daň

môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov (tzv. dobrovoľná registrácia). Žiadosť o registráciu predkladá na rovnakom tlačive ako osoba, pre ktorú zo zákona vyplynula povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. Registrácia bude vykonaná najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Deň, od ktorého sa osoba stáva platiteľom dane nemôže byť skorší ako deň doručenia žiadosti o registráciu a nemôže byť neskorších ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu. Daňový úrad však nebude registrovať zdaniteľnú osobu so spätným dátumom, t.j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade (uvedené sa nevzťahuje na osoby, ktoré oznamujú, že sa stali platiteľmi dane v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH).

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane. Ide väčšinou o prípady, kedy by mal podnikateľ nevýhodné podstavenie na trhu z dôvodu, že obchoduje alebo bude obchodovať s platiteľmi dane (jeden stupeň v daňovom reťazci by bol narušený, čo môže mať dôsledky najmä na konečnú cenu pre spotrebiteľa).
Žiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive, ktoré poskytne žiadateľovi daňový úrad, resp. nachádza sa na internetovej stránke Daňového riaditeľstva SR: www.drsr.sk. V prípade, že žiadosti o registráciu daňový úrad vyhovie, vydá žiadateľovi osvedčenie, v ktorom bude uvedené identifikačné číslo pre DPH a dátum, odkedy má žiadateľ postavenie platiteľa dane.

Ak daňový úrad overením údajov v žiadosti zistí, že žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky pre registráciu, žiadosť o registráciu sa zamietne. O registrácii pre daň vydá daňový úrad zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH). Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii (ružová kartička) sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Registrácia novovzniknutej spoločnosti,

ktorá má záujem o registráciu na DPH by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi. Takým môže byť napríklad vykázané prvé investičné náklady vynaložené za účelom podnikania (rozsudok ESD C-268/83), prípade preukázanie príprav na podnikanie. Novozaložená obchodná spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Registrácia platiteľa môže byť zrušená

na základe jeho žiadosti, alebo z úradnej moci správcu dane.

Na základe žiadosti platiteľa

Z úradnej moci správcu dane – ak daňový úrad zistí, že nie sú dôvody na registráciu (napr. že platiteľ dlhodobo neuskutočňuje žiadne zdaniteľné plnenia, ani nie je predpoklad, že by ich začal uskutočňovať). Posúdenie dôvodov na zrušenie registrácie z úradnej moci je individuálne, podstatné je, či osoba registrovaná pre daň ako platiteľ dane je zdaniteľnou osobou a či vykonáva ekonomickú činnosť („podnikanie“).
Skutočnosť, že si platiteľ dane neplní svoje daňové povinnosti, napr. nepodáva daňové priznania, alebo neplatí priznanú vlastnú daňovú povinnosť, resp. neprizná daň zo zdaniteľných obchodov, sama o sebe nie je dôvodom na zrušenie registrácie pre daň z úradnej moci. Dôvodom pre zrušenie registrácie je zistenie, že platiteľ nevykonáva ekonomickú činnosť, t.j. nie je zdaniteľnou osobou pre účely zákona o DPH.
Požiadať o zrušenie registrácie pre daň môžu povinne registrovaní platitelia dane podľa § 4 zákona o DPH, ako aj platitelia dane, ktorí boli registrovaní pre daň dobrovoľne (§ 4 ods. 4 prvá veta zákona o DPH).

Platitelia dane, ktorí podnikajú na základe zmluvy o združení, môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení, inak môžu požiadať o zrušenie registrácie iba spoločne. Nemôže nastať prípad, že jedna zdaniteľná osoba zo združenia je platiteľom dane a ostatné zdaniteľné osoby v združení nie sú platiteľmi dane.

V zmysle § 81 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ dane môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bol platiteľom dane a výšku dosiahnutého obratu.
Podať žiadosť o zrušenie registrácie môže napr. aj spoločnosť registrovaná pre daň podľa § 4 zákona o DPH z dôvodu ukončenia ekonomickej činnosti ako takej, a to bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bola platiteľom dane a bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu v čase, keď došlo k ukončeniu činnosti.
Ak podá žiadosť o zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 2 zákona o DPH fyzická osoba, platiteľ dane z dôvodu, že zrušila živnostenské oprávnenie, správca dane by mal pristúpiť k zrušeniu registrácie až keď zistí, že sú splnené podmienky stanovené v § 81 ods. 1 zákona o DPH. Fyzická osoba môže aj naďalej vykonávať ekonomickú činnosť, z ktorej môže dosahovať obrat, pretože zákon o DPH ekonomickú činnosť („podnikanie“) chápe v širšom rozsahu ako Obchodný zákonník (napr. prenájom chaty,..).
Pri posudzovaní toho, ktoré osoby sa považujú za zdaniteľné osoby a čo sa pre účely tohto zákona rozumie ekonomickou činnosťou sa aj pri zrušení registrácie pre daň vychádza z § 3 zákona o DPH.
Zákon o DPH vymedzuje v § 81 ods. 4 písm. a), že správca dane zruší registráciu pre daň na základe žiadosti platiteľa dane až po zistení – preverení, že platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o zrušenie registrácie splnil podmienky stanovené v § 81 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Ak správca dane zistí, že nie sú splnené podmienky na zrušenie registrácie pre daň, nevyhovie žiadosti platiteľa dane o zrušenie registrácie.

