Reč tela a klamstvo

Ing. Jana Jarošová, PhD.

Väčšina z nás si neuvedomuje svoj vlastný pohybový prejav aj napriek tomu, že tvorí viac ako 90 percent medziľudskej komunikácie. Lepšie pochopenie reči tela nám pomáha poznávať samých seba a cielene prispôsobiť vlastnú sebaprezentáciu. Zároveň nám pomôže lepšie pochopiť myšlienky a pocity osoby, s ktorou komunikujeme, ako aj odhaliť to, či nám v danej chvíli hovorí pravdu, alebo klame.

SCHOPNOSŤ ODHALIŤ KLAMSTVO U MUŽOV A ŽIEN. Nie vždy sme ochotní uveriť svojmu šiestemu zmyslu, možno aj preto, že si neuvedomujeme nesúlad medzi slovami a gestami. Výskum ukazuje, že neverbálne signály majú 5-krát väčšiu váhu ako verbálny prejav, a ak tieto dve zložky nie sú v zhode, spoliehame sa skôr na neverbálne posolstvo než na to verbálne. To platí obzvlášť pri ženách. U mužov bývajú prejavy klamstva zjavnejšie. Často si dávajú ruky do vrecka alebo si prekrížia ruky na hrudi. Ženy zase zvyknú predstierať zaneprázdnenosť. Ak chce žena niečo utajiť, vyhne sa nepríjemnej téme tak, že rozpráva o množstve nesúvisiacich problémov a zároveň venuje pozornosť rôznym ďalším činnostiam.

Rovnako ako v zatajovaní pravdy sú ženy tiež úspešnejšie v odhaľovaní klamstva. Najsilnejšie je táto schopnosť vyvinutá u tých žien, ktoré sú matkami. Vedci to vysvetľujú, predovšetkým, tréningom - pretože mladé matky sa dorozumievajú so svojimi deťmi v prvých rokoch ich života najmä prostriedkami neverbálnej komunikácie.

U KAŽDÉHO ČLOVEKA VYVOLÁVA AKT KLAMSTVA ZVÝŠENÚ STRESOVÚ REAKCIU. Príznaky takéhoto stresu a úzkosti sú viditeľné a dajú sa pomerne spoľahlivo identifikovať.

Ak má naša myseľ vytvoriť nepravdivú odpoveď, musí pracovať oveľa ťažšie. Teória podľa Daniela Langlebena, psychiatra z pensylvánskej univerzity, sa zakladá na tom, že mozog musí najskôr zablokovať úmysel povedať pravdu, potom vytvoriť nepravdivú odpoveď a až nakoniec sa vysporiada so sprievodnými emóciami, ako sú pocit viny, úzkosť a strach z odhalenia.

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, počas klamania vysielame do svojho okolia množstvo menej či viac viditeľných signálov.

Silený úsmev - je ťažké úprimne sa usmiať a pritom klamať.  Úprimný úsmev sa prejaví na celej tvári - aj v kútikoch očí, kým falošný úsmev je vidieť len na ústach.

Rýchle zmeny polôh hlavy - po položení otázky osoba rýchlo mení polohy hlavy, pravdepodobne niečo skrýva.

Prehnané gestá - V snahe nenechať sa prezradiť gestami podvodníci často stoja v neprirodzenej a strnulej polohe. Ak im bola položená pre nich nepríjemná otázka, klamári sa rýchlo upokojujú gestami – hryzú si do pier, mädlia si ruky, dotýkajú sa šperkov, vlasov atď. Prehnané gestá môžu znamenať, že vám váš komunikačný partner zatajuje pravdu.

Skrývanie dlaní - úprimní ľudia pri vysvetľovaní svojich dôvodov používajú ruky často a na moment pri tom ukážu dlane, zatiaľ čo klamári sa snažia ruky skrývať.

Hrbenie sa - býva interpretované ako znak nerešpektovania, ale môže byť aj výsledkom upadania sebavedomia osoby. Dáva tým najavo, že sa nechce nachádzať tam, kde momentálne je.

Neobvyklá doba reakcie - Ak podvodníci plánujú lož, zvyčajne odpovedajú rýchlejšie než ostatní, ktorí hovoria pravdu. Len v prípade, že sú vývojom udalostí prekvapení, zaskočení a nepripravení, reakcia trvá dlhšie, pretože si klamstvo musia najskôr vymyslieť.

Intenzívny očný kontakt - Jeden z najväčších mýtov v prejavoch klamstva je ten, že klamári sa vždy vyhýbajú priamemu očnému kontaktu. V skutočnosti sa mnoho klamárov (hlavne tých skúsených)  prejavuje práve naopak.

Smer pohľadu - Podľa všeobecných vzorcov správania, smer pohľad, ktorý si môžete všimnúť pri rozhovore s druhou osobou, pomáha identifikovať jej myšlienkové procesy. Všeobecne platí, že pohľad na ľavú stranu z hľadiska pozorovateľa zvyčajne odhaľuje kreatívny proces - vtedy si osoba vymýšľa skutočnosti, teda klame. Pohľad doprava z hľadiska pozorovateľa odhaľuje, že oproti stojaca osoba si práve spomína na nejaké fakty.

Rozšírenie zreničiek - skúsenosti väčšiny ľudí potvrdzujú, že klamári majú rozšírené zreničky. Možno to pripísať zvýšenému napätiu a sústredeniu.

Zmena rýchlosti žmurkania - Osoba, ktorá sa rozhodla klamať, žmurká pomalšie a zostane to tak počas celej doby klamstva. Potom, čo je klamstvo vyslovené, sa frekvencia žmurkania výrazne zvýši (niekedy až na osemnásobok normálnej rýchlosti).

Pohyby nôh - pri klamaní ľudia často kompenzujú nervozitu a úzkosť pomocou zvýšeného pohybu nôh. Sú nepokojní, vrtia sa, neustále nohy prekladajú, šúchajú nimi o zem alebo o nábytok.

DOKÁŽE TELO KLAMAŤ? - Dieťa, ktoré klame, si zvykne zakrývať ústa rukou. Tento nevedomý pohyb sa časom nevytráca, len sa rokmi mení. Aj dospelému klamárovi jeho podvedomie prikazuje pozastaviť jeho slová. Dospelí sa však túto podvedomú reakciu sprevádzanú pohybom rúk snažia potlačiť. Keď sa ich ruka blíži k tvári, stihnú ju zabrzdiť a pohyb odvedú smerom k nosu, akoby ich svrbel.  Trenie nosa sa zároveň spája s iným javom – podľa vedcov je za to zodpovedný príval adrenalínu, ktorý otvára kapiláry, čo spôsobuje, že nos začne svrbieť. Pokiaľ v nás položená otázka vzbudí úzkosť, pocit strachu naštartuje nervový systém, ktorý má za úlohu nás úzkosti zbaviť. Jedným zo spôsobov, ako to docieliť, je reakcia „bojuj alebo uteč“.

Prejaví sa tak, že telo presmeruje krvný obeh do svojich životne dôležitých orgánov a hlavných svalových skupín, aby tak bolo potom následne schopné efektívnejšie čeliť nastavajúcej hrozbe. Krv z inak bohato prekrvovaných oblastí tela (napríklad tváre) sa začne presúvať, čím dráždi kapiláry a môže vyvolať pocit chladu alebo svrbenia. Bez toho aby si to človek uvedomoval, nevedomky si neprekrvené časti tela trie alebo hladí.

Najťažšie nám dokáže klamať niekto, koho veľmi dobre poznáme. Vtedy vnímame aj tie najmenšie zmeny signálov, ktoré vysiela. Mikrosignálmi, ktoré je takmer nemožné účinne kontrolovať, sú napríklad vytiahnutie obočia, pohyby ústnych kútikov, stiahnutie zreničiek. Týmito znakmi sa dá odhaliť klamstvo, aj keď druhá osoba predstiera „supersignál čestnosti“ - otvorené dlane.

AJ VERBÁLNY PREJAV ČASTO PODLIEHA CHYBNEJ INTERPRETÁCII. Pri interpretácii vlastných pozorovaní sa odporúča opierať o pravidlo „troch znakov“.

To znamená, že ak vás zaujme v reči tela nejaké gesto, pohyb, alebo mimika, mali by ste hľadať ďalšie znaky v rámci neverbálneho prejavu, ktoré vám umožnia pozrieť sa na daný znak komplexnejšie.

Ak sa tri znaky zhodujú, môžete s vyššou pravdepodobnosťou určiť, čo dané neverbálne správanie, pravdepodobne, znamená.