Príklad

Príklad

Príklad

Posledné zdaňovacie obdobie

Ak správca dane pristúpi k zrušeniu registrácie pre daň, či už na základe žiadosti platiteľa dane alebo z úradnej moci, najskôr musí určiť platiteľovi dane posledné zdaňovacie obdobie (§ 81 ods. 5 zákona o DPH). Daňový úrad by mal určiť posledné zdaňovacie obdobie tak, aby sa platiteľ dane o tejto skutočnosti dozvedel včas, aby si mohol uplatniť svoje práva a splniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH pri určení posledného zdaňovacieho obdobia.

Pre platiteľa DPH skončením posledného zdaňovacieho obdobia vyplýva, že

Vznik daňovej povinnosti pri zrušení registrácie

Zákon o DPH v § 81 ods. 6 ukladá platiteľovi dane v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie povinnosť priznať daň z majetku, ak:

Výška odvodu dane pri zrušení registrácie pre daň sa vypočíta

V poslednom zdaňovacom období platiteľ odvedie daň z nakúpených zásob z obstarávacej ceny a zo zásob vytvorených vlastnou činnosťou z vlastných nákladov. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

V zmysle § 81 ods. 7 zákona o DPH, ak platiteľ dane pri odpočítaní dane postupoval podľa § 50 zákona o DPH (koeficientom) alebo vykonal úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku. Ak teda pri odpočítaní dane z hmotného majetku bol použitý koeficient podľa § 50 zákona o DPH, pri výpočte odvodu dane z tohto majetku sa tiež použije koeficient, ktorý sa použil pri odpočítaní dane. V uvedenom prípade ide o ročný koeficient vypočítaný za príslušný kalendárny rok, v ktorom platiteľ dane odpočítal daň z majetku. Ak napr. platiteľ dane pri nadobudnutí (kúpe) investičného majetku odpočítal daň v plnej výške (k=1) a v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol tento majetok, zmenil účel jeho využitia bez možnosti odpočítania dane (zmena účelu použitia z 1 na 0, t.j. vrátil časť odpočítanej dane do štátneho rozpočtu), pri výpočte odvodu dane vypočíta daň zo zostatkovej hodnoty majetku zistenej podľa § 25 ZDP (§ 81 ods. 6 zákona o DPH) a zároveň zohľadní aj skutočnosť, že daň bola odpočítaná podľa § 54 zákona o DPH (t.j. skutočnosť, že časť dane odpočítaná pri nadobudnutí bola v čiastočnej výške vrátená v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto majetku).
Pri výpočte odvodu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
V zmysle § 81 ods. 8 zákona o DPH daňová povinnosť pri zrušení registrácie pre daň nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom dane zo zákona v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH. Ide o obchodné spoločnosti a družstvá, resp. štátne podniky, ktoré zanikajú zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Platiteľ dane, ktorý zaniká bez likvidácie, môže podať žiadosť o zrušenie registrácie predtým, ako bude vymazaný z obchodného registra. (Zánik spoločnosti bez likvidácie, pri ktorom obchodné imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu upravuje ustanovenie § 69, § 69a a násl. ObchZ a § 14 a § 15 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v z.n.p.).

Vrátenie odpočítanej dane po zrušení registrácie

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá už nie je platiteľom dane (v postavení odberateľa) má povinnosť podľa § 81 ods. 9 zákona o DPH vrátiť odpočítanú daň, ak vyhotoví jej dodávateľ – platiteľ dane, faktúru (dobropis), ktorou opravuje základ dane alebo výšku dane pri tovare alebo službe dodanej v čase, keď odberateľ bol platiteľom dane a odpočítal daň. V takom prípade je táto osoba (odberateľ) povinná aj po zrušení registrácie platiteľa vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažúcu sa na vykonanú opravu základu dane alebo výšky dane. Odberateľ má povinnosť vrátiť odpočítanú daň alebo jej pomernú časť do 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry (dobropisu).
Povinnosť vrátenia odpočítanej dane je uložená osobe, ktorá nie je platiteľom dane, zákon nestanovuje v tomto prípade povinnosť podania daňového priznania, preto odpočet dane vráti priamo uhradením sumy dane na účet daňového úradu.
Povinnosť vrátenia odpočítanej dane sa nevzťahuje na prípad, ak sa oprava týka majetku, z ktorého bola pri zrušení registrácie platiteľa dane odvedená daň v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie (§ 81 ods. 6 zákona o DPH).

Príklad

Ing. Naďa Vašková

Súvisiace príspevky k téme Dane z pridanej hodnoty sme uverejnili

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56, 0915 03 33 00, mail: abo@i-poradca.sk, www.poradca.sk