AKO ODHALIŤ KLAMSTVO - Jednou zo stratégií, ktoré aplikujú aj policajní vyšetrovatelia, je položiť niekoľko obyčajných, neškodných otázok a pozorovať, ako sa subjekt zachová pri odpovediach, kedy nemá žiadny dôvod klamať. Keď následne začnú klásť nepríjemnejšie otázky, sledujú zmeny v neverbálnom správaní, ktoré by mohli byť dôkazom nepravdivej odpovede.

Pokiaľ ide o obchodné vzťahy, najlepší spôsob, ako pochopiť niečie základné správanie, je sledovať ho počas dlhšej doby -  jeho tón hlasu, intonáciu reči, gestá, intenzitu žmurkania a pod. Keď sa oboznámite s tým, čo je u danej osoby normálne a bežné, budete môcť odhaliť momenty, keď sa reč tela odchýli od normálu.

VÝZNAM KOTVIACICH BODOV - Okrem iných fyziologických reakcií sa telo zbavuje úzkosti z vyslovenej lži aj prostredníctvom pohybu tzv. „kotviacich bodov“.

U človeka sú kotviace body na tých častiach tela, ktoré ho pomáhajú udržať na určitom mieste alebo pozícii – teda pokiaľ stojí, sú nimi nohy, pokiaľ sedí, sú primárnym kotviacim bodom chodidlá a chrbát. Obidve nohy považujeme vždy za dva kotviace body, aj keď má osoba nohy skrížené alebo nohu preloženú cez nohu a chodidlo vo vzduchu. Princíp sledovania kotviacich bodov spočíva práve v pozorovaní tých kotviacich bodov, ktoré nie sú stabilné. Telo sa totiž snaží najčastejšie zbaviť úzkosti tak, že hýbe kotviacim bodom s najmenším odporom. Nie každý pohyb kotviaceho bodu je však považovaný za prejav klamstva.

Tento princíp s obľubou využívajú personalisti pri pracovných pohovoroch alebo vyšetrovatelia pri vypočúvaní podozrivých, kedy usádzajú ľudí do menej stabilných kresiel, najvhodnejšie s pohyblivými kolieskami aj operadlami. Takýto typ kresla sa tak stáva zosilňovačom prejavu správania uľahčujúcim kotviace body rýchlejšie odhaliť.

VERBÁLNA A NEVERBÁLNA DISHARMÓNIA. Náš mozog pracuje tak, že medzi naším verbálnym a neverbálnym správaním je prirodzená harmónia. Pokiaľ tomu tak nie je, klasifikujeme to ako ukazovateľ klamstva.

Disharmónia na úrovni verbálnej a neverbálnej komunikácie nastane napríklad vtedy, keď človek súhlasne prikývne, zatiaľ čo hovorí „nie“, alebo otočí hlavu zo strany na stranu a zároveň vysloví „áno“. Pokiaľ by ste to vyskúšali, zistili by ste, že to je náročné. Človek, ktorý sa vás snaží oklamať, to dokáže bez toho, aby o tom musel premýšľať.

KLAMSTVO ALEBO NERVOZITA? - Najväčším problémom pri rozpoznávaní klamára je odhaliť rozdiel medzi klamstvom a nervozitou, pretože mnohé neverbálne prostriedky sa v tomto zhodujú. Reč tela človeka poskytujúceho informáciu, s ktorou vnútorne nesúhlasí, nesie tiež mnohé znaky reči tela klamára. Platí tiež to, že ak človek uplatňuje neverbálne prostriedky typické pre klamstvo, neznamená to automaticky, že nehovorí pravdu. Rečou svojho tela môže signalizovať domnienku, že klame jeho partner. Zároveň, nie každá lož je klamstvom v pravom zmysle slova.

Takzvané milosrdné lži sú súčasťou vzťahov a bránia citovému zraňovaniu. Nebezpečné sú tie klamstvá, ktoré škodia druhému, pričom samotnému klamárovi prinášajú prospech.

ZÁVER - Naše telo sa neustále hýbe a vysiela signály do okolia, a to nielen v práci pri obchodných stretnutiach či prezentovaní výsledkov práce, ale aj v hociktorej bežnej situácii. Ten, kto si svoju reč tela sústavne cvičí (napríklad politici či herci), je schopný ju dôveryhodne falšovať. Takýto človek sa však musí veľmi kontrolovať, aby jeho telo nevysielalo signály, ktoré nie sú v súlade s jeho slovami.